Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. júl 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22Csp/33/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418200822
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1418200822.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu:

Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján
Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: H. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N.
XXXX/X, 841 01 Bratislava, o zaplatenie 1.706,63 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti 420,- Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a v zastavenej časti nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 573,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne:
zo sumy 993,18 Eur od 05.05.2015 do 16.01.2018
zo sumy 928,18 Eur od 17.01.2018 do 20.02.2018,
zo sumy 863,18 Eur od 21.02.2018 do 26.03.2018,
zo sumy 798,18 Eur od 27.03.2018 do 27.04.2018,
zo sumy 723,18 Eur od 28.04.2018 do 22.05.2018,

zo sumy 648,18 Eur od 23.05.2018 do 25.06.2018,
zo sumy 573,18 Eur od 26.06.2018 do zaplatenia
v pravidelných mesačných splátkach vo výške 75,- Eur mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca (spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.) sa žalobou zo dňa 15.02.2018,
doručenou tunajšiemu súdu 16.02.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy
1.706,63 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.706,63 Eur od 05.05.2015 do
zaplatenia z titulu nesplatenej pôžičky. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 03.10.2014 uzavrel so žalovanou
zmluvu o pôžičke č. 5023074, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 3.856,80 Eur. Podľa
zmluvy o pôžičke žalovaná mala splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 79,29

Eur,atoaždocelkovejsumypôžičkyvovýške9.514,80Eur.Dodňapodaniažalobyžalovanázuvedenej
sumy uhradila 2.863,62 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú
pôžičku riadne a včas, pôvodný žalobca listom zo dňa 27.02.2015 vyzval žalovanú k úhrade dlžných
splátok s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru. Nakoľko žalovaná na výzvu nereagovala,pôvodný žalobca úver zosplatnil dňa 19.04.2015, o čom žalovanú informoval listom zo dňa 29.04.2015.
Žalovaná do dňa podania žaloby dlžnú sumu neuhradila.

2. Súd doručil žalovanej žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k podanej žalobe dňa
13.04.2018. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že svoje podlžnosti so voči žalobcovi od podpísania
zmluvy o pôžičke plnila v rámci svojich finančných možností. Aj naďalej má záujem dlžnú čiastku splatiť,
o čom svedčí aj skutočnosť, že v mesiacoch február a marec 2018 zaplatila splátky vo výške 65,- Eur
mesačne. O tom, že jej bola zaslaná predžalobná výzva a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

úveru nevedela, podpis na doručenke s dátumom nie je jej, je sfalšovaný. Aj keď jej finančná situácia
nie je priaznivá, má záujem svoj dlh voči žalobcovi splácať, žiadala preto o novú dohodu o splácaní
dlžnej čiastky.

3. Žalobca v rámci repliky k vyjadreniu žalovanej uviedol, že žalovaná nepoužila prostriedky procesnej
obrany alebo procesného útoku, ktoré by mali vplyv na posudzovanie oprávnenosti žalovanej

pohľadávky. Ďalej mal žalobca za to, že predloženými listinnými dôkazmi preukázal oprávnenosť
domáhať sa zaplatenia finančnej sumy, pričom žalovaná v podanom vyjadrení podanú žalobu žiadnym
spôsobom nespochybnila. Žalobca preto zotrval v plnom rozsahu na podanej žalobe s tým, že výšku
prípadných splátok žalobca ponechal na úvahe súdu

4. Uznesením zo dňa 22.06.2018, č.k. 22Csp 33/2018-75, súd pripustil vstup spoločnosti Intrum Slovakia
s.r.o. do konania na miesto pôvodného žalobcu.

5. Podaním doručeným súdu 09.07.2018 vzal žalobca žalobu v časti istiny vo výške 420,- Eur späť z
dôvodu vykonaných úhrad žalovanou po podaní žaloby. Vo zvyšnej časti žalobca trval na podanej žalobe

a navrhol, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.286,63 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05% ročne
zo sumy 1.706,63 Eur od 05.05.2015 do 16.01.2018,
zo sumy 1.641,63 Eur od 17.01.2018 do 20.02.2018,
zo sumy 1.576,63 Eur od 21.02.2018 do 26.03.2018,

zo sumy 1.511,63 Eur od 27.03.2018 do 27.04.2018,
zo sumy 1.436,63 Eur od 28.04.2018 do 22.05.2018,
zo sumy 1.361,63 Eur od 23.05.2018 do 25.06.2018,
zo sumy 1.286,63 Eur od 26.06.2018 do zaplatenia, a to všetko formou splátok vo výške 75,- Eur
mesačnesplatnýchk20.dňuvmesiaciodprávoplatnostirozsudkupodnásledkomstratyvýhodysplátok.

6. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu v časti istiny vo výške 420,- Eur spolu s úrokom z omeškania
späť pred prvým pojednávaním, súd konanie v tejto časti zastavil.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalovaná, pre správanie ktorej bola
vzatá čiastočne späť dôvodne podaná žaloba, je povinná nahradiť trovy konania žalobcovi, pretože
procesne zavinila zastavenie konania (žalovanú sumu zaplatila po podaní žaloby).

10.Súdnaprejednanievecinariadilpojednávanienatermín09.07.2018,naktorériadneavčaspredvolal
právneho zástupcu žalobcu a žalovanú. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu 09.07.2018
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Súd preto v
zmysle § 180 CSP vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu.

11. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava vyjadrenia podaného k žalobe a žiada o možnosť
uhradiť dlžnú sumu v splátkach po 75,- Eur mesačne k 25.dňu v mesiaci.12. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluvou o poskytnutí pôžičky zo dňa
06.10.2014, predžalobnou upomienkou zo dňa 27.02.2015 spolu s doručenkou, oznámením o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.04.2015, prehľadom splátok a úhrad na č.l. 17-19, potvrdením o

vkladevhotovostizodňa20.02.2018a26.03.2018,žiadosťouopostúpenieaprevodzodňa21.05.2018,
Prílohou č. 3 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa
23.05.2018 spolu s poštovým podacím hárkom a zistil nasledovný skutkový stav:

13. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 06.10.2014 zmluvu o pôžičke č. 5023074, na

základe ktorej sa zaviazal žalovanej poskytnúť finančné prostriedky vo výške 3.856,80 Eur a žalovaná
sa zaviazala pôžičku splatiť v 120 mesačných splátkach vo výške 79,29 Eur s ročnou úrokovou sadzbou
24,16%, priemernou RPMN 16,81%, celkovou sumou k zaplateniu vo výške 9.514,80 Eur. Nakoľko
si žalovaná neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy uhradiť záväzok riadne a včas právny
predchodca žalobcu listom zo dňa 27.02.2015 vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok v sume 198,73
Eur do 05.04.2015 s upozornením na možnosť zosplatnenia. Vzhľadom k tomu, že žalovaná na výzvu

nereagovala a dlžné splátky neuhradila, právny predchodca pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu
19.04.2015. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná uhradila z požičanej sumy do dňa podania
žaloby splátky vo výške 2.863,62 Eur. Následne vkladmi na účet po podaní žaloby uhradila žalobcovi
ďalšiu sumu vo výške 420,- Eur.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

20. Podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania

21. Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom23. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo

na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

24. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

25. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

26. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o

omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania

je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

30. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 06.10.2014 vznikol záväzkovo
právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, a to uzavretím zmluvy č. 5023074, na

základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej finančné prostriedky vo výške 3856,80,-
Eur, ktoré mala žalovaná splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 79,29 Eur. Z prehľadu
splátok a úhrad mal súd za preukázané, že žalovaná z požičanej sumy uhradila sumu 2.863,63 Eur.
Nakoľko si žalovaná riadne a včas neplnila záväzky vyplývajúce zo zmluvy, právny predchodca žalobcu
listom zo dňa 27.02.2015 vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok v sume 198,73 Eur do 05.04.2015

s upozornením na možnosť zosplatnenia. Vzhľadom k tomu, že žalovaná na výzvu nereagovala a dlžné
splátky neuhradila, právny predchodca pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 19.04.2015.

31. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá spĺňa
všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 v spojení s

§ 2 písm. a/, písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanej úver v rámci svojho podnikania a žalovaná pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci
podnikateľskej činnosti. Vzhľadom k tomu, že išlo o spotrebiteľský úver, uzatvorená zmluva musí okrem
všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch
(§9). Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy však súd zistil, že táto neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a

termíne konečnej splatnosti úveru a o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia tak, ako to vyžaduje ustanovenie §
9 ods. 2 písm. f/, písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch.

32. V zmluve je uvedená iba výška mesačnej splátky 79,29 Eur. Takéto určenie nemožno považovať za
súladné s § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko významom tohto ustanovenia
bolo, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, koľko z ktorej splátky, pripadá na istinu,
úroky a iné poplatky poskytnutého úveru a mal tak možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutýmiúverovými produktmi od viacerých dodávateľov. Zmyslom právnej úpravy bolo, aby spotrebiteľ pri
rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal možnosť zohľadniť aj tú skutočnosť, koľko z tej
ktorej splátky pripadne na istinu, na úroky a iné poplatky. Nakoľko žalobca neuviedol spotrebiteľovi pri

podpisezmluvy,koľkozkaždejmesačnejsplátkybudepoužiténaúhradujednotlivýchnárokov,nemožno
takýto postup žalobcu považovať za súladný so zákonom o spotrebiteľských úveroch.

33. Na uvedenom nič nemení ani rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C 42/2015. V tejto
súvislosti súd konštatuje, že Súdny dvor Európskej únie vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie

a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, teda aj v danom prípade
Súdny dvor poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nevyjadroval sa k výkladu
zákona č. 129/2010 Z. z. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade
vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či
môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice, a teda eurokonformný výklad

zákona však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože
by sa jednalo o výklad contra legem. Na viac súd poukazuje aj na samotné znenie rozsudku Súdneho
dvora vo veci C 42/15, podľa ktorého čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že
zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí

vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené
v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov
a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť

rozsah svojho záväzku. Zákonnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k/
zákona o spotrebiteľských úver je preto potrebné vyhodnotiť tiež v súlade s rozsudkom Súdneho dvora
C 42/15 v tom zmysle, že jej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho
záväzku, a to bez pochybností. Len zo samotného uvedenia výšky splátky 79,29 Eur spotrebiteľovi nie
je zrejmé, koľko má uhradiť na istinu úveru a koľko na odplatu veriteľa titulom úrokov z úveru a poplatkov

za úver, a teda nemá ani možnosť skontrolovať, či veriteľ pri započítavaní splátky na istinu úveru, na
úroky a poplatky nepostupuje svojvoľne. Neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, v danom
prípade jednoznačne môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v

zmysle výkladu k článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o úvere bez úrokov
a poplatkov.

34. V tomto smere súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co 71/2017,
ktorý uviedol, že „v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 (Klára Bíróová) zo

dňa 09.11.2015 v ods. 17 súd vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú
zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto
Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch
neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - zákon, ktorý nad rámec
smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy

o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského
úveru. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon
o spotrebiteľských úveroch uvádza, že zmluvy musia obsahovať „výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“. Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec
Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie ako splátok istiny, tak aj splátok úrokov a

splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch existuje
konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami
rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej je potrebné
toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a
splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.
Taktiež ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení k 31.12.2012 bolo do
súdnej praxe aplikované tak, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v prípade, ak zmluva
nemala písomnú formu alebo síce písomnú formu mala, ale neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Tento výklad bol následne prevzatý do zákona § 11 novelou
vykonanou zákonom č. 352/2012 Z. z. účinnou od 01.01.2013, čo potvrdzuje správnosť výkladu (v zhode
s vôľou zákonodarcu) § 11 aj pred 01.01.2013. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a

zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť
pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže
Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ
na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho
priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva

alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe
výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi
a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa zákona, resp.
Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy
poskytli Smernici priamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze
nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súd posúdi,

či je možné uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice možno
jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto prípade musí ísť o výklad v
čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia
výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad contra legem
a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad zákona nemôže narúšať

všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o
spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov,
nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra
legem.“

35. Rovnako z úverovej zmluvy nie je možné zistiť ani údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej
splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch), ktorú náležitosť nemožno
stotožňovať s počtom splátok uvedených v zmluve. Význam uvedeného ustanovenia spočíva vo
vedomosti spotrebiteľa o hraničnom termíne dokedy musí úver uhradiť už pri uzatváraní zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a tak posúdiť, či je vôbec spôsobilý v takom časovom horizonte úver splatiť.

Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom
k tomuto záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem
„doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Pokiaľ je v zmluve
uvedená len formulácia konečnej splatnosti úveru v znení „10/2024“ takéto znenie súd nepovažuje za
súladné s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Neurčité ustanovenie

konečnej splatnosti úveru má ten istý účinok, ako keby zmluva uvedenú náležitosť neobsahovala.

36. Vzhľadom k tomu, že uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom
predpísané náležitosti, keď absentuje údaj o dobre trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti a o
výške mesačnej splátky istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, podľa § 11 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 9 ods. 2 písm. f/, písm. k/ zákona o spotrebiteľských
úveroch, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi vzniklo právo na vrátenie
skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, bez úrokov, poplatkov, zmluvných pokút,
upomienok. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 3.856,80
Eur,pričomzprehľadusplátokaúhradmalsúdzapreukázané,žežalovanázuvedenejsumyuhradilado

podania žaloby splátky vo výške 2.863,62 Eur. Na istine teda ostala do dňa podania žaloby nesplatená
suma 993,18 Eur. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby v časti istiny 420,- Eur zo strany žalobcu
v dôsledku úhrad žalovanej tak napokon na istine zostala nesplatená suma 573,18 Eur, v ktorej časti
považoval súd žalobu za dôvodnú a žalovanú zaviazal na zaplatenie tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

37. Pokiaľ ide o námietky žalovanej v súvislosti s údajným falošným podpisom na doručenke zo dňa
12.03.2015, súd na uvedenú námietku neprihliadol, nakoľko išlo iba o tvrdenie žalovanej, pričom táto
nepredložila na podporu svojho tvrdenia žiadne relevantné dôkazy. Napokon zo samotného vyjadrenia
žalovanejkpodanejžalobevyplýva,žetátonárokžalobcunerozporovalaalenžiadalaomožnosťuhradiť

dlžnú sumu v splátkach s ohľadom na nepriaznivú finančnú situáciu.

38.Nakoľkosažalovanádostalasplnenímpeňažnéhodlhudoomeškania,súdjuzaviazalajkzaplateniu
úrokovzomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy993,18Eurod05.05.2015,ktorúsumusúdnásledneponižoval s ohľadom na jednotlivé úhrady žalovanej. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky 0,05 % + 5 percentuálnych bodov.

39. Pokiaľ ide o povolené splátky, súd dospel k záveru, že s ohľadom na žiadosť žalovanej o povolenie
splácať dlh v splátkach a jej nepriaznivú finančnú situáciu, je vhodné umožniť žalovanej splácať uvedený
dlh voči žalobcovi v splátkach, a preto ju zaviazal na zaplatenie dlhu v splátkach po 75,- Eur mesačne
vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie čo len

jednej zo splátok bude mať za následok splatnosť celého plnenia.

40. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť
žalovanej zaplatiť mu sumu 1.286,63 Eur spolu s príslušenstvom (po čiastočnom späťvzatí istiny 420,-

Eur). Súd priznal žalobcovi sumu 573,18 Eur s príslušenstvom. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej
pohľadávke teda činí 44,55 % (573,18 Eur z 1.286,63 Eur). Úspech žalovanej v pomere k žalovanej
pohľadávke potom činí 55,45 % (713,45 Eur z 1.286,63 Eur). Odrátaním úspechu žalovanej od úspechu
žalobcu vyjde čistý úspech žalovanej v pomere 10,90 %. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v konaní
úspešná, mala by nárok na náhradu trov konania. Nakoľko jej však v konaní žiadne trovy nevznikli,

súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Opačný postup, t. j. priznanie nároku na náhradu trov
konania úspešnej strane, hoc jej žiadne nevznikli. t.j. nevynaložila pri bránení práva žiadne výdavky,
by bolo vo svojej podstate popretím § 251 CSP, kedy za trovy konania sú považované len výdavky
vynaložené v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.