Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. august 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/293/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813207897
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5813207897.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 36 049 581, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária
FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 37 928 422, proti
žalovaným: v rade 1a/ J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX, v rade 2a/ R. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytomD.č.XXX,vrade3a/D.X.,nar.XX.XX.XXXX,bytomY.č.XXX,vrade4a/R.X.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom Y. č. XXX (právni nástupcovia po pôvodne označenom žalovanom: R. X., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom Y. č. XXX, zomr. XX.XX.XXXX), v konaní o zaplatenie 33,99 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 10C/42/2013-56 zo dňa 13. apríla
2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. 10C/42/2013-56 zo dňa 13. apríla 2015 z r u š u j e
a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvého stupňa zastavil konanie a o trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Zároveň rozhodol, že po právoplatnosti
uznesenia o zastavení konania bude vec postúpená Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Nárok žalobcu posudzoval podľa ustanovenia § 85h ods. 1, 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných
poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov

účinných do 31.12.2004, ďalej podľa ustanovení § 103, § 104 ods. 1, § 7 ods. 1, 3 O. s. p. Podľa
okresnéhosúdujepredmetomkonanianárokžalobcunadlžnépoistnéanároknapoplatokzomeškania,
ktorý je uplatňovaný z nezaplateného poistného, pričom tieto nároky vyhodnotil ako nároky vyplývajúce
z verejného práva. Poukázal na to, že pri vymáhaní nedoplatkov na poistnom a poplatku z omeškania
za jeho nezaplatenie nie je zdravotná poisťovňa s platiteľom poistného v súkromnoprávnom vzťahu.
Tento charakter pohľadávky vyplývajúci z práva verejného sa nezmenil ani tým, že sa pohľadávka

postúpila na súčasného žalobcu. V predmetnej veci okresný súd zistil, že sa jedná o vec, ktorú podľa
zákona prejednávajú a rozhodujú o nej iné orgány, v tomto prípade Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol v ňom, že
okresný súd nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a

nedostatočne zistil skutkový stav, pričom rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Podľa názoru odvolateľa právny názor súdu je v právnom rozpore s ustálenou judikatúrou
Najvyššieho súdu SR. V predmetnom konaní je podstatná otázka pasívnej legitimácie. Touto otázkou
sa zaoberal Najvyšší súd SR v rámci kompetenčného sporu medzi všeobecným súdom a Úradom pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, konkrétne v prípade, že dôjde k smrti dlžníka na zdravotnom
poistení (a teda v zmysle § 470 Občianskeho zákonníka) k prechodu dlhu dediča na poručiteľov. Podľa

odvolateľa smrťou poručiteľa zanikol jeho verejnoprávny vzťah zo zdravotného poistenia, teda právny
vzťah medzi poručiteľom a poisťovňou. Smrť poistenca (poručiteľa) je právna skutočnosť, ktorá máza následok v zmysle ustanovenia § 460 v spojení s § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznik
povinnosti dedičov uhradiť dlhy poručiteľa. Táto povinnosť je obsahom právneho vzťahu medzi veriteľom
a dedičom, ktorý vznikol v dôsledku dlhu a uvedenej právnej skutočnosti, t.j. dedenia a tento vzťah má

súkromnoprávnu povahu. O verejnoprávny vzťah by mohlo ísť len vtedy, ak by bol takýto nárok voči
dedičom výslovne predmetom úpravy vo vyššie uvedených verejnoprávnych predpisoch. Rozhodovanie
o nárokoch z právneho vzťahu, ktorý tu vznikol dedením, patrí do právomoci súdu, pričom nie je
rozhodujúca samotná povaha dlhu, t.j. že vznikol z verejnoprávneho vzťahu poručiteľa a poistenca. Ide
tu teda o súkromnoprávny vzťah, o ktorom je príslušný rozhodovať okresný súd.

K podanému odvolaniu sa žalovaní nevyjadrili.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal vec v medziach podľa § 212
ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu
zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa

§ 221 ods. 2 O. s. p.

Podľa § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prvostupňový súd zastavil konanie z dôvodu nedostatku právomoci všeobecného súdu s odkazom

na ustanovenia Zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom dospel
k záveru, že v danom prípade je daná právomoc Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Odvolací súd sa s právnym názorom prvostupňového súdu o nedostatku právomoci nestotožnil.

Predmetom konania v danej veci je nárok žalobcu na dlžné poistné a nárok na poplatok z omeškania,
ktorý je uplatňovaný z nezaplateného poistného voči žalovanému R. X., ktorý však krátko po podaní
návrhu vo veci samej zomrel, a to dňa XX.XX.XXXX.. Prvostupňový súd následne zistil, čo je zrejmé
z obsahu spisového materiálu, že dedičské konanie po poručiteľovi (pôvodne žalovanému) prebieha
na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 7D/37/2014 u notárky JUDr. Boženy Lonekovej. Pokiaľ

žalovaný namietal, že v predmetnom konaní je podstatná otázka pasívnej legitimácie, resp. jej prechod
v dôsledku právnej skutočnosti, odvolací súd sa s touto námietkou stotožňuje. V danom prípade je
podstatnáotázkaprocesnéhonástupníctvapristratetakprocesnejspôsobilosti,akoajstratyspôsobilosti
byť účastníkom konania. Prvostupňový súd, ktorý rozhodol 13.04.2015, sa podľa odvolacieho súdu s
touto otázkou nezaoberal, resp. z dôvodov rozhodnutia nevyplývajú dôvody, na základe ktorých konal

so všetkými právnymi nástupcami v rámci dedičského konania po poručiteľovi. Osobitne za situácie,
pokiaľ sa v spisovom materiáli nachádza osvedčenie o dedičstve (nezažurnalizované), z ktorého je
zrejmé, že „pohľadávku spoločnosti ZH Kredit, s.r.o., Karadžičova 10, City Business Center II, 821
08 Bratislava - postupník PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze, z
titulu nezaplatenia postúpenej pohľadávky na neuhradenom poistnom a poplatku z omeškania vo výške

33,19 eur spolu s príslušenstvom 0,2 % denne odo dňa 09.07.1996 do zaplatenia“ preberá výlučne R.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XXX, ako jeden z dedičov po nebohom poručiteľovi (žalovanom).
Osvedčenie je datované dňom 16.12.2014, právoplatné dňom 16.12.2014, pričom otázka procesného
nástupníctva má zásadný význam aj vo vzťahu k posúdeniu otázky právomoci všeobecného súdu. V
tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu

SR zo dňa 15.04.2009, s.p. 1 RKS 7/2009, v ktorom už bola riešená otázka zodpovednosti dedičov za
dlhy poručiteľa, poistenca z titulu neplatenia poistného za zdravotné poistenie podľa zákona č. 273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení. V uvedenom rozhodnutí v súvislosti s právomocou súdu konať v obdobnej
veci vyslovil ten právny názor s poukazom na ust. § 7 ods. 1 O. s. p., že právny vzťah, obsahom
ktorého je nárok navrhovateľa na úhradu dlhu poručiteľa voči jeho dedičovi, je súkromnoprávnym /

občianskoprávnym. Smrťou poručiteľa zanikol jeho verejnoprávny vzťah zo zdravotného poistenia, teda
právny vzťah medzi poručiteľom a poisťovňou. Smrť poistenca (poručiteľa) je právna skutočnosť, ktorá
mázanásledokvzmysle§460vspojenís§470ods.1Občianskehozákonníkavznikpovinnostidedičov
uhradiť dlhy poručiteľa. Táto povinnosť je obsahom právneho vzťahu medzi veriteľom a dedičom, ktorý
vznikol v dôsledku dlhu a uvedenej právnej skutočnosti, t. j. dedenia a tento vzťah má súkromnoprávnu

povahu. O verejnoprávny vzťah by v danom prípade mohlo ísť len vtedy, ak by bol takýto nárok
voči dedičom výslovne predmetom úpravy vo verejnoprávnych predpisoch. Rozhodovanie o nárokoch
právneho vzťahu, ktorý tu vznikol dedením - patrí do právomoci súdu, pričom nie je rozhodujúca samotnápovaha dlhu, t. j. že vznikol z verejnoprávneho vzťahu poručiteľa a poistenca. Ide tu teda o vzťah
súkromnoprávny. Na konanie o predmetnom nároku navrhovateľa je preto príslušný okresný súd.

Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46
ÚstavySlovenskejrepublikyačl.36ods.1Listinyzákladnýchprávaslobôdjeajprávoúčastníkakonania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatnením nárokov a
obranou proti takému uplatneniu a že takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho

súdu (uznesenie z 03.07.2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd však nemusí dať
odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie z 23.06.2004, sp. zn. III. ÚS 209/04).

Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Sudca sa v odôvodnení svojho rozhodnutia

musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť
v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Zákonom požadované riadne a
presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou
sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých rozhodnutí, ale má byť v prvom

rade prameňom poznania súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení
veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a
odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu pri vydávaní rozhodnutí súdu,
t. j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu
nastranedruhejsaúčastníkovikonania,okremupretiaprávadozvedieťsaopríčináchrozhodnutiapráve

zvoleným spôsobom, odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, tak
takáto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného opravného prostriedku.

Pokiaľ okresný súd nedostatočne odôvodnil právne závery ohľadne procesného nástupníctva
žalovaného, ktoré má priamy súvis s otázkou posúdenia právomoci okresného súdu v danej veci
rozhodovať, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné.

Krajský súd za tohto stavu akcentuje, že v danom prípade absenciu dostatočného odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia nemôže preklenúť krajský súd doplnením odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia v rámci konania o odvolaní žalobcu.

Pri konštatovanom zistení nedostatočného odôvodnenia vyvodených záverov k aplikovaným
ustanoveniam, potom odvolací súd konštatoval i nesúlad danej časti odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia okresného súdu v rámci § 167 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 157 ods. 2 O. s. p., čo naplnilo
dôvod zrušenia rozhodnutia okresného súdu v rámci § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., t. j. z dôvodu odňatia
možnosti žalobcu konať pred súdom. Na túto zistenú vadu prvostupňového konania musí odvolací súd
prihliadnuť, a to i ex offo, súčasne z vyššie uvedených dôvodov došlo i k naplneniu ust. § 221 ods. 1
písm. h) O. s. p. pre zrušenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu a podľa § 221 ods. 2 O. s. p.

pre vrátenie veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní sa okresný súd bude dôsledne zaoberať vyhodnotením procesného nástupníctva
žalovaného tak, že si pripojí dedičský spis po poručiteľovi a vyvodí z neho závery tak, aby bolo
dostatočne zrejmé, či a kto prevzal pohľadávku po žalovanom v rámci dedičského konania. Následne

vyhodnotí svoj postup, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých záverov vychádzal a
ako ich skutkovo a právne vyhodnotil. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlí tak, aby z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nevyplývala jednostrannosť, a ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.