Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918205286
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7918205286.1

Uznesenie

Okresný súd Trebišov v právnej veci navrhovateľa: P.Á. Š., I.: XXXXXXXX, P. P. S. XX, XXX XX
R., proti odporcovi: P. P..D..G.., I.: XXXXXXXX, P. P. C. XXX, XXX XX S. W., v konaní o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd zriaďuje záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zapísané v KN na LV č. XXX
pre katastrálne územie P., G. P., okres A., ako parcela registra „C“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria

vo výmere XXX m2, ako parcela registra „C“ č. XXXX, ostatná plocha vo výmere XXX m2, ako parcela
registra „C“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a stavba č.s. XXX, stojaca na
parcele registra „C“ č. XXXX a na nehnuteľnosti zapísané v KN na LV č. XXXX pre k.ú. P., G. P., okres
A., ako parcela registra „C“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a stavba č.s. XX
stojaca na parcele registra „C“ č. XXXX na zabezpečenie pohľadávky žalobcu o vydanie bezdôvodného
obohatenia - plnenia zo Zmluvy o nájme č.X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v znení Dodatkov 1, 2 a 3.

II. Ukladá žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej - o vydanie bezdôvodného obohatenia v
lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa XX.XX.XXXX, doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, sa žalobca domáhal zriadenia
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve

žalovaného zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre katastrálne územie P., G. P., okres
A., ako parcela registra „C“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, ako parcela
registra „C“ č. XXXX, ostatná plocha vo výmere XXX m2, ako parcela registra „C“ č. XXXX, zastavané
plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a stavba č.s. XXX, stojaca na parcele registra „C“ č. XXXX a na
nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre katastrálne územie P., G. P.,
okres A., ako parcela registra „C“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a stavba

č.s.XX stojaca na parcele registra „C“ č. XXXX, a to z dôvodu zabezpečenia pravdepodobnej pohľadávky
žalobcu voči žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť plnením zo Zmluvy o
nájme č.X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v znení Dodatkov 1, 2 a 3.

2. Lustráciou v elektronickom registri súd zistil, že žalobca doposiaľ žalobu o vydanie bezdôvodného
obohatenia voči žalovanému ( žalobu vo veci samej) nepodal.

3. Žalobca návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel
s Q. U., bytom C. XXX, XXX XX S. W., Zmluvu o nájme nebytových priestorov č.X/XXXX (ďalej len
„Zmluva“), na základe ktorej prenajal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie P.,
G. P., okres A., ako parcela registra „C“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2,
ako parcela registra „C“ č. XXXX, ostatná plocha vo výmere XXX m2, ako parcela registra „C“ č. XXXX,

zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a stavba č.s. XXX, stojaca na parcele registra „C“ č.
XXXX. V Zmluve bola dohodnutá aj výška nájmu, a to v sume 13 Eur za 1m2 mesačne, pričom výškaprevádzkových nákladov, t.z. náklady na všetky služby poskytované s nájmom predmetu nájmu, čiže
dodávka elektrickej energie, vodné, stočné, plyn, odvoz a likvidácia odpadu, údržba a opravy predmetu
nájmu v celosti, zabezpečovanie ochrany pred požiarmi a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

predstavovala 2 Eurá za 1 m2 na mesiac počítané k celkovej výmere nájmu.

4. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX nadobudol žalovaný do svojho vlastníctva vyššie
špecifikované nehnuteľnosti, ktoré boli dovtedy predmetom nájmu podľa Zmluvy č. X/XXXX.

5. K Zmluve č. X/XXXX boli v nasledujúcom období uzavreté Dodatky č. 1, 2 a 3, kde Dodatkom č. 1
zo dňa XX.XX.XXXX bol rozšírený predmet nájmu aj na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností
na LV č. XXXX pre k.ú. P., G. P., okres A., ako parcela registra „C“ č. XXXX, zastavané plochy a
nádvoria vo výmere XXX m2 a stavba č.s. XX stojaca na parcele registra „C“ č. XXXX, a došlo aj k
zvýšeniu nájomného na 13,50 Eur za 1 m2 mesačne a prevádzkových nákladov na 11,00 Eur za 1 m2
mesačne. Dodatok č. 2 zo dňa XX.XX.XXXX sa týkal zmien v súvislosti so zabezpečením drobných

opráv, materiálno technického vybavenia predmetu nájmu a materiálno technického zabezpečenia pre
učebné odbory vyučované u žalobcu. Dodatok č. 3 zo dňa XX.XX.XXXX sa týkal oslobodenia nájmu
nehnuteľností od DPH.

6. Žalobca svoj návrh oprel o tvrdenie, že Zmluva č. X/XXXX v znení Dodatkov č. 1, 2 a 3 nie je

platným právnym úkonom ( § 37 OZ), nakoľko nie je určitá vo vzťahu k identifikácii prevádzkových
nákladov, dokonca na v prípade zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na to žalovaný
ani nemal spôsobilosť. Žalobca považuje za rozporné tie ustanovenia Zmluvy č. X/XXXX, podľa ktorých
sú jednak prevádzkové náklady stanovené paušálne, no na strane druhej sa na ich výpočet podľa
Zmluvy má použiť celková suma prevádzkových nákladov predmetu nájmu. Žalobca tiež poukazuje

na to, že v čase uzavretia Zmluvy bolo stavebno - technické určenie stavby odlišné od stavebno -
technickéhourčeniaorganizácievykonávajúcejvýchovno-vzdelávacíproces.Najzávažnejšínedostatok
však žalobca vidí v skutočnosti, že ako rozpočtová organizácia zriadená Košickým samosprávnym
krajom má hospodáriť s týmito prostriedkami efektívne a hospodárne, k čomu však v danom prípade
nedošlo. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil žalobca znalecký posudok na určenie všeobecnej

hodnoty nájmu za nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom nájmu podľa Zmluvy č. X/XXXX, pričom podľa
vyjadreniaznalcaI..R.M.uvedenomvznaleckomposudkuč.XXX/XXXXjevšeobecnáhodnotaročného
nájmu za predmetné nehnuteľnosti vo výške 31 700,00 Eur, zatiaľ čo dohodnutá výška mesačného
nájmu podľa Zmluvy č. X/XXXX bola 24 180,00 Eur, resp. v znení jej Dodatkov vo výške 34 317,00 Eur.
Na základe týchto skutočností je žalobca toho názoru, že pri uzatvorení Zmluvy č. X/XXXX došlo zo

strany žalobcu k porušeniu povinnosti nakladať efektívne a hospodárne s rozpočtovými prostriedkami, a
tak sa v budúcnosti bude domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného, ktoré protiprávne
získal na úkor žalobcu, výšku ktorého znalec ustálil na 4 267 883,00 Eur.

7. Z Výpisu zo štatistického registra organizácii súd konštatuje, že žalobca je rozpočtová organizácia,

ktorej hlavnou činnosťou je stredné všeobecnovzdelávacie školstvo, pričom je vlastníctvom územnej
samosprávy.

8. Z výpisu z LV č. XXXX a LV č. XXX pre katastrálne územie P. súd konštatuje, že vyššie špecifikované
nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, pričom ich nadobudol na základe kúpnej zmluvy

zo dňa XX.XX.XXXX.

9. Zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje, že právny
predchodcažalovanéhoakoprenajímateľažalobcaakonájomcauzatvorilizmluvu,ktorejpredmetombol
nájom tam špecifikovaných nehnuteľností za dohodnuté mesačné nájomné vo výške 13 Eur/m2/1mesiac

a náhradu prevádzkových nákladov vo výške 2 Eur/m2/1mesiac.

10. Z Dodatku č. 1 súd konštatuje, že na základe dohody zmluvných strán bol rozšírený predmet nájmu aj
na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie P., pričom výška nájmu bola upravená
na sumu 13,50 Eur/m2/1 mesiac a prevádzkové náklady na sumu 11 Eur/m2/1 mesiac.

11. Zo Znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znalcom I.. R. M. dňa XX.XX.XXXX súd
konštatuje, že výška ročného nájmu za nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a LV č. XXXX, pre
katastrálne územie P. bola určená na sumu 31 700,00 Eur.12. Podľa §343 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

13. Podľa §344 CSP, Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

14. Civilný sporový poriadok popri úprave inštitútu neodkladného opatrenia zaviedol aj nový inštitút
zabezpečovacieho opatrenia, ktorého podstata spočíva v zriadení záložného práva na veci, práva, resp.
iné majetkové hodnoty dlžníka na návrh veriteľa s cieľom zabezpečiť peňažnú pohľadávku veriteľa

( potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní) v prípade, ak existuje obava ohrozenia budúcej
exekúcie. Zámerom zákonodarcu bolo zaviesť inštitút, ktorý by smeroval k zabezpečeniu budúcej
pohľadávky veriteľa, a tak k posilneniu jeho postavenia znížením nebezpečenstva zmarenia exekúcie.
Z predmetného je zrejmé, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom bude potrebné
kumulatívne naplniť niekoľko zákonných podmienok, a to: existencia návrhu veriteľa, spôsobilý predmet

zabezpečovacieho opatrenia, zabezpečenie peňažnej pohľadávky a existencia obavy z budúceho
zmarenia exekúcie.

15. Súdu bol dňa XX.XX.XXXX doručený návrh žalobcu s presne vymedzeným predmetom a
opisom rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia,

pričom nehnuteľnosti, na ktoré navrhol žalobca zriadiť záložné právo, sú spôsobilým predmetom
zriadenia zabezpečovacieho opatrenia. Spôsobilosť byť predmetom zabezpečovacieho opatrenia je
daná predovšetkým jeho prevoditeľnosťou, čo je základným predpokladom výkonu záložného práva,
pričom nehnuteľnosti sú zvyčajne predmetom zálohu slúžiaceho na zabezpečenie pohľadávky veriteľa
(analogicky § 151a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov).

16. Žalobca predložil dôkazy, ktorými osvedčil existenciu pravdepodobného nároku , ktorý mal vzniknúť
titulom bezdôvodného obohatenia na jeho úkor na strane žalovaného čo vyplýva z ním predloženého
znaleckého posudku, ktorý tvrdenie žalobcu v tomto smere osvedčuje. Je síce pravda, že žalobca
ešte nemá právoplatne prisúdenú peňažnú pohľadávku voči žalovanému to však nebráni súdu v tom,

aby takého zabezpečovacie opatrenie vydal a zároveň uložil žalobcovi podať žalobu vo veci samej v
primeranej lehote s tým, že do rozhodnutia súdu o žalobe bude jeho budúca pohľadávka zabezpečená
týmtospôsobom.Súdboltohonázoru,ževtomtoprípadeexistujeobavazbudúcehozmareniaexekúcie,
nakoľko žalobca osvedčil svoje tvrdenie o zjavnom nepomere medzi nájomným dohodnutým v Zmluve
a všeobecnou výškou nájomného vyplývajúcou zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX I.. R. R. čím

mohlo dôjsť k poškodeniu záujmov prenajímateľa ( navrhovateľa), a teda aj k vzniku bezdôvodného
obohatenia,ktorévšakbudepredmetomdokazovaniavovecisamej.Úlohousúduvkonanívovecisamej
bude preskúmať Zmluvu a jej prípadný rozpor s dobrými mravmi vzhľadom na tvrdenia žalobcu. V tomto
konaní však žalobca osvedčil skutočnosť, že v ďalšom môže dôjsť k sťaženiu vymoženia jeho budúcej
peňažnej pohľadávky, a to už aj vzhľadom na výšku pravdepodobného bezdôvodného obohatenia, ktorú

vyčíslil na 4 267 883,00 Eur, čo môže mať obrovský dopad na žalovaného, jeho ďalšiu podnikateľskú
činnosť, dokonca jeho ďalšiu existenciu.

17. Zo žalobcom predložených dôkazov vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXXX pre katastrálne územie P., ktorých hodnota bola pre účely určenia

výšky ročného nájomného určená znalcom, a to v sume 39 909,27 Eur (pre nehnuteľnosti na LV č. XXX
bola určená hodnota vo výške 28 288,38 Eur a v prípade nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v
sume11620,89Eur),čojesumaoveľanižšianežpravdepodobnápohľadávkažalobcuvočižalovanému.
Je teda zrejmé, že nehnuteľnosti, na ktorých sa zriadilo zabezpečovacie opatrenie majú nižšiu hodnotu
ako budúca pohľadávka, ktorú by mali zabezpečiť, ale nakoľko súd v čase rozhodovania nemal k

dispozícii iné dôkazy preukazujúce majetkové pomery žalovaného bol toho názoru, že takého opatrenie
je primerané a nateraz postačujúce. Nie je vylúčené ani to, aby žalobca navrhol zriadiť zabezpečovacie
opatrenie aj na iný majetok budúceho dlžníka odporcu), ktorý neskôr zistí alebo vyjde najavo.18. Na základe vyššie uvedeného súd vyhovel návrhu navrhovateľa a zároveň mu uložil povinnosť podať
aj žalobu vo veci samej lebo zabezpečovacie opatrenie má právny význam iba vtedy ak navrhovateľ
získa právoplatne prisúdenú peňažnú pohľadávky, ktorú do toho času bude zabezpečovacie opatrenie

zabezpečovať lebo bez existencie takéhoto prejudikovaného rozhodnutia by zabezpečovacie opatrenie
nemalo svoje opodstatnenie za stavu, že pohľadávka navrhovateľa nie je uspokojená. Už z hľadiska
charakteru inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že v prípade podania návrhu na jeho zriadenie
pred konaním vo veci samej, bude musieť súd uložiť povinnosť podať žalobu vo veci samej na získanie
judikovanej peňažnej pohľadávky., preto súd rozhodol tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Súd zašle toto uznesenie príslušnému registru, ktorý vykoná zápis záložného práva záznamom do
katastra nehnuteľností.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 vyhotoveniach.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha(odvolací návrh). odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods.
1 CSP).

2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( §365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.