Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. august 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/175/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610210532
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1610210532.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek

senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Zuzany Kučerovej, v spore žalobcu: Š. Ö., H.. XX.XX.XXXX,
C. Ľ. U. XXXX/XX, C., zastúpeného advokátom JUDr. Róbertom Madejom, PhD., so sídlom Mýtna 42,
Bratislava, proti žalovanému: Ľ. S., H.. XX.XX.XXXX, C. E. XXX/X, T. N., o zaplatenie sumy 3.584,88 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 29.05.2014,
č. k. 6C/65/2012-117, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave záhlavie rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 29.05.2014, č. k.
6C/65/2012-117 o p r a v u j e v označení žalovaného tak, že správne priezvisko žalovaného znie: S..

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 29.05.2014, č. k. 6C/65/2012-117
v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.485,30 eur s úrokmi
z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 3.485,30 eur od 08.03.2012 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, ako aj nahradiť mu trovy konania v sume 215,- eur a trovy právneho zastúpenia
v sume 922,45 eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Róberta Madeja, PhD., do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku žalobu čo do úrokov z omeškania z a m i e t a .

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 29.05.2014, č. k. 6C/65/2012-117 súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 3.485,30 eur s úrokmi z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 3.485,30 eur
od 28.09.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 215,- eur a trovy právneho

zastúpenia v sume 922,45 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie
sumy 99,58 eur súd zastavil.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa
17.12.2010 sa žalobca domáhal voči žalovanému (pôvodne aj voči žalovanej B. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v Z., Ľ. U. XXXX/X, konanie voči ktorej bolo zastavené uznesením zo dňa 21.09.2011, č. k.
16Ro/2018/2010-49,právoplatnýmdňa23.03.2012)zaplateniasumy3.584,88eursúrokmizomeškania

vo výške 6 % ročne zo sumy 3.584,88 eur od 23.09.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania, a to
titulom regresného nároku ručiteľa. Návrh na začatie konania žalobca odôvodnil tým, že v roku 2000
uzavrelžalovanýsZ.K.-K.K.,IČO:10690450,smiestompodnikaniaKrmanova10,Košice,zmluvu,na
základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver. Na zabezpečenie úveru vystavil žalovaný pre Z. cudziuzmenku znejúcu na zmenkovú pohľadávku v sume 7.169,89 eur (216.000,- Sk) so splatnosťou dňa
14.06.2000, na zaplatenie ktorej zmenky sa žalobca zaručil svojim vyhlásením na zmenke. Zmenková
pohľadávka nebola v lehote splatnosti uhradená, a preto Krajský súd v Košiciach vydal dňa 11.04.2001

zmenkový platobný rozkaz, v ktorom žalobcu a žalovaného zaviazal k úhrade sumy 7.169,89 eur s
príslušenstvom. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok, boli žalobcovi ako zmenečnému ručiteľovi od
decembra 2007 do novembra 2010 vykonávané zrážky zo mzdy mesačne v sume 99,58 eur za účelom
uspokojenia predmetnej pohľadávky. Vzhľadom k tomu, že žalobca uhradil za žalovaného celý dlh v
sume 3.584,88 eur a žalovaný žalobcovi túto sumu riadne a včas neuhradil, dostal sa do omeškania, a

preto si voči nemu okrem istiny uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.

3. Žalovaný mal nárok žalobcu za dôvodný len v časti o zaplatenie žalovanej istiny, krátenej o
sumu 1.659,69 eur (50.000,- Sk), sumu ktorú poslal žalobcovi prostredníctvom Alojza Doležala. Voči
uplatnenému nároku žalobcu však vzniesol námietku premlčania, a preto žiadal žalobu zamietnuť.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že zmenkovým platobným rozkazom vydaným
Krajským súdom v Košiciach pod č. k. 5Zm 3/01-7 dňa 11.04.2001, boli žalobca, žalovaný, X. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XXXX/XX a Z.. S. S., bytom v C., C. XXXX/X (ako odporcovia 1.- 4.)
zaviazaní na zaplatenie sumy 7.169,89 eur (216.000,- Sk) s úrokmi z omeškania vo výške 6 % ročne zo
sumy 7.169,89 eur od 15.06.2000 do zaplatenia a náhrady trov konania, v prospech veriteľa Z. K. - K.

K.. Voči odporcom zo zmenkového platobného rozkazu bola vedená exekúcia v prospech oprávneného
- A.. C. C., správca konkurznej podstaty úpadcu Z. K. - K. K., Krmanova 10, Košice, predmetom ktorej
bolo vymoženie sumy 7.169,89 eur s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 7.169,89 eur od
15.06.2000 do zaplatenia a trov základného konania a trov exekúcie. Z oznámenia súdneho exekútora
JUDr. Štefana Barilika, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho č. 57 zo dňa 14.06.2013 súd zistil, že zo mzdy

žalobcu bola na účet súdneho exekútora pripísaná suma 7.667,74 eur. Zo mzdových listov za roky 2007,
2008, 2009 a 2010 súd tiež zistil, že žalobcovi boli v každom mesiaci v uvedených rokoch vykonávané
zrážky zo mzdy v sume 99,58 eur mesačne; spolu bola zrazená suma 4.680,26 eur.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 30 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a 3, zákona č. 191/1950 Zb.

zákon zmenkový a šekový, § 100 ods. 1, § 101, § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2, § 563 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.01.2013)
a vecne tým, že žalobca ako zmenečný ručiteľ splnením veriteľovi nadobudol práva zo zmenky proti
žalovanému, za ktorého sa zaručil, a preto návrh voči žalovanému uplatnil dôvodne.

6. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku sa súd najprv zaoberal
posúdením jej dôvodnosti s tým, že keďže počnúc mesiacom december 2007 boli žalobcovi vykonávané
zrážky zo mzdy (v sume 99,58 eur mesačne), odo dňa zaplatenia každej jednotlivej splátky začala
plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy na súde v trvaní troch rokov (§ 101 OZ). Pokiaľ ide

o zaplatenie sumy 99,58 eur v mesiaci december 2007, v časti o zaplatenie tejto sumy vzal žalobca s
ohľadom na námietku premlčania žalobný návrh späť, a preto súd konanie v časti o zaplatenie sumy
99,58 eur zastavil podľa § 96 ods. 1 až 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len OSP). V prevyšujúcej časti uplatneného nároku - v sume 3.485,30 eur, súd prvej inštancie námietku
premlčania vznesenú žalovaným posúdil ako nedôvodnú.

7. Obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že časť žalovanej sumy 1.659,69 eur (50.000,- Sk)
už žalobcovi uhradil, nemal súd prvej inštancie za preukázanú, lebo žalovaný toto svoje tvrdenie
nepreukázal relevantnými dôkazmi. Súd preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3.485,30 eur.

8. Čo sa týka príslušenstva pohľadávky - úrokov z omeškania, súd prvej inštancie vychádzal zo zistení,
že splatnosť uplatnenej sumy nebola účastníkmi konania dohodnutá, a ani nie je určená právnym
predpisom či rozhodnutím. Preto mal súd za to, že jej splatnosť sa odvíja od výzvy (§ 563 OZ), listu zo
dňa 13.09.2010, ktorým žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie s určením lehoty na zaplatenie 7 dní

od jeho doručenia. Podľa súdu bola výzva doručená žalovanému uložením na pošte dňa 20.09.2010,
pričom lehota na zaplatenie uplynula dňom 27.09.2010. Súd tak dospel k záveru, že žalovaný sa dostal
do omeškania s plnením peňažného dlhu dňa 28.09.2010, od ktorého dňa priznal žalobcovi
uplatnené úroky z omeškania.9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 3 OSP v spojení s § 151
ods. 1 OSP. Keďže žalobca mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti uplatnenej istiny (99,58 eur

- poznámka odvolacieho súdu), priznal mu súd plnú náhradu trov konania v sume 1.137,45 eur s tým,
že z toho suma 215,- eur predstavuje náhradu za žalobcom zaplatený súdny poplatok a suma 922,45
eur náhradu trov právneho zastúpenia (odmena advokáta za 5 úkonov právnej služby spolu s režijným
paušálom, zvýšená o 20 % DPH, náhrada cestovných výdavkov advokáta a náhrada za stratu času
advokáta).

10. Rozsudok bol doručený žalobcovi prostredníctvom jeho advokáta, ako aj žalovanému, dňa
30.07.2014.

11. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, dňa 11.08.2014, odvolanie žalovaný. Žiadal,
aby súd napadnutý rozsudok zrušil a konanie voči nemu zastavil. Namietol, že v konaní boli porušené

viaceré ustanovenia zákona, a vec bola nesprávne posúdená. Konanie vo veci by malo byť zastavené,
pretože o tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo uznesením 16Ro/2018/2010-49 zo dňa 23. 12. 2012,
kde súd zastavil celé konanie. Keďže konanie je právoplatne zastavené, nie je možné, aby proces znova
pokračoval. Zákon takisto hovorí, že čo i len voči jednému z účastníkov konania bolo konanie zastavené,
platí to i pre žalovaného. Žalovaný ďalej namietol, že od žalobcu nedostal žiaden z návrhov, a ani nič, čo

by sa týkalo zaplatenia uvedenej sumy. Celá vec sa javí ako premlčaná, pretože neobdržal ani jeden list
na svoju adresu E. čo považuje za vážne pochybenie žalobcu a vadu v celom procese. Od roku 2001 sa
nezdržiaval na uvedenej adrese Ľ. U. XXXX, Z., a takisto živnostenské oprávnenie „FRIGEO“ v tom čase
zaniklo. Od roku 2000 býva na adrese v Záhorskej Vsi. Od 10.12.2008 do 28.07.2011 sa ani nezdržiaval
na území Slovenskej republiky. Bol odcestovaný v Strednej Amerike v štáte Nikaragua, kde mu počas

jeho liečebného pobytu v januári 2009 boli odcudzené doklady a nemohol odcestovať a vrátiť sa. Do
10.12.2008 sa však zdržiaval na adrese E.. Je jasné, že do tej doby nemohol preberať poštu na adrese
Ľ. Fullu 1641/4, Malacky, a jasné je i to, že poštu si na uvedenej adrese nemohol prevziať ani
dňa 17.12.2010, ani dňa 23.09.2010. Žiadal preto odvolací súd, aby zrušil uvedený rozsudok a zastavil
vo veci konanie.

12. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom svojho advokáta. Zdôraznil,
že s napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu sa žalobca v plnom rozsahu stotožňuje, považuje
ho za správny, vecne a právne odôvodnený. Odvolanie žalovaného neobsahuje všetky náležitosti podľa
§ 205 ods. 1 a 2 OSP, nie je dostatočne odôvodnené, a to najmä s poukazom na chýbajúce odvolacie

dôvody a rozsah napadnutia prvostupňového rozhodnutia. Napriek uvedenému žalobca reaguje na
tvrdenia žalovaného uvedené v jeho podaní zo dňa 11.08.2014. Žalovaný sa dožaduje zastavenia
predmetného konania a odvoláva sa na uznesenie súdu zo dňa 21.09.2011, č. k. 16 Ro/2018/2010-49,
v ktorom prvostupňový súd skutočne zastavil konanie, avšak iba v časti proti pôvodne žalovanej B.
K zastaveniu konania voči tejto účastníčke došlo na základe čiastočného späťvzatia návrhu zo strany

žalobcu. Žalobca sa v čase začatia konania domnieval, že účastníci konania na strane žalovaných majú
zachované bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, čo by žalobcu oprávňovalo domáhať sa svojich
nárokov od žalovaných spoločne a nerozdielne. Tým, že sa v konaní preukázalo, že bezpodielové
spoluvlastníctvo žalovaných zaniklo, žalobca svoj návrh v časti proti žalovanej v 2. rade vzal späť.
Samotné konanie voči žalovanému však zastavené nebolo, pričom neexistuje žiadny legitímny dôvod,

prečo by sa malo rozhodnutie o zastavení konania voči jednému z účastníkov vzťahovať aj na druhého
účastníka konania. Čo sa týka námietky žalovaného, že nebol nikdy vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy,
táto nie je pravdivá. Listom zo dňa 13.09.2010 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy
v lehote siedmych dní odo dňa jej doručenia. Výzva bola žalovanému doručená uložením na pošte
dňa 20.09.2010, pričom lehota na splnenie dlhu uplynula dňa 27.09.2010. Uvedený deň je zároveň

rozhodným dňom aj pre uplatnenie si nároku žalobcu na úroky z omeškania. Vo vzťahu k uplatňovanému
nároku žalobca pripomína, že žalovaný ani raz vo svojom odvolaní nenamietal existenciu jeho záväzku
voči žalobcovi, ani nenamietol výšku priznaného nároku zo strany prvostupňového súdu. Vzhľadom na
vyššie uvedené považuje žalobca skutkový a právny stav zistený súdom prvého stupňa za dostatočne
preukázaný, rozhodnutie za zákonné, a preto žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa

potvrdil a odvolanie zamietol.

13. Vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené žalovanému dňa 11.11.2014, ktorý naň už písomne
nereagoval.14. Vec s odvolaním žalovaného bola predložená odvolaciemu súdu dňa 16.04.2015.

15. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní,
ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

17. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Žalobca v žalobe označil žalovaného pôvodne ako R. a po zistení, že žalovaný ukončil svoje
podnikanie na základe živnostenského oprávnenia, žiadal súd, aby ďalej konal ako so žalovaným s
Ľubošom S.. Túto fyzickú osobu žalobca už v žalobe bližšie identifikoval aj jej rodným číslom. Súd prvej
inštancie žalovaného R. S. vypočul na pojednávaní konanom dňa 29.05.2014, ale napriek tomu v záhlaví

rozsudku uviedol jeho nesprávne priezvisko (.

19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) preto z úradnej povinnosti rozhodol podľa
§ 224 v spojení s § 378 ods. 1 CSP o oprave tejto zrejmej nesprávnosti - chyby v písaní priezviska
žalovaného v záhlaví rozsudku súdu prvej inštancie tak, že toto správne znie S.

20. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalovaného, mal odvolací súd za to, že žalovaný napadol
odvolaním iba prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol zaviazaný k úhrade sumy 3.485,30
eur s príslušenstvom. Voči druhému výroku o čiastočnom zastavení konania (v časti o zaplatenie sumy
99,58 eur) odvolanie zjavne nepodal, so späťvzatím žaloby v tejto časti vyjadril súhlas na pojednávaní

konanom dňa 29.05.2014. Preto druhý výrok napadnutého rozsudku ani nebol predmetom odvolacieho
prieskumu odvolacím súdom.

21. V prvom rade odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody žalovaného sú dostatočne zrejmé z
podaného odvolania (§ 205 ods. 2 písm. a), d), f) OSP, v znení účinnom do 30.06.2016). Preto následne

odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi, pristúpil k prejednaniu odvolania.
Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie bez
nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok
vo veci verejne vyhlásil dňa 14.08.2018.

22. Námietky žalovaného, že vo veci sa už právoplatne rozhodlo, keď konanie už bolo právoplatne
zastavené, a preto nie je možné, aby proces pokračoval už len voči žalovanému, nie sú dôvodné.
Konanie pôvodne vedené aj proti manželke žalovaného bolo právoplatne zastavené iba o žalobnom
návrhu smerujúcom voči B. S., keď žalobca čiastočným späťvzatím žaloby voči manželke žalovaného
využil svoje dispozičné právo disponovať so žalobným návrhom. Po právoplatnosti uznesenia súdu prvej

inštancie zo dňa 21.09.2011, č. k. 16 Ro/2018/2010-49, preto nič súdu prvej inštancie nebránilo v tom,
aby v konaní pokračoval o žalobnom návrhu podanom voči žalovanému.

23. Čo sa týka námietky žalovaného o nesprávnom posúdení premlčania nároku žalobcu, ani táto nie
je dôvodná. Rozsudok súdu prvej inštancie dostatočne jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne

relevantné otázky, pre ktoré nebolo možné považovať žalovaným vznesenú námietku premlčania za
dôvodnú. Odvolací súd považuje skutkové zistenia o tom, že žalobcovi boli vykonávané zrážky zo mzdy
v sume 99,58 eur mesačne, ako aj právne závery súdu prvej inštancie o nepremlčaní nároku žalobcu na
zaplatenie sumy vo výške 3.485,30 eur z dôvodu, že odo dňa zaplatenia každej jednotlivej splátky začala
plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy na súde v trvaní troch rokov (§ 101 OZ), za úplné a

ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. Aj o náhrade trov konania rozhodol súd prvej
inštancie aplikujúc správne zákonné ustanovenie (§ 142 ods. 3 OSP v znení účinnom do 30.06.2016)
vzhľadom len na nepatrný neúspech žalobcu v spore. S odôvodnením napadnutého rozsudku vo vzťahuk otázke premlčania, ako aj k otázke náhrady trov konania, sa preto odvolací súd
stotožňuje v celom rozsahu (§ 387 ods. 2 CSP).

24. Za dôvodnú však považuje odvolací súd námietku žalovaného o nesprávnych skutkových zisteniach
a o nesprávnom posúdení vo vzťahu k stanoveniu dňa, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením
peňažného dlhu.

25. Súd prvej inštancie pri priznaní úrokov z omeškania žalobcovi síce správne vychádzal z toho, že čas

splnenia dlhu nebol účastníkmi konania dohodnutý, a ani nie je určený právnym predpisom, ani nebol
určený v rozhodnutí, ale nesprávne vychádzal z toho, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením
peňažného dlhu dňa 28.09.2010, lebo splatnosť uplatnenej sumy sa odvíja od listu zo dňa 13.09.2010,
ktorým žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie s určením lehoty na zaplatenie 7 dní od jeho doručenia,
pričom výzva bola doručená žalovanému uložením na pošte dňa 20.09.2010, a lehota na zaplatenie tak
uplynula dňom 27.09.2010. Vzhľadom na obsah spisu však tieto zistenia a závery súdu prvej inštancie

nepovažuje odvolací súd za správne.

26. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca listom zo dňa 13.09.2010 (č.l. 33 spisu) vyzval adresáta
označeného ako R. S. - U. na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 3.584,88 eur. List žalobca adresoval
na adresu Ľ. U. XXXX/X, Z.. Podľa výpisu zo živnostenského registra (č.l. 72 spisu) je však zrejmé,

že podnikateľský subjekt, podnikajúci pod obchodným menom R. S. - U., s miestom podnikania a
prevádzkami na adrese Ľ. U. XXXX/X, Z., ukončil svoju činnosť k 23.07.2001 a jeho živnostenské
oprávnenie k tomuto dňu zaniklo. Súdu prvej inštancie v čase jeho rozhodovania bolo tiež známe z
výpisu Registra obyvateľov SR (č.l. 59 spisu), že žalovaný ako fyzická osoba je od 02.08.2000 prihlásený
k trvalému pobytu na adrese E. XXX/X, T. N.. Rovnako z odporu pôvodnej žalovanej v 2. rade zo dňa

25.03.2011 (manželky žalovaného) proti platobnému rozkazu (č.l. 37 spisu), súd prvej inštancie, a aj
žalobca, vedeli o tom, že žalovaný od roku 2000 nežije s manželkou a dcérou v spoločnej domácnosti
a nemá trvalé bydlisko na adrese Ľ. U. XXXX/X, Z.. Pokiaľ teda bola výzva na zaplatenie dlžnej sumy
vo výške 3.584,88 eur v roku 2010 zasielaná žalovanému, či už ako podnikateľovi, alebo ako fyzickej
osobe, na adresu, na ktorej sa preukázateľne v danom čase (v septembri 2010) nezdržiaval, a to nielen

z dôvodu, že sa v tom čase nachádzal mimo územia Slovenskej republiky, nemožno takejto výzve, ani
jej uloženiu na pošte ako nevyzdvihnutej zásielke, priznať účinnosť riadnej výzvy na zaplatenie dlžnej
sumy, a teda ani na jej základe stanoviť dobu splnenia dlhu v zmysle § 563 OZ.
27. Až doručením žalobného návrhu žalovanému dňa 07.03.2012 (spolu s vydaným platobným
rozkazom - č.l. 5 spisu) bol žalovaný svojim veriteľom (žalobcom) riadne a účinne v zmysle § 563 OZ

vyzvaný na splnenie svojho dlhu. Žalovaný sa tak do omeškania s plnením peňažného dlhu v zmysle §
517 ods. 1 OZ dostal až dňa 08.03.2012, a až od tohto dňa možno žalobcovi priznať uplatnené úroky
z omeškania.

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v napadnutej časti podľa §

388 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy
3.485,30 eur až od 08.03.2012 do zaplatenia, a vo zvyšku žalobu čo do úrokov z omeškania zamietol.

29. Podľa § 396 ods. 1, 2 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Hlavnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o trovách konania, je zásada úspechu vo veci. Zmena

rozhodnutia čo do uplatneného nároku na úroky z omeškania (posun doby omeškania žalovaného a s
týmspojenéčiastočnézamietnutiežalobcomuplatnenéhonárokunaúrokyzomeškania),naprvýpohľad
navodzuje dojem, že žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný. Z hľadiska materiálnej spravodlivosti
mal však žalobca vo veci v podstate plný úspech, resp. neúspech len v nepatrnej časti. Preto odvolacísúd priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej
inštancie podľa 262 ods. 2 CSP.

33. Na zmenu výroku ohľadne náhrady trov prvoinštančného konania žalobcovi nebol dôvod, lebo súd
prvej inštancie žalobcovi správne priznal proti neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania (§
142 ods. 3 OSP, v znení účinnom do 30.06.2016).

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.

9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).