Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. november 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314218327
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4314218327.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o. so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: V. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom O. N. XX, o zaplatenie 760,30 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Levice zo dňa 17. júla 2017, č. k. 15C/181/2015-61, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 17. júla 2017, č. k. 15C/181/2015-61 zamietol žalobu.
Žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.

2. Vykonaním dokazovaním zistil uzavretie dohody o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.4.2011 so
splátkovým kalendárom, z ktorej vyplýva, že žalovanému bol žalobcom poskytnutý revolvingový úver/
pôžička číslo XXXXXXXXXX vo výške 1.095,30 eura vrátane úroku s tým, že ročná úroková sadzba bola

dohodnutá o výške 68,83%. Neuhradený dlh žalovaného predstavoval sumu 832,06 eura a neuhradená
zmluvná pokuta predstavovala sumu 94,33 eura. Záväzok žalovaného predstavoval sumu 926,39 eura,
ktorú sa zaviazal splácať mesačnou splátkou vo výške 35,64 eura, vždy k 20. dňu v mesiaci po dobu
26 mesiacov. Neoddeliteľnú súčasť tejto dohody o uznaní dlhu tvoria aj zmluvné ustanovenia uvedená
na zadnej strane takejto dohody. Z článku 2.2 takýchto zmluvných ustanovení vyplýva, že žalovaný ako
dlžník uznáva voči žalobcovi čo do dôvodu ako aj výšky svoj záväzok vo výške (7)* EUR. Takýto záväzok
sa podľa článku 3.1 žalovaný zaviazal splácať v (10)* mesačných splátkach, pri výške každej jednej

splátky (11)* EUR. Z klientskej karty, ktorú predložil žalobca vyplýva, že žalovaný vykonal v prospech
žalobcu úhradu dvoch splátok po 35,64 eura a to dňa 19.05.2011 ako aj dňa 19.07.2011. Žalobca počas
súdneho konania napriek výzve súdu nepredložil zmluvu o revolvingovom úvere resp. zmluvu o pôžičke
č. XXXXXXXXXX z titulu ktorej mal vzniknúť dlh žalovanému. Konštatoval, že na základe dodatku č.
7/2017 Rozvrhu práce Okresného súdu Levice bol uvedený spor pridelený dňa 02.05.2017 novému
zákonnému sudcovi S.. O. H..

3. Považoval za nesporné, že žalobca je právnická osoba, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie
finančných služieb /a to aj poskytovanie spotrebiteľských úverov/, pričom táto skutočnosť je známa
súdu aj z jeho činnosti. Žalobca poskytuje úvery na základe zmlúv, ktoré majú formulárový charakter,
pričom sa do nich vpisujú len príslušné údaje o úvere, resp. o osobe dlžníka s tým, že ten nemôžepodstatným spôsobom ovplyvniť obsah takejto zmluvy. V konaní pred súdom tiež žalobca netvrdil a
ani nepreukázal, že by mali byť žalovanému poskytnuté finančné prostriedky z titulu revolvingového
úveru na výkon povolania, zamestnania alebo podnikateľskej činnosti. Zároveň z predloženej dohody o

uznaní dlhu vyplýva, že tá má tiež formulárový charakter s tým, že bola vopred pripravená žalobcom a
jej obsah nemohol žalovaný žiadnym spôsobom ovplyvniť. Z uvedených dôvodov tak možno považovať
žalovaného za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom medzi stranami sporu
vznikol spotrebiteľský vzťah, pretože žalobca konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

4. Konštatoval, že uznanie záväzku je jednostranný právny úkon, ktorým dlžník uznáva záväzok čo do
dôvodu ako aj výšky s tým, že sa vyžaduje písomná forma pre takýto právny úkon. Zároveň takýto
právny úkon musí obsahovať prísľub dlžníka, že zaplatí svoj dlh, ako aj špecifikáciu dlhu s uvedením
jeho dôvodu a výšky. Aj v prípade, ak takýto právny úkon obsahuje uvedené náležitosti, tak je potrebné,
aby takýto právny úkon bol podložený slobodnou vôľou konajúcej osoby, smerujúcej k vzniku práv a
povinností z neho vyplývajúcich.

5.1. Takáto dohoda o uznaní dlhu má formulárový charakter, ktorej cieľom je podľa názoru súdu
dosiahnutie uznania záväzku v dôsledku čoho dochádza k predĺženiu premlčacej lehoty, čím žalobca
sleduje svoj prospech bez ohľadu na nepriaznivé následky, ktoré z neho vyplývajú pre žalovaného.
Zároveň samotný žalobca inicioval uzavretie takejto dohody a dal ju žalovanému podpísať, a preto súd

dospel k názoru, že takáto dohoda o uznaní dlhu nie je platným právnym úkonom s poukazom na §
39 Občianskeho zákona nakoľko konanie žalobcu bolo v rozpore so zákonom ako aj dobrými mravmi,
pretože dohoda bola vnútená žalovanému ako slabšej zmluvnej strane s tým, že vôbec nie je zrejmé,
či žalovaný neuznal už aj premlčaný dlh hoci nebol poučený o následkoch takéhoto premlčania podľa §
558 Občianskeho zákonníka nakoľko žalobca napriek výzve súdu nepredložil zmluvu o revolvingovom

úvere od ktorej odvodzuje dlh žalovaného.

5.2. Okrem toho podľa názoru súdu jednoznačne nevyplýva z dohody o uznaní dlhu, že žalovaný urobil
platný prejav vôle podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorým by uznával svoj záväzok čo do
dôvodu a výšky nakoľko žalobca pri takomto právnom úkone použil nekalú obchodnú praktiku, ktorá

spočívala v takom konaní žalobcu, ktoré ovplyvnilo správanie a rozhodovanie žalovaného spôsobom,
aby došlo k uzavretiu takejto dohody tým, že mu žalobca ponúkol možnosť splácať jeho dlh formou
splátok čo žalovaný mohol vnímať ako ústupok, pričom táto skutočnosť mohla ovplyvniť jeho prejavenú
vôľu. V dohode o uznaní dlhu tiež absentuje výslovný prejav vôle žalovaného ako dlžníka, že svoj
záväzok v celom rozsahu čo do dôvodu a výšky uznáva, pričom nemožno priznať právnu relevanciu

zmluvným ustanoveniam, ktoré sú uvedené na rubovej strane takejto dohody nakoľko k platnosti
právneho úkonu uznania dlhu je okrem iného potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol
dôvod jeho vzniku a výšku v akom dlh uznáva.

5.3. Žalobca tiež použil pri formulovaní takejto dohody taký spôsob, že tá bola formulovaná

nezrozumiteľne nakoľko v zmluvných ustanoveniach neboli presne uvedené údaje o výške záväzku
resp. mesačnej splátke ale žalobca uviedol len arabské čísla, ktoré odkazujú na údaje z prvej strany
takejto dohody. Zároveň žalobca pri formulovaní dohody použil rôznu veľkosť písma keď zmluvné
ustanovenia upravujúce podstatné povinnosti žalovaného a to vrátane jeho vyhlásenia, že uznáva svoj
dlh sú dojednané iným typom písma, ktoré je ťažko čitateľné na rozdiel od prvej strany takejto dohody.

Žalovaný tak mohol ľahko prehliadnuť takéto zmluvné ustanovenia nakoľko nedisponuje potrebnými
právnymi znalosťami na rozdiel od žalobcu, ktorý pripravoval návrh takejto dohody o uznaní dlhu.

5.4. Samotný žalobca tiež nepreukázal, že žalovanému vôbec vznikol nejaký záväzok z titulu
revolvingového úveru nakoľko nepredložil žiadnu takúto úverovú zmluvu resp. nepredložil žiadny dôkaz

o tom, že by mu poskytol takéto finančné prostriedky, pričom keďže ide o spotrebiteľský právny vzťah
tak súd má oprávnenie vykonať aj dôkazy, ktoré strany sporu nenavrhnú a preto súd žiadal žalobcu, aby
predložil predmetnú úverovú zmluvu. Zákonná vyvrátiteľná domnienka, že dlh v čase uznania záväzku
trval síce zaťažuje dlžníka avšak len v prípade, ak došlo k platnému uznaniu záväzku k čomu však v
danom prípade nedošlo, preto súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.

6. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
nakoľko žalovaný mal úspech v konaní v rozsahu 100 %, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli a ani
si neuplatnil ich náhradu, a preto mu súd ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.7. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 558 Občianskeho
zákonníka, pričom v odôvodnení poukázal na § 39 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

8.1. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, poukazujúc na nesprávne závery súdu
prvej inštancie, ktoré odporujú listinám založeným do súdneho spisu a nemajú oporu ani v inom dôkaze,
ktorý bol vykonaný. Súd hodnotí obsah dohody o uznaní dlhu jednostranne. Žalobcu na toto tvrdenie
oprávňuje samotný fakt, kedy celý rozsudok pôsobí ako zámer vysloviť neplatnosť dohody o uznaní

dlhu (v rámci predbežného posúdenia), pričom do úvahy súd nebral žiadnu skutočnosť popierajúcu
takýto zámer. Dohoda o uznaní dlhu číslo XXXXXXXXXX je tvorená ustanoveniami na lícnej, a aj na
rubovej strane. Táto skutočnosť bola aj žalovanému známa, keďže obe strany sú podpísané. Okrem
toho je na lícnej strane orámovanej časti zvýraznený text - Neoddeliteľnú súčasť tejto Dohody o uznaní
dlhu tvoria Zmluvné ustanovenia uvedené na zadnej strane tohto listu. Nad podpisovou doložkou na
zadnej strane sa tiež uvádza text „Čísla uvedené v zátvorke (X) sa vzťahujú k údajom uvedeným na

strane č. tejto Dohody.„ Z napadnutého rozsudku nevyplýva žiadny skutkový a ani právny dôvod, v
zmysle ktorého by obsah textu podpísaného žalovaným, ktorý v niektorých častiach odkazuje na lícnu
stranu podpísanú rovnako žalovaným nemal byť dostatočne právne relevantný. Súd svoj záver, ktorého
dôsledkom je faktické zneplatnenie uznania dlhu resp. dohody ako celku, odôvodňuje všeobecným, a
vo svojej podstate nepreskúmateľným záverom o nepriznaní právnej relevancie.

8.2. Poukázal na príklad textácie napr.: „Veriteľ uzatvoril s Dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere/
revolvingovej pôžičke č. (1)“ (ďalej len „Zmluva“ a číslo v časti (1) - XXXXXXXXXX znamená, že ide
o zmluvu číslo XXXXXXXXXX.. Obsah uznania dlhu je jednoznačne vyjadrený v časti 2 ustanovení
na rubovej strane. Z uvedenej formulácie v spojení s konkrétnymi údajmi je predsa zrozumiteľné, čo

dlžník (žalovaný) vyjadruje, k čomu vyhlásenie robí a potvrdzuje ho vlastným podpisom. Tvrdenie súdu
o vnútení dohody o uznaní dlhu nemá oporu v žiadnom dôkaze.

8.3. Súd nevykonal žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo vnútenie uznania dlhu. Zároveň však pri
takýchto záveroch súdu nie je zrejmé, prečo obsah dohody neposudzuje ako zmenu splátkového

kalendára. Závery súdu o tom, že nie je zrejmé, či žalovaný neuznal aj premlčaný dlh, nemajú žiadny
právny význam. Z právnej úpravy síce vyplýva, že ak má mať uznanie účinky uznania v prípade
premlčaného dlhu, potom toto musí z uznávacieho prejavu výslovne vyplývať. Arg. a contrario by síce
bola na mieste úvaha, že v opačnom prípade uznávací prejav vôle nemá účinky uznania dlhu, avšak len
podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Účinkov podľa § 110 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa to netýka.

Žalovaný v konaní však svoj prejav vôle nespochybnil, napokon z porovnania žalovanej sumy a sumy
z uznanej je zrejmé, že pôvodne čiastočne aj plnil svoj dlh. Z toho sa minimálne logicky podáva, že
konanie žalovaného svedčí o vedomosti a akceptovaní svojho záväzku aj vo faktickej rovine. Navrhol,
aby odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok zruší a vec vráti prvoinštančnému súdu na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

9. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej

lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď
v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred
jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výrokoch vecne správne potvrdil.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal na súd žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanému
zaplatenia peňažnej sumy vo výške 760,30 eura spolu s prísl. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 3.4.2011
uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dohodu o uznaní dlhu číslo XXXXXXXXXX spolu so splátkovým
kalendárom. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že uznaný dlh ku dňu uzavretia takejto dohodybol vo výške 832,06 eura/titulom neuhradených splátok/, pričom žalovaný sa ho zaviazal uhradiť v
dohodnutých splátkach s tým, že dátum splatnosti poslednej splátky bol dojednaný k 20.07.2013.
Následne žalovaný nedodržal svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala z uzavretej dohody v dôsledku čoho

sa dostal do omeškania s úhradou splátok, pričom celkovo neuhradil 760,30 eura.

13. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide
o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, keď prvoinštančný
súd v dostatočnom rozsahu vykonal potrebné dokazovanie a vykonané dôkazy správne jednotlivo a

vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil a následne dospel k správnym skutkovým zisteniam. Pretože
odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s právnymi závermi súdu prvej inštancie vo veci, s
poukazom na ust. §387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozhodnutia.

14. Navyše dodáva, že novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne

normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy,
v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že
Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia,
zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava

Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné
ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné
pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

15. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových okolností uzavretých súdom prvej inštancie dospel k

záveru, že žalobca dal podpísať žalovanému vopred pripravené formulárové znenie vyhlásenia o uznaní
záväzku - Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 3.4.2011.

16. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie umožnil žalobcovi rozptýliť pochybnosti o možnej
nekalej motivácii uzavrieť dohodu o uznaní dlhu so splátkami a za tým účelom vyzval žalobcu na

predloženie zmluvy o pôžičke, resp. zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, pričom na takú
požiadavku žalobca nereagoval, uvedeným založil správnosť presvedčenia prvoinštančného súdu, že
žalobca ako dodávateľ takto postupoval len v jeho záujme a toto konanie vztiahnuté na právny úkon
uznania dlhu spotrebiteľom je v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalobca dosiahol uznanie dlhu
na formulárovom tlačive v záujme predĺženia premlčacej doby a nepreukázal, že žalovaný tak konal

sám z vlastnej vôle. Predmetné vyhlásenie o uznaní dlhu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že bez vedomia spotrebiteľa zakladá
novú premlčaciu dobu, ktorú zákon priznáva len v osobitných prípadoch a to najmä vtedy, ak sa má
predísť uznaním dlhu súdnym sporom. Takéto konanie zákon považuje za nekalú obchodnú praktiku, a
predmetný úkon je preto v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Argument odvolateľa ohľadne

vedomosti spotrebiteľa o jeho povinnostiach a záväzkoch plynúcich zo skutočnosti zaplatenia dvoch
splátok podľa dohody o splátkach preukazuje nanajvýš jeho vedomosť o nových splátkach, nie však
vedomosť o dôsledkoch uznania dlhu.
17. V uvedenom počínaní žalobcu je zahrnuté nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše
dokument sledujúc dosiahnutie splátok, pričom skutočným cieľom bolo dosiahnutie 10 ročnej premlčacej

doby so zámerom žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť svojej pohľadávky. Iný záver by postrádal logiku u
profesionálneho dodávateľa, ktorý sa bez nutnosti uznania dlhu (ako samostatného právneho dôvodu
nároku) mohol domáhať zaplatenia splatnej dlžnej sumy na podklade základného právneho vzťahu
z revolvingu, úveru, či pôžičky. Uvedené rozptýlenie pochybností však žalobca svojou (ne) aktivitou
v konaní zanedbal a tak nepreukázal, že uvedený postup sledoval zákonný a legitímny cieľ v jeho

podnikateľských aktivitách vo vzťahu k spotrebiteľovi.

18. Dohoda o splátkach je typicky formulárovým dokumentom, kedy sa na podpis spotrebiteľovi
predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalobcu vo
forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie

premlčacej lehoty na uplatnenie nároku. Z textu dohody je zrejmé, že ide o formulárový dokument, ktorý
žalobca používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Dlžník podpisuje takúto dohodu, no nerobí to z
dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie záväzku je cieľ sledovanýpredovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o formulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní dohody
o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť.

19. V neposlednom rade je potrebné prihliadnuť na formu formuláru, akú žalobca zvolil. Na
prednej strane porovnaním väčším písmom zvýraznil údaje k základnej zmluve ako napr. výška
neuhradenej pohľadávky (832,06 eura a 94,33 eura zmluvná pokuta), počet splátok (26) a podobne,
pričom jednotlivým „rámčekovým“ vyplnením priradil poradové čísla, ktoré preniesol do samotného
spotrebiteľom „prejaveného“ textu uznania dlhu na druhej strane listiny. Druhá strana listiny je však

zjavne vyhotovená menším (drobným) písmom, ktoré nepridáva hodnovernosti o plnej vedomosti
spotrebiteľa o dôsledkoch podpísania tohto dokumentu.

20. V zmysle ust. § 879r Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014. Na výkon záložného práva, ktoré vzniklo

pred 1. júnom 2014, sa použijú ustanovenia tohto zákona.

21. Hoci zákonom č. 102/2014 Z.z., ktorý doplnil ust. § 53c Občianskeho zákonníka v časti týkajúcej
sa neprijateľnosti a neplatnosti ustanovenia, bolo zavedené pravidlo o veľkosti písma, ktoré nesmie
byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis, bolo

zavedené do právneho poriadku neskôr ako bola podpísaná dohoda o uznaní dlhu. Z uvedeného
bolo možné vyvodiť neprijateľnosť takej praktiky dodávateľa a záver o nekalosti takého počínania,
ktoré znemožnilo priemernému spotrebiteľovi na mieste podpísania dokumentu účinne sa oboznámiť
z dôsledkami podpísanej listiny, aj v období bez nomatívneho vyjadrenia neprijateľnosti takej praktiky.
Uvedenie zmluvných ustanovení rozhodujúcich pre založenie samostatne stojaceho právneho dôvodu

žalovaného nároku žalobcu - dodávateľa na druhej strane dokumentu zjavne menším písmom ako bola
vyhotovená predná strana dokumentu, patrí tiež do množiny neprijateľných podmienok spotrebiteľskej
zmluvy s dôsledkom ich neplatnosti.

22. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 378 ods. 1

CSP potvrdil ako vecne správny.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP a procesne úspešnému žalovanému v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne trovy neuplatnil a nevyplývajú mu ani z

obsahu spisu.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jejzamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).