Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/272/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214216644
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2214216644.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: P. K., N.. XX.V. XXXX, A. K. XXX, zastúpený opatrovníkom - otcom: W. K., N.. XX.P. XXXX, A. S.
XXXX/X, XXX XX Š. - M., právne zastúpeného: JUDr. Peter Vároši, advokátom so sídlom Záhrebská 6,
810 05 Bratislava proti odporcovi: M. B., N.. X.H. XXXX, A. S. XX, XXX XX M. A., právne zastúpenému:
JUDr. Igor Klamár, advokátom so sídlom Družstevná 5, 831 04 Bratislava, o zaplatenie 80.010 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.augusta 2014 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia

80.010 eur a vydania zúčtovania s finančnými prostriedkami žalovaným. Svoju žalobu dôvodil tým,
že žalobca je pozbavený svojprávnosti, pričom za opatrovníka mu bol ustanovený jeho otec (súdny
spis Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 17Nc604/00). Matka žalobcu zomrela 2.mája 2013, ktorá
ešte za svojho života bez náležitého odôvodnenia a bez rozhodnutia príslušného súdu previedla na
účet žalovaného 80.010 eur. Žalovaný disponuje finančnými prostriedkami bez toho, aby vykonával
pravidelné zúčtovanie. Podotkol, že matka žalobcu tiež previedla bližšie nešpecifikovaný pozemok pri
Galante na žalovaného. Tento prevod mal byť uskutočnený z dôvodu, že žalovaný sa bude starať o

žalobcu.

Podaním z 8.septembra 2015 (č.l. 94 a nasl.) žalobca navrhol pripustenie zmeny žaloby, že žalovaný
je povinný z titulu ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať žalobcovi na jeho účet
sumu 80.010 eur ako i majetkový prospech získaný z bezdôvodného obohatenia. Zároveň si uplatnil
aj náhradu trov konania. Odôvodnenie doplnil v tom smere, že žalovaný v trestnej veci dňa 8.apríla
2014 vypovedal, že matka žalobcu predala svoju nehnuteľnosť a peniaze po predaji uložila tak, aby otec

žalobcu nemal k týmto prostriedkom prístup. Preto dňa 10.marca 2012 previedla hotovosť 80.010 eur
na účet žalovaného, pričom v tom čase malo byť fyzicky na účte stále 70,000 eur, z ktorého úrokov sa
majú zastrešovať každodenné potreby žalobcu. Ďalej, že matka žalobcu na žalovaného okrem iného
prepísala aj pozemok v X., v ktorom je písomne ukotvené, že sa zaväzuje o žalobcu starať a prispievať
na jeho potreby. Z tejto výpovede žalovaného má za to, že prevedená suma na žalovaného bola na
účely spravovania, resp. na ochranu prostriedkov pre žalobcu a pre zabránenie ich získania otcom
žalobcu. Tvrdí, že tieto nikdy neboli predmetom darovania v prospech žalovaného, ale iba dočasnou

ochranou. Neexistuje žiadna písomná darovacia zmluva ani iný relevantný právny dokument, ktorým by
mienilamatkažalobcudarovaťžalovanémusumu,vráteniektorejjepremetomtohtokonania.Žalobcasa
domnieva, že žalovaný sa tak bezdôvodne obohatil o žalovanú sumu, pretože získal majetkový prospech
bez právneho dôvodu, resp. že právny dôvod odpadol.Ďalej podaním z 2.decembra 2015 (č.l. 115) reagoval na výpoveď právneho zástupcu žalovaného
poukazujúc na ustanovenie § 628 Občianskeho zákonníka v tom smere, že úmysel darcu je jasne
definovaný a pokiaľ matka žalobcu mala dispozičné právo k účtu na ktorom bola žalovaná suma,

nemôže ísť o dar pre žalovaného. Totiž ako disponent mohla tieto peniaze hocikedy vybrať. Má za
to, že ponechanie dispozície darcu s účtom obdarovaného vyvracia jednoznačne formu darovanie a
potvrdzuje iba dočasné spravovanie finančných prostriedkov osobou žalovaného. Takisto poukázal na
mylné výpovede žalovaného počas výsluchu v trestnom konaní, z čoho vyvodil dôvodné pochybnosti a
podozrenie z nekalej činnosti žalovaného. Záverom požiadal súd, aby vydal rozsudok, ktorým prikáže

žalovanému povinnosť vydať žalobcovi žalovanú sumu na jeho účet, ktorý bude počas jeho ústavnej
liečby spravovať psychiatrická nemocnica v W..
Ďalej podaním z 28.decembra 2015 (č.l. 127 - 128) reagoval žalovaný na predošlé vyjadrenie žalobcu
v tom smere, že peniaze, ktoré boli predmetom daru matky žalobcu žalovanému, tieto obdržala ako
kúpnu cenu za byt. Kúpna cena jej bola vyplatená kupujúcou na jej bankový účet. Následne matka
žalobcu tieto finančné prostriedky na základe svojho slobodné rozhodnutia darovala žalovanému ich

poukázaním na jeho účet. Skutočnosť, že žalovaný ako obdarovaný zriadil k svojmu účtu dispozičné
právo pre matku žalobcu nemá a nemôže mať žiadny vplyv na platnosť darovacej zmluvy. Obdarovaný
môže s darom disponovať podľa vlastného uváženia. Dementoval tvrdenie žalobcu, že peniaze boli iba
zverené na čas počas jej života a po jej smrti mali byť zaradené do masy dedičského konania. Práve
toto je v rozpore s vôľou nebohej matky žalobcu, ktorá nemala záujem, aby jej peniaze za jej života

spravoval niekto iný a následne sa stali predmetom dedenia. Naopak sa rozhodla peniaze darovať práve
z dôvodu, aby neboli predmetom dedenia. Pričom darovanie nebolo zo strany darcu nijako podmienené.
Prísľub starostlivosti žalovaného o žalobcu bol daný ako morálny záväzok, ktorý bude plniť podľa svojich
schopností a možností, v závislosti na potrebách žalobcu. Predmetným konaní sa žalobca domáha
vydania bezdôvodného obohatenia, avšak peniaze, ktoré majú byť predmetom vydania dostal žalovaný

ako dar a teda nie sú v žiadnom prípade splnené podmienky bezdôvodného obohatenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, ako aj oboznámením sa
s obsahom pripojených listinných dôkazov, a to najmä: rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k.
1Ps/13/2013-40 z 9.júna 2014 (č.l. 4 - 5), rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 17Nc/604-00-142,

výzvou na predloženie darovacej zmluvy z 29.apríla 2014, výzvou na dobrovoľné vydanie dedičstva z
1.augusta 2014, listovou komunikáciou z 29.apríla 2014, 15.mája 2014, 28.apríla 2014, 26.mája 2014,
uznesením ORPZ v Dunajská Streda čvs: ORP-101/2-VYS-DS-2014 z 21.februára 2014 (č.l. 32 - 34),
správou Psychiatrickej nemocnice z 20.januára 2015 (č.l. 57), uznesením Okresného súdu Bratislava
I sp.zn. 3D/178/2013, D not 33/2013 zo 7.januára 2014 ( č.l. 83), uznesením ORPZ v Bratislave čvs:

ORP-87/4-VYS-B1-2014 z 5.mája 2014 (č.l. 103 - 109), zápisnicou o predbežnom vyšetrení 3D178/2013
(č.l. 119 - 122), kúpnou zmluvou zo 4.novembra 2011 (č.l. 146 - 153), prevodným príkazom, zmluvou o
vkladovom účte z 19.septembra 2012 (č.l. 155).
Na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, vyjadrením účastníkov konania a výsluchom
svedkov, po ich vyhodnotení jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti ustálil nasledovný skutkový stav

podstatný pre rozhodnutie súdu vo veci:
Dňom 4.novembra 2011 došlo k prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti vo vlastníctve matky žalobcu na
kupujúcu, za kúpnu cenu 90.000 eur, na základe kúpenej zmluvy (č.l. 146 - 152). Dňa 10.marca 2012
matka žalobcu previedla finančné prostriedky v sume 81.000 eur zo svojho účtu na účet žalovaného
vedenej v C. A. (č.l. 154). Dňa 19.septembra 2012 si žalovaný zriadil terminovaný účet v W. A., kde

určil matku žalobcu oprávnenú disponovať s finančnými prostriedkami a s účtom v rozsahu oprávnenia
stanoveného majiteľom účtu (č.l. 155). Matka žalobcu zomrela 2.mája 2013, pričom dedičské konanie
bolo zastavené pre nepatrný majetok (č.l. 80).
Súd vykonané dokazovanie takto právne hodnotí:
Súdna ochrana vlastníckeho práva sa uskutočňuje aj prostredníctvom žaloby na vydanie veci (actio rei

vindilatia), ako žaloby na plnenie (§ 80 písm. b) O.s.p.). Žaloba na vydanie veci je žaloba, ktorou sa
vlastník hmotnej veci domáha ochrany proti tomu, kto mu ju neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu
zadržuje, zbavuje tak vlastníka možnosti výkonu vlastníckeho práva a zároveň mu odmieta vec vydať.
V predmetnej veci žalobca si uplatňuje nárok na vydanie zverených finančných prostriedkov. Požiadavku
odôvodňuje tým, že tieto mali byť jeho matkou zverené na čas počas jej života, resp. do skončenia

dedičského konania po jej smrti, aby nemohli byť predmetom dedičského konania. Inak by v prípade
dedičského konania dedil tieto žalobca ako jediný zákonný dedič a následne by sa mohol k nim dostať
jeho otec. Z uvedeného vyvodzuje, že sú splnené podmienky ustanovenia § 451 ods. 2 občianskehozákonníka o dodatočnom odpadnutí právneho dôvodu, pričom právny dôvod odpadol smrťou matky
žalobcu.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 Ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje. (2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Podľa§132Ods.1a2Občianskehozákonníka,Vlastníctvovecimožnonadobudnúťkúpnou,darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Vprípadežalobyovydaniebezdôvodnéhoobohateniaspravidlanemožnodospieťkmeritórnemuzáveru
o dôvodnosti či nedôvodnosti žaloby bez toho, aby sa zo skutkového hľadiska ujasnilo, o ktorú z
viacerých zákonných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ide.
Žalobca označil zákonnú skutkový podstatu bezdôvodného obohatenia práve plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol.

Bezdôvodné obohatenie je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vzniká v dôsledku
porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Podstatou
bezdôvodného obohatenia je zákonnom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí vydať obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný.
Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je existencia objektívne merateľného

majetkového prospechu u obohateného, ku ktorému dôjde tak, že sa doterajší majetok obohateného
rozmnoží o nové majetkové hodnoty alebo sa jeho majetok nezmenší, hoci by k tomu inak došlo, keby
bol obohatený plnil svoje povinnosti.
Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie
bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť

(rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 124/2002).
Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie
je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol
(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008).
Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných)

predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného),
protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu
(postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou
osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy Občiansky
zákonník napriek majetkovému prospech bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto

predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. januára 2012, sp. zn. 2 Cdo 92/2010).

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. (1) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj

iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. (4) Súd je
povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť
alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých
sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na
dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené

neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1).
Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchtoprocesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť
dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou
procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným
bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy
vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej
súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného
bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v

prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté
dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi,
na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Povinnosťou účastníka konania je na svoje tvrdenia dôkazy predkladať, pretože len predložením
dôkazov preukazuje účastník konania dôvodnosť svojich tvrdení. Táto povinnosť vyplýva aj z poučenia
podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré im bolo doručené. Súd zabezpečuje
predloženie dôkazov iba v prípade, že účastník konania z objektívnych dôvodov nemôže predložiť
dôkaz na vykonanie ktoré on navrhol. Účastníci konania nepreukázali žiadnu skutočnosť, ktorá by im

bránila predložiť taký dôkaz, ktorý by vyvrátil alebo spochybnil záver dokazovania, ktoré bolo vykonané
v súdnom konaní. Na pojednávaní žiadal žalobca zabezpečiť a vykonať taký ďalší dôkaz, ktorý by však
viac neozrejmili doteraz zistený skutkový stav veci.
Keďže súd nezistil žiadne závažné požiadavky, ktoré by spochybňovali závery o zistenom skutkovom
stave veci a účastníci neoznačili žiadny ďalší relevantný dôkaz, ktorým by tieto závery vyvrátili alebo

spochybnili, neboli dané žiadne zákonné dôvody na to, aby súd nariaďoval ďalšie dokazovanie. Súd vo
veci rozhodol na základe dôkazov navrhnutých účastníkmi, pričom sám ďalšie dôkazy nevykonával ani
neinicioval a to s prihliadnutím na zásadu rovnosti strán účastníkov konania ako aj na právo účastníkov
na spravodlivé a nestranné prejednanie veci.
Súd dospel k záveru, že žalobcom prezentované skutočnosti o preukazovaní zverených prostriedkov

do času smrti matky žalobcu, resp. do ukončenia dedičského konania po jej smrti, žalovanému a
následného vrátenia finančných prostriedkov žalobcovi a z neho vyplývajúci právny záver o vzniku
právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia na základe právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol,
neuniesol dôkazné bremeno. Dôkazná povinnosť bola pritom na žalobcovi, ktorý si nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia v konaní uplatnil. Bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol spočíva v tom, že právny dôvod na základe ktorého sa poskytlo plnenie (napr.
zmluva) dodatočne odpadol. Zo zisteného skutkového stavu v danej veci pritom vyplýva, že až matka
žalobcu previedla finančný obnos vo výške 81.000 eur zo svojho účtu na účet žalovaného. V tomto štádiu
sa mohla javiť, že sa jedná aj o zverené peniaze ale aj o dar. Pričom v tomto prípade darovacia zmluva
nemusela byť písomná. Následne až po pol roku 19.septembra 2012, kedy si žalovaný založil nový

účet v inej banke, si určil za disponenta matku žalobcu. Táto skutočnosť však tiež nepreukazuje, že sa
malo jednať o zverené finančné prostriedky. Pre prípad následného zriadenia nejakého protiplnenia, tiež
neobmedzujesamotnúdarovaciuzmluvu,ktorábolauzavretáskôr.Majiteľ,vlastníksitotižsvlastníctvom
nakladá podľa svojej vôle. Teda možno uzavrieť, že vykonaným rozsiahlym dokazovaním žalobca
nepreukázal, že by došlo k bezdôvodnému obohatenie, a to tak, že by existoval právny dôvod plnenia,

ktorý by neskôr odpadol.
Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Žalobca
v konaní neuniesol dôkazné bremeno a aj napriek zákonnému poučeniu podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p.
súdu nepredložil dôkazy na oporu svojich tvrdení, na základe ktorého sa mal žalovaný obohatiť na jeho
úkor. Preto súd dospel k záveru, poukazujúc na vyššie uvedené, že zo strany žalovaného nemohlo dôjsť

k bezdôvodnému obohateniu.
Totiž základným predpokladom pre úspech v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia je preukázanie
aktívnej vecnej legitimácie, t.j. žalobca musí nielen tvrdiť ale aj preukázať, že je vlastníkom veci, ktorú
žalovaný užíva bez jeho súhlasu (t.j. bez právneho dôvodu), v danom prípade teda musí preukázať, žeje vlastníkom sporných zverených finančných prostriedkov. Žalobca však v konaní žiadnym relevantným
dôkazom nepreukázal, že je vlastníkom zverených finančných prostriedkov, od ktorých odvodzuje svoje
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uvedenú skutočnosť nepreukazuje ani žalobcom tvrdené

skutočnosti, podľa ktorej sa nejednalo o dar zo strany jej nebohej matky.
Inak povedané právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje právnu ochranu vlastníckeho práva a
práva na majetok iba v prípade, že uvedené práva boli nadobudnuté v súlade s právnym poriadkom,
ktorýjevyjadrenývprávnychnormáchplatnýchnaúzemíSlovenskejrepubliky,akoajvsúladesdobrými
mravmi, ktoré je potrebné chápať ako súbor morálnych pravidiel, ktoré sú všeobecne rešpektované.

Z uvedeného je teda zrejmé, že v prípade, že sa žalobca v konaní domáha práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia je potrebné preukázať, že v dôsledku bezdôvodného obohatenia došlo k
zníženiu jeho majetku, resp. nedošlo k jeho očakávanému prírastku. V danom prípade je potrebné
konštatovať, že predmetom vlastníckeho práva môže byť iba to, čo bolo vlastníkom nadobudnuté
v súlade s právnym poriadkom a v súlade s dobrými mravmi. V tomto prípade súd zastáva názor,
že žalobca sa nestal vlastníkom sporných finančných prostriedkov. Tým mu nevzniklo žiadne právo

požadovať vydanie zverených prostriedkov, pretože medzi ním a žalovaným nevznikol žiadny právny
vzťah. Z uvedeného súdu vyplynul jednoznačný záver, že finančné prostriedky nie sú ani neboli
vo vlastníctve žalobcu, a teda ich nevydaním nemohlo dôjsť k zníženiu jeho majetku, resp. k jeho
očakávanému prírastku.
Na základe uvedených skutočností, súd podaný návrh zamietol v celom rozsahu, nakoľko mal zato, že

bol podaný nedôvodne, pričom žalobca súdu nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu. Súd tak rozhodol
s prihliadnutím na zásadu rovnosti strán účastníkov konania a na právo účastníkov na spravodlivé a
nestranné prejednanie veci.
Ak by súd poskytol v danom konaní právnu ochranu žalobcovi a podanej žalobe by vyhovel, svojím
rozhodnutím by v podstate poskytol ochranu vlastníkovi, ktorý vlastníkom skutočne nebol, nakoľko to,

že mali byť finančné prostriedky dočasne zverené, aby neboli prejednané v dedičstve po nebohej matke
žalobcu, a po jej smrti, resp. po ukončení dedičského konania mali byť vydané žalobcovi, by bolo v
príkrom rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, obchádza právne predpisy a prieči sa aj
dobrým mravom a ako také nepožíva právnu ochranu.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd viazaný žalobou

žalobcu preto konštatuje, že nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne vlastníctva
finančných prostriedkov, je nutné jeho žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť, preto súd
rozhodol tak ako je uvedené vo výroku č. I. tohto rozsudku.
Je potrebné uviesť, že povinnosťou účastníka v občianskom súdnom konaní je uviesť relevantné
skutkové tvrdenia tak, aby bolo možné preskúmať dôvodnosť uplatneného nároku. Pre úspech v konaní

je potom potrebné skutkové tvrdenia preukázať príslušnými dôkazmi. Súdu neprislúcha „vyčitávať“
skutkové tvrdenia z listinných dôkazov a nahrádzať tak povinnosť účastníkov konania. Súd preto pri
rozhodovanívychádzalzoskutkovýchtvrdenížalobcu,uvedenýchvžalobe,jejdoplneniachanasúdnom
pojednávaní.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania,

je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa

nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd aplikujúc vyššie uvedené ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku rozhodol, že o trovách
konania rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v
Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).