Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Yvetta Dzugasová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/179/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109222513
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5109222513.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ing. M. H., nar. XX.X.XXXX,
bytom N., Z. č. XXX/XX, 2/ V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., Z. č. XXX/XX, proti odporcom: 1/ A.
T., nar. XX.X.XXXX, bytom S. F. č. XXXX, 2/ I. T., nar. XX.X.XXXX, bytom S. F. č. XXXX, o určenie
hranice medzi pozemkami, v konaní o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.
k. 27C/154/2009-277 zo dňa 20. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkomzamietolnávrh,abysúdurčil,žehranicamedzipozemkomregistra
C, parcelné číslo 9967/1 - lesný pozemok o výmere 3038 m2, katastrálne územie S. F., zapísaným na
liste vlastníctva XXXX a pozemkom registra C, parcelné číslo 9967/2 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 46 m2, katastrálne územie S. F., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX je tvorená bodmi 261-5,

261-4, 261-2 a 261-18 podľa vytyčovacieho náčrtu znaleckého posudku č. 51/2011 zo dňa 18.10.2011
Ing. Pavla Krišpinského. Rozhodnutie o náhrade trov konania si prvostupňový súd podľa § 151 ods. 3
O.s.p. vyhradil na samostatné uznesenie.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na fakt, že navrhovatelia sa domáhali súdneho ochrany proti
odporcom, ktorí mali zasiahnuť do výkonu ich vlastníckeho práv. Žiadali určiť hranicu vymedzenú bodmi
podľa znaleckého posudku, tak ako je hranica vyznačená v katastrálnej mape. Súd pri rozhodovaní

zároveň vychádzal z posudku a vyjadrenia znalca o rozpore medzi katastrálnou mapou a lomovými
bodmi, ktoré slúžili na vytýčenie hranice pozemkov v prírode a podľa týchto lomových bodov pozemok
parc. č. 9967/2 zasahuje do miestnej komunikácie parc. č. 15237/1 po celej dĺžke 12m a šírke 1,4 m.
Súd dospel k záveru, že vzhľadom na preukázaný rozpor medzi katastrálnou mapou a lomovými bodmi,
ktoré slúžia na vytýčenie skutočného stavu, nie je možné určiť hranicu tak, ako žiadali navrhovatelia.

Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia, ktorí sa domáhali jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Nesúhlasili so závermi prijatými prvostupňovým súdom a
zdôraznili, že súd je povinný z úradnej povinnosti nezávisle na procesných stranách vysvetliť skutkový
stav, a to vyčerpávajúcim spôsobom. Súd tak musí zistiť a preskúmať všetky potrebné skutočnosti
a dôkazné prostriedky potrebné k správnemu posúdeniu prípadu. Pokiaľ považoval okresný súd
vykonané dokazovanie za sporné, mal vykonať z úradnej povinnosti iné dokazovanie tak, aby sa sporné

skutočnosti v konaní odstránili. Rozhodnutie považovali navyše za nepreskúmateľné a arbitrárne.

Odporcovia vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadali napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2O.s.p. toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Obsahom návrhu na začatie konania bolo v posudzovanej veci v zmysle pripustenej zmeny na
pojednávaní dňa 5.12.2012 určenie, že hranica medzi pozemkom parc. č. 9967/1 lesný pozemok o
výmere 3175 m2, katastrálne územie S. F., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX a pozemkom parc.
č. 9967/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2, katastrálne územie S. F., zapísaným na liste
vlastníctva č. XXX je tvorená bodmi261-5, 261-4, 261-2, 261-18, podľa znaleckého posudku č. 51/2011

zo dňa 18.10.2011 Ing. Pavla Krišpinského.
Z obsahu žaloby vyplýva, že navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č.
9967/1 a odporcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. 9967/2. Vzhľadom k tomu,
že hranica medzi uvedenými pozemkami bola sporná, nechali si navrhovatelia vyhotoviť náčrt na
vytýčenie vlastníckej hranice časti pozemku s parc. č. 9967/1. V priebehu procesu vytyčovania hraníc
a realizácie oplotenia pozemku navrhovateľov došlo medzi navrhovateľom 1/, odporcom 2/ a ďalšími

zúčastnenými osobami ku verbálnemu konfliktu. Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi nie je reálne
dosiahnutie dohody o určení hranice medzi pozemkami, a to ani na základe vytyčovacieho náčrtu,
vyjadrili navrhovatelia názor, že pre odstránenie stavu právnej neistoty bolo nevyhnutné podať vo veci
žalobu. Až do času, kým súd nerozhodne o určení hranice medzi pozemkami zúčastnených strán,
nemôžu navrhovatelia riadne a v súlade so zákonom vykonávať vlastnícke právo k pozemku.

Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom,
ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu

ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania
posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval
pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť
spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Pokiaľ súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, osobitne také, ktorým ukladá nejakú povinnosť,
odníme účastníkovi konania právo konať pred súdom, čo je jeden z dôvodov pre zrušenie rozhodnutia
v odvolacom konaní (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí dodržať základné
obsahové požiadavky formulované v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie je koncipované tak,

aby jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnulo všetky náležitosti uvedeného zákonného ustanovenia
- vymedzenie predmetu konania, dôkaznej situácie a jej právne posúdenie. Súd je pri formulovaní
odôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou stručnosti, presnosti, ako aj základnými
princípmi logického myslenia.

Návrh na začatie konania predstavuje v občianskom súdnom konaní podanie, ktorým navrhovateľ žiada
o poskytnutie ochrany jeho právam, resp. navrhuje začať súdny proces v iných prípadoch, v ktorých je
súd podľa zákona povinný konať. V sporovom konaní zároveň týmto návrhom vymedzuje navrhovateľ
rámec, v ktorom bude konanie prebiehať. Pre začatie konania, ako aj jeho riadne pokračovanie sa
vyžaduje podanie úplného návrhu s jeho náležitosťami v súlade s § 79 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti

na § 42 ods. 3 O.s.p. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Návrh na rozhodnutie
vo veci samej je ústredným pojmom a ťažiskom každého návrhu. Predovšetkým v sporovom konaní
petit určuje neprekročiteľný program konania a rozhodovania súdu (§ 152 ods. 1, § 153 ods. 2
O.s.p.). Z návrhu musia byť zjavné základné skutkové okolnosti prípadu a požiadavka navrhovateľa
na poskytnutie ochrany jeho zákonným právam. Nie je potrebné, aby účastník svoj uplatnený nárok aj

právne kvalifikoval. Z návrhu však musí byť minimálne zrejmé, v čom bude spočívať základný predmet
konania.

Krajský súd pripomína, že začatie sporového konania predpokladá existenciu sporu medzi účastníkmi
konania. Vymedzenie tohto sporu je zjavné predovšetkým z návrhu na začatie konania i ďalších

procesných úkonov účastníkov. Obsahom konania na civilnom súde môže byť v zmysle § 80 O.s.p.
písm. a/ až c/ najmä rozhodovanie o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu
manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhláseníza mŕtveho); o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Z návrhu na začatie konania sa javí, že navrhovatelia žiadali, aby súd rozhodol o určení hranice
pozemkov, ktorú považovali za spornú (konanie v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.). Ich povinnosťou bolo
zároveň v súvislosti s určovacím výrokom prezentovať aj existenciu naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení a týmto sa mal následne zaoberať aj súd prv, než začal posudzovať otázku
dôvodnosti žaloby z hľadiska sporného priebehu hranice pozemkov. Z doteraz vykonaného dokazovania

vyplýva, že navrhovatelia požadovali v konaní určenie hranice pozemkov, na základe čoho bol v
konaní aj ustanovený znalec na vytýčenie spornej hranice. Pokiaľ navrhovatelia vychádzali pri formulácii
svojho návrhu zo záväzných údajov katastra a tieto len v zmysle podaného znaleckého posudku
transformovali do obsahu svojho návrhu, potom nie je jasné, akým spôsobom by následným súdnym
rozhodnutím došlo k odstráneniu právnej neistoty v ich postavení. K uvedeným otázkam súd prvého
stupňa nezaujal stanovisko, svoju pozornosť zameral na posúdenie otázky určenia hranice pozemkov.

Opomenutie skúmania naliehavého právneho záujmu je dôvod, pre ktorý bol krajský súd nútený
napadnuté rozhodnutie ako nepreskúmateľné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní
dôjde k odstráneniu vytknutých pochybení a k opätovnému rozhodnutiu vo veci.
Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že je vždy na navrhovateľovi, ktorý tvrdí, že jeho práva boli dotknuté,
aby preukázal, že mu nárok patrí. Iba predloženie dôkazov, ktoré dávajú jasný a zrozumiteľný doklad o

tvrdenom práve, umožňuje žalobe vyhovieť. Dôkazná iniciatíva súdu je v sporových konaniach prípustná
len výnimočne (§ 120 ods. 1 tretia veta O.s.p.), a jedine pri rešpektovaní princípu rovnosti účastníkov;
vykonanie nenavrhnutého dôkazu totiž prináša so sebou riziko nedôvodnej pomoci jednej zo sporových
strán, ktorá skutočnosť by mohla znamenať odňatie možnosti druhého účastníka konať pred súdom.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.