Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. november 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/128/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010122
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817010122.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému H. W. N. pre zločin
zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 14. novembra 2018 prejednal
odvolanie poškodených J. M. a W. M. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. mája 2017,
sp.zn.2T/26/2017, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie poškodených J. M. a W. M. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn.2T/26/2017 zo dňa 29. mája 2017 bol obžalovaný H. W.
N. uznaný za vinného zo zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na skutkovom základe, že

dňa 16. 07. 2016 v čase medzi 02:00 h až 02:44 h v B. na K. ulici, medzi posilňovňou Q. a holičstvom Z.,
napadol poškodeného L. M. tak, že ho udrel päsťou pravej ruky do ľavej strany tváre, čím mu spôsobil
zlomeninu jarmového oblúka a steny čeľustnej dutiny vľavo s narušením obvyklého spôsobu života v
dĺžke najmenej 7 týždňov, následkom úderu poškodený spadol na zem na hlavu, pričom utrpel zranenia -
pomliaždenie mozgu, krvácanie pod tvrdú mozgovú plenu v ľavej čelovo temennej oblasti, opuch mozgu
ťažkého stupňa, prasknutie lebkovej kosti v ľavej čelovo- spánkovej oblasti, zlomeninu pyramídovej kosti

vľavo, zlomeninu bázy lebkovej, po ktorých bol hospitalizovaný v NsP Bojnice, kde dňa 29. 09. 2016
došlo k centrálnemu mozgovému zlyhaniu následkom kraniocerebrálneho poranenia (poranenie lebky
a mozgu) s krvácaním pod tvrdú mozgovú blanu, v dôsledku čoho dňa 29. 09. 2016 o 23:18 h poškodený
L. M., nar. XX. XX. XXXX, zomrel.

Za tieto trestné činy bol obžalovaný H. W. N. odsúdený podľa § 147 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1,

§ 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/ Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6
mesiacov, na výkon ktorého ho okresný súd podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň okresný súd podľa § 287 ods. 1 Tr.
por. obžalovaného H. W. N. zaviazal k povinnosti uhradiť poškodenému J. M. škodu vo výške 885,-Eur,
Všeobecnej zdravotnej poisťovni škodu vo výške 19.757,-Eur. Súčasne okresný súd podľa § 288 ods. 2
Tr. por. poškodených J. M. a W. M. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol vo výroku o náhrade škody právoplatnosť (vo výrokoch
o vine a treste nadobudol právoplatnosť dňa 02.08.2017), nakoľko ho v zákonnej lehote napadli
odvolaním poškodení J. M. a W. M. prostredníctvom svojho splnomocnenca.

V písomných dôvodoch odvolania poškodení J. M. a W. M. uviedli, že okresný súd svoje rozhodnutie,

ktorým ich podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný
proces odôvodnil tým, že aj napriek tomu, že boli na hlavnom pojednávaní k uplatnenému nárokuvypočutí, by bolo potrebné na rozhodnutie o tomto nároku vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje
potreby trestného stíhania, trestné stíhanie by dokazovanie predĺžilo a z tohto dôvodu ich okresný
súd v súlade s § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal na náhradu škody na civilný proces. Ďalej uviedli, že

ako poškodení si nárok na náhradu škody, vrátane nároku na náhradu nemajetkovej ujmy riadne
uplatnili už v prípravnom konaní, a to každý z nich samostatne. Poukázali na to, že obžalovaný svojim
zavinením úmyselným konaním spôsobil smrť ich syna L., ktorý s nimi žil v spoločnej domácnosti,
prispieval im na bývanie a stravu a ako ich najmladší syn mal zostať s nimi bývať a okrem iného im
zabezpečiť aj starostlivosť v starobe. Jeho neočakávaná smrť výrazne zasiahla do ich súkromného

života a nevedia sa s tým dodnes vyrovnať. Obžalovaný sa im neospravedlnil, v čase keď bol ešte
ich syn hospitalizovaný v nemocnici sa vôbec nezaujímal o jeho zdravotný stav a neprejavil žiadnu
ľútosť nad svojim konaním. Výšku uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy považujú za
primeranú závažnosti zásahu do ich osobnostných práv. Výšku a právny dôvod tohto nároku riadne
odôvodnili v rámci svojich výpovedí v prípravnom konaní a vyjadrili sa k tomu aj na hlavnom pojednávaní.
Poškodení poukázali na ustanovenie § 287 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku, z ktorého vyplýva,

že ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods.
1 uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému uhradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.
Z ustanovenia § 46 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku vyplýva, že trestnoprávny pojem „škoda“ je
obsahovovýraznejšieširšíaobsiahlejšíakopojem„škoda“vprávesúkromnom,pretožezaškodutrestné
právo nepovažuje len zásah do majetkových práv poškodeného, ale aj nemateriálnu škodu, ktorá sa

priamo neprejaví v materiálnej sfére, ale v inej sfére, ktorá je tvorená všetkými ostatnými právami, ktorým
právny poriadok priznáva právnu ochranu. Taktiež uviedli, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody
v adhéznom konaní je nutné rešpektovať hmotnoprávne ustanovenia osobitných predpisov, na ktorých
je uplatnený nárok založený a ktorými sa tiež riadi. Tieto predpisy špecificky upravujú vznik nároku na
náhradu škody, jeho obsah a rozsah, spôsob náhrady. V prípade rozhodovania o uplatnenom nároku

na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné aplikovať ustanovenia § 11 a následne § 13 Občianskeho
zákonníka. Poškodení poukázali na zákonnú citáciu ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka a § 13
ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Úprava ochrany súkromia, vrátane rodinného súkromia
vychádza zo zásady, že do súkromného života osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie
sa jej súkromnému životu spôsobiť žiadna ujma. Ďalej uviedol, že určenie výšky nemajetkovej ujmy v

peniazoch je vecou úvahy súdu, ktorý sa pri tejto úvahe riadi dvoma v zákone taxatívne ustanovenými
kritériami, a to závažnosťou vzniknutej ujmy a okolnosťami, za ktorých k porušeniu práva došlo. Z
týchto musí pri svojom rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vychádzať. Na
iné kritéria nemôže súd pri rozhodovaní o tejto otázke brať zreteľ. Poškodení sú toho názoru, že
konaním obžalovaného, ktorý naplnil skutkovú podstatu zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zák.,

došlokneoprávnenémuzásahudoprávpoškodených,rodičovnebohéhopoškodenéhoL.M..Vzhľadom
na dôsledky tohto zásahu, kedy ide o nenapraviteľný následok- smrť človeka sa jednoznačne jedná
o závažnú ujmu na právach poškodených. Výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy poškodení považujú
za primeranú vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný spôsobil svojim úmyselným konaním smrť ich
syna, po útoku mu neposkytol žiadnu pomoc, neprivolal zdravotnícku pomoc, nezaujímal sa o jeho

zdravotný stav a po smrti ich syna neprejavil žiadnu ľútosť. Za svoje konanie sa im neospravedlnil.
Poškodení sa nestotožňujú s argumentáciou okresného súdu v tom, že by o ich nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presahovalo potreby trestného
stíhania a trestné stíhanie by sa tým predĺžilo. Všetky okolnosti potrebné na rozhodnutie o ich nároku
boli podľa ich názoru v konaní preukázané a rozhodnutie o výške uplatneného nároku je podľa § 13

ods. 3 Občianskeho zákonníka na úvahe súdu. Z vykonaného dokazovania boli okresnému súdu známe
všetky okolnosti potrebné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, na jeho úvahe zostalo len posúdenie
výšky uplatneného nároku, ktoré súd mohol vykonať bez ďalšieho dokazovania. Sú toho názoru, že s
poukazom na hospodárnosť konania bolo možné o ich nároku rozhodnúť aj v tomto trestnom konaní, a
niejepotrebnévovecivykonávaťďalšiedokazovanienazákladesamostatnepodanejžaloby.Poškodení

J. M. a W. M. z vyššie uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku,
ktorým oboch poškodených so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces zrušil
podľa § 321 ods. 1 písm. f/ Tr. por. a sám vo veci rozhodol tak, že podľa § 287 ods. 1 Tr. por. prizná
poškodenému J. M. náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,-Eur a poškodenej W. M. náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,-Eur, ktoré si každý z poškodených samostatne v trestnom konaní

riadne a včas uplatnili.

K odvolaniu poškodených sa obžalovaný a prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza do konania
nariadeného verejného zasadnutia krajského súdu o ňom, písomne bližšie nevyjadrili.Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie poškodených
podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné, nakoľko napadnutý rozsudok považuje za zákonný vo

všetkých jeho výrokoch a rovnako tak aj v napadnutom výroku o náhrade škody.

PoškodeníJ.M.,W.M.aichsplnomocnenecnaverejnomzasadnutíkrajskéhosúdunavrhli,abyodvolací
súd rozhodol v súlade s písomnými dôvodmi odvolania poškodených (tak ako je uvedené v petite týchto
dôvodov).

Obžalovaný H. W. N. a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolanie
poškodených bolo podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuté, nakoľko považujú napadnutý výrok
o náhrade škody za zákonný a vecne správny.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, nezistiac dôvody pre

zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku
podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 14. novembra 2018. Na verejnom
zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
len napadnutých výrokov rozsudku o náhrade škody ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie poškodených J. M. a W. M. nie je dôvodné.

Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ako aj výrokov o treste, ktorých
správnosť odvolací súd nepreskúmaval (neboli napadnuté odvolaním), nepochybil vo výrokoch o

náhrade škody.

Podľa§287ods.1Tr.por.,aksúdodsudzujeobžalovanéhopretrestnýčin,ktorýmspôsobilinémuškodu,
uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne
a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť

neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo
výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody
spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ
uhradená.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por., ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na
náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na
civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného treba označiť jeho
menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická

osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a identifikačným číslom podľa
záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por., na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom odkáže
súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len sčasti.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že okresný súd správne uložil
obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému J. M. škodu vo výške 885,-Eur, ktorá predstavuje
náklady pohrebného, nakoľko tento nárok bol v rámci adhézneho konania poškodeným riadne
(preukázaný) a včas uplatnený.

Pokiaľ ide o nárok poškodených J. M. a W. M. o náhradu nemajetkovej ujmy, odvolací súd dospel k
záveru, že okresný súd vecne správne a v súlade s ustanovením § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal oboch
poškodených J. M. a W. M. so zvyškom ich nároku na náhradu škody na civilný proces.Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v predmetnom trestnom konaní bolo jednoznačne a
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný H. W. N. svojim zavineným úmyselným

protiprávnym konaním spôsobil poškodeným J. M. a W. M. (rodičom nebohého poškodeného)
nenapraviteľný a nezvratný následok, ktorým bola smrť ich syna- poškodeného L. M., ktorý na následky
zranení spôsobených mu obžalovaným dňa 29.09.2016 o 23.18 hod. zomrel. Odvolací súd v tejto
súvislostikonštatuje,žekneoprávnenémuzásahudoprávanaochranusúkromnéhoživotajednoznačne
dochádza v prípade prerušenia medziľudských vzťahov, ktoré tvoria základ rodinného života (usmrtenie

blízkeho príbuzného). Taktiež je potrebné konštatovať, že ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka
poskytuje právny nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej jednotlivcovi usmrtením blízkej
osoby. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej sa poškodení domáhajú môže súd podľa § 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka priznať vtedy, ak by sa primerané zadosťučinenie nezdalo postačujúce.
Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je aj existencia závažnej ujmy. Za
závažnú ujmu je potrebné považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo

k porušeniu práva, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú.
Taktiež je potrebné konštatovať, že určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch je vecou úvahy súdu,
ktorý sa pri tejto úvahe riadi dvoma v zákone taxatívne ustanovenými kritériami, a to závažnosťou
vzniknutej ujmy a okolnosťami, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Odvolací súd v predmetnej trestnej veci má za to, že je nepochybné, že protiprávnym úmyselným
konaním obžalovaného H. W. N. došlo k neoprávnenému zásahu do práv poškodených, rodičov
nebohého poškodeného L. M.. Jednoznačne sa v danom prípade jedná o závažnú ujmu na právach
poškodených, keďže došlo protiprávnym konaním obžalovaného k spôsobeniu nenapraviteľného
následku- smrti syna poškodených. Odvolací súd však v danej veci rovnako ako okresný súd dospel k

záveru,žezdoterazvykonanéhodokazovanianemožnodôsledneustáliťvýškunemajetkovejujmy,ktorú
si poškodený J. M. uplatnil vo výške 10.000,-Eur a poškodená W. M. vo výške 20.000,-Eur. Poškodení
uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy považujú za primeranú vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný
spôsobil svojim úmyselným konaním smrť ich syna, po útoku mu neposkytol žiadnu pomoc, neprivolal
zdravotnícku pomoc, nezaujímal sa o jeho zdravotný stav, po smrti ich syna neprejavil žiadnu ľútosť a

za svoje konanie sa im neospravedlnil. Okresný súd v tejto súvislosti vykonal aj výsluchy poškodených
J. M. a W. M.. Odvolací súd však zo spisového materiálu zistil, že okresný súd nevypočul k týmto
skutočnostiam obžalovaného H. W. N., ktorý nemal možnosť sa k výpovediam poškodených vyjadriť.
Taktiež obžalovanému nebolo umožnené za týmto účelom navrhnúť vykonať ďalšie dôkazy. V súvislosti
s priznaním nároku na náhradu nemajetkovej ujmy poškodeným odvolací súd uvádza, že v konaní

neboli dokázané a preukázané viaceré otázky, okrem iného aj to, či poškodených J. M. a W. M. ich
nebohý syn živil, ako ich živil, v akom rozsahu ich živil, akú pomoc im v domácnosti poskytoval, ako sa
o nich staral atď. Podľa názoru senátu odvolacieho súdu je potrebné na účely vyslovenia povinnosti na
náhradu škody- priznania nemajetkovej ujmy poškodeným J. M. a W. M. vykonať ďalšie dokazovanie,
ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého
rozsudku vo výrokoch o náhrade škody, pričom odvolacie námietky poškodených J. M. a W. M.
neakceptoval.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol zákonne a
vecne správne, preto odvolanie poškodených J. a W. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.