Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2017

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 28C/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214232277
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7214232277.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobcu: Bytový podnik mesta

Košice, s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, proti žalovaným: 1/ Q. C., G..
XX.X.XXXX, E. K. M. Č. C. - L. T., 2/ O. W., G.. XX.X.XXXX, E. K. M. Č. C. - L.Í. T., 3/ B. C., G.. X.X.XXXX,
E. K. M. Č. C. - L. T., v spore o zaplatenie 521,42 Eur s príslušenstvom, rozhodol

r o z h o d o l :

Žalovaná v 1. rade, žalovaná v 2. rade a žalovaný v 3. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi
sumu 521,42 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 420,72 Eur od 14.2.2014 do
zaplatenia a vo výške 5,15 % ročne zo sumy 100,70 Eur od 18.7.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, s tým že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť

plniť ostatným zo žalovaných.

V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a.

Žalovaná v 1. rade, žalovaná v 2. rade a žalovaný v 3. rade s ú p o v i n n í nahradiť žalobcovi 100
% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, podanou na súde dňa 11.12.2014, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným
zaplatiť mu sumu spolu 521,42 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 420,72 Eur

od 12.2.2014 do zaplatenia a vo výške 5,15 % ročne zo sumy 100,70 Eur od 18.7.2014 do zaplatenia.
Na odôvodnenie takto uplatnených nárokov žalobca v podstatnom tvrdil, že žalovaná v 1. rade sa na
základe Zmluvy o nájme sociálneho bytu č. NZ/177/2007/soc-42 zo dňa 19.3.2007 stala nájomcom bytu
č. 5 na I. XX v Košiciach na dobu určitú do 30.6.2007, že dôvodu neplatenia nájomného a úhrad za
plnenia poskytované s užívaním bytu nová nájomná zmluva so žalovanou v 1. rade uzavretá nebola a
že preto, od 1.7.2007 žalovaná v 1. rade užívala byt spolu so žalovanou v 2. rade a žalovaným v 3.
rade bez právneho dôvodu následkom čoho sa na jeho úkon bezdôvodne obohatili. Za užívanie bytu

bez právneho dôvodu si žalobca uplatnil náhradu za obdobie mesiacov január až december 2013 v
rozsahu obvyklej odplaty za užívanie obdobných bytov spolu v sume 420,72 Eur a v rozsahu žalovanými
spotrebovaných služieb podľa ich vyúčtovania za zúčtovacie obdobie 1.1.2013 do 31.12.2013 v sume
100,70 Eur. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil Zmluvu o nájme bytu zo dňa 19.3.2007,
výzvu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v súvislosti s užívaním bytu bez právneho dôvodu zo dňa
26.11.2013, vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013,
zálohový predpis mesačných platieb platný od 1.1.2013, evidenčný list pre výpočet nájomného a služieb,

zápis z opakovanej obhliadky bytu zo dňa 12.2.2014, upomienku vystavenú dňa 8.12.2014 a fotokópiu
obálky nedoručenej poštovej zásielky.2. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým
došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.).
V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového

procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy.

3. Na základe žaloby žalobcu súd vydal vo veci dňa 5.2.2015 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovaným,
abydo15dníoddoručeniaplatobnéhorozkazuzaplatiližalobcoviuplatnenúpohľadávkuatrovykonania,
alebo aby v tej istej lehote podali odpor. Nakoľko platobný rozkaz nebolo možné žalovaným doručiť do

vlastných rúk, uznesením zo dňa 11.12.2015 ho súd v súlade s ust. § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil.

4. Žalovaným bola žaloba spolu s uznesením ukladajúcim im povinnosť vyjadriť sa k žalobe v určenej
lehote doručená v zmysle ust. § 116 ods. 2 C.s.p. náhradným spôsobom dňa 21.9.2017, tí sa však k
žalobe nevyjadrili ani v určenej lehote a ani do termínu vyhlásenia tohto rozsudku.

5. Keďže skutkové tvrdenia strán neboli sporné, šlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala sumu 2.000,- Eur v súlade s ust. § 177 ods. 2 písm. a)
C.s.p., vo veci nebolo potrebné nariadiť pojednávanie. V súlade s ust. § 219 ods. 1 C.s.p. bol rozsudok
verejne vyhlásený dňa 30.10.2017.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s podstatným obsahom listinných dôkazov
predložených žalobcom a zistil tento skutkový stav: Zmluvou o nájme bytu zo dňa 19.3.2007 došlo
k prenechaniu bytu č. 5 na ulici Hrebendovej 18 v Košiciach na dočasné užívanie žalovanej v 1.
rade. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.1.2007 do 30.6.2007, pričom nová nájomná zmluva
uzavretá nebola. Zo zápisu z obhliadky bytu zo dňa 12.2.2014 bolo zistené, že v tom čase predmetný

byt užívala žalovaná v 1. rade spolu so žalovanou v 2. a žalovaným v 3. rade. Súd pritom nezistil,
aby oprávnenie užívať byt bolo založené nájomnou zmluvou, prípadne aby existoval iný vecný či
obligačný vzťah žalovaných k tomuto bytu v celom rozhodnom čase. Sporným nebolo, že žalovaní za
užívanie bytu a za požívanie služieb s tým spojených, žalobcovi nezaplatili zodpovedajúcu náhradu. Z
mesačného zálohového predpisu platieb mal súd za preukázanú výšku obvyklého nájomného (35,06

Eur mesačne), za ktoré žalobca prenechával do užívania obdobné byty, v danom mieste a čase. Z
vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za zúčtovacie obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 súd
zistil, že v súvislosti s užívaním predmetného bytu žalovaní spotrebovali bez zodpovedajúcej úhrady
služby spojené s užívaním bytu vo výške 100,70 Eur.

7. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v zákone.
Podľa ust. § 451 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 685 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania a to buď na dobu určitú alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

Podľa ust. § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený
jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie
podmienky nájomnej zmluvy, ustanoví osobitný právny predpis (vyhláška č. 60/1964 Zb. a vyhl. č.
15/1992 Zb.).

Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlh splnením zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

Podľaust.§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplníjevomeškaní.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania.Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy, posúdil súd uplatnený
nárok žalobcu, čo do istiny pohľadávky, za dôvodný v celom rozsahu. Vo svojom rozhodnutí súd
vyšiel z preukázania skutočností, že v období od 1.1.2013 do 31.12.2013 žalovaní bez právneho
dôvodu užívali byt č. 5 na I. XX v Košiciach a požívali tiež služby v súvislosti s užívaním tohto bytu

poskytované žalobcom. Žalovaní napriek tomu, že tento byt užívali, neuhrádzali za užívanie obvyklú
odplatu zodpovedajúcu výške nájomného a neposkytovali žalobcovi ani náhradu za spotrebované
služby, ktoré by inak boli povinní zaplatiť v prípade, ak by uvedený byt užívali na základe nájomnej
zmluvy. Tým sa žalovaní na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili, následkom čoho im vznikla povinnosť
toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. Žalobca si preto nárok v istine pohľadávky uplatnil
dôvodne a súd mu ho v celom rozsahu i priznal. Pri posúdení dôvodnosti uplatnených úrokov z

omeškaniasúdvovšeobecnostivyšielztoho,ževprípadenárokunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia
čas plnenia nie je dohodnutý subjektmi tohto zodpovednostného vzťahu a nie je daný ani zákonom.
Dlžník je preto povinný splniť veriteľovi záväzok spočívajúci vo vydaní bezdôvodného obohatenia,
prvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal,vzmysleust.§563Občianskehozákonníka.Žalobca
vyzval žalovanú v 1. rade listom, doručeným jej dňa 12.2.2014 na vydanie bezdôvodného obohatenia,

ktoré vzniklo užívaním bytu bez právneho dôvodu v uplynulom období (teda včítane rozhodného času
od 1.1.2013 do 31.12.2013. Nasledujúceho dňa, teda 13.2.2014 mohli žalovaní v hmotnoprávnom
postavení spoločne a nerozdielne zaviazaných dlžníkov plniť s následkami riadneho splnenia a nakoľko
tak neurobili, počnúc dňom 14.2.2014 sa splnením záväzku na peňažné plnenie dostali do omeškania.
Počnúc týmto dňom preto súd za omeškanie žalovaných so zaplatením sumy 420,72 Eur priznal

žalobcovi úroky z omeškania. Pokiaľ si žalobca za omeškanie so zaplatením tejto peňažnej sumy uplatnil
úroky z omeškania aj za skoršie obdobie (za dni 12.2.2014 a 13.2.2014), v tejto časti súd jeho žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2013 bolo žalovaným
oznámené dňa 17.6.2014 s tým, že v ňom žalobca určil lehotu splatnosti vykázaného nedoplatku - 30
dní od prevzatia vyúčtovania. Žalovaní sa tak počnúc dňom 18.7.2014 dostali do omeškania s plnením

i tohto svojho peňažného záväzku voči žalobcovi a počnúc týmto dňom súd priznal žalobcovi úroky z
omeškania za omeškanie so zaplatením sumy 100,70 Eur. Percentuálna výška úrokov z omeškania
vyplýva z ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. platného od 1.2.2013, a činí o 5 percentuálnych
bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 14.2.2014 predstavovala základná úroková sadzba ECB 0,25 % a

ku dňu 18.7.2014 predstavovala základná úroková sadzba ECB 0,15 %, preto žalobcovi patria úroky z
omeškania v percentuálnej výške 5,25% a 5,15 %.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom plne úspešnému žalobcovi
(zamietavá časť sa týka len príslušenstva, ktoré nepredstavovalo samostatný predmet konania) priznal

v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. plnú náhradu trov konania. V súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.),

ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od
jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).