Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. január 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/186/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215208293
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1215208293.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci žalobcu:

Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00151700, proti žalovanému:
Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00003328, za účasti intervenienta na strane
žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23
Bratislava, IČO: 00585441, o zaplatenie 14.933,85 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške

tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

III. Intervenientovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 01.04.2015 sa žalobca domáhal aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie žalovanej istiny vo výške 14.933,85 Eur titulom náhrady škody.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že poistnou zmluvou č. XXXXXXXXX havarijne poistil motorové vozidlo
značky J. Z., E.: F., R.: J.. Dňa 21.05.2013 prechádzal vodič v tomto poistenom vozidle po ceste I/14

v smere od Turčianskych Teplíc do Banskej Bystrice. Približne v 11. kilometri pri prejazde pravotočivou
zákrutou spadla vodičovi z priľahlého svahu do jazdnej dráhy skala, ktorej sa nestihol vyhnúť a na
ktorú spodnou časťou vozidla narazil. Poškodený na miesto vzniku škody privolal políciu, ktorá udalosť
uzavrela ako škodovú udalosť, ktorá nebola zavinená vodičom, nakoľko k poškodeniu na vozidle došlo
následkom padajúcej skaly. Žalobca z havarijného poistenia za poškodené poistené vozidlo vyplatil
poistné plnenie vo výške 15.787,39 Eur. V zmysle § 813 Občianskeho zákonníka potom na žalobcu
prešlo právo na náhradu škody. Správca komunikácie je povinný udržiavať pozemné komunikácie

v stave zodpovedajúcemu účelu, na ktorý sú určené. V prípade ohrozenia bezpečnosti a plynulosti
premávky v dôsledku závad v zjazdnosti komunikácie, ktorými sú bezpochyby aj padajúce kamene na
komunikáciu, je správca povinný takéto závady bez prieťahov odstrániť. K takémuto odstráneniu však
zo strany žalovaného nedošlo. V dôsledku porušenia tejto povinnosti došlo k vzniku škody na poistenom
vozidle, nakoľko priľahlý svah nebol dostatočne zabezpečený proti padaniu kameňov na komunikáciu.
Označenie úseku dopravnou značkou A20 s dodatkovou tabuľou E4 na ceste A14 na kilometri 5.800
nemožno považovať za dostatočné opatrenie na zabránenie padania kameňov na vozovku. Žalovaný

mal vedomosť o tom, že v danom úseku môžu padať kamene na komunikáciu a napriek tomu
priľahlýsvahdostatočnenezabezpečil.Označenieúsekudopravnouznačkouupozorňujúcouúčastníkov
cestnej premávky na zvýšenú opatrnosť z dôvodu padania kameňov, v žiadnom prípade nezbavuje
žalovaného na zodpovednosti za škodu, ktorá bola v dôsledku takto nedostatočne zabezpečenéhosvahu spôsobená. Žalobca následne vyzval žalovaného, ako subjekt zodpovedný za správu danej
komunikácie, na úhradu regresnej pohľadávky vo výške vyplateného plnenia za škodu na poistenom
vozidle. Žalovaný si však túto povinnosť nesplnil, a to ani po opakovaných výzvach.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a uviedol, že jediným dôkazom o škodovej
udalosti, predloženým žalovanému sú listy Okresného riaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica,
Okresný dopravný inšpektorát Banská Bystrica, list. č. ORPZ - BB - ODI1 - 7 - 357/2013 zo dňa
22.07.2015, v ktorom sa len uvádza, že dňa 31.05.2013 na ceste I/14, bez bližšieho určenia miesta,

došlo k udalosti v cestnej premávke, ktorá bola na operačné stredisko KR PZ BB nahlásená o 20:52
hod., a v čase 21:15 hod. bolo toto oznámenie preverené, pričom bolo konštatované, že pri udalosti
nedošlo k zraneniu vodiča, došlo k poškodeniu predmetného vozidla a jedná sa o škodovú udalosť
nezavinenú vodičom. Ďalší list ORPZ BB zo dňa 25.07.2014 vyhotovený po viac ako jednom roku od
udalosti navyše iným príslušníkom OR PZ lokalizuje udalosť na približne 11 kilometer a uvádza, že k
poškodeniu na vozidle došlo následkom padajúcej skaly. V tomto oznámení je uvedené, že k udalosti

došlo dňa 31.05.20103 avšak v čase 21:15 hod. Okrem týchto rozporov v čase, kedy došlo k škodovej
udalosti, sú obe správy OR PZ BB vyhotovené s veľkým časovým odstupom od vzniku samotnej udalosti,
pričom tieto správy nedokladujú priebeh a presnú príčinu vzniku škody, nie je z nich možné určiť rozsahu
škody, nevyplýva z nich presná lokalizácia miesta vzniku škody a nevyplýva z nich ani zodpovednosť
žalovanéhoaneexistuježiadnafotodokumentáciapreukazujúcamiesto,okolnostiapríčinyvznikuškody.

Uplatňovaná výška nároku na náhradu škody nie je nijako preukázaná. Skala, ktorá mala spôsobiť škodu
nepochádza z pozemkov vo vlastníctve SR a žalovaný nezodpovedá za ich údržbu a zabezpečenie
tak, aby z predmetných pozemkov nedochádzalo k uvoľňovaniu skál a nedochádzalo tak k ohrozovaniu
bezpečnosti cestnej premávky. Vo vzťahu ku konkrétnej padajúcej skale a motorovému vozidlu nebolo
v medziach možností žalovaného túto skalu odstrániť a ani na konkrétnu jednotlivú skalu upozorniť,

nakoľko táto mala spadnúť bezprostredne pred auto klienta - vodiča. Konkrétny úsek cesty bol označený
výstražným zvislým dopravným značením A20 padajúce kamene s dodatkovou tabuľou upravujúcou
vzdialenosťplatnostiznačkyna8km.Preurčenie,žeškodanavozidleklientažalobcuvzniklavdôsledku
závady v zjazdnosti sa vyžaduje, aby išlo o spadnutý kameň, resp. kamene, a nie kameň v pohybe -
padajúci kameň. Padanie kameňov je stavebným a dopravno -technickým stavom komunikácie, za ktorý

žalovaný nezodpovedá. Zo zákonných ustanovení potom vyplýva, že užívateľom komunikácií nevzniká
nárok na náhradu škody vzniknutej v dôsledku vybavenia, či nedostatočného vybavenia alebo úplnej
absencie nevybavenia komunikácie či už dopravnými značkami a zariadeniami ale aj bezpečnostnými
a ochrannými zariadeniami. Vzhľadom na to, že vodič bol na nebezpečenstvo padania skál na cestu
upozornený značením, padanie skál sa stalo skutočnosťou, ktorú vodič mal a mohol predvídať.

4. Žalobca v replike upresnil dátum vzniku škodovej udalosti na 31.05.2013. Pri registrácii škody bol do
informačného systému žalobcu neprávne zadaný dátum nehody. Korektný dátum je 31.05.2013. Úsek
cesty, na ktorom došlo k pádu skaly taktiež vyplýva z policajnej správy - horský priechod Šturec - cesta
I/14 v cca 11. kilometri. K nehode došlo medzi 20:30 - 20:45 hod. ako vyplýva z hlásenia škodovej

udalosti pre poisteného, kde poškodený vodič vozidla popísal okolnosti vzniku nehody. Žalovaný je
povinný udržiavať pozemné komunikácie v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. Ak v
danom úseku cesty hrozí padanie kameňov a skál, žalovaný mal vykonať účinné preventívne opatrenia
za účelom zabránenia vzniku škôd na živote, zdraví ľudí a materiálnych škôd. Žalobca navyše nesúhlasí
s názorom žalovaného, že ide o rozdiel medzi padajúcim kameňom a kameňom už spadnutým na

ceste, keď je zrejmé, že v oboch prípadoch ide o závadu v zjazdnosti. Skutočnosť, že na danom úseku
cesty bolo umiestnené dopravné značenie len potvrdzuje skutočnosť, že žalovaný mal vedomosť o
hrozbe padajúcich kameňov a možnosti vzniku obdobných škôd a napriek tomu neučinil príslušné účinné
preventívne opatrenia tak, aby udržal pozemnú komunikáciu v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je
určená. Sieť, ktorá mala chrániť priľahlú komunikáciu pred pádom skál zo svahu, bola podľa informácií

poškodeného roztrhaná, pričom nie je zrejmé, či ju roztrhla konkrétna skala, ktorá poškodila vozidlo
alebo či bola sieť už roztrhnutá predtým. Daná sieť však nebola dostatočným preventívnym opatrením,
keď došlo k jej roztrhnutiu skalou, ktorej pádu mala práve zabrániť. Čo sa týka rozsahu poškodenia
vozidla, resp. výšku škody, žalobca všetky podklady vrátane fotodokumentácie poškodeného vozidla
zaslal žalovanému aj jeho poisťovateľovi ešte pred podaním žaloby na súd.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s dôkaznými prostriedkami, ako aj
ostatnými listinami, tvoriacich obsah spisu dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.6. Dňa 31.05.2013 došlo v podvečerných, resp. večerných hodinách k poistnej udalosti - dopravnej
nehode, pri ktorej bolo poškodené vozidlo J. Z., R.Č.: J., E.: F., kedy na toto osobné motorové vozidlo,
vedené vodičom Zoranom Iličom, na ceste I/14 v smere z Turčianskych Teplíc do Banskej Bystrice

približne v 11. kilometri (horský priechod Šturec) pri prejazde pravotočivou zákrutou spadla z priľahlého
svahu skala. Privolaná policajná hliadka v zhode so správou Okresného riaditeľstva policajného zboru
v Banskej Bystrici o výsledku šetrenia zo dňa 22.07.2013 a 25.07.2014 udalosť uzavrela ako škodovú
udalosť v dôsledku padajúcej skaly, vodičovi alkohol zistený nebol. Vodič osobného motorového vozidla
mal so žalobcom uzatvorenú poistnú zmluvu č. 700407867. Na základe tejto poistnej zmluvy žalobca

dňa 09.07.2013 vyplatil poškodenému vodičovi poistné plnenie vo výške 15.787,39 Eur (žalovaná istina
je však iba skutočná škoda na vozidle).

7. Žalobca pridŕžajúc sa svojich vyjadrení pred súdom na podanej žalobe zotrval, a mal za to, že
žalovaný mal vedomosť o závade v zjazdnosti o čom svedčí aj to, že tento úsek označil dopravnou
značkou. Navyše podľa vyjadrenia poisteného vodiča sieť, ktorá mala zabrániť padaniu skál bola

pretrhnutá. To že úsek na ktorom sa stala poistná udalosť bol zabezpečený sieťou vie dosvedčiť priamo
vodič, ale aj keby tam sieť nebola žalobca má zato, že žalovaný zodpovedá za zjazdnosť vozovky.
Označeniedanejkomunikácieznačkounezbavuježalovanéhozaškoduatozobjektívnejzodpovednosti
za škodu, pričom ten mal vedomosť o hrozbe padania skál a preventívne opatrenia, ktoré urobil sú
však nedostatočné. Je evidentné, že padajúci kameň roztrhol sieť a vodič nemohol včas predvídať

padanie tejto skaly a nie je rozhodujúce, či išiel rýchlo alebo pomaly. Žalovaný mal preventívne daný
úsek uzavrieť. Na žalobcu prešlo právo domáhať sa náhrady škody titulom regresného nároku. V danej
veci je zrejmé, že to nebola prvá skala, ktorá padala vzhľadom k tomu, že tam bola sieť a výstražné
znamenie. Žalobca fotodokumentáciu z miesta poistnej udalosti nemá, nemá ani vedomosť, či nejakú
fotodokumentáciu vyhotovila polícia a je možné, že touto fotodokumentáciou disponuje vodič. Závady v

zjazdnosti vymedzené v cestnom zákone a vykonávacej vyhláške sú uvedené len príkladom. Nejde tak
o taxatívny výpočet závad v zjazdnosti a daná padajúca skala, resp. riziko padania skál predstavovalo
závadu v zjazdnosti, ktorú bol žalovaný povinný odstrániť. Žalovaný mal možnosť iniciovať a dať podnet
na príslušný cestný orgán a následne týmto preventívnym opatrením zabrániť vzniku obdobných škôd
na životoch, zdraví a majetku.

8. Žalovaný v priebehu konania v rámci svojej procesnej obrany poukázal na to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno pokiaľ ide o miesto, spôsob a príčinu škody. Všetky tvrdenia žalobcu týkajúce
sa bezpečnostných opatrení na zachytávanie skál, či už ide o siete alebo iné opatrenia, alebo ich
nedostatočnosť alebo úplnú absenciu, to zákon definuje ako stavebný stav cesty. Pokiaľ ide o prednes

žalobcu, v ktorom uvádza, že bolo v medziach možností správcu komunikácie odstrániť závadu
zjazdnosti je potrebné uviesť, že hrozba alebo samotné riziko padnutia skál nie je závadou v zjazdnosti.
Závadavzjazdnostiniejehrozbaanirizikoalekonkrétnaprekážka,ktoránarúšazjazdnosťkomunikácie.
Čo sa týka spomínanej fotodokumentácie, žalobca nemal doposiaľ žiadnu fotodokumentáciu vozidla,
o tom svedčia listy z vyhlásení žalovaného, v ktorom poukazujú na listiny o ktoré opätovne žiadali.

Povinnosť správcu odstrániť prekážku na ceste je časovo vymedzená pojmom, bez prieťahov. Ide o
legislatívne nekonkretizovaný pojem a preto ho je potrebné pri výklade, či aplikácii zákona, posudzovať
primerane okolnosti posudzovaného prípadu. Čiže bez prieťahov možno odstrániť len prekážku alebo
závadu, ktorá už vznikla na ceste, nie hrozbu alebo riziko, napr. pádu skaly. Vo vzťahu k tejto konkrétnej
skale, ktorá poškodila predmetné vozidlo poškodeného vodiča, nebolo v možnostiach správcu túto skalu

odstrániť alebo na ňu predpísaným spôsobom upozorniť, keďže skala padla tesne alebo na auto. Čo
sa týka uzavretia cesty, je potrebné uviesť, že o uzávierke, obchádzke alebo odklone rozhoduje cestný
správny orgán a to po dohode s dopravným inšpektorátom. Cestným správny orgánom pre cesty I
triedy v Banskobystrickom kraji je Okresný úrad Banská Bystrica, odpor cestnej dopravy a pozemných
komunikácii. Správca cesty - žalovaný nemá právo ani v žiadnom predpise definovanú povinnosť cestu

uzavrieť ani vydávať rozhodnutia o uzavretí cesty. Správca cesty takto môže urobiť, len na základe
právoplatného rozhodnutia cestného správneho orgánu.

9. Intervenient na pojednávaní dňa 10.01.2018 súhlasil s tvrdením žalovaného, že za spôsobenú škodu
nezodpovedá a že nemá pasívnu legitimáciu. Jednalo o padajúcu skalu a do súdneho spisu ani nebola

doložená fotodokumentácia ohľadom miesta, kde ku škodovej udalosti došlo, a táto fotodokumentácia
nebola predložená ani žalovanému.10. Svedok - poškodený vodič X. W., ktorý bol na dožiadanie vypočutý Okresným súdom Banská
Bystrica, do zápisnice o vykonaní dôkazu výsluchom svedka uviedol, že si presný dátum, kedy došlo
k dopravnej nehode nepamätá. Buď to bolo jarné alebo letné obdobie, bolo šero podvečerná hodina,

pretože sa to stalo okolo 19:00 hod. večernej. Vracal sa z Banskej Bystrice a k stretu došlo asi 4 alebo 5
km pred obcou Harmanec, išiel rýchlosťou asi 70 km/h. Za ním išlo ešte jedno vozidlo, to v podstate tiež
prešlo cez skalu, ale skala bola rozbitá, takže len prešlo a nezastavilo. V tom plote, ochrannej sieti bola
diera a z nej vypadla skala pred jeho auto, pričom s autom zostal stáť a auto bolo nepojazdné. Padla
spôsobom, že ju svedok nijakým spôsobom nezbadal, že by sa kotúľala po svahu alebo podobne, proste

spadlanavozovku.Čitambolanejakádopravnáznačkasisvedoknepamätá.Privolanápolicajnáhliadka
následne skonštatovala, že skala padla tou dierou v plote. Svedok potom celé okolie odfotografoval,
dieru v plote a poškodenie vozidla a fotografie už nemá, pretože ich odoslal žalobcovi.

Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

11. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, účastník cestnej premávky
je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej
premávky; pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému
stavu cesty,3) situácii v cestnej
premávke a svojim schopnostiam.

12. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, vodič je povinný rýchlosť jazdy
prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam,
stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou
rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon),
závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich
správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií,
ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete 3) a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných komunikáciách na
bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

14. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), užívatelia
diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo

stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií.
15. Podľa § 9a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), správcovia
diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto
komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v
medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

16. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), vlastníci,
správcovia alebo užívatelia nehnuteľností v susedstve diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie
musia dovoliť, aby príslušný cestný správny orgán urobil na ich pozemkoch potrebné opatrenia na
zabránenie zosuvu skál a pôdy, pádu kamenia a stromov a na umožnenie odtoku vody, ak toto

nebezpečenstvo vznikne výstavbou alebo prevádzkou diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie
alebo prírodnými vplyvmi; ak však toto nebezpečenstvo vznikne z konania vlastníkov, správcov alebo
užívateľov susedných nehnuteľností, sú povinní urobiť na dotknutých pozemkoch potrebné opatrenia
vlastným nákladom.

17. Podľa § 24 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon),
Ministerstvo vydá na vykonanie tohto zákona všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré bližšie
vymedzia pojmy prejazdný úsek diaľnice a cesty, stavebný stav, dopravno-technický stav, zjazdnosť a
schodnosť diaľníc, ciest a miestnych komunikácií.

18. Podľa § 12 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách
(cestný zákon), zjazdnosť diaľníc, ciest a miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií, ktorý
umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickémustavuastavebnémustavutýchtokomunikácií,poveternostnýmpodmienkamaďalšímokolnostiam,ktoré
môže vodič predvídať.

19. Podľa § 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných
komunikáciách (cestný zákon), závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú také
zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať
ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam
vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú

najmä ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne
uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky,
ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje.

20. Podľa § 13 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách
(cestný zákon), stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumie ich kvalita,

stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou
údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti
dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia a pod.).

21. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách

(cestný zákon), dopravno-technickým stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumejú
ich technické znaky (priečne usporiadanie, priečny sklon a šírka vozovky, smerové oblúky, pozdĺžne
sklony a zakružovacie polomery nivelety, druh vozovky a pod.) a začlenenie komunikácie do terénu
(rozhľad, nadmorská výška a pod.).

22. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

23. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

24. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel
k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

25. Predmetom konania bol regresný nárok žalobcu vo výške vyplateného poistného plnenia (vyplatenej

skutočnej výšky škody) vyplývajúcej zo škody spôsobenej na osobnom motorovom vozidle padajúcou
skalou. Súd v konaní nepovažoval za sporné vznik škodovej udalosti a ani jej priebeh, a taktiež ani
aktívnu legitimáciu žalobcu, odkazujúc na § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Sporným naopak
v konaní bola možná zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu, výklad sporných ustanovení
cestného zákona a k nemu prislúchajúcej vyhlášky ako aj ustálenie a aplikovanie právnej kvalifikácie na

daný skutkový stav. Hneď na úvod je potrebné zdôrazniť, že je právne irelevantné v akom konkrétnom
čase (žalovaný rozporoval vznik udalosti od 20:52 do 21:15 hod.) sa poistná udalosť stala ak je na
časovej osi rozptyl cca 30 minút.

26. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca v konaní uplatňuje nárok na náhradu

škody, ktorá mala vzniknúť jeho poistenému tak, že počas jazdy na auto poisteného spadla z priľahlého
svahu skala, čím došlo k poškodeniu predmetného vozidla. Žalobca v konaní tvrdil, že príčinou vzniku
škody bola zanedbaná povinnosť žalovaného udržiavať pozemné komunikácie v stave zodpovedajúcom
účelu, na ktoré sú určené, teda na premávku. Priľahlý svah nebol dostatočne zabezpečený proti padaniu
kameňov na komunikáciu. Žalovaný tak podľa žalobcu nezabezpečil bezpečnú premávku, vzniknutá

škoda je následkom závad v zjazdnosti predmetnej komunikácie.
27. Cestný zákon - zákon č. 135/1961 Zb. upravujúci zodpovednosť správcu diaľnic, ciest a miestnych
komunikácií za škodu, je vo vzťahu k ustanoveniam § 420 Občianskeho zákonníka špeciálnym
predpisom. Cestný zákon upravuje totiž len objektívnu zodpovednosť správcu miestnych komunikácií
za škody, ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, nie však všeobecnú zodpovednosť právnickej osoby

za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s porušením jej konkrétnej právnej povinnosti. Všeobecnú
zodpovednosť založenú na princípe zavinenia upravuje Občiansky zákonník, pričom predpoklady
objektívnej zodpovednosti (za výsledok) a predpoklady zodpovednosti všeobecné, nie sú totožné a
totožné nie sú ani podmienky, za ktorých sa možno zodpovednosti zbaviť.28. Predpoklady zodpovednosti v zmysle § 9a ods. 2 Cestného zákona sú teda závady v zjazdnosti,
vznikškodyapríčinnásúvislosťmedzinimi,atobezohľadunazavinenie(úmysel,nedbanlivosť)správcu

komunikácie, či jeho zamestnancov. Pokiaľ jednu z hlavných príčin vzniku škody možno podriadiť pod
pojem„závadavzjazdnosti“vzmysle§12ods.2citovanejvyhlášky,jeobjektívnazodpovednosťsprávcu
komunikácie založená a je na ňom, či preukáže, že nebolo v medziach možnosti tieto závady odstrániť
alebo na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

29. Ako vyplýva z citovaného ust. § 9a ods. 1 ak škoda vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-
technického stavu miestnych komunikácií ich užívatelia nemajú nárok na náhradu škody. Podľa
výslovného znenia § 13 ods. 1 vyhlášky je stavebným stavom cesty okrem iného, aj jej vybavenie
dopravnými značkami a zariadeniami. Pod vybavením komunikácie ako stavby dopravnými značkami a
dopravnými zariadeniami, ktoré sú jej súčasťou, treba rozumieť ich použitie na niektorých úsekoch cesty
a rovnako tak aj ich nepoužitie na iných úsekoch. Uvedené ustanovenie treba vykladať aj v súvislosti

s povinnosťou každého účastníka cestnej premávky prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému
a dopravno-technickému stavu cesty (§ 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z.) a v súvislosti s
povinnosťou vodiča prispôsobiť rýchlosť jazdy okolnostiam, ktoré možno predvídať (§ 16 ods. 1 zákona
č. 8/2009 Z. z.). Tieto povinnosti sú dané bez ohľadu na použitie, či nepoužitie dopravného značenia
na určitom úseku komunikácie.

30. Cestný zákon upravujúci v ustanovení § 9a ods. 2 zodpovednosť správcu komunikácie za
škodu je vo vzťahu k ustanoveniu § 420 Občianskeho zákonníka, (viď odsek 27) špeciálnym
predpisom. Predpokladom zodpovednosti správcu komunikácie za škodu podľa § 9a ods. 2 cestného
zákona je závada v zjazdnosti komunikácie ako príčina vzniku škody. Závadou v zjazdnosti treba

rozumieť tak významnú zmenu (zhoršenie) zjazdnosti komunikácie, ktorá je síce odstrániteľná bežnou
údržbou, no svojím charakterom sa natoľko vymyká stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu
pozemnej komunikácie a poveternostným vplyvom, že vodič ani pri obozretnej jazde, rešpektujúcej stav
komunikácie či prípadné dôsledky poveternostných vplyvov, nemôže jej výskyt predpokladať a účinne
reagovať pri riadení vozidla tak, aby závada neovplyvnila jeho jazdu a nevznikla tým škoda. Ak príčinou

škody nie je závada v zjazdnosti, teda ak nie je daná zodpovednosť správcu komunikácie za škodu
podľa cestného zákona, nie je tým vylúčená jeho prípadná všeobecná zodpovednosť za škodu podľa §
420 Občianskeho zákonníka. Ak však príčinou vzniku škody je stavebný stav alebo dopravno-technický
stav komunikácie, neprichádza do úvahy zodpovednosť správcu komunikácie za škody nielen podľa
cestného zákona, ale ani podľa Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 9a ods. 1 cestného zákona,

ktoré je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku tiež špeciálnym ustanovením, totiž v takýchto prípadoch
vylučuje vznik nároku na náhradu škody a teda aj vznik zodpovednosti za škodu (rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 21.05.2008, č. k. 4 Cdo/17/2007).

31. Keďže k dopravnej nehode došlo v dôsledku pádu skaly, nie už padnutej, jedná sa o prípad podľa §

9a ods. 1 cestného zákona, podľa ktorého užívatelia diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú
nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno - technického stavu
diaľníc. Nejedná sa o prípad podľa § 9a ods. 2 cestného zákona.
32. Súd v naznačenom smere ďalej uvádza, že o závadu v zjazdnosti sa jedná v prípade, keď na
komunikácii sa nachádza spadnutý - ležiaci kameň, tzn. nie kameň v pohybe, resp. padajúci kameň,

čo vyplýva i priamo z textu § 12 ods. 2 písm. a) citovanej vyhlášky, ktorá používa pojem „spadnuté
kamene“. Uvedený výklad podporuje aj ustálená súdna prax (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava
II č. k. 18C/276/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/470/2001, rozsudok
Krajského súdu v Žiline 13Cob/149/2009, rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici 63Cb/203/2012),
ale v konečnom dôsledku aj žalobcom predložené rozhodnutia. Z obsahu žalobcom predložených

rozhodnutí totiž vyplýva, že predmetom týchto súdnych sporov boli rôzne nároky strán, avšak všetky
vyplývajúce zo škody spôsobenej spadnutým kameňom, teda kameňom (skalou) ležiacou. Nie skalou v
pohybe. Vzhľadom na uvedené je tak možné jednoznačne ustáliť, že ak ide o padajúci kameň (skalu),
v tom prípade možno hovoriť o stavebnom a dopravno - technickom stave komunikácie, za ktorý
žalovaný (Slovenská správa ciest) nezodpovedá, čo na druhej strane predstavuje skutočnosť, že ak

ide o už spadnutý kameň na povrchu vozovky, potom sa už jedná o závadu v zjazdnosti a následnú
zodpovednosť žalovaného (Slovenskej správy ciest). Keďže však v tomto konaní z priložených dôkazov
bolo preukázané, že ku škodovej udalosti došlo v dôsledku padajúceho kameňa, nie je možné založiť
zodpovednosť žalovaného, nakoľko sa v danom prípade nejedná o závady v zjazdnosti. Nebolo takpreukázané, že v čase nehody sa kameň už nachádzal na vozovke, kde by s ňou bol v bezprostrednom
kontakte. Uvedené napokon ani žalobca nerozporoval a tiež uvádzal, že išlo o padajúci kameň - kameň
v pohybe.

33. K námietke žalobcu ohľadom nemožnosti aplikácie rozhodnutí českých súdov, súd len v krátkosti
poznamenáva, že daná problematika je v Českej republike upravená v zákonoch č. 13/1997 Sb. o
pozemních komunikacích a č. 361/2000 Sb. o provozu na pozemních komunikacích. Z uvedených
zákonov (napr. § 26 ods. 3 a 4 a § 27 ods. 1 a 2 zákona č. 13/1997 Sb.) ako aj Občanského zákoníka č.
40/1964 Sb. (účinný do 31.12.2013) je zrejmé, že táto argumentácia žalobcu je mylná. Najvyšší súd ČR

v rozsudku zo dňa 26.01.2016, č. k. 25Cdo/134/2014 taktiež ustálil, že kameň padajúci z miesta mimo
komunikáciu a ktorý zasiahol a poškodil prechádzajúce vozidlo, nie je závadou v zjazdnosti.

34. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku zo dňa 24.03.2000, č. k. 4 Cdo/149/99 k situácii padania
kameňov uviedol, že padanie kameňov bolo stavebným a dopravno - technickým stavom komunikácie,
za ktorý žalovaný (Slovenská správa ciest) nezodpovedá. Najvyšší súd SR rozhodnutím zo dňa

21.05.2008, č. k. 4 Cdo/17/2007 potvrdil, že ak je príčinou vzniku škody stavebný stav alebo dopravno-
technický stav komunikácie, neprichádza do úvahy zodpovednosť správcu komunikácie za škody
nielen podľa cestného zákona, ale ani podľa Občianskeho zákonník. Z uvedeného vyplýva, že príčina
vzniku škody v prejednávanom prípade nebola závada v zjazdnosti miestnej komunikácii, ale vznikla
zo stavebného stavu miestnej komunikácii a v takom prípade užívatelia diaľnic, ciest a miestnych

komunikácii nemajú nárok na náhradu škody. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že nebol
splnený predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § 9a ods. 2 zákona a z tohto dôvodu
žalobe nemožno vyhovieť.

35. Súd len pre úplnosť a právnu istotu skúmal aj možnú zodpovednosť žalovaného podľa § 415

Občianskeho zákonníka. Žalobca si uplatnil svoj nárok (okrem cestného zákona) aj podľa § 415
Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti
súd poukazuje na to, že ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka hovorí o všeobecnej zodpovednosti za škodu, teda toto zákonné ustanovenie
hovorí o následkoch za vzniknutú škodu, pričom ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka ukladá každému počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí, teda toto ustanovenie ukladá
povinnosť k predchádzaniu škodám. Pokiaľ však už ku škode dôjde, je nutné aplikovať zákonné
ustanovenie o zodpovednosti za vzniknutú škodu, čo v danom prípade, ako bolo uvedené vyššie je
ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je tak 1.) protiprávny úkon, 2.) spôsobenie škody
a 3.) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Nakoľko v danom prípade si žalobca
uplatňuje objektívnu škodu, keď sa zavinenie nevyžaduje, teda zavinie škodcu, t.j. žalovaného podľa
zákona sa predpokladá (prezumcia zavinenia). Zároveň súd uvádza, že v danom prípade sa zavinenie,
ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu nevyžaduje, avšak pre daný prípad je nutné aplikovať

ustanovenia cestného zákona, ako aj Vyhlášku č. 35/1984 Zb., ktorá je vykonávacím predpisom k cestnému zákonu, a preto tieto právne predpisy sú
voči Občianskemu zákonníku, ako všeobecnému predpisu predpismi špeciálnymi a teda majú prednosť.

36. Protiprávny úkon žalovaného mal podľa žalobcu spočívať v tom, že žalovaný ako správca

komunikácie, na ktorej došlo k poškodeniu predmetného motorového vozidla si nesplnil svoje povinnosti,
ktoré mu vyplývajú z § 9 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Zodpovednosť žalovaného
za stav komunikácií, ktorých správu vykonáva je v citovanom zákone vyjadrená ako zodpovednosť
objektívna. Uvedený zákon však pripúšťa možnosť exkulpácie správcu a to v takom prípade, ak
preukáže, že nebolo v medziach jeho možností závadu v zjazdnosti odstrániť alebo na ňu predpísaným

spôsobom upozorniť. Tak, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, v danom úseku, kde sa stala
poistná udalosť, žalovaný umiestnil výstražné zvislé dopravné značenie A20 padajúce kamene s
dodatkovou tabuľou upravujúcou vzdialenosť platnosti značky na 8 km. Táto skutočnosť sama o sebe
nezbavuje žalovaného zodpovednosti, avšak s prihliadnutím na skutočnosť, že v danom úseku, kde
došlo k nehode, žalovaný umiestnil aj sieť proti padaniu skál, túto zodpovednosť už založiť nemožno.

Cestný zákon v § 9a ods. 2 výslovne uvádza, že správcovia zodpovedajú za škody okrem prípadu, že
preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom
upozorniť. Súd je tak názoru, že žalovaný urobil všetko čo mu platná zákonná úprava ukladá. V konaní
totiž nebolo preukázané (na ťarchu žalobcu), či uvádzaná diera v ochrannej sieti vznikla v dôsledkupádu skaly, alebo či ochranná sieť bola prederavená už dávno pred pádom skaly. a či žalovaný zanedbal
svoje povinnosti.

37. Dôkazné bremeno v sporovom konaní zaťažuje jednoznačne žalobcu, ten ako prvý musí súdu
preukázať dôvodnosť svojich tvrdení. Dôkazné bremeno je procesná zodpovednosť strany za výsledok
konania. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom
svojho tvrdenia. Strana musí preukázať to, čo tvrdí. Ak teda žalobca niečo tvrdí, musí to preukázať,
musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí. Dôkazné bremeno týkajúce sa

skutočností, leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé
dôsledky, ide teda o tú stranu, ktorá existenciu takýchto skutočností tvrdí. Žalobca svoje tvrdenia
ohľadom žalovaným zanedbanej povinnosti vyplývajúcej z § 415 Občianskeho zákonníka ničím
nepodložil, nepreukázal. Ak strana tvrdí, že druhá strana zanedbala svoje povinnosti vyplývajúce jej
zo zákona, je povinná tieto tvrdenia aj podložiť a preukázať relevantnými dôkazmi. To však v konaní
nebolo splnené. Zo žalobcom predložených dôkazov tak nemožno založiť zodpovednosť žalovaného

za vzniknutú škodu. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný porušil svoje povinnosti, resp. ich zanedbal.
Žalovaný postupoval v zmysle zákona, v predmetnom úseku umiestnil výstražné dopravné značenie,
ktoré upozorňuje na možnosť pádu skál, na rizikový úsek (svah) umiestnil siete. Nedostatky v žalobcom
predložených, resp. nepredložených dôkazoch nemožno dávať na ťarchu žalovanému. O tvrdeniach
žalobcu neexistujú žiadne hodnoverné dôkazy. Na základe dôkazov, ktoré žalobca produkoval v konaní,

nie je možné ustáliť zodpovednosť žalovaného v zmysle cestného zákona ako aj § 415 Občianskeho
zákonníka, tak ako to požadoval žalobca. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané, je
nepriaznivé rozhodnutie, teda strata sporu.

38. Na základe uvedených skutočností, citovaných zákonných ustanovení a po dôslednom posúdení,

rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalobu zamietol ako nedôvodnú.
39. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Súd ďalej nepriznal
intervenientovi nárok na náhradu trov konania, nakoľko trovy konania nežiadal priznať. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava II, písomne v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

1/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a/ neboli splnené procesné podmienky

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.