Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. november 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/122/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118251113
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:6118251113.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., s.r.o., so sídlom Česká republika, 500 03 Hradec
Králové, Československé armády 954/7, IČO: 24 785 199, zastúpeného: Šmída advokátní kancelář
s.r.o., organizačná zložka, so sídlom 821 09 Bratislava - Podunajské Biskupice, Ul. Svornosti 43, IČO:
47 255 773, proti žalovanému: T. C., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Š. č. XXX, o zaplatenie
204,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 204,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
z dlžnej sumy od 17. 12. 2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
204,- eur s príslušenstvom - zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17. 12. 2016 do
zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný a právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident
Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava (ďalej len „Provident") uzavreli
dňa 23. 5. 2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva"). Na základe
tejto Zmluvy poskytla spoločnosť Provident žalovanému bezúčelový úver vo výške 500,- eur. Peňažné
prostriedky boli žalovanému predané v hotovosti pri podpísaní Zmluvy. Žalovaný prevzatie peňažných
prostriedkov potvrdil podpisom Zmluvy. Žalovaný sa v Zmluve zaviazal tento úver splácať v týždenných
splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí

zmluvy, t. j. 30. 5. 2014 a posledná splátka bola splatná 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy.
Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady spojené s úverom vo výške 172,50 eura,
ktoré zahŕňajú zmluvný úrok (22,38 % zo sumy úveru, t. j. 72,- eur) a poplatok za garantovanú službu
100,50 eura. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť, tak činila 672,50 eura (istina vo výške
500,- eur, úrok a poplatok 172,50 eura). Celkovú čiastku 672,50 eura sa žalovaný zaviazal uhradiť v
týždenných splátkach v celkovom počte 59 splátok po á 11,21 eura a posledná splátka vo výške 11,11
eura. Žalovaný pôvodnému veriteľovi uhradil celkovo 296,- eur. Žalobca si žalobou uplatnil len sumu

rozdielu poskytnutého úveru a vykonaných splátok, t. j. sumu 204,- eur (500 - 296), úroky a poplatky
si neuplatnil.Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 12. 2016, došlo s účinnosťou ku dňu 16. 12.
2016 k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Provident na žalobcu. Žalovanému bola zmena v osobe
veriteľa oznámená listom zo dňa 16. 12. 2016. Vzhľadom k tomu si žalobca žalobou uplatnil zákonné

úroky z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Súd vo veci postupoval podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov - Zmluva o spotrebiteľskom

úvere číslo XXXXXXXXX, výzva na úhradu, oznámenie o postúpení pohľadávky, predžalobná výzva a
takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

5. Žalobcapodalžalobutak,akojevyššiepopísanéaodôvodnené.Právnypredchodcažalobcuuzatvoril
so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX tak, ako to žalobca popísal v žalobe.
Následne svoju pohľadávku postúpil na žalobcu tak, ako to vyplýva zo žaloby.

6. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným

útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP).

7. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady

kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.

Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby
od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

8. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.

februára 1998).

9. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS251/03).

10. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. Zmluva
o úvere je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu

svojej obchodnej činnosti. Žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri
uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.

11. Vzhľadom na uvedené súd potom posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský. Aj Najvyšší súd
SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že v prípade spotrebiteľských zmlúv sa na právne vzťahy uplatnia

prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka (a to aj na vzťahy založené pred účinnosťou § 52 ods.
2 OZ - rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. 4. 2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014).12. Žalovaný teda uzatvoril zmluvu ako spotrebiteľ, preto sa pri posúdení veci postupuje podľa zák. č.
129/2010 Z.z. a zák. č. 40/1964 Občiansky zákonník, oba predpisy účinné k 23. 5. 2014

13. Provident žalovanému poskytol spotrebiteľský úver v sume 500,- eur. Celkové náklady podľa § 2
písm. g/ zákona sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený
úrokovou sadzbou 22,38 % p.a. zo sumy úveru, t. j. 72,- eur a poplatok za garantovanú službu pevnou
sumou 100,50 eura. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú
RPMN vo výške 70,36 %. Celková čiastka podľa § 2 písm. h/ zákona (ďalej len „dlžná súrna"), ktorú je

žalovaný povinný zaplatiť Providentu na základe Zmluvy, je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov,
pričom v čase uzatvorenia Zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu, predstavuje
sumu 672,50 eura. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe Zmluvy
predstavuje 49,67 %. Žalovaný je povinný dlžnú sumu splatiť v 60 týždenných splátkach, pričom výška
každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú 11,21 eura a posledná 11,11 eura. Úver sa za
podmienok podľa Zmluvy poskytol na dobu 60 týždňov a termín splatností poslednej splátky a teda

konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia Zmluvy.

14. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (1) Tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ cit. zák., (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zák., Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až

k), r) a y).

15. Po preštudovaní Zmluvy, v zmysle citovaného § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. súd musí
konštatovať, že uzatvorenú zmluvu je nutné považovať ako zmluvu uzatvorenú bezúročne a bez
poplatkov. V zmluve absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písmena f/ citovaného zákona. Z uvedeného

teda vyplýva, že žalovaný je povinný žalobcovi vrátiť pôžičku len v takej výške, v akej výške mu právny
predchodca žalobcu poskytol, t. j. 500,- eur po zohľadnení vykonaných úhrad. Ako žalobca uviedol,
žalovaný uhradil celkovo 296,- eur a teda žalovaný je povinný uhradiť ešte 204,- eur. Termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru je nutné chápať ako konkrétny dátum splatnosti úveru tak, aby
okamžite bolo jasné, zrozumiteľné a zreteľné, v ktorý deň dôjde k splateniu celého úveru. Nie je možné,

aby sa k tomuto dátumu dalo dostať zložitými výpočtami. Význam slova „termín” v Slovníku slovenského
jazyka je „presné časové vymedzenie, určené pre nejaký úkon, pre splnenie alebo dosiahnutie niečoho“.

16. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel žalobe žalobcu v časti istiny 204,- eur, nakoľko si žalobca svojou
žalobou správne uplatnil uvedenú sumu.

17. Keďže žalovaný si nesplnil svoju povinnosť splatiť úver riadne a včas, je zo zákona povinný platiť aj
úroky z omeškania postupom podľa § 517 ods. 2 OZ. Žalobca požadoval platiť úroky z omeškania od 17.
12.2016(deňpopostúpenípohľadávky,hociobjektívnekomeškaniudošloužskôr,čojeprespotrebiteľavýhodnejšie aj vzhľadom na výšku úroku z omeškania). Súd je však viazaný návrhom žalobcu, súd mu
tak priznal takto uplatnené príslušenstvom s poukazom na § 216 ods. 2 CSP.

18. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, účinného k 17. 12. 2016, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

19. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 17. 12. 2016 určená vo výške 0 % ročne, potom úrok
z omeškania predstavuje výšku 5 % ročne.

20. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania tým, že nesplácal poskytnutý úver, je povinný platiť aj
úrok z omeškania z dlžnej sumy, na ktorú povinnosť ho zaviazal súd. Vychádzajúc z toho, že úver je
bezúročný a bez poplatkov, žalovaný je povinný zaplatiť 263,99 eura istiny a úroky z omeškania tak, ako
to vplýva z bodov 17. až 19. tohto odôvodnenia.

21. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa
ohľadomnáhradytrovkonaniauplatňujetzv.zásadaúspechu,t.j.strane,ktorámalavoveciplnýúspech,

súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti
(petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak
sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom
rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených
trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, a to v lehote
15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.