Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/157/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116219050
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3116219050.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcu : C. J., občan SR, bytom D.

č. XX, D. proti žalovanej : C. I., občianka SR , bytom D. č. XX, D. o neodstránenie prekážky takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.10.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanej odstrániť prekážku- časť
oceľového oplotenia o cca 1,25m šírky, ktorý zasahuje do priestoru prechodu, ktorý mu bol prisúdený
cez C- KN parcelu č. XXX/X o výmere 81m2 v k.ú. D., ktorá je jeho výlučným vlastníctvom. Uviedol, že
parcelu zamerala geodetka X.. K. a táto parcela bola vytvorená po zrušení podielového spoluvlastníctva

v C - KN parcele č. XXX/X o výmere XXXmX v k.ú. D.. Oplotenie mu bráni pri vstupe na prístupový
chodník k jeho rodinnému domu a oplotenie žalovaná neodstránila, napriek výzve. Žalobca poukázal na
to, že mu ide o odstránenie časti plota, ktorá sa nachádza vo fotodokumentácií na č. l. 34, pričom tento
plot v tej časti ktorú on žiada fyzicky odpíliť nie je vybudované nič a plot je tam na pevno. Plot sa otvára
cez bránku, ktorá sa nachádza na parcele aktuálne patriace žalovanej s tým, že aby sa dostal do dvora,
musí prechádzať cez bránku, inak sa ku nemu nedostane, cez parcelu XXX/X nemôže prechádzať lebo
je to nevysporiadaný pozemok. V súčasnej dobe je stále žalovanou osočovaný, pretože chodí cez jej

bránku. Po odpílení plota má záujem spraviť na svojej časti pozemku vlastnú bráničku, s tým, že plot
postaví až za vodomernou šachtou a poklopom (aby bol prístup k meračom) a toto bude prístupné z
obecnej ulice. Medzi parcelami plot stavať nebude, jedine ak by žalovaná na tom trvala. Ako dôkaz
predložil fotodokumentáciu, výpis z mapy, rozsudok Okresného súdu v Trenčíne č.k. 17C/24/2013-120
zo dňa 14.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.17Co/721/2015-163 zo dňa
22.6.2016, trestné oznámenie, výsledok policajného šetrenia vo veci ORP-P-243/IL-2017 zo dňa
27.8.2017 a ORP-P-322/IL-2016 zo dňa 11.11.2016 ( oznámenie, že trestné oznámenia boli odstúpené

na prejednanie na Okresný úrad v Trenčíne), LV č. XXX v k. ú. D., potvrdenie z Obce D. zo dňa
26.4.2013, upozornenie zo dňa 14.10.2000, stavebné povolenie č.j. V.-XXXX/XXXX-FXX-V/XX zo dňa
28.10.1997 žalobcu na plynovú prípojku, darovaciu zmluvu zo 14.4.1999, pkn. vložku č.X v kú. D.,
geometrický plán z 27.6.1986 a súkromný znalecký posudok č. 6/2018.
2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že chalupa sa postavila v roku 1955, brána sa postavila
za maminho života a sporný plot sa staval až potom, ako bola chalupa postavená. Sporná brána podľa
nej stojí na pozemku žalobcu len v časti 83 cm. Plot s bránou nadobudla do výlučného vlastníctva

ona na základe dedenia, pretože z dedičstva žalobcu vyplácala. Nesúhlasila s navrhovaným riešením
žalobcu tak, aby sa odpílil, resp. posunul plot s tým, že merače budú prístupne komukoľvek v obci,
pretože by hocikto mohol s nimi manipulovať a nesúhlasí s tým, aby bola odpílená časť bráničky, pretože
by im po dvore chodil hocikto. Žalovaná uviedla, že momentálne žalobca s jeho rodinou prechádza cezjej bráničku a dennodenne robia nepríjemnosti, ktoré spočívajú v tom, že nechávajú otvorenú bránu,
zahadzujú kľúče, vytrhnú z bránky kľučku a muž žalovanej uviedol, že bránu nechá zatvorenú a nech
túto preskakujú. Žalobca totiž bráničku nezamyká a môže chodiť na svoju parcelu zozadu ako chodia

všetci. Predložila list adresovaný Generálnej prokuratúre zo dňa 16.1.2018.
3. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
4. Podľa § 142 ods.3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením

veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
5. Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

6. Súd na pojednávanie predvolal strany, oboznámil sa s ich stanoviskami a predloženými listinný
dôkazmi a iné dôkazy, okrem tých, ktoré sa nachádzali v spise, súd nevykonal. Žalobca sa rozšírenou
žalobou zo dňa 24.10.2017 domáhal, aby žalovaná uviedla do pôvodného stavu označenie deliacej
hranice geodetkou Ing. Mužíkovou medzi parcelami č. XXX/X a XXX/X kolíkmi, ktoré povytŕhala.
Súd uznesením na pojednávaní dňa 30.4.2018 rozšírenie žaloby o tento nárok nepripustil a v konaní

pokračoval a rozhodol len o pôvodnej žalobe.
7. Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. decembra 2014, č. k. 17C/24/2013-120
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.17Co/721/2015-163 zo dňa 22.6.2016, súd
zistil, že súd právoplatne zrušil a reálnou deľbou vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov k
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. D., parcela registra "C", parcelné číslo XXX/X, zastavané plochy

a nádvoria o výmere 162 m2, zapísané na LV č. XXX podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
presne podľa výmer pripadajúcich na spoluvlastnícke podiely účastníkov na parcely č. XXX/X o výmere
81 m2 a parc.č. XXX/X o výmere 81 m2. Súčasne k novovzniknutému pozemku XXX/X prikázanému do
výlučného vlastníctva žalobcu v tomto konaní zriadil vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka
zaťaženej nehnuteľnosti strpieť užívanie jestvujúcej vodovodnej prípojky a prístup k nej, a to v prospech

vlastníka druhej novovzniknutej nehnuteľnosti ( žalovanej). Súd nepovažoval za dôvod nemožnosti
reálnej deľby skutočnosť, že žalobca má prístup k domovej nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve
aj inou formou, a to po nespevnenej komunikácii priľahlej k jeho nehnuteľnosti, pretože táto prístupová
cestaniejeriadnoucestou,niejemiestnoukomunikáciou,ktorábynatentoúčelslúžila,aleideoúčelovú
nespevnenú poľnú komunikáciu. Prístup cez túto cestu je pre žalobcu spojený s obchádzkou. Za dôvod

pre reálne rozdelenie nehnuteľnosti považoval okresný súd aj skutočnosť že žalobca má v predmetnom
pozemku umiestnený plynovod, ku ktorému zostane žalobcovi v prípade reálneho rozdelenia zachovaný
prístup. Súd sa v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva nezaoberal skutočnosťou, že prístup
k pôvodnej parcele č. XXX/X o výmere 162 m2 nie je možný inak, len cez kovovú bránu, ktorá pozostáva
zo stĺpikov, malej bráničky a kovovej plnej brány ( ktorá sa zčasti otvára zvnútra a časť je osadená na

pevno ), čiže pokiaľ sa chce žalobca dostať na svoju novovytvorenú parcelu č. XXX/X o výmere 81 m2,
musí nevyhnutnej prejsť cez malú bráničku na pozemku parc.č. XXX/X po rozdelení vo výmere 81m2
prikázanej do výlučného vlastníctva žalovanej, čo je zdrojom konfliktov. Súd sa v rámci sporu sp.zn.
17C/24/2013 zaoberal zriadením vecného bremena podľa § 142 ods.3 Obč. zákonníka a § 151n ods.1
Obč. zákonníka len pokiaľ ide o vodovodnú prípojku ( žalovanej na novovzniknutom pozemku žalobcu)

ale nezaoberal sa zriadením vecného bremena v podobe práva trpieť prechod žalobcu na pozemok
č. XXX/X cez bráničku vo vlastníctve žalovanej na novovytvorenom pozemku parc.č. XXX/X. Takéto
vecné bremeno sa však malo zriadiť v prípade reálnej deľby nehnuteľností v rámci konania o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
8. V prejednávanej veci za žalobca domáhal odstránenia časti kovového oplotenia, ktoré bolo

vybudované ešte rodičmi oboch sporových strán niekedy v rokoch 1953 -1956 ( vzhľadom na
rozporuplnosť výpovedí strán sa presný čas jeho stavby nepodarilo preukázať) a nebolo sporné, že
aktuálne kovový plot s bráničkou a kovovou bránou oddeľujúci parcely č. XXX/X a XXX/X v k.ú. D.
od verejnej cesty patrí výlučne žalovanej titulom dedenia. Žalobca sa domáha odstránenia časti veľkej
kovovej brány tvrdiac, že táto je na jeho pozemku. Zo súkromného znaleckého posudku č. 6/2018,

predloženého samotným žalobcom sa však žiaden zásah do jeho vlastníckeho práva spornou bránou
nepreukázal. Akovyplývazozáverovtohtoposudku,kovovábránasanenachádzanavlastníckejhranici
parcely č. XXX/X a XXX/X ( cesta) ale prechádza po zameraných podrobných bodoch č. 4,5 a 6 a
kovový plot sa nachádza na vlastníckej hranici parc.č. XXX/X v priebehu podrobných bodov v dĺžke 1,27m; spojnica podrobného bodu č. 11-62 a podrobného bodu č. 461-3, pričom bod 3 je zameraný kovový
stĺpik, ktorý predstavuje začiatok kovového plotu a podrobné body 4,5 a 6 sú zamerané podrobné
body na kraji veľkej a malej brány. Kovový plot zameraný od cesty C-KN parc.č. XXX/X a v priebehu

podrobných bodov č. 3-4 sa nachádza vo vzdialenosti 5cm od vlastníckej hranice. V danom prípade
teda veľká brána žiadnou svojou časťou nezasahuje do parc.č. XXX/X v k.ú. D. vo vlastníctve žalobcu.
9. Z ustanovenia § 142 ods.3 Obč. zákonníka vyplýva, že zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva rozdelením veci nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na
nehnuteľnosti. V čase vyporiadania podielového spoluvlastníctva k parc.č. XXX/X o výmere 162 m2

v k.ú. D. reálnou deľbou už sporná kovová bránička s veľkou bránou vo vlastníctve žalobkyne bola
osadená ( nachádzala sa tam minimálne od 60 -tych rokov minulého storočia) a preto jej existujúce
vlastnícke právo k spornej bráničke a bráne nemôže byť v dôsledku reálnej deľby porušené. Požiadavka
žalobcu, smerujúca k odstráneniu jedného betónového stĺpika, odpílenia časti kovovej brány a posunutia
oplotenia tak, že merače a vodovodná prípojka ako aj celá parc.č. XXX/X vo vlastníctve žalovanej bude
od cesty prístupná komukoľvek v obci, je závažným zásahom do vlastníckeho práva žalovanej a to bez

právneho dôvodu. Takýto postupom by bolo v podstate znehodnotené celé oplotenie žalovanej od cesty,
čo súd považoval za výkon vlastníckeho práva žalobcu k parc.č. XXX/X v rozpore s dobrými mravmi.
Z výsluchu strán je zrejmé, že žalobca má možnosť prechádzať cez malú kovovú bráničku na parc.č.
XXX/X bez problémov a povinnosťou žalovanej je, aj keď ju nemá stanovenú súdom, toto obmedzenie
jej vlastníckeho práva, spočívajúce v práve prechodu žalobcu cez jej bráničku za účelom jeho prístupu

k parc.č. XXX/X trpieť, pretože žalobca iný prístup na svoju parcelu a k domu nemá. Parcela č. XXX/X
o výmere 584m2 zapísaná na LV č. XXX v k.ú. D. nie je vlastníctvom ani podielovým spoluvlastníctvom
žalobcu a podľa stanoviska Obce Borčice sa parc.č. XXX ( vedená ako orná pôda) nedá používať ako
prístupová cesta k rodinnému domu žalobcu. Preto súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
10. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový

poriadok ) podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaná mala v konaní plný úspech avšak trovy si
neuplatnila, preto jej súd právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.