Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/447/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315215347
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2315215347.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcov:
v 1./ rade I. K., nar. X. X. XXXX,
v 2./ rade C. K., rod. B., nar. XX. X. XXXX, obaja trvale bytom XXX XX E. C. Č.. XXX,
obaja zast.: Ing. Mgr. František Oravec, PhD., nar. 20. 10. 1952, trvale bytom 821 04 Bratislava,
Kovorobotnícka 8,

proti žalovaným:

v 1./ rade Tatra banka a.s., so sídlom 810 11 Bratislava, Hodžovo nám. 3, IČO: 00 686 930,
v 2./ rade Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Košická 56, IČO: 45 684 618, v 3./ rade V.
L., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX G., P. XXXX/XX,

o neplatnosť dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovaným v 1./ až 3./ rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 22. 6. 2015 sa žalobcovia domáhali, aby súd určil dobrovoľnú dražbu konanú dňa 23.
3. 2015 za neplatnú. Predmetom dobrovoľnej dražby boli nehnuteľnosti - pozemky:
parc. č. XXX/X, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 307 m2, v podiele 1/1, parc. č.
XXX/X, druh pozemku: záhrady, o výmere 142 m2, v podiele 1/1,
parc. č. XXX/X, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 99 m2, v podiele 1/1, parc. č.
XXX/X, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 30 m2, v podiele 1/1,

stavby: rodinný dom - súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXX/X, v podiele 1/1.

Všetky nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX pre okres N., obec E. C., kat. úz. E. C..

2. Svoju žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že sú pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností uvedených v bode
1. tohto odôvodnenia. Predmetné nehnuteľnosti boli predmetom dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala

dňa XX. X. XXXX v Penzióne B. v P.. Žalovaný 1/ je navrhovateľom dobrovoľnej dražby, žalovaný 2/
je dražobníkom v dobrovoľnej dražbe. Žalovaný 3/ je vydražiteľom nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe.
Dražba bola spísaná do notárskej zápisnice pod č. L. XXX/XXXX, L. XXXX/XXXX, L. XXXX/XXXX.Žalobcovia s poukazom na § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z požadoval určiť dražbu za neplatnú z týchto
dôvodov:
Ad1/licitátorkaoznámila,ževzhľadomktomu,žežiadenzúčastníkovdražbyneurobilnajnižšiepodanie,

v zmysle zmluvy o vykonaní dražby je licitátor oprávnený postupne znižovať výšku najnižšieho podania,
pričom tu došlo k hrubému porušeniu postupu dražby s následkom jej neplatnosti, pretože licitátorka
neinformovala účastníkov dražby, o akú sumu môže znížiť najnižšie podanie podľa zmluvy, pričom
postupne znižovala výšku podania na 90 % hodnoty nehnuteľností ocenených znaleckým posudkom,
t.j na sumu 30 420,- eur;

Ad 2/ znalecký posudok, ktorý nechal vypracovať dražobník pre účely predmetnej dražby nevychádza zo
skutkového stavu, v akom sa nehnuteľnosti nachádzali a bol vypracovaný tak, že v konečnom dôsledku
boli nehnuteľnosti predané za výrazne nižšiu cenu, aká bola ich trhová hodnota v deň konania dražby.
Znalec, ktorý vypracovával znalecký posudok č. 496/2014, tento vyhotovil nesprávne. Hlavný dôvod
neplatnostidražbyžalobcoviavidiavporušeníust.§12ods.1ZoDD,pretožeznaleckýposudokodporuje
tomuto ustanoveniu; žalobcovia namietali znalecký posudok, dražobník im však nedoručil kontrolný

znalecký posudok;
Ad 3/ dražba bola vykonaná na vymoženie pohľadávok, ktoré neboli zabezpečené záložným právom.

3. Žalovaní sa vyjadrili k žalobe písomnými podaniami doručeným súdu. Žalovaný 1/ v písomnom
vyjadrení zo dňa 24. 2. 2016 uviedol, že žalovaný 1/ uzatvoril so žalobcami dňa 27. 8. 2008 Zmluvu

o bezúčelovom úvere č. XXXXXXXXXX (zmluva 1 - úver 13 277,57 eura). Za účelom zabezpečenia
pohľadávky z úverovej zmluvy 1 uzatvorili žalovaný 1/ a žalobcovia dňa 27. 8. 2008 Zmluvu o záložnom
práve, ktorou zriadili záložné právo na nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k. ú. E. C., a to: rodinný
dom súp. č. XXX a pozemky parc. č. XXX/X, XXX/X, zapísané na LV č. XXX. Žalovaný 1/ ďalej
uzatvoril so žalobcami dňa 17. 2. 2012 Zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX

(zmluva 2 - úver 10 000,- eur). Za účelom zabezpečenia pohľadávky z úverovej zmluvy 2 uzatvorili
žalovaný 1/ a žalobcovia dňa 17. 2. 2012 zmluvu o záložnom práve, ktorou zriadili záložné právo
na nehnuteľnosti. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia nesplácali uvedené úvery riadne a včas, vyhlásil
žalovaný mimoriadnu splatnosť úverov, čím sa stala pohľadávka žalovaného 1/ z úverovej zmluvy 1 a 2
predčasne splatnou v celosti. Dlžníci dobrovoľne splatnú pohľadávku neuhradili, preto pristúpil žalovaný

1/ k realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby v zmysle zák. č. 527/2002 Z.z. Z výťažku
dražby došlo k uspokojeniu pohľadávok, uvedených v oznámení zo dňa 5. 5. 2015 a 13. 5.2015, ktoré
boli doručené žalobcom a ktoré žalobcovia pripojili aj k podanej žalobe. Uspokojované pohľadávky boli
zabezpečené záložným právom, pričom boli uvedené v bode 1.3.2. a 1.3.4. zmluvy o záložnom práve. V
bode 1.2. zmluvy o záložnom práve je dohodnuté, že zriadené záložné právo zabezpečuje pohľadávku,

špecifikovanú v bode 1.4. zmluvy o záložnom práve ako pohľadávky v zmysle Zmlúv, uvedených v bode
1.3. zmluvy o záložnom práve. Žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť.

4. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 4. 2. 2016 poukázal na ustanovenie § 21 ods. 2, § 20
ods. 10, § 16 ods. 6 a 7 ZoDD a uviedol, že zákon o dobrovoľných dražbách žiadnym spôsobom

neobmedzuje dražobníka alebo licitátora počte znižovaní najnižšieho podania a ani žiadnym spôsobom
neupravuje výšku zníženia najnižšieho podania okrem obmedzenia podľa § 16 odsek 6. Licitáror nie
je povinný oznámiť účastníkom dražby výšku čiastky, o ktorú je dražobník oprávnený v súlade s §
20 odsek 10 ZoDD znížiť najnižšie podanie. Bolo by to očividne v rozpore s účelom dražby, ak by
účastníci dražby vopred vedeli na akú sumu je možné znížiť najnižšie podanie, začali by robiť podania

až po dosiahnutí tejto výšky, čo by mohlo spôsobiť dosiahnutie nižšieho výťažku dražby, než aký by
bol dosiahnutý, ak by účastníci dražby túto vedomosť nemali. Žalovaný 2/ má za to, že ako dražobník
postupovalplnevsúladesoZoDDaohodnoteniepredmetudražbybolovykonanévsúlades§12.Zákon
o dobrovoľných dražbách neustanovuje povinnosť dražobníka doručovať vlastníkovi kontrolný posudok.
Na žiadosť žalobcov bol vypracovaný kontrolný znalecky posudok W.. G. G., ktorý určil všeobecnú

hodnotu predmetu dražby na 27 800,- eur (č. 19/2015). Nakoľko W.. C. N. určila hodnotu predmetu
dražby na 33 800,- eur, bola v súlade s § 12 odsek 5 ZoDD použitá vyššia všeobecná hodnota určená
posudkom W.. C. N. (č. 496/2014). Navyše, nie je pri speňažovaní nehnuteľností prostredníctvom
dobrovoľnej dražby cena dosiahnutá dražbou priamo závislá na všeobecnej hodnote predmetu dražby
určenej znaleckým posudkom. Verejná dražba je miesto, kde sa stretnú ponuky všetkých záujemcov

o predmet dražby a výsledkom dražby je určenie najvyššej ceny, za ktorú je predmet dražby v čase
jej konania možné predať. Všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom slúži iba ako orientačná
hodnota pre stanovenie najnižšieho podania navrhovateľom dražby s tým, že ZoDD neurčuje žiadne
hranice pre výšku hodnoty predmetu dražby. Reálnu trhovú cenu predmetu dražby určuje, bez ohľaduna hodnotu určenú znalcom, skutočne prejavený záujem a dopyt po predmete dražby v čase jej konania.
Je nepochybné, že najnižšie podanie v predmetnej dražbe bolo stanovené v súlade so zákonom, že
žalovanýsisplnilvšetkypovinnostiustanovenémuZákonomodobrovoľnýchdražbáchpriohodnocovaní

predmetu dražby a pri informovaní verejnosti o jej konaní. Po tom, ako žiadny z účastníkov dražby
neurobil stanovené najnižšie podanie vo výške 33 800,- eur, znížil licitátor v súlade so Zákonom o
dobrovoľných dražbách a zmluvou o vykonaní dražby najnižšie podanie postupne až na 30 420,- eur,
ktoré podanie urobil žalovaný 3/. Na predmetnej dražbe sa zúčastnili 4 účastníci. Žalovaný 2/ poukázal
zároveň na judikatúru: NS SR 2Obo 95/2009, NS SR 4Cdo 87/2007, NS ČR 21Cdo 1263/2008, KS v

Banskej Bystrici 13Co 201/2011, KS v Banskej Bystrici 13Co 49/2012, NS ČR 20Cdo 275/2013. Žiadal
žalobu zamietnuť.

5. Žalovaný 3/ uviedol, že je toho názoru, že počas dražby nedošlo k žiadnemu pochybeniu.

6. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi vzťahujúcimi sa na predmetné konanie a

zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované.

8. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové

tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Súd nemôže vyzývať (s poukazom
nadodržiavaniezásadykontradiktórnostikonaniaarovnostistrán)stranunapreukázaniesvojichtvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy

rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné
prihliadať.

9. Je nepochybné, že žalobcovia boli vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a tieto vydražil
v dražbe žalovaný 3/. Navrhovateľom dražby bol žalovaný 1/, dražobníkom žalovaný 2/.

10. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k jednoznačnému záveru o nedôvodnosti žaloby. Dražba
bola vykonaná a prebehla plne v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách a súd nezistil žiadne
pochybenia. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou žalovaných 1/ až 3/ a v plnej miere im dal za
pravdu. Žalobcovia nepostupovali pri podaní žaloby podľa § 150 CSP a neuniesli dôkazné bremeno

a preto nemohlo byť žalobe vyhovené. Žalobcovia okrem podanej žaloby viac pred súdom netvrdili
a nepreukázali pochybenia licitátora pri vyvolávaní ceny nehnuteľností, resp. pri postupom znižovaní
najnižšieho podania. Nepreukázali ani netvrdili ďalšie pochybenia, ktoré by dražbu činili neplatnou. Na
pojednávaní konanom dňa 23. 6. 2016 svoje vyjadrenia zamerali len na určenie všeobecnej hodnoty
nehnuteľností.

11. Podľa § 20 ods. 7, 10 a 11 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov (ZoDD), platného ku dňu podania návrhu na vykonanie dražby, (7) Draží sa, ak
účastníci dražby robia vyššie podanie. Ak nebolo cez dvojitú výzvu a vyhlásenie licitátora: "Ak neurobí

niekto z prítomných účastníkov dražby podanie vyššie, ako bolo podanie naposledy urobené účastníkom
dražby (označenie účastníka dražby, ktorý urobil najvyššie podanie), udelím mu príklep" urobené vyššie
podanie, oznámi licitátor ešte raz posledné podanie a po tretej výzve vykoná príklep účastníkovi dražby,
ktorý urobil najvyššie podanie. Svojím podaním je účastník dražby viazaný.
(10) Ak nebolo urobené najnižšie podanie, zníži licitátor najnižšie podanie o čiastku dohodnutú v zmluve

o vykonaní dražby.
(11) Udelením príklepu je dražba ukončená.12. Čo sa týka určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, aj tu súd musel dať za pravdu žalovaným s
poukazom na nasledovné ustanovenia ZoDD.

13. Podľa § 12 ods. 1, 2, 5 a 6 ZoDD, platného ku dňu podania návrhu na vykonanie dražby, (1)
Dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania
dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom
predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu
dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov.

Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví
príslušným spôsobom odhad ceny.
(2) Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú
povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj
obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter
draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy.

(5) Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého
posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne
žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami
písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu
dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok,

zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného
znalca.
(6) Na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5,
ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.

Podľa § 16 ods. 6 ZoDD, Vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom
dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby
určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica
hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie

podanie nemôže byť nižšie ako 90 % hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom má
dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým posudkom a v ostatných
prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým
posudkom.

Podľa § 21 ods. 2 veta prvá a ods. 4 cit. zák., (2) V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy
alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.
(4) Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník,
vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

14. Žalobcovia súdu nepreukázali, že boli porušené ustanovenia ZoDD. Navyše, ohľadne ocenenia
nehnuteľnostísasúdplnestotožňujeajsjudikatúrou,naktorúpoukázalvosvojichvyjadreniachžalovaný
2/. Zákon o dobrovoľných dražbách je predovšetkým predpisom súkromného práva a dražobník nie
je verejným činiteľom. Ustanovenie § 21 ods. 2 ZoDD v zásade iba tu koncentruje najvýznamnejší

inštitútprávnejochranyprotidobrovoľnejdražbe,ktorýjezaloženýnauplatneníprávanasúdnuochranu.
Ustanovenie odseku 2 predstavuje v zásade jediný prostriedok nápravy a ochrany práva ex post,
ktorý môžu osoby dotknuté dražbou využiť, aby zvrátili jej výsledok a dosiahli reštituovanie prvotných
(skorších)právnychpomerov.Vtomtozmyslesaodsek2vzťahujetaknadražbyvlastnícke(dobrovoľné),
ako aj dražby nedobrovoľné, a teda dražby vyvolané záložným veriteľom.

15.Vdanomprípadežalobcoviavznieslivčasnámietkuvočivypracovanémuznaleckémuposudkupodľa
§ 12 ods. 5 ZoDD. Žalovaný 2/ však postupoval plne v súlade so ZoDD, pričom súd konštatuje, že
cena určená znaleckým posudkom je smerodajná len pre najnižšie podanie pri dražbe, pričom príklep je
udelený najvyššej ponuke a cena nehnuteľnosti závisí aj/najmä od kúpyschopnosti vydražiteľa. Žalovaný

2/ dal vypracovať kontrolný znalecký posudok, ktorý však určil nižšiu všeobecnú hodnotu nehnuteľností,
preto žalovaný 2/ postupoval podľa § 12 ods. 6 ZoDD. Ani v tomto smere súd nezistil žiadne pochybenia.16. Na podporu uvedeného súd odkazuje (mimo judikatúry uvedenej žalovaným 2/, s ktorou sa súd
v plnej miere stotožňuje) na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 1083/2005
zo dňa l7. 8. 2005, v zmysle ktorého „Až samotný výsledok dražby môže odpovedať na otázku, akú

má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť predaná. Ak je trhová cena nehnuteľnosti vyššia než
cena uvedená v oznámení o dražbe, potom sa táto skutočnosť prejaví pri samotnej dražbe...“. Najvyšší
súd Českej republiky rovnako v rozhodnutí sp. zn. 7Ca 274/2005 judikoval, že ,,Pri posudzovaní ceny
predmetu dražby obvyklej v mieste a čase konania dražby je potrebné vychádzať z ceny dosiahnutej
dražbou.“ Žalobca nepreukázal porušenie žiadneho ustanovenia ZoDD, nepreukázal vznik ujmy na

svojich právach, ktorá mu mala v procese dražby vzniknúť a ani kauzálny nexus medzi porušením
zákonaaujmou.SúdďalejpoukazujenarozhodnutieKSvBanskejBystrici13Co49/2012,podľaktorého
cena sa generuje na dražbe a cena zistená znalcom je len procesným podkladom pre dražobníka.

17. Na záver súd poukazuje na to, že žalovaný 3/ vydražil nehnuteľnosti za cenu plne v súlade s § 16
ods. 6 ZoDD, takže ani v tomto smere nedošlo k pochybeniu zo strany žalovaného 2/.

18. Nakoľko po posúdení dražby súd dospel k záveru, že dražba prebehla plne v súlade so zák. č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, súd žalobu
zamietol v plnom rozsahu. Žalobcovia neuniesli bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu, čím svoju

žalobu vystavili jednoznačnému neúspechu. Ich tvrdenia sa ukázali nielen ako neúplné, najmä však ako
nepravdivé, preto súd zhodnotil podanie žaloby len ako pokus žalobcov o obštrukčné správanie v snahe
znemožniť žalovanému 3/ ako vydražiteľovi užívať jeho vlastníctvo, nakoľko žalobcovia dodnes bývajú
vo vydražených nehnuteľnostiach.

19. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

20. Na záver súd dáva do pozornosti nasledovné: S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom
konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred
súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na

spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť
sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou
alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz
môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská
úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť

je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na
kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na
zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie
upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek
vplyv na výsledok konania pred nimi.

21.Súdďalejuvádza,ževprípade,aksavodôvodnenínezaoberalkonkrétnounámietkoustránkonania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko

z 19. februára 1998).

22. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa nimi navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

23. Čo sa týka pojednávania konaného dňa 29. 6. 2017 v neprítomnosti žalobcov a ich zástupcu,
súd poukazuje na to, že predvolanie na termín pojednávania bol ich zástupcovi doručený dňa 2. 6.

2017, teda v dostatočnom časovom predstihu. Len vinou zástupcu neboli žalobcovia informovaní o
termíne včas. Súdu však nie je zrejmé, prečo sa na pojednávanie nedostavil ich zástupca, keďže
súdu neoznámil žiadnu prekážku, pre ktorú sa nemohol pojednávania zúčastniť a napriek tomu sa
na pojednávanie nedostavil. Súd túto neprítomnosť považoval za ďalší z pokusov oddialiť rozhodnutievo veci a naďalej znemožňovať žalovanému 3/ užívať svoje vlastníctvo. Súd preto pojednával v
neprítomnosti strany žalobcu a zástupcu, pretože mal na to splanené podmienky. Navyše žalobcovia
boli v konaní vyslúchnutí, preto by odročenie pojednávania bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti

konania, ich ďalší výsluch navrhovaný nebol a tak opätovne súd poukazuje na to, že ich zástupca sa
nedostavil a svoju neprítomnosť ani neospravedlnil, teda sám sa rozhodol pojednávania nezúčastniť.

24. O nároku žalovaných na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V sporových
konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje

porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Keďže v danom
prípade boli žalovaní plne úspešní, majú nárok na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré
im vznikli, ich náhradu si však neuplatnili, preto súd im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.