Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. október 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/114/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111219988
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2111219988.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: SW, s.r.o., so sídlom Levočská 29, 064 01 Stará
Ľubovňa, IČO: 44 413 254, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o., so
sídlom Zámocká 5, 811 01 Bratislava, IČO: 35 943 882, proti žalovanému v 1. rade: Štefan Morvay
- STEMO, s miestom podnikania 919 42 Voderady č. 12, IČO: 41 153 022, právne zastúpený:
JUDr. Jurajom Trokanom, advokátom, so sídlom Radlinského 1, 917 01 Trnava, v 2. rade: B Družba

s.r.o., so sídlom Jána Hollého 698/1, 071 01 Michalovce, IČO: 36 744 565, právne zastúpený: JUDr.
Vladimírom Baťalíkom, advokátom, so sídlom Š. Kukuru 14, 071 01 Michalovce, o zaplatenie 12.701 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 22.10.2014
č.k. 7 Cb/68/2011-339, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu vracia na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 22.10.2014 Okresný súd Trnava (ďalej len súd prvého stupňa) uložil
žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.701 eur s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 12.701 eur od 25.03.2011 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vzájomný návrh žalovaného v 2. rade zamietol. Súd rozhodol, že o
trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd prvého stupňa skúmal námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Trnava podanou
žalovaným v 2. rade podaním doručeným súdu faxom dňa 02.04.2012 doplneným poštou dňa
10.04.2012, pričom dňa 31.10.2011 sa vyjadroval k žalobnému návrhu, z čoho je zrejmé, že námietka
žalovaného v 2. rade o miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Trnava nebola uplatnená pri jeho prvom

úkone. Následne žalovaný v 2. rade opätovne vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti na pojednávaní
dňa 07.06.2012, kedy mu súd oznámil, že bude vo veci konať, nakoľko je miestne príslušný, keď miestna
príslušnosť bola daná a určená podľa § 85 ods. 4 O.s.p., t.j. podľa miesta podnikania žalovaného v
1. rade, ktoré sa nachádza v obvode súdu prvého stupňa. Žalovaný v 2. rade námietku odôvodňoval
tým, že žalovaný v 1. rade je účastníkom konania len na základe výslovne účelovej právnej konštrukcie
sformulovanej žalobcom v obsahu žalobného návrhu, z čoho skôr vyplýva, že napádal a namietal

pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade, čo je skôr dôvod k zamietnutiu žaloby voči žalovanému v 1.
rade a nie je to dôvod na námietku miestnej nepríslušnosti.

Súd prvého stupňa mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade vznikol záväzkový
vzťah titulom zmluvy o dielo, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania v ústnej forme. Samotné

uzavretie zmluvy o dielo účastníci konania nerozporovali. Medzi účastníkmi konania a to žalobcom a
žalovaným v 2. rade bolo sporné samotné vykonanie a prevzatie diela. Žalovaný v 2. rade namietal,že dielo nebolo odovzdané riadne a včas a že pri realizácii diela nebol dodržaný technologický postup
a nebol nastriekaný antireflexný náter. Podľa žalovaného v 2. rade k odovzdaniu diela malo dôjsť dňa
16.03.2011 až po vykonaní zátopovej skúšky za účasti svedka S. H., pričom osobou oprávnenou k

prevzatiu diela mal byť sám konateľ žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade namietal, že nakoľko dielo
nebolo zrealizované riadne a včas do 16.03.2011 a vzhľadom na fixnú povahu záväzku, došlo priamo
zo zákona k účinnému odstúpeniu od zmluvy začiatkom omeškania dlžníka a to dňa 17.03.2011. Súd
prvého stupňa skonštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by v danom prípade došlo k uzavretiu
fixnej zmluvy, pretože z objednávky na čl. 10 nevyplýva, že by žalovaný v 2. rade nemal záujem na

splnení záväzku po dobe určenej na jeho plnenie a práve naopak žalovaný v 2. rade spochybnil svoje
tvrdenia o uzavretí fixnej zmluvy, keď v konaní preukazoval, že si u žalobcu uplatňoval nároky z vád
diela a žiadal o ich odstránenie. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu ČR Rv II 317/29 zo dňa 17.01.1930 a preto, ak by žalovaný v 2. rade bol presvedčený o tom,
že medzi ním a žalobcom bola uzavretá fixná zmluva o dielo, nebol by vyzýval žalobcu na odstránenie
nedostatkov diela. Súd prvého stupňa skonštatoval, že v konaní bolo preukázané, že žalobca vykonal

dielo v dňoch 15.03.-16.03.2011, teda v zmysle objednávky žalovaného v 2. rade. Súd konštatoval, že
nakoľko žalobca vykonal podľa jeho názoru dielo riadne a včas, nemohlo dôjsť k omeškaniu s vykonaním
diela a teda nemohli nastať zo zákona účinky odstúpenia žalovaného v 2. rade od zmluvy.

Žalovaný v 2. rade namietal, že žalobca nedisponuje príslušným podnikateľským oprávnením na
realizáciu tekutej gumy hydroizolácie. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal na ust. § 3 ods.
1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého, ak by aj žalobca nemal oprávnenie podnikať, tým nie je
dotknutá platnosť právneho úkonu a to zmluvy o dielo.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že dielo bolo žalovanému v 2. rade odovzdané riadne bez vád,
keď bolo prevzaté zamestnancom žalovaného v 2. rade na základe protokolu o prevzatí diela, ktorý
bol riadne podpísaný a opatrený pečiatkou žalovaného v 2. rade. Súd prvého stupňa sa nestotožnil
s tvrdením žalovaného v 2. rade, že jeho zamestnanec pán S. F. nebol oprávnený predmetné dielo

prevziať a preto nemohlo dôjsť k riadnemu odovzdaniu diela. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti sa
stotožnil s argumentáciou žalobcu a poukázal na ust. § 15 a § 16 Obchodného zákonníka, že žalobca
nemal vedomosť o tom, že pán S. F. je zamestnaný u žalovaného v 2. rade ako skladník a že nie je
oprávnený prevziať predmetné dielo a podpísať protokol o prevzatí diela, nakoľko kontaktnou osobou
pri vykonávaní diela bol pán S. F., ktorý bol aj osobne prítomný pri vykonávaní prác, s ktorým žalobca

komunikoval počas celej doby realizácii diela.

Súd prvého stupňa sa dospel k záveru, že žalobca ako tretia osoba s prihliadnutím na všetky okolnosti
nemohol vedieť, že keď konal s pánom S. F., že konal s neoprávnenou osobou.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že
sa účastníci zmluvy o dielo dohodli na vykonaní zátopovej skúšky a preto jej nevykonanie nemôže mať
za následok, že dielo nebolo riadne odovzdané, tak ako to tvrdil žalovaný v 2. rade. Súdu prvého stupňa

nebolo zrejmé, akým spôsobom si žalovaný v 2. rade predstavoval vykonanie zátopovej skúšky len časti
strechy, ktorá bola predmetom zmluvy o dielo bez toho, aby hrozilo nebezpečenstvo zatekania. Súd
považoval námietku žalovaného v 2. rade, že pri aplikácii tekutej gumy nebol nastriekaný antireflexný
náter, za irelevantnú, pretože žalobca poprel v konaní, že by sa na tom so žalovaným v 2. rade dohodli a
preto ani antireflexný náter nebol účtovaný faktúrou zo dňa 17.03.2011, čo vyplýva aj z cenovej ponuky

zo dňa 19.02.2011 predloženej žalobcom, ktorá obsahuje opis jednotlivých činností pri vykonaní diela, v
ktorej bol antireflexný náter uvedený ako voliteľná položka a žalovaný v 2. rade v konaní nepreukázal, že
by si objednal u žalobcu aj antireflexný náter. Žalovaný v 2. rade tvrdil, že neuhradil cenu diela, nakoľko
dielo malo vady a preto žalobcovi vrátil predmetnú faktúru, avšak vrátenie faktúry nepreukázal. V tejto
súvislosti poukázal súd na uznesenie Najvyššieho SR sp. zn. 5 Cdo/242/2010 z 21.08.2012.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a nakoľko žalovaný v 2. rade si
svojuzmluvnúpovinnosťnesplnilaneuhradilsplatnýzáväzok,súdjejvyhovelvplnomrozsahuanakoľkosa žalovaný v 2. rade dostal do omeškania s úhradou faktúry, súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania
vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 25.03.2011 do zaplatenia s odkazom na ust. § 365 ods. 1, § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

Žalobca svoj žalobný nárok voči žalovanému v 1. rade odôvodňoval tým, že medzi ním a žalovaným v 1.
rade bola uzatvorená ústne dohoda, na základe ktorej sa žalovaný v 1. rade zaviazal uhradiť žalobcovi
cenu zhotoveného diela, ak bude dielo vykonané vadne a žalovaný v 2. rade odmietne uhradiť faktúru

vystavenú žalobcom. Žalovaný v 1. rade toto tvrdenie žalobcu poprel s tým, že žiadnu takúto dohodu
neuzavrel.

Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného v 1. rade s poukazom na to, že existencia, resp.
neexistencia takejto dohody je úplne irelevantná, nakoľko podmienkou uhradenia faktúry by bolo vadné

vykonanie diela, avšak sám žalobca v žalobe uviedol, že predmetné dielo bolo vykonané riadne a
odovzdané bez vád. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal súdu oprávnenosť svojho nároku voči
žalovanému v 1. rade, keď nepredložil písomné vyhlásenie žalovaného v 1. rade ako ručiteľa o prevzatí
záväzku v zmysle § 303 Obchodného zákonníka a teda neuniesol dôkazné bremeno a preto súd žalobu
voči žalovanému v 1. rade zamietol ako nedôvodnú.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v 2. rade a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok a žalobný návrh v plnom rozsahu zamietol, resp., aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec
na nové prejednanie a rozhodnutie.

Žalovaný v 2. rade namietal, že súd prvého stupňa automaticky zobral za preukázané iba tvrdenia
žalobcu a úplne odignoroval tvrdenia žalovaného v 2. rade a ním pred súdom predložené dôkazy. Súd
prvého stupňa v odôvodnení rozsudku sa vôbec nezaoberal a nevyhodnotil právne najrelevantnejší

dôkaz a to výsluch svedka pána S. H., ktorý na pojednávaní dňa 19.02.2014 vyslovene potvrdil, že
účastnícikonaniavjehoprítomnostiuzavreliústnezmluvuodielo,predmetomktorejbolzáväzokžalobcu
vykonať pre žalovaného v 2. rade gumený nástrek strechy aplikáciou liatej gumy nad kaviarňou Hotela
Družba v Michalovciach o celkovej výmere 693 m2. Svedok potvrdil, že účastníci v jeho prítomnosti
dojednali aj ďalšie podstatné náležitosti zmluvy o dielo a to fixný termín realizácie diela do 16.03.2011,

aplikáciu vrchnej striebornej antireflexnej vrstvy na realizovanom diele a protokolárne odovzdanie diela
žalovanému v 2. rade v prítomnosti svedka. Svedok potvrdil, že žalobca nevykonal dielo riadne a že si
nesplnil zmluvne dohodnuté povinnosti.

Súd prvého stupňa nevyhodnotil listinné dôkazy predložené žalovaným v 2. rade na pojednávaní dňa
19.02.2014, ktoré svedčia o nedodržaní technologického postupu pri aplikácii tekutej gumy zo strany
realizátora diela. Jednalo sa o zdokumentovaný prehľad počasia v Michalovciach v dňoch 15.03.2011,
16.03.2011, t.j. počas realizácie diela, z ktorého vyplýva daždivé počasie pri aplikácii tekutej gumy, ako
aj vykonávaní diela počas noci pri umelom osvetlení, čo jednoznačne dokazuje, že zo strany realizátora

nebol dodržaný technologický postup, čo malo za následok vady diela. V tejto súvislosti poukázal na
ust. § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka a rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 12.05.1999 sp. zn.
33 Cbo/894/1998 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 13.03.2002 sp. zn. 29 Odo/11/2001.

Nepriamym dôkazom o fixnej povahe záväzku je aj žalobcom potvrdená skutočnosť, že dielo bolo
vykonávané aj počas noci zo dňa 16.03.2011 na 17.03.2011 s použitím umelého osvetlenia i
napriek nevyhovujúcim poveternostným podmienkam za účelom zabezpečenia urýchleného podpísania
preberacieho protokolu za žalovaného v 2. rade neoprávnenou osobou v ranných hodinách dňa
17.03.2011.

Žalovaný v 2. rade namietal, že súd prvého stupňa mal z vlastného podnetu navrhnúť výsluch svedka
S. F., za účelom zistenia materiálnej pravdy, ktorého výpoveď by súdu ozrejmila, k čomu bol, resp. nebolsplnomocnený zo strany žalovaného v 2. rade a či bol oprávnený za žalovaného v 2. rade podpísať
preberací protokol.

Žalovaný v 2. rade ďalej namietal, že žalobca žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal doručenie
cenovej ponuky č. 2011013 zo dňa 19.02.2011 žalovanému v 2. rade, keď sám uviedol na pojednávaní
dňa 19.02.2014, že nedisponuje poštovou doručenkou s návratkou, ani s podpisom žalovaného v 2.
rade na cenovej ponuke potvrdzujúcim jej prevzatie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 03.09.2015 uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým
rozhodnutím súdu prvého stupňa a jeho odôvodnením a neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by
neboli známe súdu, ani účastníkom konania do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

Zobsahuodvolaniajezrejmé,žepredmetomodvolaniajelenprvývýrok napadnutéhorozsudku,ktorými
súd prvého stupňa uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.701 eur s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 12.701 eur od 25.03.2011 do zaplatenia, keď vo vzťahu k
ostatným výrokom napadnutého rozsudku žalovaný v 2. rade neuviedol žiadne odvolacie dôvody.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. a), pretože v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a §
205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného v 2. rade je dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa § 266 Obchodného zákonníka
(1) Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav

vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

(2) V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa
významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy
používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

(3) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s
prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj
následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Podľa § 344 Obchodného zákonníka
Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka
Ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej

povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez
zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

Podľa § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka
Ak z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho

plnenie, nastanú účinky odstúpenia od zmluvy začiatkom omeškania dlžníka, ak veriteľ neoznámi pred
touto dobou, že trvá na plnení záväzku.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníkaZmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu
za jeho vykonanie.

Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka
Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.

Predmetom sporu je zaplatenie ceny diela podľa zmluvy o dielo uzavretej v zmysle ust. § 536 ods.1
Obchodného zákonníka.

Súd prvého stupňa predmetnú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade posúdil len
ako zmluvu o dielo uzavretú podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka a v odôvodnení napadnutého
rozsudku sa vôbec nezaoberal argumentáciou žalovaného v 2. rade o vôli zmluvných strán, o fixnej
povahe záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, o cenovej ponuke č. 2011013,

o podmienkach odovzdania predmetu diela a v týchto súvislostiach sa ani nevysporiadal s výpoveďou
svedka S. H..

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že dielo bolo odovzdané riadne a včas, čo považuje odvolací súd

za predčasné, nakoľko súd až po riadnom zistení skutkového stavu za účelom vyhodnotenia, či došlo k
uzavretiu fixnej zmluvy podľa § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka, bol povinný zistiť, kedy a aké vady
mali byť uplatnené žalovaným v 2. rade, čo v odôvodnení súdu prvého stupňa absentuje a v nadväznosti
na to posúdiť nárok žalovaného v 2. rade na odstúpenie od zmluvy.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na absenciu vyhlásenia súdu prvého stupňa na pojednávaní
v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p., z ktorého by bolo zrejmé, ktoré právne významné skutkové tvrdenia
účastníkov konania považoval za zhodné a ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami
pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi.

Vzhľadom na uvedené, je napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z hľadiska práva nepreskúmateľný
a teda zjavne neodôvodnený. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky
procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd.

Podľa nálezu Ústavného súdu I. US 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v článku 46 odsek
1 Ústavy, nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo
ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov.
Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na
súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť procesný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom
konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku

36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie citovaného uznesenia § 157 ods. 2 O.s.p..

Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia prvostupňového súdu s uvedenými kritériami,
odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným
odôvodnením rozhodnutia v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. podľa uvedených kritérií došlo k porušeniu
zákonného procesného postupu, v dôsledku čoho bola znemožnená účastníkom konania realizácia ichprocesných práv, priznaných im zákonom v občianskom súdnom konaní, čím došlo k odňatiu možnosti
konať pred súdom.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ustanovenia
§ 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p, nakoľko účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom a prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav veci z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a nemožnosti doplnenia dokazovania odvolacím súdom a podľa odseku 2 citovaného

ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne založil na iných právnych záveroch než súd
prvého stupňa, porušil by právo účastníkov na spravodlivý proces a odňal by im právo namietať
správnosť právneho názoru súdu na inštančne vyššom súde. Účastníci konania by tak nemali možnosť

vyjadriť sa k novým právnym záverom odvolacieho súdu a prípadne predložiť nové dôkazy. Ak
odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého
stupňa, musí rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (NS SR 2
Cdo/276/2007).

Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 226 O.s.p.), bude opätovne posúdiť, z akého právneho vzťahu vznikla žalobcovi pohľadávka, ktorá
je predmetom tohto konania, vôľu zmluvných strán a v nadväznosti na to posúdiť, či došlo k uzavretiu
fixnej zmluvy, či došlo k odovzdaniu diela riadne a včas, či došlo k odstúpeniu od zmluvy a v prípade

potreby doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, vysporiadať sa so všetkým
vznesenými námietkami žalovaného v 2. rade a vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné
náležite v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. riadne odôvodniť.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerov hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.