Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. december 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117220848
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117220848.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobkyne K. N., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom P. XXXX/XX, XXX XX P., proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie, že
spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 7Csp/262/2017-59 zo dňa 30. mája
2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I., II., III. a V..

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I.
Súd určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX uzatvorený medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.

II. Súd určuje, že Dohoda o poskytnutí služieb číslo XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v článku 1. Bod

7.7.1. podľa ktorého „zákazník sa zaväzuje, že za uzatvorenie Dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi
odplatu vo výške 2,57% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru,
zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktoré bude poukazovať
spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd určuje, že Rozhodcovská zmluva číslo XXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v článku 5. Podľa

ktorého „akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo
súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere sa budú riešiť pred niektorým z týchto súdov:
- Rozhodcovský súd v Bratislave- Slovenský arbitrážny súd zriadený spoločnosťou Slovak arbitration
court s.r.o. - Viktória rozhodcovský súd v Žiline - Rozhodcovský súdny dvor, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

IV. V prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobkyne zamieta.

V. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania a žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.“2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 5, 12, § 53d, § 54 ods. 1 až 3, § 54
zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník, § 11 ods. 1, 4, § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch pôžičkách pre spotrebiteľov, § 137, § 255 ods. 1, 2 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 26.05.2015 bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená Zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške
1.020,- Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bolo aj Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.

Dňa 26.02.2015 bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená aj Dohoda o poskytnutí služieb
č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bola úprava podmienok poskytnutia dohodnutých služieb k
uzatvorenej zmluve o revolvingovom úvere. Dňa 26.02.2015 bola medzi žalobkyňou a žalovaným
podpísaná rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX, kde dlžník vyhlásil a svojim podpisom potvrdil, že
súhlasí s uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy. Z poskytnutého úveru 1.200,- Eur žalobkyňa zaplatila
žalovanému sumu 1.900,- Eur.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa stotožňuje s právnou argumentáciou vo vzťahu k petitu,
ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Poukázal
na údaje o spotrebiteľskom úvere uvedené v bode 5. predmetnej úverovej zmluvy, pričom v bode 6.
Sa nachádzajú údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere, ktoré sú vypísané rukou a podľa tvrdení

prezentovaných žalobkyňou, tieto údaje boli zo strany žalovaného doplnené neskôr a boli jej spolu
so zmluvou zaslané poštou. Konštatoval, že výška RPMN 25,52% v údajoch o schválenom úvere
vyplýva aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 26.02.2015, ktorý je podpísaný
iba zástupcom žalovaného. Súd konštatoval, že absentuje dohoda zmluvných strán o RPMN, preto sa
spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a

bez poplatkov. Ďalej uviedol, že Dohoda o poskytnutí služby je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa
vzťahuje režim spotrebiteľského práva upravený v § 52 Občianskeho zákonníka. Túto dohodu posúdil
ako uzatvorenú v rozpore s dobrými mravmi, pretože podľa jeho názoru na základe nej sú spotrebiteľovi
vnútenéslužby,oktorévôbecnepožiadalaideozáväzokspotrebiteľazaplatiťzaniečo,čomuaninebolo
dodané a teda Dohoda o poskytnutí služby predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a podľa názoru

súdu je neplatná. Hoci uvedená dohoda bola uzatvorená na samostatnej listine ako samostatný právny
úkon, to ešte neodôvodňuje prijať záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a dohoda má
povahu formulára. Vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve uviedol, že žalobkyňa si ju osobitne nevyjednala
a vzhľadom na splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo formulárovej zmluve ani nemala
na výber. Táto zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa, a tým, že je spracovaná ako formulárová zmluva, je možné konštatovať, že
žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť jej obsah.

5. Súd určil čl. 7 bod 7.1 Dohody o poskytnutí služby spočívajúci v povinnosti žalobkyne zaplatiť
odplatu vo výške 2,57% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru

poskytovateľovi ako aj v časti Rozhodcovskej zmluvy v bode 5., že obsahujú neprijateľné zmluvné
podmienky a v tejto časti považoval žalobu žalobkyne v celom rozsahu za dôvodnú. V prevyšujúcej časti,
ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti Dohody o poskytnutí služby, ako aj Rozhodcovskej
zmluvy, bol návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietnutý.

6. O trovách konania rozhodol tak, že úspešná žalobkyňa si nárok na náhradu trov konania neuplatnila,
a ani jej z obsahu spisu žiadne trovy konania nevyplývajú, z toho dôvodu súd žalobkyni náhradu trov
konania nepriznal a zároveň vyslovil, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania, keďže bol v
konaní neúspešný.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365
ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Napadol
záver, že zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti a poukázal, že obsah zmluvy tvoria zmluvné
dojednania, ktoré sú v zmysle čl. 13 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj prílohy tvoriace súčasť
zmluvy o revolvingovom úvere. Z ustanovenia čl. 4 ods. 4.5 vyplýva deň splatnosti poslednej splátky

úveru, resp. revolvingu podľa splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Zmluva o
revolvingovom úvere obsahuje termín konečnej splatnosti určený viacerými spôsobmi, a to určením
podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a spôsobom vyplývajúcim zo spomenutého
článku zmluvných dojednaní. Ďalej napadol záver súdu, že nedošlo k dohode o RPMN preto, lebotáto hodnota sa medzi stranami úverovej zmluvy nikdy nedojednáva a preto sa účastníci zmluvy ani
nemôžu dohodnúť na tejto náležitosti. Z napadaného rozsudku ďalej nie je zrejmé ani to, na základe
čoho súd dospel k záveru o tom, že žalovaný vlastne navrhol údaj o RPMN. Namietal záver súdu, že o

neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 7.7.1 článku 1 dohody, nakoľko z celého rozsudku
nevyplýva jediný dôvod, pre ktorý sa súd nezaoberá celo dohodou, ako uvedené ustanovenie spôsobuje
nerovnováhu, v čom je splnený znak značná nerovnováha a z akého ustanovenia vyplýva, že veriteľ je
povinný poskytovať uvedenú službu automaticky. Ďalej namietal, že súd výrokom III. určil neprijateľnosť
zmluvnej podmienky v bode 5., pričom takýto postup súdu je v priamom rozpore so zákonom, pretože

si vyberať z nejakého ustanovenia či zmluvy len jeho časť s tým, že sa neprihliada na zvyšný obsah je
nezákonným rozhodovaním. Zároveň namietal, že žiadny zákon neurčuje, že rozhodcovská zmluva sa
uzatvára len v istom momente. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a o veci sám rozhodol tak,
že žalobu zamietne. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.

8. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu

v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s nesprávnym právnym posúdením veci i tým, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne,
v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

12.Odvolacísúdsanajprvzaoberalnámietkoužalovaného,ževpredmetnejveciideonesprávneprávne
posúdenie. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011,
sp. zn. 7Cdo 7/2010).

13. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

14. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským. Na predmetný právny

vzťah je preto potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na ochranu spotrebiteľa v zmysle ust.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“).

15. Vo vzťahu námietke žalovaného týkajúcej sa termínu konečnej splatnosti odvolací súd sa stotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnej Zmluve o revolvingovom úvere tento údaj absentuje,
a tento údaj taktiež nie je možné zistiť ani v spojitosti so zmluvnými dojednaniami. Oznámenie o
schválení úveru, na ktoré poukazuje žalovaný, a v ktorom je uvedený termín splatnosti prvej splátkydňa 01.04.2015 a termín splatnosti poslednej splátky dňa 01.09.2018 bolo vyhotovené dňa 26.02.2015,
t.j. v deň podpisu zmluvy žalovaným. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa podpísala zmluvu už dňa
24.02.2015, t.j. skôr, odvolací súd konštatuje, že v čase kedy žalobkyňa zmluvu podpisovala nemala

vedomosť o tom, ako je stanovená splatnosť prvej a poslednej splátky úveru. Údaj o termíne splatnosti
prvej splátky, z ktorého by v spojení s údajom o tom, že úver má byť splatený v 42 mesačných
splátkach bolo možné vyvodiť termín konečnej splatnosti úveru a konkrétne termíny následných splátok
je uvedený len v Oznámení o schválení revolvingového úveru, nijako nevyplýva zo samotnej zmluvy
resp. Zmluvných dojednaní. Nie je zrejmé, kedy sa Oznámenie o schválení revolvingového úveru reálne

dostalo do dispozičnej sféry žalobkyne, žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa vyjadrila s predmetným
Oznámením súhlas a toto na znak súhlasu podpísala. Za splnenie povinnosti uviesť údaj o konečnej
splatnostiúveru,termínochsplátokvzmluveoúverejemožnépovažovaťlenprípad,kedymáspotrebiteľ
vedomosť o údajoch uvedených v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZosÚ“) v čase, kedy zmluvu na znak súhlasu podpisuje
a vyjadruje vôľu byť ňou viazaný.

16. Za daného stavu sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii údaju o
konečnej splatnosti úveru v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, čo má s poukazom na ust. § 11 ods.
1 ZoSÚ za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

17. Ak teda žalovaný v časti 6. Údaje o schválenom revolvingovom úvere a v Oznámení veriteľa o
schválení úveru uvádzal iné údaje ako údaje uvedené v Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru,
išlo o nový návrh, ktorý mala žalobkyňa prijať. Žalovaný teda nebol oprávnený sám jednostranne meniť
akýkoľvek podstatný údaj. V žiadosti žalobkyne bol údaj týkajúci sa RPMN vo výške 25,76%, pričom
v zmysle údajov o schválení úveru žalovaným RPMN predstavovala výšku 34,42%. V tejto súvislosti

neobstojí argument žalovaného, že RPMN nemôže byť predmetom dohody a že jej výpočet je konkrétne
určený, jej výška však musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi najneskôr v čase, kedy
vstupuje do zmluvného vzťahu. V opačnom prípade by sa minulo účinku ustanovenie § 9 ods. 2 ZoSÚ,
ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných
skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku. Údaj o RPMN preto nemôže byť

zmenený jednostranným úkonom zo strany žalovaného. Žalovanému nič nebránilo, aby svoj nový návrh
(už obsahujúci presnú, nie iba predpokladanú výšku RPMN a výšku RPMN po poskytnutí revolvingu) na
uzavretie zmluvy predostrel žalobkyni za účelom písomného vyjadrenia súhlasu žalobkyne s takýmto
novým návrhom.

18. Vzhľadom na vyššie sa odvolací súd aj v tomto prípade stotožnil s názorom súdu prvej inštancie
o absencii dohody o RPMN a tiež s celkovým záverom o bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy o
revolvingovom úvere, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu.

19. Vo vzťahu k namietanej neplatnosti zmluvnej podmienky upravenej v Dohode o poskytovaní

služieb odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, že v predmetnom prípade ide
o formulárovú zmluvu, kde poplatok 2,59% zo zmluvy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku
za poskytnutý úver. Odvolací súd dodáva, že táto dohoda bola len umelo vytvorená ako samostatná
zmluva. Jedná sa o doplnkovú službu, ktorá mala byť poskytnutá žalovaným v priamej súvislosti s
poskytnutým úverom, pričom žalobkyňa mala za služby zaplatiť odplatu spolu vo výške 990,89 Eur,

čo predstavuje 97,15% z poskytnutého úveru. Ako správne už poukázal súdu prvej inštancie, preto
možno túto dohodu považovať za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle ust. § 39
Občianskeho zákonníka.

20. K námietke žalovaného týkajúcej sa neprijateľnosti zmluvnej podmienky upravenej v bode 5

Rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie aj v tomto prípade správne uviedol,
že predmetná rozhodcovská zmluva je formulárová, nebola individuálne dojednaná, žalobkyňa nemala
možnosť ovplyvniť jej obsah a splynula s ostatnými štandardnými podmienkami. Súd prvej inštancie teda
správne právne posúdil predmetnú Rozhodcovskú zmluvu, avšak vo výroku vyslovil len neprijateľnosť
zmluvnej podmienky uvedenej v bode 5. predmetnej Rozhodcovskej zmluvy, týkajúcej sa výberu zo

stálych rozhodcovských súdov. Odvolací súd na tomto mieste poukazuje aj na tú skutočnosť, že uvedený
bod o výbere rozhodcovského súdu je neprijateľným aj z dôvodu geografického faktoru, tzn. z dôvodu
neprimeranej vzdialenosti, čo má na spotrebiteľa odradzujúce účinky vo vzťahu k uplatňovaniu jeho
práva. Z bodu 5. Rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že sídla rozhodcovských súdov boli v mestách Žilinaa Bratislava, čo pri trvalom pobyte žalobkyne v meste P., predstavuje vzdialenosť cca XXX km (P. - K.),
resp. cca XXX km (P. - V.), čo pre prípadné rozhodcovské konanie odradzujúce. Vzhľadom na uvedené
preto súd prvej inštancie správne rozhodol o neplatnosti zmluvnej podmienky v bode 5. Rozhodcovskej

zmluvy a tiež rozhodol správne aj vo vzťahu k výroku III. o zamietnutí žaloby žalobkyne v prevyšujúcej
časti.

21. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok
o trovách konania.

22. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

23.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§255ods.1C.s.p.vspojení
s stanovením § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok náhrady trov odvolacieho

konania. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy
odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému
nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia
NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).