Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/116/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116210256
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116210256.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu W. F., nar. XX.XX.XXXX, M.
XXX, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66,
proti žalovanému: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., Československej armády 954/7, Hradec
Králové, zastúpenému ŠMÍDA advokátska kancelária s.r.o., organizačná zložka, so sídlom ul. Svornosti

43, Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 3.4.2018 č. k. 12C/168/2016 - 39 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a stranám sporu náhradu trov konania
nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia poukázal súd prvej inštancie na to, že žaloba žalobcu dôvodná

nie je. Upriamil pozornosť na obsah spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 15C/123/2013, v ktorom
sa žalobca (v tomto konaní žalovaný) domáhal, aby súd uložil žalovanému (v tomto konaní žalobca)
zaplatiť mu sumu 3.062,83 eur s prísl.. Bolo konštatované, že žalovaný odstúpil od zmluvy a jeho žaloba
bola v tomto konaní zamietnutá. Vychádzalo sa zo zistenia, že vec sa týka sporu zo spotrebiteľskej
zmluvy o úvere a súd poukázal na to, že dôsledky odstúpenia od zmluvy je potrebné posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, keď v zmysle § 48 ods. 2 sa zmluva v takomto prípade zrušuje

s účinkami od začiatku a zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. V takom prípade je dôvodný len
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré však nevzniklo, pretože dlžník, to čo si požičal už
vrátil. Súd prvej inštancie v závislosti od vykonaného dokazovania preto skonštatoval, že nemožno
dospieť k záveru, akého porušenia práv a povinností na žalobcovi sa žalovaný dopostil v zmysle zákona
č. 250/2007 Z. z.. Pokiaľ bolo predchádzajúce konanie medzi stranami sporu ukončené zamietnutím
žaloby žalovaného, nemožno to považovať bez ďalšieho za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo

povinností ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi. Účelom a zmyslom ust. § 3 ods.
5 Zákona o ochrane spotrebiteľov je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že
spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práva a povinností zo strany dodávateľa na
súde a v tomto konaní bol úspešný. Nepostačuje však, že dodávateľ porušil svoje povinnosti. Pokiaľ
ide o spomínané predchádzajúce súdne konanie, súd prvej inštancie zdôraznil, že zamietnutie žaloby
bolo konštatované po tom, akým spôsobom bolo potrebné posudzovať odstúpenie od zmluvy podľa

Občianskeho zákonníka. Žalovaný v tom čase nemohol ani len predpokladať, aký bude záver tohto
konania a pokiaľ vidí žalobca nezákonnosť konania žalovaného v tom, že na neho bola podaná žaloba,
v dôsledku čoho musel znášať stav právnej neistoty, za čo požaduje finančné zadosťučinenie, tu sa súd
domnieva, že nemožno sankcionovať skutočnosť, ak ktokoľvek sa domáha svojho práva majúc za to,
že dôvodne na nestrannom a nezávislom súde sa domáha tohto nároku. V danom čase k výkladu ust. §
48 ods. 2 Občianskeho zákonníka neexistovala ani konštantná judikatúra súdov, v zmysle ktorej by sa

mohol jednoznačne dodávateľ riadiť, akým spôsobom má toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľskýchúveroch vykladať. Preto žalobu zamietol ako nedôvodné. O trovách konania strán rozhodol podľa § 257
CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Uvádza, že aj keď v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 15C/123/2013 splnil hmotnoprávnu podmienku na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia, súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol. Rozumie veci tak, že súd prvej inštancie
zamietnutie žaloby v predchádzajúcom konaní, aj z dôvodu odstúpenia od zmluvy aplikáciou § 48 OZ,

nepovažuje za porušenie normy spotrebiteľského práva podľa § 3 ods. 5 veta tretia zákona o ochrane
spotrebiteľa. Súd prvej inštancie pritom prehliadol, že v predchádzajúcom konaní súd právne odôvodnil
výrok rozsudku nielen § 48 OZ, ale aj v spojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákonom
258/2001 Z. z. a Smernicou Rady 93/13/EHS. Súd prehliadol, že to, čo on nepovažuje za porušenie
spotrebiteľského práva, posúdil súd v predchádzajúcom konaní ako porušenie spotrebiteľského práva v
súlade so zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu. Podľa názoru žalobcu, pre správny výklad § 3 ods.

2 zákona o ochrane spotrebiteľa je podstatné to, že je to spotrebiteľ, kto úspešne uplatní spotrebiteľské
právo na súde v konaní, predmetom ktorého je posudzovanie spotrebiteľského právneho vzťahu, pričom
je nerozhodné, či spotrebiteľ na strane žalobcu alebo žalovaného. Tým je súčasne dané, či aplikovaná
právna norma je alebo nie je normou podľa § 3 ods. 5 veta tretia tohto zákona. Týmto spotrebiteľským
právom potom je akákoľvek norma, ktorá sa v konkrétnej veci na súde aplikuje na spotrebiteľský právny

vzťah, teda na vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Každá právna norma, aplikáciou ktorej sa
stal spotrebiteľ na súde pri posudzovaní spotrebiteľského právneho vzťahu úspešným, je osobitným
predpisom v zmysle § 3 ods. 5 veta tretia tohto zákona. Nerozumie záveru súdu prvej inštancie, že
veriteľ, terajší žalovaný, nemohol ani len predpokladať, aký bude daný záver spomínaného konania.
Neobstojí tiež argumentácia o nekonštantnej judikatúre súdov ohľadom výkladu § 48 ods. 2 OZ. V

súdenej veci ide podľa jeho názoru o nepochopenie spotrebiteľského práva súdom prvej inštancie vo
vzťahu k primeranému finančnému zadosťučineniu a v tejto súvislosti poukazuje na viaceré rozhodnutia
Krajského súdu Prešov súvisiacimi s touto problematikou. V zmysle týchto dôvodov navrhol podanému
odvolaniu vyhovieť.

3. Žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č.
160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.

5. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ochrane spotrebiteľa,
proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, a aby odstránil protiprávny stav, a

to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len kolektívne záujmy spotrebiteľov).
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva

alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

6. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona
o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané
finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od

toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.

7. Jediným predpokladom na uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik

tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva
alebo povinnosti dôjde.8. Z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pritom nevyplýva, aby predpokladom pre uplatnenie práva
na primerané finančné zadosťučinenie malo byť podanie žaloby na súde. Spotrebiteľ sa totiž ochrany
svojho práva môže domáhať na súde nielen podaním žaloby, ale tiež formou obrany proti uplatnenému

nároku.Rovnakotakátoochranaspotrebiteľovimôžebyťposkytnutáiorgánomrozhodujúcimonárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy. Aj vtedy, ak je ochrana poskytnutá spotrebiteľovi bez návrhu zo strany
orgánu rozhodujúceho o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a určité plnenie požadované žalobou nie
je priznané, zamietnutie žaloby ohľadom tohto plnenia nie je možné z procesnej stránky hodnotiť inak
ako úspech spotrebiteľa a nie úspech orgánu rozhodujúceho o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý

postavenie strany sporu nemá (porovnaj uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/105/2017).

9. Pokiaľ ide o konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15C/123/2013, rozsudkom
zo dňa 24.9.2015 súd zamietol žalobu proti žalobcovi ako spotrebiteľovi po predchádzajúcom zistení,
že úverovú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a právnym predchodcom terajšieho žalovaného, bolo
potrebné posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú uzatvorenú podľa zákona č. 258/2001 Z.z. a vyhodnotiť, či

spĺňa náležitosti vymedzené týmto zákonom. Po kontrole úverovej zmluvy uzatvorenej medzi právnym
predchodcom žalovaného a žalobcom súd dospel k záveru, že táto neobsahuje obligatórne náležitosti
vymedzené zákonom, konkrétne v zmluve chýba údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve tiež chýbal údaj o priemernej
hodnote RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za

bezúročný a bez poplatkov. K otázke odstúpenia od zmluvy poukázal na ust. § 52 ods. 2 veta
tretia Občianskeho zákonníka s tým, že podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami
od začiatku (§ 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od
zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva ako bezdôvodného obohatenia a náhrada
škody. Skonštatoval tak, že povinnosťou žalovaného (v prebiehajúcom konaní žalobcu) bolo vydať len

bezdôvodné obohatenie, ktoré v danom prípade ani nevzniklo, pretože to, čo si požičal aj vrátil.

10. Odvolací súd poukazuje na to, že právny predchodca žalovaného ako subjekt podnikajúci v oblasti
poskytovania úverov musel poznať zákonnú úpravu a všetky náležitosti, ktoré v tejto súvislosti zákon
vyžaduje. Napriek tomu zákonné ustanovenia nedodržal a ním vopred pripravená formulárová zmluva

neobsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti, čo žalobca ako spotrebiteľ ovplyvniť nemohol.
Rovnako sa súd v predchádzajúcom konaní v nadväznosti na § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho
zákonníka zaoberal aj účinkami odstúpenia od zmluvy aj s konštatovaním, že právny predchodca
žalovaného naformuloval odstúpenie od zmluvy vo všeobecných zmluvných podmienkach v neprospech
spotrebiteľa, a to so zachovaním práva na náhradu škody, zmluvné pokuty a príslušenstvo pohľadávky

(rozsudok zo 6.2.2014 č.k. 15C/123/2013 - 102). V zmysle §3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa
vyplýva splnenie predpokladu na primerané finančné zadosťučinenie pri uplatnenom porušení práva
alebo povinnosti ustanovenej nielen samotným zákonom č. 250/2007 Z.z., ale aj osobitnými predpismi.

11. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie

práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní
porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej
obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. Je zrejmé, že v spomínanom konaní Okresného súdu
Prešov sp.zn. 15C/123/2013, sa žalobca v postavení žalovaného subjektu uplatnenému nároku aktívne
bránil.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
náležite neodôvodnil, vec nesprávne právne posúdil, a preto odvolací súd rozsudok zrušil s poukazom
na ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a C/ CSP a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 CSP).

13. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby vo vyššie
naznačených intenciách. V novom rozhodnutí o veci sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).