Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7Csp/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217202089
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Csémyová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217202089.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou v sporovej veci žalobcu :

MINIHOTOVOSŤ, SE, IČO : 043 55 211, so sídlom Praha, Nové Město, Politických vezňů 1272/21, zast.
advokátkou : JUDr. Barbora Korenecová, AK so sídlom Malinovo, Slnečná 765/3, proti žalovanému : T.
B., L.. XX.XX.XXXX, J. E. C., o zaplatenie 100,00 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 100,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 100,00 € od 28.02.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.02.2017 domáhal na tunajšom súde zaplatenia žalovanej sumy s
príslušenstvom na základe zmluvy o úvere č. XXXXXX uzavretej dňa 23.01.2014. Žalobca tvrdí, že
na základe uvedenej zmluvy poskytol jeho právny predchodca /MINIHOTOVOSŤ, a.s./ žalovanému
bezúčelový úver vo výške 100,00 €, ktorý žalovaný zaviazal zaplatiť spolu s celkovými nákladmi
spojenými s úverom vo výške 28,00 €, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 128,00 € do 28 dní od
poskytnutia úveru. Žalovaný však tento záväzok neuhradil riadne a včas, čím sa stal jeho dlh splatným
dňa 20.02.2014. Žalobca tvrdí, že žalovaného vyzval na úhradu záväzku prostredníctvom upomienok

zaslaných formou SMS správ a emailov, na ktoré však žalovaný nereagoval. Zaslané boli 4 upomienky,
čím v zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru vznikol žalovanému povinnosť uhradiť 12,00
€. Následne, dňa 19.09.2016 bola zaslaná žalovanému písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaný však
neuhradil žiadnu platbu, čím sa dostal aj do omeškania.

2. Podaním zo dňa 27.10.2017 žalobca oznámil súdu, že žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty berie
späť. Pretože k čiastočnému späťvzatiu došlo pred doručením žaloby žalovanému, súd o zvyšku nároku

konal bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

3. Tunajší súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 20.11.2017, sp.zn. XCsp/XX/XXXX-XX,
ktorý však pre nemožnosť doručenia žalovanému bol zrušený uznesením zo dňa 30.05.2018, sp.zn.
XCsp/XX/XXXX-XX. Žaloba s prílohami bola doručená žalovanému spôsobom podľa ust. § 116 CSP /
čl. 41/.

4. Pretože v danom prípade ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00 € súd vo veci postupoval podľa
ust. § 167 a nenariadil pojednávanie.5. Vo veci bolo vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi to výpisom z obchodného registra vedeného
Mestským súdom v Prahe /čl. 7/, zmluvou o úvere zo dňa 29.11.2013 /čl. 8/, všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru /čl.9-10/, podaním žalobcu zo dňa 27.10.2017 - čiastočné späťvzatie /čl. 20-21/ a

následne bol ustálený nasledovný právny a skutkový stav :

5. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

6. Podľa ust. § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z., v znení ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy
spotrebiteľským úverom nie sú úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

7. Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. /Obchodný zákonník/ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,

že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 /Občiansky zákonník/, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa ust. § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 /Občiansky zákonník/, ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10. Podľa ust. § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 /Občiansky zákonník/, dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

11. Podľa ust. § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 /Občiansky zákonník/, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa ust. § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 /Občiansky zákonník/, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky

sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa ust. § 53 ods. 2 zákona č. 40/1964 /Občiansky zákonník/, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

14. Podľa ust. § 53 ods. 3 zákona č. 40/1964 /Občiansky zákonník/, ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

15. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

16. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.17. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o osem
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca je právnym nástupcom veriteľa t.j. MINIHOTOVOSŤ,
a.s.. Aktívna legitimácia žalobcu bola preukázaná listinným dôkazom - výpisom z obchodného registra
vedeného Mestským súdom v Prahe /čl. 7/. Pasívna legitimácia žalovaného je zrejmá zo zmluvy o
úvere, ktorej vznik a trvanie žalovaný nespochybnil. Z obsahu a formy záväzkovoprávneho vzťahu je

tiež nesporné, že právny predchodca žalobcu v tomto vzťahu vystupoval ako veriteľ, keďže z výpisu
obchodného registra vyplýva, že v predmete svojej činnosti mal okrem iných aj poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba - občan, ktorý nekonal
v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolenia, teda ide o spotrebiteľa podľa ust. § 52 ods.
4 Občianskeho zákonníka. Pretože ide o vzťah veriteľ a spotrebiteľ, ide o vzťah spotrebiteľský zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorý sa riadi ustanoveniami zákona zákona č. 250/2007 Z.z. a Občianskeho

zákonníka.

19. Listinnými dôkazmi, predloženými žalobcom, obsah ktorých žalovaný nespochybnil, mal súd za
preukázané,žeprávnypredchodcažalobcuuzatvorilvrámcipredmetusvojhopodnikaniasožalovaným,
ako fyzickou osobou nepodnikateľom, dňa 23.01.2014 písomnú zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo

poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 100,00 €. Veriteľ sa zaväzoval poskytnúť žalovanému úver a
žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom.
Išlo teda o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Predmetná zmluva o úvere však nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko úver mal byť splatený
v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Pretože nejde o „klasický“ spotrebiteľský úver, ktorého podmienky

sa posudzujú podľa zákona č. 129/2010 Z.z., súd právny vzťah medzi stranami sporu posudzoval
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd v tomto smere poukazuje aj na ust. §
52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Táto norma nadobudla účinnosť až 01.04.2015 avšak právne predpisy,

ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj
na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu
účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že
nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.

20. Pokiaľ sa týka obsahu a formy zmluvy ide o zmluvu o poskytnutí úveru, ktorej písomná forma
je zachovaná s poukazom na ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Obsahové náležitosti zmluvy
súd skúmal z úradnej povinnosti, avšak neprijateľné podmienky označené v príslušných ustanoveniach
Občianskeho zákonníka /§ 53 a nasl./ neboli zistené.

21. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil. Pri preskúmaní uvedených nárokov
žalobcu súd vychádzal z vykonaných listinných dôkazov a vzhľadom na charakter konania, t.j., že ide
o spotrebiteľský spor, aj bez výslovných tvrdení žalovaného skúmal, či uplatnený nárok je v súlade
s platnými predpismi. Po vykonaní dokazovania však súd zistil, že žalobou uplatnený nárok žalobcu

je dôvodný. Bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo forme úveru.
Žalovanýúverčerpalazaviazalposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspojené
s úverom. Žalovaný si však zmluvne dohodnuté povinnosti riadne a včas neplnil. S plnením sa tak
dostal do omeškania. Žalovaný nároky žalobcu nespochybnil a v rámci súdneho prieskumu taktiež neboli
zistené neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve resp. rozpor so zákonom. S poukazom na

uvedené skutočnosti súd nároky žalobcu vyhodnotil ako dôvodné a nesporné a žalobe v rozsahu ako
je to uvedené v I. výroku tohto rozsudku vyhovel.

22. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

23. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.24. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

25. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, lebo jeho žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu. Z
uvedeného je potom zrejmé, že v konaní mal plný úspech žalobca a prináleží mu náhrada trov konania
v celom rozsahu. Výška trov bude určená osobitným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 CSP).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky
b/súdnesprávnyprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g/zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 CSP).

Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadoplniťlendouplynutia lehotynapodanie
odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.