Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. november 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/75/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415010718
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415010718.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov
JUDr.Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Jozefa Mikluša, v trestnej veci obžalovaného I. T., stíhaného pre
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm.b/ Tr.zák. a iné, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 03. 11. 2016, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom,
sp.zn. 3T/98/2015 zo dňa 27.06.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného I. T. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.zn. 3T/98/2015 zo dňa 27.06.2016 bol
obž. I. T. uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák.
a prečinu ohrozovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr.zák. , pretože
dňa 24.10.2015 v čase okolo 19.30 h na ulici G. X v J. E. nezisteným spôsobom vyliezol na balkón

bytového domu nachádzajúci sa vo výške 294 cm od zeme, na čo poškodený V. T., nar. XX.XX.XXXX,
sa išiel pozrieť k balkónovým dverám, ktoré otvoril, po čom ho I. T. rukou odtlačil a vošiel cez
balkónové dvere do bytu, kde bol opakovane vyzvaný, aby z bytu odišiel, následne sa začal rozprávať
s poškodenou L. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá sa nachádzala v byte, spoločne zišli k hlavnému vchodu,
kde ju I. T. ťahal za ruky von z bytovky, následne ju pred bytovkou pustil, keď chcela odísť, držal ju
za ruky, dvakrát ju strčil na zem, držaním za ruky jej nedovolil odísť do bytovky a napokon ju za ruky

odtiahol niekoľko desiatok metrov od vchodu, po čom na miesto prišla hliadka polície.
Za toto konanie okresný súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov,
pričom mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov.
Súčasne mu súd uložil probačný dohľad, ktorý bude vykonávaný probačným a mediačným úradníkom
Okresného súdu Žiar nad Hronom počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
V neposlednej rade súd uložil obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia

sa osobne ospravedlniť poškodenej L. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. E., L. X.S. XXX/XX a tak
isto poškodenému V. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. E., G. XXX/X.
Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení obžalovaný I. T. podal odvolanie, ktoré prostredníctvom
svojho obhajcu aj dodatočne písomne odôvodnil. Podstatou odvolania obžalovaného bolo jeho tvrdenie,
že nebolo dokázané, že skutky, zo spáchania ktorých bol uznaný vinným, sa stali a preto mal byť
prvostupňovým súdom podľa § 285 písm.a/ Tr.por. spod obžaloby oslobodený. Prvostupňový súd

nesprávne posúdil právny stav, svojvoľne hodnotil dôkazy, pričom niektoré nehodnotil vôbec a najmä
svojím rozhodnutím porušil základné zásady trestného konania.
V tejto súvislosti obhajoba poukázala na to, že v trestnom rozkaze súd vzal do úvahy výpoveď
svedkyne L. E., hoci po vznesení obvinenia nevypovedala. Táto výpoveď svedkyne nemala byť vôbec
súčasťou vyšetrovacieho spisu pri podaní obžaloby, pretože v súlade s ustálenou judikatúrou sa jedná
o nezákonný dôkaz.

Ku skutku obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr.zák. obhajoba poukázala, že uznanie
viny, ktoré je založené na výpovedi svedka T., ktorý mal vidieť incident. Jeho svedectvo vychádzalo zpocitov svedka. Svedkyňa E. odišla s obžalovaným dobrovoľne, čo nepopieral ani svedok T.. Následne
prebehla vzájomná ťahanica, pričom svedkyňa na obžalovaného dvakrát vytiahla nôž, čo súd pokladal
za dôkaz, že obžalovaný obmedzoval jej osobnú slobodu. V tomto smere obhajoba citovala rozsudok.

Ďalej poukázala na to, že obžalovaný bol uznaný vinným z obmedzovania osobnej slobody p. E., ktorá
vo veci ani raz nevypovedala a pritom z ostatných svedeckých výpovedí je zrejmé, že obžalovaného
ohrozovala so zbraňou práve svedkyňa, pričom obžalovaný mohol utrpieť závažné poranenia až
smrť. Súčasne obhajoba ozrejmila charakter obmedzovania osobnej slobody, v čom spočíval a naďalej
hodnotila vykonané dôkazy so záverom, že neexistuje žiadny priamy dôkaz, že sa stal skutok. Tvrdenia

svedka T. môžu byť nanajvýš nepriamym dôkazom. Odsúdiť niekoho na základe jedného nepriameho
dôkazu obhajoba považuje za nezákonné.
Pokiaľ ide o skutok porušovania domovej slobody, ani spáchanie tohto skutku obžalovanému nebolo
preukázané. Súd mal za preukázané, že obžalovaný prekonal prekážku, ktorej účelom bolo zabrániť
vniknutiu do obydlia a to tým, že obžalovaný vyskočil na balkón. V tejto súvislosti obhajoba poukázala
na neaplikovateľnosť známeho judikátu, podľa ktorého je aj vniknutie cez balkónové dvere prekonaním

prekážky. Obžalovaný si dvere neotvoril, otvoril ich svedok T., pričom výpovede svedka z prípravného
konania a na hlavnom pojednávaní sa podľa obhajoby diametrálne odlišovali. V konečnom dôsledku
obhajoba napadla aj vierohodnosť výpovedí svedka T. s poukazom na výpoveď svedkyne E.. V závere
odvolania obhajoba poukázala na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcej sa dôkazného
bremena a prípadných pochybností v prospech obžalovaného.

Z uvedeného dôvodu v prípade obžalovaného podľa obhajoby existuje jediný priamy dôkaz svedčiaci
proti obžalovanému ohľadne spáchania trestnej činnosti porušovania domovej slobody a to výpoveď
svedka, ktorá je v časti dostania sa do bytu v rozpore s výpoveďou obžalovaného. Žiadne iné priame
dôkazy v jeho neprospech neboli a nič zo skutkového deja nepodporovalo tvrdenia svedka T.. Preto
obžaloba navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť v súlade s § 285

písm. a/ Tr.por.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdu, že obžalovaný
nepreukázal, nedoložil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení. Takéto tvrdenie súdu obhajoba
odmietla. Na miesto činu hneď po incidente prišla polícia, pričom poškodený Konečný ani svedkyňa E.
nepreukázali také skutočnosti, ktoré sú uvádzané v rozhodnutí súdu. Z uvedeného dôvodu obhajoba

navrhla, aby napadnutý rozsudok bol zrušený a obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený.
Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje vo výroku o vine a
treste za zákonný a z toho dôvodu navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí sa pridržiaval návrhov obhajcu a pokiaľ ide o trestné stíhanie, v
ktorom je v súčasnej dobe vo väzbe, uviedol, že toto nie je ešte skončené a nebola ani podaná obžaloba.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného I. T. nie je dôvodné.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vykonal na hlavnom

pojednávaní všetky dostupné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr.por.,
pričomnarozdielodobhajoby krajskýsúddospelkzáveru,žeokresnýsúdsprávnevyhodnotilvykonané
dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr.por.
Zodôvodnenianapadnutéhorozsudkuvsúladesust.§168ods.1Tr.por.okresnýsúdvyložildostatočne,
ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých

skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, akým spôsobom sa súd vysporiadal s jednotlivými
dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, predovšetkým s obsahom výpovedí obžalovaného,
poškodeného T., svedkyne C. E. a s listinnými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, ktoré

súd viedli k právnej úvahe, že obžalovaného I. T. uznal vinným zo spáchania skutku. V tomto smere
sa odvolací súd nestotožnil s hodnotením dôkazov vykonaných obhajobou. Obžalovaného totiž zo
spáchania skutku usvedčoval svedok poškodený V. T., ktorého výpoveď obhajoba spochybňovala. V
tejto súvislosti aj odvolací súd musí konštatovať, že prvostupňový súd správne vyhodnotil výpoveď
tohto svedka poškodeného ako vierohodnú, pričom dôvody svojho hodnotenia uviedol v odôvodnení

napadnutého rozsudku. Spochybňovanie výpovede tohto svedka obhajobou s poukazom na výpoveď
svedkyne E. musel aj krajský súd vyhodnotiť ako účelové, ktoré malo za cieľ zbaviť obžalovaného
trestnej zodpovednosti alebo túto znížiť na minimum. Skúsenosti svedkyne E. so svedkom T. totiž
nijakým spôsobom nemôžu ovplyvniť vierohodnosť svedka T.. Svedkyňa E. dohovárala svedkovi T., abysa vyvaroval usporiadávania mejdanov za požívania alkoholu v jeho byte. Následný prísľub svedka T.,
že to nebude robiť a jeho nedodržanie svedkyňa E. považovala za klamstvo, nie je takou skutočnosťou ,
ktorá by mala podstatný vplyv na vierohodnosť výpovede svedka T..

Odvolací súd sa nestotožnil ani s hodnotením obhajoby, že výpoveď svedka T. je možné posúdiť
nanajvýš ako nepriamy dôkaz. Opäť ide o účelové tvrdenie obhajoby, keďže svedok poškodený T.
bol vo svojom byte v čase, keď sa do neho dostal obžalovaný, bol priamo svedkom skutkového deja
prebiehajúceho v jeho byte a bol tiež priamym svedkom skutkového deja prebiehajúceho pred jeho
domom v čase, keď obžalovaný ťahal L. E. násilím od vchodu domu poškodeného T.. V tomto smere

samotný obžalovaný vo svojej výpovedi potvrdil prítomnosť tohto svedka na mieste pred vchodom jeho
domu. Neopodstatnené je aj tvrdenie obhajoby, že svedok T. a svedkyňa E. príslušníkom mestskej
polície po príchode na miesto činu neopísali skutok tak, aby mohlo vzniknúť podozrenie zo spáchania
trestného činu. Zo správania oboch svedkov je zrejmé, že do celej záležitosti nechceli mestskú políciu
zatiahnuť. Následne sa svedok poškodený T. rozhodol podať trestné oznámenie dňa 25.10.2015 o 00.30
h. Odvolací súd potom neprihliadol ani k ďalším tvrdeniam obhajoby ako poukazovanie na vydaný

trestný rozkaz vo veci, ktorého základom mala byť výpoveď svedkyne L. E., keďže trestný rozkaz bol
zrušený nariadením hlavného pojednávania vo veci a preto sa stal pre hodnotenie dôkazov irelevantný.
Navyše okresný súd výpoveď svedkyne L. E. vo svojom rozhodnutí nevzal do úvahy pri hodnotení
dôkazov, preto polemika obhajoby, či má byť nezákonná výpoveď v spise alebo nie, je z pohľadu
vyhodnoteného dokazovania irelevantná.

Vzhľadom na to, že prvostupňový súd správne ustálil skutkové okolnosti a správne právne kvalifikoval
konanie obžalovaného, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, aby sa ďalej neopakoval, v
podrobnostiach poukazuje na tieto dôvody napadnutého rozsudku.
Okresný súd nepochybil ani pri ukladaní trestu obžalovanému, pričom prihliadol na všetky skutočnosti,
na ktoré je podľa zákona povinný prihliadnuť. Správne vyhodnotil osobu obžalovaného, ako aj možnosti

jeho nápravy a pomery páchateľa. V osobe obžalovaného ide totiž o 8-krát súdne trestanú osobu,
pričom v prvom prípade sa na neho hľadí ako na netrestaného a naposledy bol odsúdený v r. 2011
trestným rozkazom Okresného súdu Žiari nad Hronom, sp.zn. 2T/158/2011 zo dňa 26.09.2011 pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.a/ Tr.zák. spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. , za
čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu

so stredným stupňom stráženia. Keďže obžalovanému prevažovali priťažujúce okolnosti tak, ako boli
zistené prvostupňovým súdom, okresný súd mu musel v zmysle § 38 ods. 4 Tr.zák. zvýšiť dolnú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Z
uvedeného dôvodu potom okresný súd ukladal trest obžalovanému v trestnej sadzbe vo výmere 2 rokov
a 4 mesiace až 5 rokov. S prihliadnutím na všetky okolnosti, na ktoré okresný súd mal prihliadnuť pri

ukladaní trestu potom dospel k záveru, že obžalovanému je postačujúce uložiť trest odňatia slobody
vo výmere 30 mesiacov, teda pri dolnej hranici vypočítanej trestnej sadzby. Vzhľadom na osobou
obžalovaného aj odvolací súd považuje túto výmeru trestu za primeranú a dostatočnú pre prevýchovu
obžalovaného ako aj na splnenie účelu generálnej prevencie. Keďže obžalovanému súd uložil skúšobnú
dobu podmienečného výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov, musel mu uložiť aj

probačný dohľad nad jeho správaním, ktorý bude vykonávaný probačným a mediačným úradníkom
Okresného súdu Žiar nad Hronom v trvaní 36 mesiacov. V konečnom dôsledku aj uloženie povinnosti
obžalovanému ospravedlniť sa L. E. a V. T. je v súlade so zákonom vzhľadom na okolnosti prípadu.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,

odvolanie obžalovaného I. T. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.