Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. november 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/348/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116229373
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116229373.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.

Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská
dolina, 845 45 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: C.. P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž.
XXXX/XX, M., o zaplatenie 420,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice I č.k. 15Csp/175/2016-60 zo dňa 08.08.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy 17,- eur a výroku o trovách
konania.

P r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom konanie o zaplatenie
sumy 405,08 eur zastavil. Žalobu o zaplatenie sumy 17,- eur zamietol. Žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Predmetom konania bol uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 420,68 eura za služby verejnosti
poskytované žalobcom za obdobie od 01.04.2008 do 30.06.2015. Podľa žaloby celkový dlh žalovaného
za obdobie od 01.04.2008 do 30.06.2015 bol vo výške 403,68 eur v zmysle zák. č. 340/2012 Z.z. o

rozhlase a televízii Slovenska a pokuta podľa § 10 citovaného zákona 17,- eur, spolu 420,68 eur a suma
poštovného 1,40 eura.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe namietal, že požiadal o preúčtovanie nedoplatku namietajúc
čiastočné premlčanie uplatneného nároku, pričom dlh 2.januára 2017 v sume 122,04 eur zaplatil
bankovým prevodom a zároveň predložil potvrdenie o zaplatení platby za mesiac august 2016. Následne
žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 20.07.2017 uviedol, že časť istiny vo výške 283,04

eura je premlčaná a žalovaným uhradená suma časti istiny vo výške 122,04 eura predstavuje časť
mesačných predpisov 26 x 4,64 eura a sumu poštovného vo výške 1,40 eura. Naďalej trval na zaplatení
pokuty vo výške 17,- eur a zaplateného súdneho poplatku.

4. Žalobca v priebehu konania zobral žalobu o zaplatenie sumy 405,08 eura (časť istiny vo výške 283,04
eura na základe žalovaným vznesenej námietky premlčania, časť istiny vo výške 122,04 eura zaplatenej
žalovaným 02.01.2017, predstavujúcej časť mesačných poplatkov a sumy poštovného vo výške 1,40

eur čiastočne späť), preto inštančný súd podľa § 144 ods. 2 CSP konanie o zaplatenie sumy 405,08
eur zastavil.5. Predmetom konania zostala pokuta vo výške 17,- eur podľa § 10 ods. 4 písm. a/ zákona č. 340/2012
Z.z..

6. Po právnom posúdení veci podľa ust. § 2 ods. 1 zák. č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii a podľa §
1, § 2, § 4 ods.1, § 6 ods.5 písm. a/, § 7 ods.2, § 10 ods.2, § 10 ods.4 písm. a/, a ods. 5 zák. č. 340/2012
Z.z. prvoinštančný súd uzavrel, že žalobca nemá právo na zaplatenie pokuty vo výške 17,- eur, lebo
žalovaný po výzve žalobcu dlh vo výške 122,04 eura uhradil bankovým prevodom.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP tak, že plne úspešnému žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % aplikujúc ustanovenia o trovách konania § 255 ods.
1 a § 256 ods.1 CSP.

8. Proti rozsudku, čo do výroku, ktorým súd žalobu o zaplatenie sumy 17 € zamietol a priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podal včas odvolanie žalobca. Uplatnil odvolací dôvod

podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam.

9. V dôvodoch odvolania namietal, že súd prvej inštancie nevyhodnotil písomnú výzvu na zaplatenie
úhradzodňa29.4.2016apotvrdenieodoručenítejtovýzvy(doručenkusdátumomprevzatia23.5.2016).

Žalobca v tejto výzve vyzýval žalovaného na zaplatenie úhrad za služby verejnosti za rovnaké obdobie,
než bolo uplatnené samotnou žalobou a akákoľvek ďalšia korešpondencia medzi stranami sporu pre
účely vzniku nároku na zaplatenie pokuty podľa § 10 ods. 3 zákona nemôže byť relevantná. Ak by sa
odvolací súd s touto uvedenou argumentáciou nestotožnil, žalobca poukazuje na list zo dňa 27.7.2016,
ktorým vyzýva žalovaného na úhradu nepremlčanej časti pohľadávky, ktorý bol žalobcom odoslaný dňa

3.8.2016. Pri štandardnom poštovom doručovaní nie je možné, aby zásielka bola žalovanému doručená
až v decembri 2016, ako to tvrdí žalovaný. Zároveň žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky 32Odo 442/2003, v ktorom rozhodnutí Najvyšší súd Českej republiky mal podľa
odvolateľa uzavrieť, že písomnosť sa považuje za doručenú v momente, keď sa dostane do dispozičnej
sféry adresáta, čo znamená v prípade „obyčajnej zásielky“ jej vhodením do poštovej schránky.

10. Žalobca v dôvodoch odvolania zdôraznil, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu list
zo 27.7.2016 bol doručený v decembri 2016 a súd sa s týmto tvrdením žalovaného vôbec nevysporiadal.
Žalovaný vo svojom odpore zo dňa 16.3.2017 dokonca uviedol, že mu predmetná písomnosť bola
doručená v poslednom decembrovom týždni 2016, t.j. bez uvedenia konkrétneho dátumu. Žalobca má

preto za to, že ide o účelové tvrdenie žalovaného, ktorého cieľom bolo vyhnúť sa povinnosti uhradiť
pokutu za porušenie povinnosti platiť úhrady za služby verejnosti, ktorá žalovanému vzniká v zmysle §
10 ods. 3 zákona. Napokon pokuta, na ktorú má žalobca nárok, mu vzniká priamo zo zákona, nejde o
zmluvnú pokutu tak, ako to uvádza súd prvej inštancie v ods. 27 odôvodnenia rozsudku.

11. Žalovaný vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu poukázal opätovne na svoje tvrdenie, že istinu
vo výške 122,04 € zaplatil bankovým prevodom 2.1.2017, hneď po doručení preúčtovania, čo bolo
v poslednom decembrovom týždni v roku 2016. Zároveň uviedol, že tak, ako bezodkladne zaplatil
preúčtovanú pohľadávku 2.1.2017, takisto by ju bol zaplatil, aj kedykoľvek inokedy, ak by mu bolo
doručenépreúčtovanieskôr.PrivyúčtovaníodRTVSdoručenéhožalovanémuvposlednomtýždnivroku

2016 nebola zmienená žiadna pokuta, lebo nebola dôvodná, preto nebola zaplatená ani žiadaná. Návrh
na vydanie platobného rozkazu bol žalovanému doručený až 7.3.2017. V tom čase už bola preúčtovaná
pohľadávka RTVS žalovaným uhradená, preto účelové tvrdenie o účelovom správaní sa žalovaného
nemôže byť akceptované.

12. Žalobca vo vyjadrení sa k vyjadreniu žalovaného poukázal na znenie § 10 ods. 2, 3 zákona č.
340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Nárok na
zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa ods. 3 až 4 § 10 je povinný vyberateľ
úhrady uplatniť na súde, teda povinnosť platiteľa zaplatiť pokutu podľa § 10 ods. 3 zákona o úhradách
vzniká zo zákona, ak nastane zákonom predpokladaná skutočnosť, ktorou je nezaplatenie dlžnej úhrady

a poštových služieb v lehote do 30 dní od doručenia výzvy. Márnym uplynutím lehoty 30 dní na plnenie
sa stáva splatnou pohľadávka na zaplatenie pokuty. Žalobca nie je povinný osobitne vyzývať platiteľa
na zaplatenie a zákon mu nestanovuje povinnosť upozorniť platiteľa vo výzve podľa § 10 ods. 3 zákona
o úhradách na riziko vzniku povinnosti platiť pokutu, pretože táto povinnosť vyplýva žalovanému priamozo zákona. Výzva predpokladaná § 10 ods. 3 zákona o úhradách bola žalovanému doručená dňa
23.5.2016, čo vyplýva jednak zo žalobcom predložených listinných dôkazov (doručenka) a jednak aj z
listu žalovaného zo dňa 25.5.2016, adresovanom žalobcovi, v ktorom žalovaný vyzýva na preúčtovanie

nedoplatku vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania. Pretože k zaplateniu dlžnej úhrady zo strany
žalobcu došlo až 2.1.2017 lehota 30 dní na zaplatenie dlžnej úhrady nebola žalovaným zachovaná a z
tohtodôvodužalobcovivznikolpodľa§10ods.3zákonaoúhradáchnároknazaplateniepokuty.Žalobca
podal návrh na vydanie platobného rozkazu na súd dňa 14.12.2017, nakoľko žalovaný nezaplatil dlžné
úhrady v stanovenej lehote od doručenia výzvy. V návrhu na vydanie platobného rozkazu si žalobca

uplatnil aj nárok na zaplatenie pokuty podľa § 10 ods. 3 citovaného zákona. Pokiaľ by si žalovaný
bol splnil svoju povinnosť zaplatiť dlžné úhrady riadne a včas, nemusel by žalobca podávať návrh na
vydanie platobného rozkazu, ktorým si už uplatňoval aj zaplatenie pokuty. Opätovne v odvolacej replike
žalobca poukázal na svoje tvrdenie v odvolaní, že list zo dňa 27.7.2016, ktorým vyzýva žalovaného na
úhradu nepremlčanej časti pohľadávky bol žalobcom odoslaný dňa 3.8.2016 a žalovaný podľa žalobcu
nepreukázal, že by mu list zo dňa 27.7.2016 bol doručený až v decembri 2016. Napokon žalobca v

odvolacej replike zdôraznil, že pokiaľ by si bol žalobca vedomý skutočnosti, že list zo dňa 27.7.2016,
ktorým vyzýva žalovaného na úhradu nepremlčanej časti pohľadávky, nebol žalovanému v čase podania
návrhu na vydanie platobného rozkazu doručený, nepristúpil by k vymáhaniu nedoplatku na úhradách
súdnou cestou a zvyšoval si náklady spojené s uplatnením svojej pohľadávky o súdny poplatok.

13. Žalovaný v odvolacej duplike zopakoval, že žalujúca strana preúčtovanie žalovanej nepremlčanej
časti pohľadávky doručila v poslednom týždni roku 2016 a žalovaný obratom uplatnenú pohľadávku
2.1.2017 uhradil, preto nemá žalobca žiadny právny titul na uplatnenie 30 dňovej lehoty. Keďže
požadovaná suma v preúčtovaní bola uhradená riadne v termíne kratšom ako 30 dní. Skutočnosť, že
žalujúca strana doručila žalovanému preúčtovanie nepremlčanej časti pohľadávky, bol aktom potvrdenia

účinnej obrany žalovaného proti nesprávne vypočítanej výške a to výzvou na 1/ námietku premlčania
a žiadosť o preúčtovanie nedoplatku. Preto výzva zo dňa 23.5.2016 nemôže byť začiatkom 30-dňovej
lehoty na úhradu.

14. Žalobca v ďalšom vyjadrení zotrval na svojom odvolaní zo dňa 11.9.2017, ako aj na svojom vyjadrení

zo dňa 27.11.2017.

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“)
prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1,2 CSP proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy
17 € a výroku o trovách konania z hľadiska uplatnenia odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 15.11.2018 o 10.20 hod. v

poj. miestnosti č. dv. 230/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia bolo zverejnené dňa
9.11.2018 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,3 a
§ 378 ods. 1 CSP.

17. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami prednesené, prípadne neprihliada
na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia
môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť,

zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

18. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že uplatnený odvolací dôvod žalobcu proti výroku
o zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy 17 € nie je naplnený.

19. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že povinnosť žalovaného zaplatiť pokutu podľa § 10 ods. 3
zákona č. 340/2012 vznikla v dôsledku márneho uplynutia lehoty 30 dní na plnenie, t.j. doručením
písomnej výzvy na zaplatenie úhrady zo dňa 29.4.2016, ktorú výzvu žalovaný prevzal 23.5.2016 a
akákoľvek ďalšia korešpondencia medzi stranami pre účely vzniku nároku na zaplatenie pokuty podľa§ 10 ods. 3 zákona nemôže byť relevantná, táto odvolacia námietka žalobcu nie je dôvodná. Žalobca
k návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý znel na zaplatenie sumy 420,68 €, vrátane pokuty v
sume 17 € pripojil výzvu na zaplatenie nedoplatku spolu s doručenkou o doručení tejto písomnosti

žalovanému 23.5.2016, avšak k návrhu na vydanie platobného rozkazu nepripojil ďalšiu korešpondenciu
a to list žalovaného zo dňa 25.5.2016, adresovaný žalobcovi, v ktorom vzniesol námietku premlčania
za obdobie od 1.6.2013 do 31.5.2016 vymáhanej úhrady spolu so žiadosťou o reúčtovanie nedoplatku.
Rovnako žalobca v žalobe nepripojil ani odpoveď žalobcu zo dňa 27.7.2016, ktorá podľa tvrdenia
žalobcu mala byť žalovanému doručovaná 3.8.2016. Listiny predložil súdu prvej inštancie žalovaný

ako prílohu k svojmu podaniu nazvanom odpor proti platobnému rozkazu vychádzajúci z domnienky,
že vo veci bol vydaný platobný rozkaz, v skutočnosti išlo len o návrh žalobcu na vydanie platobného
rozkazu a prvoinštančný súd toto podanie žalovaného posúdil ako vyjadrenie sa k žalobe, keďže
okresný súd uznesením 15Csp/85/2016-14 zo 3.2.2017 vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní od
doručenia uznesenia sa písomne vyjadril k žalobe, doručenom súdu dňa 14.12.2016, ak uplatnený nárok
v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny,

na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa nemohol dostať
do omeškania nezaplatením dlžných úhrad do 30 dní od doručenia výzvy dňa 23.5.2016, keďže tieto
úhrady boli žalobcom znížené zo sumy 405,08 € na sumu 122,04 €. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta,
že nemohol prvoinštančný súd list zo dňa 27.7.2016 po vypočítaní nedoplatku za úhrady za služby
verejnosti považovať za doručený v decembri 2016 odvolací súd poukazuje na to, že žalobca ani na

súde prvej inštancie, ale ani v odvolacom konaní neprodukoval žiadny dôkaz o doručovaní listu zo dňa
27.7.2016 žalovanému.

20. Pokiaľ v odvolacej replike akcentuje žalobca na to, že pokiaľ by si bol vedomý, že list žalobcu zo
dňa 27.7.2016, ktorým žalobca vyzýva žalovaného na úhradu nepremlčanej časti pohľadávky nebol

žalovanému v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu doručený, nepristúpil by žalobca k
vymáhaniu nedoplatku na úhradách súdnou cestou a zvyšoval si náklady spojené s uplatnením svojej
pohľadávky o súdny poplatok, odvolací súd k tomuto tvrdeniu uvádza, že žalobca si neujasnil, že v
návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý podal 14.12.2017 neuplatňoval len úhradu nepremlčanej
časti pohľadávky, ale aj úhrady aj vrátane premlčaných nárokov. Obrana žalobcu v odvolaní i v odvolacej

replike je postavená na tom, že mal žalovaný preukázať, že mu list zo dňa 27.7.2016 bol doručený v
decembri 2016 a nie skôr. Naopak bolo povinnosťou žalobcu preukázať doručenie listu zo dňa 27.7.2016
žalovanému.

21. Odvolací súd navyše dodáva, že žalobca nejako nevysvetlil ani odvolaní, ani v ďalších vyjadreniach v

odvolacom konaní, z akého dôvodu pri uplatňovaní nároku dňa 14.12.2016 nebral zreteľ na svoju ďalšiu
korešpondenciu list zo dňa 27.7.2016, ktorým bola znížená požadovaná úhrada na sumu 122,04 eura,
ak tvrdí, že toto podanie doručoval žalovanému 3.8.2016.

22. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o

zaplatenie pokuty v sume 17 € ako vecne správny potvrdil, a to vrátane súvisiaceho výroku o trovách
konania. Správne prvoinštančný súd uzavrel, že žalobca bol v spore plne úspešný, keďže žaloba
o zaplatenie sumy 17 € bola zamietnutá, v časti istiny vo výške 283,04 € bolo konanie zastavené,
keďže žalobca v tejto časti žalobu po vznesenej námietke premlčania žalovaným zobral späť. Istinu vo
výške 122,04 € síce zaplatil žalovaný bankovým prevodom 2.1.2017, t.j. po podaní návrhu na vydanie

platobného rozkazu žalobcom, avšak žalobca nepreukázal, že vyzval žalobcu na zaplatenie sumy
122,04 € pred podaním žaloby. Preto správne prvoinštančný súd priznal úspešnému žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

23. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší

súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd však zároveň zdôrazňuje, že aj pokiaľ žalovanému
bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %, žalovanému môžu byť priznané len preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky vzniknuté v prvoinštančnom konaní.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto odvolací
súd priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.25.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).