Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/197/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116221095
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116221095.2

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Patríciou Lučanskou v právnom spore žalobcu: Q. P., A..
XX.X.XXXX, W. O. XX, O., proti žalovaným: 1) F. Š., A.. X.X.XXXX, W. W. X, O., X) G.. H. Š., W. O.
XX, O., zastúpených JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom, so sídlom Zvonárska 8, Košice, v konaní
o 320 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.9.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a
nerozdielneuhradiťmu sumuzloženéhodepozituvovýške320eurspolus8,5%úrokomzomeškaniaod
30.6.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 1.8.2015 so žalovaným v 1. rade uzavrel zmluvu

o nájme bytu, predmetom ktorej bol dlhodobý prenájom dvojizbového bytu nachádzajúceho sa v meste
O., L. tak, že sumu určeného nájmu mal uhrádzať na adresu žalovaného v 2. rade. Dohodnutá výška
priebežného nájomného bola určená na sumu 320 eur mesačne, ktorá suma bola splatná po dohode
účastníkov mesačne vopred. V zmysle čl. VIII zmluvy bolo dohodnuté aj zloženie tzv. depozitu, t.j.
peňažnej sumy vo výške bežného mesačného nájmu, zloženej pri podpise zmluvy žalobcom v prospech
žalovaného a slúžiacej na prípadnú úhradu v zmluve neuvedených nákladov, vzniknutých počas trvania

zmluvného nájomného pomeru, ktorá suma sa však po ukončení zmluvného vzťahu, mala v celosti vrátiť
žalobcovi. Nájomný pomer založený predmetnou zmluvou o nájme bol ukončený vzájomnou dohodou
účastníkov ku dňu 30.6.2016, avšak do dnešného dňa označení žalovaní sumu zloženého depozitu vo
výške 320 eur i napriek výzve žalobcovi neuhradili.

2. Žalovaní k žalobe uviedli, že so žalobcom uzavreli nájomnú zmluvu písomne odo dňa 01.8.2014

do 31.7.2015, po uplynutí doby nájmu sa so žalobcom ústne dohodli na pokračovaní nájmu bytu za
rovnakých podmienok ako boli dohodnuté v písomnej nájomnej zmluve. Splatnosť nájomného bola
dohodnutá v daný príslušný mesiac rovnako, ako tomu bolo v pôvodne uzavretej nájomnej zmluve.
V Zmluve o nájme bytu v čl. VIII. v bode 1. sa uvádza: „Za nájom bytu sa nájomca zaväzuje platiť
prenajímateľovi nájomné, ktoré bolo stanovené vzájomnou dohodou zmluvných strán vo výške 320
eur mesačne, pričom nájomné je splatné do 15.teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Žalobca

pravidelne nedodržiaval termín splatnosti a nájomné zväčša platil niekoľko dní po dobe splatnosti, až
koncom toho ktorého mesiaca, o čom svedčia aj príjmové pokladničné doklady za každý mesiac, ktoré
boli vydané žalobcovi. Žalobca uvádza, že nájomný pomer bol ukončený 30.06.2016, čo je pravda. Ďalej
však uvádza, že mu nebol vrátený depozit vo výške 320 eur. Požiadavka na vrátenie depozitu zo strany
žalobcu je prekvapivá, keďže nájomný pomer ukončil 30.6.2016, a za tento príslušný mesiac doposiaľ
nezaplatil ani v hotovosti ani prevodom na účet a tak bol depozit použitý na tento účel v zmysle spoločnej

Zmluvy o nájme bytu a jeho príslušenstva, zariadenia a o nájme hnuteľných vecí podľa čl. VIII bod
3., kde sa uvádza: „Depozit prenajímateľ vráti nájomcovi za predpokladu, že budú vyrovnané všetkyplatby nájomného...“ „Prenajímateľ môže tento depozit použiť na vyrovnanie nedoplatkov nájomného...“
Použitie predmetných ustanovení zmluvy nájomcovi oznámili po ukončení nájomného vzťahu, čím
došlo k započítaniu depozitu na dlžné nájomné. Posledné nájomné žalobca zaplatil za máj 2016, a

to 31.5.2016. (opäť po dobe splatnosti.) Je to aj posledný príjmový doklad, ktorý bol žalobcovi za
nájom vystavený. Medzi stranami vznikol vzťah občiansko-právny, a teda žalobcom uplatnený úrokom
z omeškania nie je správny. Žalobca nedisponuje žiadnou pohľadávkou voči nim, preto navrhli žalobný
návrh zamietnuť.

3. Žalobca na pojednávaní uviedol, že priateľka pani X. môže dosvedčiť, že prevzala určité doklady o
tom, že on zaplatil nájomné za byt, avšak tieto doklady vyplnil žalovaný v 2. rade a dodal ich neskoro, nie
v tom čase, kedy to bolo zaplatené. Žalovaný v 2. rade ani nemal právo nakladať s bytom, keďže išlo o
byt jeho otca. 1.8.2014 zaplatil aj depozit aj nájomné, pritom sa platí dopredu, tak sa to platí všade, čiže
on má za to, že keď platil 31.5., tak platil za jún. Ináč by mu ani nesprístupnil byt prenajímateľ. Žalovaný
v 2. rade vždy chcel zvýšiť nájomné, a nikdy žalobcovi nebolo predložené vyúčtovanie za vodu, plyn,

elektrinu, kúrenie.

4. Žalovaní na pojednávaní (aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu) uviedli, že žalovaný v 2. rade
bol žalovaným v 1. rade splnomocnený na úkony spojené s užívaním bytu, na preberanie peňazí. On
s bytom nenakladal, zmluva bola podpísaná jeho otcom - žalovaným v 1. rad, no žalobca jednal len so

žalovaným v 2. rade a dva roky to považoval, že je to v poriadku. Všetky príjmové doklady preukazujú
prevzaté peniaze za aktuálny mesiac. Žalobca nemal zaplatený nájom za posledný mesiac, preto podľa
zmluvy sa ponechal depozit. Tie platby mali byť do 15. dňa v mesiaci, viackrát žalovaný v 2. rade vyzýval
žalobcu, aby mu to platil z účtu, aby mali o tom doklady obaja, v zmluve je uvedené bankové spojenie,
ktoré však neakceptoval. Žalovaný v 2. rade nie je pasívne legitimovaný v tomto spore. Zo strany žalobcu

k platbám vopred nedochádzalo, pretože mal platiť k 15. dňu v mesiaci konkrétnom, a táto platba bola
vykonávaná často až po 15. dni v mesiaci, preto vystúpilo z toho, že za mesiac jún nezaplatil vôbec a
bol na to započítaný depozit. Ostatné okolnosti tvrdené žalobcom sú podľa bezvýznamné. Nie je žiadny
doklad o tom, že by bol 1.8. zaplatený nájom za prvý mesiac, bol zaplatený len depozit a potom až
koncom mesiaca bola platba za aktuálny mesiac august, kedy sa začal nájom. Bol zložený depozit,

preto bol žalobcovi umožnený nájom, ale podľa zmluvy mal zaplatiť nájomné za príslušný mesiac až
15., preto nebol dôvod dopredu vystavovať príjmový pokladničný doklad, ten bol vystavený až vtedy,
keď bolo zaplatené nájomné za príslušný mesiac.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu predložených listinných dôkazov a na

základe toho považoval za dostatočne zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci, preto
navrhnutý výsluch svedkyňou X., ktorú žalobca navyše označil až na pojednávaní a ktorej účasť ani
nezabezpečil, súd nevykonal a vyhlásil dokazovanie za ukončené.

6. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

7. Podľa § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju

dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

8. Podľa § 671ods. 1 a 2 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé
v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Ak nie je
dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo

lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.

9. Podľa § 685 ods. 1 OZ nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;
nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak

nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

10. Podľa§686ods.1a2OZnájomnázmluvamusíobsahovaťoznačeniepredmetuarozsahuužívania,
výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Malaby tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne,
vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme
sa uzavrela na dobu neurčitú.

11. Podľa § 710 ods. 1 a 2 OZ nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a
nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež
uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

12. Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

13. Podľa § 32 ods. 2 OZ ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia
zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi,

ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe
osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

14. Podľa § 580 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav

smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

15. Z kópií príjmových pokladničných dokladov súd zistil, že depozit vo výške 320 eur bol žalobcom
zložený v hotovosti dňa 1.8.2014 a nájomné vo výške 320 eur bolo žalobcom uhrádzané v hotovosti
žalovanémuv2.rade 27.8.2014,10.9.2014,21.10.2014,13.11.2014,11.12.2014,12.1.2015,12.2.2015,

12.3.2015, 12.4.2015, 15.5.2015, 14.6.2015, 14.7.2015, a ďalej 15.8.2015, 20.10.2015, za november
2015, 15.12.2015, 30.1.2016, 26.2.2016, 30.3.2016, 29.4.2016, 31.5.2016 a to za príslušný mesiac,
kedy bol vystavený príjmový pokladničný doklad. To nasvedčuje tomu, ako tvrdili žalovaní, že medzi
stranami sporu došlo k uzavretiu písomnej nájomnej zmluvy už 1.8.2014 na dobu do 31.7.2015 a po
uplynutí uvedenej doby nájmu sa so žalobcom ústne dohodli na pokračovaní nájmu bytu za rovnakých

podmienok, ako boli dohodnuté v písomnej nájomnej zmluve. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca
ako nájomca a žalovaný v 1. rade ako prenajímateľ - vlastník bytu č. X na X. posch. na L. v O. -
uzavreli zmluvu o nájme predmetného bytu a jeho príslušenstva, zariadenia a o nájme hnuteľných
vecí s obsahom ako je uvedené v návrhu zmluvy z 1.8.2015 predloženého v konaní a podpísaného
žalobcom. Podľa čl. VII bod 1. nájom bol uzavretý na dobu určitú od 1.8.2015 do 31.7.2016. V zmysle

článku VIII bod 1 bolo dohodnuté nájomné vo výške 320 eur (podľa bodu 2 vrátane úhrad za plnenia
spojené s užívaním bytu) splatné do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca (podľa bodu 5. na účet
prenajímateľa uvedený záhlaví zmluvy) a bol zložený depozit vo výške 320 eur k rukám prenajímateľa,
ktorý v zmysle bodu III prenajímateľ vráti nájomcovi pri ukončení nájomného vzťahu za predpokladu, že
nájomca odovzdá byt prenajímateľovi v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie

a že budú vyrovnané všetky platby nájomného a prípadný nedoplatok za služby. V prípade ak nebudú
vyrovnané všetky platby nájomného príp. nedoplatok za služby príp. ak byt bude poškodený, nájomcom
zložený depozit môže prenajímateľ použiť na vyrovnanie nedoplatkov nájomného a na vyrovnanie
príp. nedoplatku za služby a môže z depozitu v prípade poškodenia bytu alebo zariadenia uhradiť
finančnú náhradu takého poškodenia na základe predložených účtov o oprave alebo nadobúdacej

cene konkrétnej poškodenej veci. Po úhrade vzniknutých nákladov podľa predchádzajúcej vety vráti
prenajímateľ zvyšnú časť depozitu nájomcovi do 30 dní od ukončenia nájmu.

16. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, svedčiaci o tom, kto
je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Podľa toho sa rozlišuje

vecná legitimácia aktívna - na strane žalobcu a pasívna - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej
legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom
nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je
predmetom súdneho sporu, je označený žalovaný. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že predmetnú
nájomnú zmluvu so žalobcom uzavrel žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade bol žalovaným 1. rade

splnomocnený na preberanie úhrad od nájomcu, preto ich prevzatím zo strany žalovaného v 2. rade
vznikliprávaapovinnostipriamožalovanémuv1.radeakosplnomocniteľovi.Žalovanýv2.rade tedanie
jenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti,ktorájepredmetomsúdnehosporu,t.j.nemápasívnulegitimáciuv danom súdnom spore. Z uvedeného dôvodu súd musel žalobu voči nemu zamietnuť bez ďalšieho
preskúmania jej dôvodnosti.

17. Súd však dospel k záveru, že ani voči žalovanému v 1. rade nie je žaloba dôvodná, nakoľko
podľa nájomnej zmluvy bol oprávnený si depozit ponechať dokiaľ nebudú vyrovnané všetky platby
nájomného a prípadný nedoplatok za služby. V prípade ak nebudú vyrovnané všetky platby nájomného,
boloprávnený nájomcomzloženýdepozitpoužiťnavyrovnanienedoplatkovnájomného.Medzistranami
sporu nebolo sporné, že nájom bol ukončený k 30.6.2016. Žalobca v konaní nepreukázal úhradu

nájomnéhozajún2016anivznikpreplatkunanájomnomzapredchádzajúcemesiace,pretobolžalovaný
v 1. rade oprávnený použiť zložený depozit na úhradu nájomného za jún 2016, čo aj urobil, čo bolo zo
strany žalovaných žalobcovi aj oznámené, čím došlo k započítaniu depozitu na dlžné nájomné. V konaní
nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že k úhradám nájomného z jeho strany dochádzalo mesačne
vopred. Skutočnosť, že príjmové doklady vyplnil žalovaný v 2. rade a dodal ich žalobcovi neskoro, je v
danom prípade irelevantné, keďže žalovaný v 1. rade nepoprel úhrady nájomného zo strany žalobcu a

žalovaný v 2. rade potvrdil, že nájomné od žalobcu prevzal v mene žalovaného v 1. rade. Bolo vecou
žalobcu, aby si ustrážil vydanie správneho príjmového dokladu, navyše v zmysle zmluvy mal nájomné
uhrádzať na účet uvedený v záhlaví zmluvy pri označení prenajímateľa. Skutočnosť, že žalobcovi nebolo
zo strany žalovaných predložené vyúčtovanie za vodu, plyn, elektrinu, kúrenie, je tiež pre posúdenie veci
irelevantné, nakoľko to mu malo byť v zmysle zmluvy predložené len v prípade nedoplatku za služby,

ktorý bol žalobca povinný uhradiť na základe ročného zúčtovania platieb za plnenia spojené s užívaním
bytu. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol.

18. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

19. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením tak, že plne
úspešným žalovaným priznal vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške.

20. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktorépredchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.