Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. december 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314216209
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2314216209.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu:

Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobkyne: V. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XXX, zastúpená: JUDr. Helena Buzgóová, advokátka, Alžbetínske námestie 2, Dunajská
Streda, proti žalovanému: F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, zastúpený: JUDr. Eva Skačániová,
advokátka, Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, IČO: 31823971, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 26C/267/2014-141
zo dňa 04.10.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobkyni p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol a vo výrok II. žalovanému
priznal 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

2.Rozhodnutiesúdprvejinštancieodôvodnilprávnecitáciouust.§628ods.1,§630,§41aods.2,§588,
§ 143 Obč. zákonníka. Vecne argumentoval tým, že z vykonaného dokazovania, vychádzajúc najmä zo
zhodného vyjadrenia žalobkyne a žalovaného, ako aj zo svedeckej výpovede sestry žalobkyne G. D.

a z výpovede a čestného prehlásenia matky žalobkyne vyplynulo, že predmetné tri darovacie zmluvy,
ktorépredchádzaliuzatvoreniudarovacejzmluvymedzistranamisporuakozmluvnýmistranami,napriek
ich označeniu a obsahovým náležitostiam darovacích zmlúv rozhodne neboli zmluvami darovacími,
nakoľko hmotnoprávnym predpokladom a zároveň podstatnou náležitosťou darovania je bezodplatnosť.
V prípade všetkých troch zmlúv bezodplatnosť zachovaná nebola, nakoľko v prípade prevodov podielov
o veľkosti 1/6-iny v pomere k celku zo sestier žalobkyne na žalobkyňu bola každá zo sestier vyplatená
sumou 100.000 Sk, ktorá suma s poukazom na znalecký posudok ohľadne stanovenia všeobecnej

hodnoty nehnuteľnosti zodpovedá cene uvedeného spoluvlastníckeho podielu, a teda súd dospel
k jednoznačnému záveru, že v prípade finančného vyrovnania išlo v skutočnosti o kúpnu cenu
spoluvlastníckeho podielu, v dôsledku čoho uvedené zmluvy obsahujú podstatné náležitosti kúpnej
zmluvy podľa ust. § 588 OZ (predmet prevodu a cena). Rovnako možno posúdiť v časovej následnosti
tretiu darovaciu zmluvu, ktorou bol prevedený podiel o veľkosti 1/2-ice z matky žalobkyne na žalobkyňu,
pričom matke bola následne vyplatená suma vyrovnania vo výške 200.000,-- Sk na základe vzájomnej
dohody medzi matkou žalobkyne, žalobkyňou a žalovaným, v dôsledku čoho možno uvedený právny

úkon považovať za kúpnu zmluvu (uzavretiu ktorej sa strany vyhli kvôli daňovej povinnosti, ako uviedla
sama žalobkyňa vo svojej výpovedi). Súd teda konštatuje, že v prípade všetkých vyššie uvedených
troch darovacích zmlúv išlo o dissimulované právne úkony, ktoré podľa zhodnej vôle účastníkov úkonov
(ako to vyplynulo z ich výpovedí) mali zabezpečiť odplatný prevod spoluvlastníckych podielov sestieržalobkyne a matky žalobkyne na žalobkyňu. Prvé dve vyhotovenia z uvedených zmlúv sa v priebehu
konania zabezpečiť nepodarilo z technických dôvodov, avšak zo zhodných výpovedí žalobkyne a G.
D. a v konečnom dôsledku aj žalovaného vyplynulo, že boli uzatvorené v časovom rozpätí medzi

uzatvorením manželstva strán sporu (1998), nakoľko už zo žaloby je zrejmé, že strany sporu predmetnú
nehnuteľnosť spoločne užívali počnúc uzatvorením ich manželstva, pričom na č.l. 58 spisu je uvedené,
že v tom čase so žalovaným na nehnuteľnosti realizovali výmenu okien a dverí a v poradí treťou
darovacou zmluvou zo dňa 31.05.2006. Rovnako je nesporným, že kúpna cena podielov bola uhradená
zo spoločných prostriedkov strán sporu (keďže obaja boli zárobkovo činní v cudzine), a to po 100.000

Sk každej sestre. Rovnako aj kúpna cena 200.000,-- Sk vyplatená po uzatvorení tretej zmluvy matke
žalobkyne bola realizovaná zo spoločných prostriedkov strán sporu, v tom čase manželov. Komplexne
vychádzajúc zo skutkových zistení súd mal za to, že prevody spoluvlastníckych podielov na žalobkyňu
od jej rodinných príslušníkov a následné výplaty ako finančné vyrovnania za prevedené podiely časovo
a logicky zodpovedali potrebe vzájomného doriešenia vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti, podiely
ku ktorej boli najmä sestrám žalobkyne prakticky zbytočné, nakoľko nehnuteľnosť od uzatvorenia

manželstva užívala len žalobkyňa s manželom a matkou žalobkyne, preto sa zhodli na riešení situácie
odplatným prevodom previesť na žalobkyňu svoje spoluvlastnícke podiely, a to za trvania jej manželstva
so žalovaným.

3. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za preukázané, že všetky tri zmluvy označené ako

darovacie, avšak dissimulované, obsahovo zodpovedajúce kúpnym zmluvám, vyšli zo zhodnej vôle
zmluvných strán odplatne previesť spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti do vlastníctva žalobkyne a
žalovaného, ktorí v tom čase boli manželmi, a teda v právnom režime bezpodielového spoluvlastníctva,
pričom pri predpokladanom minimálnom prijateľnom právnom povedomí sestier a matky žalobkyne
si museli byť vedomé a tomu teda logicky musela zodpovedať aj ich vôľa (najmä vzhľadom na

prijatie kúpnej ceny pochádzajúcej z bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu) previesť jednotlivé
spoluvlastnícke podiely nie do výlučného vlastníctva žalobkyne (čo je vylúčené s ohľadom na ust. § 143
OZ)odplatnou(kúpnou)zmluvounažalobkyňuažalovanéhovrežimeBSM.Vkonečnomdôsledkusapo
účinnosti v poradí tretej zo zmlúv stali žalobkyňa a žalovaný bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej
nehnuteľnosti v celku. V dôsledku uvedenej právnej skutočnosti sa teda darovacia zmluva uzatvorená

medzi žalobkyňou a žalovaným, v tom čase manželmi, ktorou za účelom dosiahnutia spravodlivého
vyrovnania medzi nimi mala byť prevedená polovica nehnuteľnosti na žalovaného, a to z dôvodu, že si
vzal úver na jej rekonštrukciu a sčasti vyplatenie kúpnej ceny podielu matky žalobkyne, javí ako neplatná
podľa ust. § 37 ods. 2 OZ z dôvodu nemožného plnenia (nie je možné darovať a prijať dar, ktorý je
v čase uzatvorenia zmluvy vcelku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov). Absolútna neplatnosť

darovacej zmluvy zo dňa 29.09.2006 je teda dôvodom zamietnutia žaloby.

4. Vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby sa súd len okrajovo zaoberal hmotnoprávnymi predpokladmi
pre vrátenie daru, pričom dospel k záveru, že v tomto smere žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno,
a teda nepreukázala, že sa žalovaný ako obdarovaný správa k nej alebo členom jej rodiny tak,

že tým hrubo porušuje dobré mravy. Súd v tomto smere vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie
výsluchom svedkov navrhnutých žalobkyňou (G. B. - matka žalobkyne, G. D. - sestra žalobkyne, W.
Z.), ako aj svedkov navrhnutých žalovaným (S. Z., I. A., M. Y.), rovnako sa oboznámil s obsahom spisu
OS Galanta sp. zn. 1T/184/2013, spisy ČVS: ORP-1095/TS-GA-2013, ORPZ-GA-OPP7-P-98/2012,
ORPZ-GA-OPP7 58/2013-P, ORPZ-GA-OPP7-93/2013-P, ORPZ-GA-OPP7 114/2013-P, ORPZ-GA-

OPP7 125/2013-P, ORPZ-GA-OPP7 22/2014-P, Z 3524/2014 a P2 306/2013, ako aj lekárskou správou
ohľadne zdravotného stavu maloletého G., pričom mal za preukázané, že vzájomné vzťahy strán sporu
boli najmä v období rokov 2012 až 2014 veľmi konfliktné, avšak vzájomne konfliktné, tzn. žiadna zo strán
sporu nebola výlučným alebo prevažným iniciátorom konfliktov, žiadna zo strán napriek opakovaným
priestupkovým oznámeniam nebola právoplatne označená ako páchateľ priestupku prípadne uznaná

vinnou zo spáchania trestného činu, pričom oznamovateľom bola aj žalobkyňa, aj žalovaný. Z výpovede
svedkov navrhnutých žalobkyňou, prevažne v rodinnom vzťahu s ňou, vyplynulo, že zodpovedným
za konflikty bol žalovaný, z výpovede svedkov navrhnutých žalovaným naopak vyplynulo, že osoba
žalovaného rozhodne nie je agresívnej povahy, nekonfliktný, nepožíva alkohol ani neholduje hazardu,
len mali vedomosť o konfliktnom spolužití strán sporu. Z lekárskej správy vyplynulo, že maloletý G. ako

spoločné dieťa strán sporu, mal v roku 2014 strach a pocity sklamania z otca (žalovaného), v dôsledku
čoho bolo doporučené obmedzenie styku s otcom, ktorá skutočnosť však sama o sebe správanie sa
žalovaného v hrubom rozpore s dobrými mravmi nepreukazuje. O náhrade trov konania súd rozhodolpodľa ust. § 255 ods. 1 CSP, kde žalovaný ako plne procesne úspešná strana sporu má právo na 100%
náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

5. Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom advokátky odvolanie žalobkyňa, ktorým sa domáhala,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie. Tvrdenia
žalovaného v danom konaní, že vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti nadobudol kúpou či
zhodnotením nehnuteľnosti, sa nezakladá na pravde. Nehnuteľnosť, stavba a pozemok pôvodne patrila
starým rodičom matky odvolateľky, ktorý pozemok získala do vlastníctva jej matka G. B. a spolu s otcom

M. B. si na nehnuteľnosti v rokoch 1972 - 1973 vybudovali rodinný dom a ostatné stavby. Po smrti
otca jeho podiel 1/2 zdedili li zákonným spôsobom tri deti, sestra G. D., sestra O. B. a žalobkyňa. Ich
matka svoj zákonný podiel bez náhrady prenechala deťom. So žalovaným uzavrela manželstvo dňa
28.11.1998. Po uzavretí manželstva zahájili spolužitie v rodičovskom dome, obaja pracovali v cudzine.
Už v tomto čase žalovaný viackrát navrhoval, aby nehnuteľnosť získali do vlastníctva kvôli prestavbe.
Nehnuteľnosť v tomto čase bola úplne poriadku a jej hodnota v tom čase bola 1.200.000 Sk - 1.500.000

Sk. Žalovaný naliehal, aby sa stali vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti, žalobkyňa požiadala sestry o
súhlas s usporiadaním vlastníctva a obe jej svoj podiel darovali. V tom čase z rodičovského majetku
ani jednej nič neplatili. Zmluvy vybavoval veľmi aktívne žalovaný. Žalovaný sa domáhal darovacích
zmlúv a tvrdil, že si pozisťoval výhodnosť nadobudnutia vlastníctva darom. Keď sa stala vlastníčkou v
1/2 nehnuteľnosti spolu s jej podielom, žalovaný denne pripomínal, že je nevyhnutné získať vlastníctvo

k celej nehnuteľnosti, preto uprosila matku, aby jej formou daru previedla svoj vlastnícky podiel 1/2
do vlastníctva. Ked' došlo k darovaniu, obe sestry sa veľmi urazili, tvrdo matke vytkli jej konanie.
Vzťahy v rodine sa mimoriadne narušili, z uvedeného dôvodu matke dali 200.000 Sk + 100.000 Sk
+ 100.000 Sk, aby z celého rodičovského majetku a nielen z rodinného domu a pozemku vyrovnala
dedičský podiel dvom sestrám, ktorým z rodičovského majetku iba z nehnuteľnosti by každej prináležalo

najmenej 500.000 Sk. Keď sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti formou daru, žalovaný
okamžite dal vyhotoviť opätovne darovaciu zmluvu vo svoj prospech, ku ktorej pristúpila, aby bol v dome
pokoj. Žalovaný vybavil úver, ktoré peniaze boli poukázané na jeho účet a vôbec žalobkyni nedovolil
týmto úverom disponovať. Prebudovali kúpeľňu. spevnili dvor, všetky ostatné finančné prostriedky z
úveru minul žalovaný na svoju záľuby. Od uvedenej doby mali neustále medzi sebou nedorozumenia,

pretože žalovaný ked' nadobudol vlastnícke právo, sa na nehnuteľnosti správal ako výlučný vlastník,
ubližoval žalobkyni, jej matke, aj deťom. Žalovaný uhrádzal úver do roku 2012, nepovedal, že úver
prestal uhrádzať, až sa uvedenú skutočnosť dozvedela v roku 2013, že nehnuteľnosť bude pre
nesplácanie úveru predaná na dražbe. Spolužitie so žalovaným v roku 2012 už bolo veľmi zlé, pretože
žalovaný na maloleté deti v ničom neprispieval, na domácnosť neprispieval, úver nehradil. Prichádzal

na nehnuteľnosť v neskorých nočných hodinách v podnapitom stave, vyvolával výtržnosti, hádal sa s
každým v dome, vyhrážal sa matke i žalobkyni, viackrát ju fyzicky napadol. Jeho účelové tvrdenia, že
nebolpostihovanýzapriestupkyniejepravdou.Prideviatomzásahupolíciepolicajtižalobkyňupožiadali,
aby riešila vec inak, pretože ju nemôžu ochraňovať dvadsaťštyri hodín. Vtedy požiadala žalovaného,
aby sa odsťahoval, pretože sa zdržuje na nehnuteľnosti ako hosť a jeho výstupy a výtržnosti spôsobujú

deťom vážne zdravotné problémy a traumy. Vôbec nie je pravdou, že žalobkyňa zastierala vôľu darovať
žalovanému nehnuteľnosť s úmyslom obísť kúpne zmluvy. V prvom rade jej sestry a matka svoje podiely
darovali žalobkyni a nie žalovanému a nemali za čo preberať peniaze . Žalobkyňa darovala nehnuteľnosť
žalovanému v domnení, že sa ich vzťahy upravia. Žalovaný k nim prišiel bývať bezmajetný, o údržbu
a zveľadení nehnuteľnosti sa nikdy nestaral, túto povinnosť automaticky vyžadoval od matky žalobkyne

a finančné prostriedky, ktoré titulom vyrovnania dedičstva dali matke, aby obnovili dobré vzťahy so
sestrami, bola len symbolická suma im prináležiacej sumy z dedičstva a vôbec nemožno hovoriť o kúpnej
cene. Žalovaný nadobudol majetok darom vo veľmi veľkej hodnote, o ktorú sa nepričinil ani len slušným
správaním sa. Žalovaný ked' nadobudol vlastnícke právo okamžite prestal dodržiavať dobré mravy v
správanívočižalobkyni,jejmatke,deťomasestrám.Robilsiznichposmešky,fyzickyichnapádal,urážal

ich, vyhrážal sa, ako ich vyhádže z domu. Jeho správanie sa preukázalo ako veľký nevďak z jeho strany
a jeho hrubé správanie sa voči vlastným deťom je nutné kvalifikovať ako porušenie dobrých mravov.
Nielenže nesčíselnekrát v noci boli ním vyhnaný na ulicu, ale v dome napádal žalobkyňu, matku a trikrát
aj deti a to v takej intenzite, že dieťa v škole malo vážne zdravotné problémy, škola sa zaoberala spolu
s kolíznym opatrovníkom touto otázkou a aj kolízny opatrovník odporučil okamžite vec riešiť. Tvrdenia

žalovaného, že vždy mal slušné správanie v ich dome a je miernej povahy kedykoľvek môžu vyvrátiť
susedia, ktorí boli svedkami jeho výtržnosti. Žalovaný sa snaží tvrdiť, že svoj podiel 1/2 nadobudol
kúpou. pričom on dal vyhotoviť darovaciu zmluvu a nehnuteľnosť získal darom. Tento dar si nezaslúži
nie z dôvodu, že svojim správaním zapríčinil rozvod manželstva, ale z dôvodu, že ako obdarovaný sanesprával a nespráva. Na výživnom do dnes dlhuje 5.600 Eur, spoločný úver na nehnuteľnosť musela
zaplatiť vo výške 21.000 Eur, aby zachránila dom a neocitli sa s deťmi na ulici. Žalovaný po rozhodnutí v
danej veci okamžite odkázal maloletým deťom, aby pripravila 30.000 Eur pre neho, pretože toľko žiada

za svoj vlastnícky podiel.

6. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril, navrhol
napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Podľa žalovaného
odvolanie neobsahuje vymedzenie odvolacích dôvodov, nespĺňa náležitosti odvolania. Z jeho obsahu

možno vyvodiť len to, čo žalobkyňa uvádzala v konaní, nevyplýva z neho, v čom pokladá rozhodnutie
súdu prvej inštancie za nesprávne. Žalovaný je s napadnutým rozsudkom spokojný, v plnom rozsahu
sa s ním stotožňuje po skutkovej i právnej stránke.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, v dôsledku čoho
je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

10. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne

vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu

odvolateľke.

11. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať

iba nasledovné:

12. Z obsahu spisu a z obsahu dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa
v spore domáha od žalovaného vrátenia daru z darovacej zmluvy zo dňa 29.09.2006, ktorým žalobkyňa
žalovanému darovala podiel 1 na predmetných nehnuteľnostiach, a to na základe ust. § 630 Obč.

zákonníka.

13. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že darovacej zmluve medzi žalobkyňou a žalovaným
predchádzali celkovo 3 darovacie zmluvy, na základe ktorých sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností. Išlo o darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi sestrou žalobkyne G. D. ako darkyňou a

žalobkyňou ako obdarovanou, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/6-
iny (nadobudnutej z dedičstva po otcovi) na žalobkyňu a darovacia zmluva medzi darkyňou O. B.
(sestra žalobkyne) a obdarovanou žalobkyňou rovnako na prevod 1/6-iny spoluvlastníckeho podielu
na žalobkyňu a v treťom prípade a časovej následnosti išlo o darovaciu zmluvu uzatvorenú medzimatkou žalobkyne ako darkyňou a žalobkyňou ako obdarovanou na prevod 1/2-ice spoluvlastníckeho
podielu k predmetnej nehnuteľnosti, ktorými dvojstrannými právnymi úkonmi sa v konečnom dôsledku
žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti (následne teda vykonala prevod 1/2-ice

nehnuteľnosti na žalovaného). Žalobkyňa pritom získala podiel 1/6 titulom dedičstva po svojom otcovi a
zvyšný podiel 5/6 titulom vyššie uvedených darovacích zmlúv.

14. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyvodil správny záver, že darovacie zmluvy, ktorými
mala žalobkyňa získať príslušné spoluvlastnícke podiely od svojich sestier (1/6 + 1/6) a od svojej

matky (1/2), v skutočnosti neboli darovacími zmluvami, ktorých základným definičným znakom je
bezodplatnosť prevodu, ale v skutočnosti išlo o kúpne zmluvy, keď žalobkyňa spolu so žalovaným
ako manželia sestrám i matke žalobkyne vyplatili dohodnutú hodnotu ich spoluvlastníckych podielov
(sestrám po 110.000,- Sk a matke 200.000,- Sk). Skutočnosť, že sestry i matka žalobkyne previedli
svoje spoluvlastnícke podiely na sporové strany za odplatu a nie bezodplatne, bola potvrdená samotnou
výpoveďou žalobkyne, ktorá výslovne potvrdila, že formu darovacej zmluvy zvolili z dôvodu vyhnutiu

sa platenia dane, túto skutočnosť potvrdili aj sestry žalobkyne a aj jej matka, ktorá dňa 08.09.2006
podpísala čestné prehlásenie (č.l. 55) potvrdzujúce vyplatenie sumy 200.000,- Sk ako vyplatenie jej
spoluvlastníckeho podielu 1 na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, pričom toto
potvrdila aj ako svedkyňa vypočutá súdom prvej inštancie.

15. Vzhľadom na to, že spoluvlastnícky podiel 5/6 na predmetných nehnuteľnostiach nezískala
žalobkyňa titulom simulovaného darovania do svojho výlučného vlastníctva, nemohla ako výlučná
vlastníčka predmetných nehnuteľností darovať svoj podiel 1 žalovanému, vychádzajúc zo zásady
známej už v rímskom práve nemo plus iuris, podľa ktorej nikto nemôže previesť na druhého viac práv
ako sám má, a preto darovaciu zmluvu uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 29.09.2006 je

potrebné považovať za absolútne neplatnú, tak ako to správne skonštatoval aj súd prvej inštancie, a
preto sa žalobkyňa v tomto spore nemôže od žalovaného úspešne domáhať vrátenia daru v zmysle ust.
§ 630 Obč. zákonníka.

16. Bolo preto bezpredmetným a právne bezvýznamným zaoberať sa otázkou, či v danom prípade bolo

preukázané také konanie žalovaného, ktoré by odôvodňovalo právo žalobkyne domáhať sa vrátenia
daru v zmysle ust. § 630 Obč. zákonníka. Rovnako právne nerozhodujúce bolo poukazovanie žalobkyne
na okolnosti, za akých došlo k uzavretiu jednotlivých darovacích zmlúv, keď podstatnou rozhodujúcou
skutočnosťou bola odplatnosť prevodu spoluvlastníckych podielov sestier a matky žalobkyne. Nie je
pritom rozhodujúce, či sestrám žalobkyne a jej matke bola vyplatená všeobecná (trhová) hodnota

ich spoluvlastníckych podielov, nakoľko zmluvná voľnosť strán umožňuje stranám dohodnúť sa na
akejkoľvek výške odplaty (ak by aj bola dohodnutá výška odplaty symbolicky 1,- Sk, aj tak by išlo o kúpnu
zmluvu a nie o zmluvu darovaciu). Rovnako súd v tomto spore nemal ako prihliadať ani na prípadné
nevhodné správanie sa žalovaného voči žalobkyni a jej príbuzným.

17. Odvolací súd preto dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie o nevyhnutnosti zamietnutia
žaloby v celom rozsahu z dôvodu jej nedôvodnosti.

18. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobkyne odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

19. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane

vecne správneho výroku o náhrade trov konania, v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny
potvrdil.20. Žalovaný má voči žalobkyni podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovanýbolvodvolacomkonanívcelomrozsahu
úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne

mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).