Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. august 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/108/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717215680
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7717215680.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú
Q. zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa
rodičov B. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v C. A. č. XXX a K. D. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v A. č. X v
konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 22.2.2018
č.k. 23P 190/2017-22 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca z 15.11.2017, ktorým žiadal znížiť
výživné na 30 Eur mesačne s odôvodnením, že u posledného zamestnávateľa s ním bol ukončený

pracovný pomer, preto sa jeho finančné a majetkové pomery zásadne zmenili, je nezamestnaný a v
blízkej budúcnosti sa bude uchádzať o sociálne dávky, resp. podporu v nezamestnanosti. Konajúci súd
v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Uviedol, že z dohody o skončení pracovného pomeru
zamestnávateľomZ.E.D.O.zodňa7.11.2017jezrejmé,žeotecuzavreldohoduoskončenípracovného
pomeru podľa § 60 Zákonníka práce na podnet zamestnanca, t.j. otca maloletej bez udania dôvodu.
Konajúci súd konanie otca vyhodnotil ako nezodpovedné, pretože otec sa nezaoberal skutočnosťou, že

je povinný platiť výživné na maloleté dieťa. Uvedené konanie otca posúdil podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona
o rodine, kedy na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa
povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Žiadal, aby odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a návrhu na zníženie výživného vyhovel v celom rozsahu.

Zdôraznil, že je toho času nezamestnaný, poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 230 Eur mesačne,
ktorá končí v mesiaci máj 2018. Okrem toho platí mesačne splátku za leasing na osobné motorové
vozidlo Kia Ceed v sume 142 Eur, ktoré si zakúpil ešte v čase, keď pracoval v spoločnosti Z. E. D.
B.. Predmetné vozidlo využíval predovšetkým na dopravu do zamestnania a tiež dopravu svojej matky
k lekárovi, nakoľko má vážne zdravotné problémy. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd nezohľadnil
dostatočne jeho oprávnené výdavky, ako napríklad skutočnosť, že spláca hnuteľné veci, z ktorých má
prospech iba jeho bývalá manželka, matka maloletého dieťaťa a jej rodina, ako napríklad pôžička na

vykurovací systém v dome svokrovcov, mobilný telefón bývalej manželky, chladnička. Ide o sumy 60,14
Eur za úver na vykurovanie bývalej manželky, 20,73 Eur splátka na mobilný telefón bývalej manželky
a 19,60 Eur splátka za chladničku v dome bývalej manželky. Celkove ide o sumu 100,47 Eur, ktoré
mesačne platí na veci, ktoré užíva bývala manželka. Býva u svojich rodičov, kde prispieva na výdavkyspojené s vedením domácnosti priemerne mesačne 70 Eur. Jeho rodičia sú starší, chorí ľudia, osoby
v hmotnej núdzi. Zdôraznil, že ukončenie pracovného pomeru bolo ukončené dohodou na podnet
zamestnanca, ale v skutočnosti išlo o nútené ukončenie pracovného pomeru, kedy na neho spoločnosť

vyvíjala tlak, že ak nebude súhlasiť, tak ho prepustia, bez odstupného.

3. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

4. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č.

161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP
v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav,

posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho sa odvolací súd s jeho
závermi v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v
odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu

odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo
veci. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne
zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani
odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva
na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať
neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne
a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu

je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne
konanie. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie, zistil skutočný
stav veci, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú
svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu. Odvolací súd konštatuje,
že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a iba odlišný

názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku
nerobí rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.

8. K odvolacím námietkam otca dodáva, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy

výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd
prvej inštancie, že v danom prípade nebola preukázaná taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala
zníženie výživného. Zdôrazňuje, že od poslednej úpravy výživného sa zvýšili odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa a otcovi sa znížil príjem zo subjektívnych dôvodov, pretože jeho pracovný pomer
skončil na základe dohody so zamestnávateľom tak, ako to bolo písomne verifikované. Vzhľadom k

tomu, že má vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, bolo jeho povinnosťou snažiť sa o získanie
nového zamestnania, a to aj takého, ktoré nezodpovedá jeho vzdelaniu a životným skúsenostiam.
Finančné zabezpečenie dieťaťa je prvoradé a nemôže byť ponechané len na matke dieťaťa. Odvolací
súd zdôrazňuje, že pri určení výživného súd prihliada nielen na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa,ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, na ktoré prihliada aj vtedy,
ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového
prospechu. Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a

nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity.
Na základe vyššie uvedenej skutočnosti, ako aj úvah, odvolací súd dospel k rovnakému právnemu
záveru, ako súd prvej inštancie, že otec maloletej sa ukončením pracovného pomeru dohodou vzdal
príjmu bez vážneho dôvodu. Poukazuje na to, že výživné 70 Eur mesačne predstavuje 2,2 Eur na
deň, čo vzhľadom na vek a stupeň vývoja maloletej postačuje iba na uspokojovanie najzákladnejších

potrieb, a preto neobstojí ďalšia odvolacia námietka otca, že konajúci súd pri rozhodovaní nezohľadnil
príjem matky, pretože táto je nielen povinná, ale za tejto situácie musí dopĺňať zdroj výživy maloletej
na hranicu jej odôvodnených potrieb napriek tomu, že sa o ňu osobne stará, čím si v prevažnej miere
vyživovaciu povinnosť voči nej plní. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia

doplnil ďalšie dôvody.

9. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).