Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. august 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/361/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113200918
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7113200918.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobkyne V. A.X.N., bytom v K., H. Č.. XXX/XX,
zastúpenej JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom v Košiciach, Fejova č. 4 proti žalovanému
Stavebnému bytovému družstvu III Košice, so sídlom v Košiciach, Furčianska č. 60/1013, o zaplatenie
394,90 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 17.5.2017
č.k. 13C/18/2013-510 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 394,90
eura, vo výrokoch o trovách dokazovania a trovách konania.

Z r u š u j e rozsudok v určujúcich výrokoch a v uvedenej časti žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 394,90 eura,
zároveň určil, že vyúčtovania žalovaného za byt žalobkyne sú neúplné a neplatné a výsledok vyúčtovaní
má byť správne v úhrne preplatok v sume 394,90 eura, priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100% a žalovaného zaviazal zaplatiť trovy dokazovania v sume 521,94 eura, všetko do troch

dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobkyňa je vlastníčkou bytu Č.. XX
nachádzajúceho sa v obytnom dome súp. č. XXX na ulici H. Č.. XX v K. P. žalovaným správcom bytov v
tomto dome, s ktorým žalobkyňa má uzavretú zmluvu o výkone správy. Žalovaný ako správca predložil
žalobkyni vyúčtovanie za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 s nedoplatkom 257,33 eura, za obdobie
od 1.1.2009 do 31.12.2009 nedoplatok v sume 599,95 eura, za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010

preplatok v sume 27,88 eura, za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 preplatok v sume 213,59 eura,
za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 nedoplatok 8,59 eura, za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013
preplatok v sume 246,43 eura a za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 preplatok v sume 397,48 eura.
Súd mal za preukázané, že k 30.4.2012 bol stav na účte žalobkyne v sume 49,94 eura, zmluvná
pokuta k 30.4.2012 predstavovala sumu 397,73 eura. Stav účtu k 30.4.2012 po vyúčtovaní a započítaní
pohľadávok predstavoval nedoplatok v sume 134,20 eura. Ďalej súd pri rozhodovaní vychádzal zo
znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou Ing. Vierou Dušinskou, z ktorých záverov vyplynulo,

že preplatok žalobkyne bez zohľadnenia účtovaných zmluvných pokút predstavuje sumu 394,90
eura. Podľa názoru súdu vyúčtovanie je právny úkon žalovaného voči žalobkyni, ktoré má obsahovať
nielen predpis záloh a skutočné náklady, ale aj skutočne zaplatené platby žalobkyne. Z predložených
vyúčtovaní podľa názoru súdu nie je zrejmé, ako žalovaný započítaval platby žalobkyne v jednotlivýchzúčtovacích obdobiach, nie je zrejmé, z akých súm a odkedy vyúčtoval žalobkyni zmluvnú pokutu.
Preto súd považoval vyúčtovanie za neplatné. V znaleckom posudku znalkyňa vyčíslila náklady za byt
a porovnávala ich s platbami žalobkyne a určila, že žalobkyňa má za vyššie uvedené obdobie preplatok

v sume 394,90 eura. Súd preto návrhu žalobkyne vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť jej preplatok.
Vzhľadom na nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru ekonómie a manažment, odvetvie
účtovníctva a daňovníctva, z ktorého vyplynulo, že z predložených ročných vyúčtovaní žalovaného nie je
zrejmé, ani nevyplývajú, na aké skutočné platby v ktorom mesiaci, na ktoré obdobie žalovaný prihliadal
a na aký titul ich započítal alebo nezapočítal podľa účelu platby žalobkyne, pri omeškaní akých platieb, z

akého obdobia účtoval zmluvné pokuty. Zároveň v znaleckom posudku znalkyňa uviedla, že výsledkom
prepočtu ročných vyúčtovaní za označený byt žalobkyne za roky 2009 - 2014 ako rozdielu predpísaných
a skutočných nákladov v porovnaní so skutočnými platbami má žalobkyňa preplatok vo výške 394,90
eura. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vyslovil, že vyúčtovania vykonané žalovaným sú
neúplné a z tohto dôvodu sú neplatné. Zároveň na základe znaleckého posudku súd ustálil, že žalobkyni
podľa vyúčtovaní za roky 2009-20104 vznikol preplatok v sume 394,90 eura, ktoré žalovaný je povinný

žalobkyni vydať.

3. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 a úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania
a žalovaného zaviazal nahradiť trovy štátu.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietol. V odvolaní uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za nesprávny v celom rozsahu. Nestotožňuje sa s jeho odôvodnením a pokladá ho za málo
presvedčivý, až arbitrárny. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, v čom by zmluva o vykonanie správy
odporovala, resp. bola v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Aplikácia ustanovenia o

neprijateľnýchspotrebiteľskýchpodmienkachvdanejveciniejeopodstatnená.Podľajehonázoružiaden
platný a účinný všeobecne záväzný právny predpis nestanovuje, že ročné vyúčtovanie má obsahovať
zaúčtovanie platieb, resp. z ročného vyúčtovania má vyplývať zaúčtovanie platieb. Skutočnosť, či
spotrebiteľ aj reálne uhradil zálohové predpisy, prípadne či spotrebiteľ uhradil zálohové predpisy riadne
a včas sa pri vypracovaní samotného ročného vyúčtovania nezohľadňuje. V prípade, ak výsledkom

ročného vyúčtovania je preplatok, ale spotrebiteľ má nedoplatok na zálohových platbách na služby a
médiách spojených s užívaním bytu, môže správca bytového domu urobiť započítanie, ktoré je povinný
spotrebiteľovi oznámiť. Ani zo znaleckého posudku nevyplynulo, že vykonal ročné vyúčtovanie za
uvedené roky nesprávne alebo v rozpore s platnou legislatívou. Zo znaleckého posudku nevyplynulo
ani to, aby nesprávne zaúčtoval platby žalobkyne za obdobie uvedených rokov a nevyplýva ani to,

aby nesprávne vypočítal žalobkyni zmluvné pokuty za obdobie rokov 2009-2014. Vzhľadom k tomu, že
vykonal ročné vyúčtovania na byt žalobkyne za uvedené roky v súlade s platnou legislatívou, sú tieto
ročné vyúčtovania platné. Neplatnosť ročného vyúčtovania nemôže spôsobiť to, že ročné vyúčtovanie
neobsahuje zaúčtovanie platieb žalobkyne, nakoľko to právna úprava nestanovuje. Znalecký posudok
tak nedokazuje nesprávnosť alebo neplatnosť ročných vyúčtovaní na byt žalobkyne. Z uvedeného

dôvodu považuje odôvodnenie súdu, že ročné vyúčtovanie je neplatné, lebo neobsahuje zaúčtovanie
platieb žalobkyne za nesprávne. Taktiež tvrdenia žalobkyne, že zmluvné pokuty sú zaúčtované
neoprávnene nebola v sporovom konaní ničím preukázaná, ani znaleckým posudkom ani dôkazom.
Podľa jeho názoru súdna znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku nezohľadnila započítanie,
ktorým vysporiadal pohľadávky na zmluvnej pokute, ktoré evidoval voči žalobkyni, potom sa vo

výpočtoch na str. 20 znaleckého posudku, resp. v ich zhrnutí na str. 31 nasimuloval akože výsledok
vzájomného finančného salda žalovaného a žalobkyne ku dňu 31.12.2014 v sume 394,40 eura v
prospech žalobkyne. Ide o namodelovaný výpočet, ktorý sám o sebe nemá legitimitu zrušiť započítanie,
ktoré žalovaný oprávnene vykonal, preto reálne neexistuje žiaden preplatok v sume 394,90 eura, v
prospech žalobkyne. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že nie je žiaden dôvod, resp. titul,

na základe ktorého by mal zaplatiť, resp. vrátiť žalobcovi sumu 394,90 eura, ktorá predstavuje spolu
sumu pohľadávok na zmluvnej pokute, ktoré evidoval voči žalobkyni v účtovníctve na jej tzv. karte
vlastníka bytu v čase, keď žalovaný robil ročné vyúčtovanie a ktoré žalovaný vysporiadal započítaním
z preplatkov z vykonaných ročných vyúčtovaní. Skutočnosť, že ročné vyúčtovania na byt žalobkyne
neobsahuje zaúčtovanie platieb, nezakladá nárok žalobkyne, aby žalovaný bol povinný vrátiť preplatok,

ktorý započítal na splatné pohľadávky, ktoré v danom čase evidoval voči žalobkyni. Ďalej namietal,
že na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s nariadením znaleckého dokazovania a žiadal, aby záloha
na znalecké dokazovanie bola určená na náklady žalobkyne, ktorá znalecké dokazovanie navrhla.
Súd mu uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 250,00 eur.Predmetom znaleckého posudku nebolo posúdenie správnosti ani platnosti predmetných ročných
vyúčtovaní žalovaného ani posúdenie správnosti zaúčtovania platieb, a teda aj správnosti vykonaného
započítania žalovaným. Z tohto dôvodu má za to, že vykonanie uvedeného znaleckého posudku

nebolo potrebné a vynaložené finančné prostriedky na jeho vypracovanie boli v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania.

5. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

6. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

7. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav

vecivovzťahukvýškepreplatku,ktorýnásledneajsprávneprávneposúdil,akuložilžalovanémuzaplatiť
vzniknutý preplatok. V tejto časti preto považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné.

8. K odvolaniu žalovaného vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku o jeho povinnosti zaplatiť žalovanej
preplatok je potrebné uviesť, že odvolanie nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že

znalecký posudok vykonaný v konaní nedokazuje nesprávnosť alebo neplatnosť ročných vyúčtovaní na
byt žalobkyne v sledovaných rokoch 2009-2014.

9. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na závery znaleckého dokazovania, z ktorého vyplynulo, že
výsledok porovnania skutočne vykonaných platieb žalobkyne za roky 2009-2014 s účtovnými nákladmi

jednotlivých vyúčtovaniach s prihliadnutím na výsledok vyúčtovania za byt žalobkyne za rok 2008 a
bez zohľadnenia účtovaných zmluvných pokút je preplatok vo výške 394,90 eura. Výsledkom prepočtu
ročných vyúčtovaní za byt žalobkyne v uvedenom období vyplynul ako rozdiel predpisu a skutočných
nákladov v porovnaní so skutočnými platbami, z čoho je zrejmé, že žalobkyňa má preplatok vo výške
394,90 eura. Správne preto súd prvej inštancie vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ak

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 394,90 eura.

10. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalovaného, že vykonal ročné vyúčtovanie na byt žalobkyne
za roky 2009-2014 správne a v súlade s platnou legislatívou a teda, že znalecký posudok nedokazuje
nesprávnosť alebo neplatnosť ročných vyúčtovaní na byt žalobkyne. Zo záveru posudku jednoznačne

vyplýva, že výsledkom porovnania skutočne vykonaných platieb žalobkyňou s účtovnými nákladmi v
jednotlivých vyúčtovaniach vznikol u žalobkyni preplatok vo výške 394,90 eura. Nemožno súhlasiť ani
s názorom žalovaného v tom, že uvedený preplatok, ktorý žalobkyni vznikol vysporiadal započítaním z
preplatku vykonaných ročných vyúčtovaní. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný jednotlivé vyúčtovania
nevykonal správne, ak nezohľadnil žalobkyni vzniknutý preplatok, v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu

účtovaniu zmluvnej pokuty. Z tohto dôvodu považoval odvolací súd rozhodnutie v tejto časti za správne.

11. Za dôvodnú považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného vo vzťahu k určujúcim výrokom
napadnutého rozhodnutia, ak súd určil, že vyúčtovania žalovaného sú neúplné a neplatné a zároveň
určil, že výsledok vyúčtovania zálohových platieb má byť správne v úhrne preplatok 394,90 eura.

12. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

13. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva definícia právneho úkonu a konanie subjektu, ktoré

tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon, preto v takom prípade nemožno
uvažovať ani o prípadnej platnosti, či neplatnosti právneho úkonu. Iba prejavenie vôle (navonok) v
dostupne vnímateľnej forme možno priznať právnu relevanciu.

14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o určujúcom návrhu žalobkyne vychádzal z

názoru, že „vyúčtovanie je právnym úkonom voči žalovanému voči žalobkyni ...“. S uvedeným názorom
nemožno súhlasiť, nakoľko samotné vyúčtovanie nie je právnym úkonom žalovaného (ten nezodpovedá
vymedzeniu definície právneho úkonu) a preto ho nemožno považovať za právny úkon. V takom prípade
nemožno rozhodovať ani o prípadnej platnosti, resp. neplatnosti vyúčtovaní. Z uvedeného dôvodu pretoodvolací súd v uvedených vyhovujúcich výrokoch napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v tejto časti
zamietol.

15. Za správne považuje odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch o trovách konania
a trovách dokazovania vzhľadom na plný úspech žalobkyne v konaní.

16. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorých úspešný účastník má právo na náhradu trov odvolacieho konania, v danom prípade žalobkyňa,

preto súd zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

17. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).