Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. august 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/152/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244731
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111244731.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek

senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobkyne: M. N., narodená
X.XX.XXXX, trvalý pobyt bytom L. XXXX, zastúpená advokátskou kanceláriou J. & B., s.r.o., so sídlom
L. 2, Z., R. : XX XXX XXX, proti žalovanému: M. republika, zastúpená I. bankou M., so sídlom R. N. č. 1,
Z., R.: XXXXXXXX, o náhradu škody XXX,XX S. s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I., z 5.2.2015, č. k. 12C/201/2011-206, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 5.2.2015, č. k. 12C/201/2011-206 v
spojení s uznesením zo dňa 14.12.2015 č. k. 12C/201/2011-264 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanému
domáhala zaplatenia 708,74 Eur s príslušenstvom, ako náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom žalovaného pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou B. X. M. R. (ďalej aj
"B.") a obchodníka s cennými papiermi H. R., o.c.p., a.s. (ďalej aj "obchodník s CP"). Zároveň súd prvej
inštancie zamietol návrh žalobkyne na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie a
rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
2. Svoje rozhodnutie po právnej stránke súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 3 ods.1,2, §

9 ods.1,2, § 15 ods.1, § 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, § 127 ods. 2, § 128 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, keď z obsahu
návrhu je zrejmé, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáha náhrady škody titulom zodpovednosti
štátu za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., preto súd nárok posudzoval v
intenciách tohto zákona. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa bola členom družstva B. X. M. R.,
do tohto družstva vložila členský vklad, avšak vzhľadom na rozhodnutie o vystúpení z X. jej členstvo
zaniklo rozhodnutím predstavenstva družstva podľa čl. 16 ods.3 Stanov družstva k 30.3.2011, čím jej

vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Na základe schváleného prospektu investície Úradom
pre finančný trh U. -XXX/XXXX/ M. z XX.X.XXXX, právoplatný XX.X.XXXX, bolo Družstvo oprávnené
ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky 10 rokov. B. investície bol informačným
dokumentom, z obsahu ktorého investori získavali informácie pre ich investičné rozhodnutie. Zo Zmluvy
o zriadení portfólia z X.X.XXXX mal súd prvej inštancie preukázaný vznik zmluvného vzťahu medzi
X. a T. s cennými papiermi H. R., o.c.p., a.s.. B. zmluva bola Obchodníkom s cennými papiermi
vypovedaná listom z XX.X.XXXX s účinnosťou od X.X.XXXX. Po tomto úkone X. listom z XX.X.XXXX

požiadaloI. opreskúmaniepostupuspoločnostiH. R.,o.c.p.,a.s..VtomtočaseX.všaknepodaložalobu
voči T. s cennými papiermi o náhradu škody, ale žiadalo I. aby situáciu riešila. Na základe zisteného
skutkového stavu do X.X.XXXX - I., ako aj jej právny predchodca Úrad pre finančný trh v súlade so
zákonom č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch postupovali správne vo vzťahu k Družstvu, ktoré boloNBS povinné predkladať polročné správy o svojom hospodárení. Z obsahu správ nevyplývali žiadne
informácie o prípadnej zhoršenej finančnej situácií Družstva a ani po rokovaní so štatutárom Družstva
ako aj s ostatnými štatutármi dcérskych spoločností družstva. Obsah prerokovaných skutkových

okolností o činnosti Družstva mal súd prvej inštancie preukázaný zo zápisu z prerokovania problémov
a nezrovnalostí v činnosti družstiev z 24.8.2007. Družstvo dňa 10.10.2007 doručilo I. banke M. (ďalej aj
NBS) list s tým, že zo strany družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených
Úradom pre finančný trh z dôvodov v liste špecifikovaných. Družstvo sa vyjadrilo k systému fungovania
družstiev vzhľadom na ich investičnú stratégiu, že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej

spolupráci medzi spoločnosťami CI K., a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru
X., narušenie tohto systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody, ako aj na druhej
strane náklady, keďže finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými
vzťahmi. X. a jeho dcérskym spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia družstiev
iné investičné nástroje, ktorých emitentami by boli spoločnosti v rámci finančnej skupiny CI K., a.s.. X.
zdôraznilo, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev boli zabezpečené najmä dobrou investičnou

stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo prísť k ich ohrozeniu, resp.
narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej zo strany ich členov možné, aby jednotlivé
družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. Za vyše päťročné obdobie pôsobenia družstiev na
slovenskom finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany členov družstiev a taktiež
družstvám nebolo zrejmé, že by I. disponovala nejakou sťažnosťou voči jednotlivým družstvám. X. až

listom doručeným I. dňa 15.4.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu spoločnosti H. R., o.c.p.,
a.s. potom, čo mu T. CP vypovedal zmluvu o zriadení portfólia. Z obsahu listinných dôkazov, ako aj z
obsahu výpovede splnomocneného zástupcu žalovaného mal súd prvej inštancie preukázané, že NBS
vykonalavobdobíod20.4.2010do6.5.2010uObchodníkascennými papiermidohľadnamieste.NBSv
tomto období vyzvala Družstvo listom z 20.4.2010, aby predĺžilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu

investície tak, aby Družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže NBS
zistila, že podstatná časť prospektu investície sa stala neaktuálna. Z obsahu listinných dôkazov mal
súd prvej inštancie ďalej preukázané, že Družstvo predložilo NBS dňa 28.4.2010 žiadosť o schválenie
dodatkov k prospektu investície. Týmto bolo začaté konanie, ktoré bolo podľa § 21 ods.1 písm. a)
zákona č.747/2004 Z. z. prerušené rozhodnutím OPK-XXXX/X-X/XXXX z XX.X.XXXX na čas, kedy X.

bolo povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť doplniť. X. ani po opakovanom predĺžení lehoty
na odstránenie vád žiadosti nedostatky neodstránilo, v dôsledku čoho NBS rozhodnutím T. -XXXX/
X-X/XXXX z XX.X.XXXX konanie vo veci žiadosti o schválenie dodatkov k prospektu investície,
zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Z. rady I. číslo Q.-XXXX/XXXX z X.XX.XXXX,
právoplatné XX.XX.XXXX. I. súbežne začala voči X. konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods.X

zákona č.XXX/XXXX Z. z. za porušenie ustanovenia § 129 ods.3 v spojení s ustanovením § 128 ods.X
písm. b), c) a h) ZoCP a § 125c ods.1 v spojení s § 127ods.4 ZoCP, rozhodnutím T. -XXXXX-X/XXXX
z XX.X.XXXX, právoplatné XX.X.XXXX. Týmto rozhodnutím I. X. zakázala predaj majetkových hodnôt,
avšak nezakázala Družstvu vykonávať inú činnosť, keďže NBS takéto kompetencie voči Družstvu ako
podnikateľskému subjektu nemala. NBS na základe získaných poznatkov o činnosti Družstva, ako aj T.

s CP, podala dňa XX.X.XXXX orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania
trestného činu. Podľa uznesenia B. B. zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti
korupcii č. k. J.:B.-XXX/BPK-B-XXXX zo XX. XX. XXXX, bolo dňa XX.X.XXXX začaté trestné stíhanie
podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods.
4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

3. Súd prvej inštancie vznik škody titulom nesprávneho úradného potupu posudzoval v zmysle
§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z., keď žalobkyňa bola povinná preukázať zákonné podmienky vzniku
zodpovednosti žalovaného za vznik škody, ktorá jej mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad Družstvom, ktorého bola členkou. Zákonné podmienky
vzniku zodpovednosti žalovaného za vznik škody musia byť splnené kumulatívne bez ohľadu na

zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže zbaviť. Súd prvej inštancie
poukázal na to, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne uplatnený iba vtedy, ak
poškodený nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je povinný plniť.
Žalobkyňa si svoj nárok na náhradu škody uplatnila v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom
Bratislava I. sp. zn. 3K 95/2010 voči úpadcovi - Družstvu, ktorého bola členom, čo znamená, že v prípade

prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nevymožiteľnosti pohľadávky poškodeného
- žalobkyne, ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom odvíja až odo dňa, keď pominú účinky
vyhláseného konkurzu alebo až vtedy, keď nebude nárok žalobkyne na základe právoplatného
rozvrhového uznesenia súdu uspokojený. Pohľadávka žalobkyne bola síce správcom konkurznejpodstaty popretá /čo však neznamená, že počas incidenčného konania pohľadávku žalobkyne neuzná/.
Žalobkyňa si uplatnila pohľadávku na Okresnom súde Bratislava I. incidenčnou žalobou, v konaní sp.
zn.1Cbi/385/2011. Súd doposiaľ o incidenčnej žalobe žalobkyne nerozhodol a konkurz nie je ukončený,

preto nie je možné ustáliť výšku škody, ktorá žalobcovi vznikla a návrhy na začatie konania o zaplatenie
škody je možné považovať za predčasne podané. Podľa záveru súdu prvej inštancie však žalobkyňa
v danej veci nepreukázala, ani že by NBS vo vzťahu k Družstvu nesprávne úradne postupovala. Práve
naopak, v konaní bolo preukázané, že NBS až od účinnosti zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných
papieroch od 1.6.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt

- Družstvo, dodržiava schválený prospekt investície. NBS nevykonávala a ani nemohla vykonávať
dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt,
nakoľko by konala v rozpore s čl. 2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a v rozpore s ustanoveniami
zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, so zákonom č. 566/2001 Z. z. o cenných
papieroch a zákonom č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom. Nesprávny úradný postup
žalovaného mal podľa žalobkyne spočívať v 1/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých

do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania
činnosti Družstva, 2/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v
Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.8.2007 a 3/ v prijatí nedostatočných opatrení na
nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči Družstvu.
K nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal podľa žalobkyne spočívať v oneskorenom zistení

neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a
následnom oneskorení zakázania činnosti Družstva, súd prvej inštancie uviedol, že dohľad NBS nad
činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č.
566/2001 Z. z. v obmedzenom, resp. vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností
uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného

Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na
posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5
zákona č. 566/2001 Z. z.). K takým povinnostiam patrila počnúc od 1.1.2009 i povinnosť aktualizácie
Prospektu investície podľa § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. a počnúc
od 1.6.2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001

Z. z. V prípade nastania novej významnej skutočnosti, vecnej chyby alebo nepresnosti týkajúcej sa
údajov zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie majetkových
hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku Prospektu investície. Povinnosť aktualizácie Prospektu
investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok
Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil povinnosť

a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície, Národná banka
Slovenska mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom
uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva. Nemožno pritom opomenúť, že štatutárny orgán
Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte
investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z. z.), pričom schválenie Prospektu investície

nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv
zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu
poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z. z.); Národná
banka Slovenska totiž nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. X. až
do 15.4.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo

Národnej banke Slovenska zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s
cennými papiermi. Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch od 20.4. do 6.5.2010 Národná banka
M. zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových
hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti (ako sa mylne
domnievala žalobkyňa), pretože zo žiadnych ustanovení zákona č. 566/2001 Z. z. nevyplýva neplatnosť

Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje len na Prospekt cenných papierov
podľa § 123 zákona č. 566/2001 Z. z). Národná banka Slovenska vyzvala Družstvo na predloženie
žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa 26.8.2010,
č. OPK-XXXX/X-X/XXXX, Družstvo predmetnú žiadosť Národnej banke Slovenska síce predložilo, táto
však neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona č. 747/2004 Z. z., pričom rovnaké nedostatky mal aj

dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému
predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom
NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. za porušenie
ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.5.2011, č.ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS
konalavrámcisvojichoprávnenístanovenýchzákonomasúdvjejpostupenezistilnamietanýnesprávny
úradný postup. K nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal podľa žalobkyne spočívať v prijatí

nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov
podľa zápisu zo dňa 24.8.2007, súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania je nesprávny úradný
postup žalovaného a nie obchodníka s cennými papiermi; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním
mohla vzniknúť škoda len Družstvu, a nie žalobcovi. Žalobkyňa nebola v žiadnom záväzkovom, ani
inom vzťahu s obchodníkom s cennými papiermi. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe

zmluvy o riadení portfólia bolo len Družstvo, a preto z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a
povinnosti len jeho účastníkom. Dohľad Národnej banky Slovenska bol limitovaný zákonom č. 566/2001
Z. z., a preto informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135
ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu
dohliadaného subjektu, v danom prípade Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových
hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti

v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe
údajov o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti
dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka 2007
nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. Národná banka Slovenska ako štátny

orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2, ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad
rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti
Družstva prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.8.2007 a súčasne dala
odporúčania na nápravu tohto stavu. Národná banka Slovenska v danom období (po 24.8.2007) preto
nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt

za nedodržiavanie Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z., ktoré oprávnenia
použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu investície po 1.6.2010. K nesprávnemu úradnému postupu,
ktorý mal podľa žalobkyne spočívať v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu
po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu, súd prvej
inštancie uviedol, že ani v tomto smere sa nemožno stotožniť s argumentáciou žalobkyne, a to v

prvom rade pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na strane žalobkyne. Zároveň
súd prvej inštancie poukázal na to, že z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí NBS o
uložení pokuty vo výške 500.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa 8.1.2008, č. OPK 9750/3/2007), vo výške
300.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že Národná banka
Slovenska činnosť obchodníka s cennými papiermi sledovala, pričom nebolo jej povinnosťou informovať

Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade totiž ustanovuje v § 2 ods. 2, že
dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu je rovnako
neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia
na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Súd
prvej inštancie bol toho názoru, že vzhľadom na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s cennými

papiermi a Družstvom, založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré
malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho
povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať
ani povinnosti samotnej žalobkyne, ktorá sa ako člen Družstva mala aktívne a včas zaujímať o svoje
práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady "práva patria bdelým" a zamedziť

tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom.
Súd prvej inštancie dospel tiež k záveru, že v danej veci nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním
Národnej banky Slovenska a tvrdeným vznikom škody, a preto v danej veci neboli naplnené zákonné
predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu vzniknutú v dôsledku nesprávneho úradného postupu
Národnej banky Slovenska. Zamietnutie žaloby žalobkyne na začatie prejudiciálneho konania pred

Súdnym dvorom Európskej únie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobkyňa nežiadala o posúdenie
platnosti právneho aktu Európskej únie, a preto ako súd prvej inštancie nemal povinnosť prejudiciálnu
otázku formulovanú žalobkyňou predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie, pričom takýto postup ani nie
je potrebný, keď odpovede na ním položené otázky nemajú význam pre rozhodnutie vo veci samej,
nakoľko namietaný nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska mal spočívať v zanedbaní jej

dohľadu nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt; upravenej
zákonom č. 566/2001 Z. z., do ktorého bola transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady
č. 2003/71/ES zo dňa 4. novembra 2003, upravujúca prospekt pri verejnej ponuke cenných papierov,
a nie prospekt pri verejnej ponuke majetkových hodnôt. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj OSP) a v konaní úspešnému
žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
4. Proti tomuto rozsudku a to proti výroku, ktorým súd žalobu vo veci samej zamietol podala v zákonom

stanovenej lehote odvolania žalobkyňa, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti
zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania, alternatívne
žiadala rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo svojom
odvolaní namietala, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala
na to, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že Národná banka Slovenska nepostupovala v súlade s
princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď základným atribútom je
istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo
vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j., že ich postup bude

zo strany subjektov práva predvídateľný. Uviedla, že sa spoliehala na to, že nedôjde ku škode na
jej úkor, pretože vychádzala z garancie Národnej banky Slovenska, ako orgánu dohľadu a nemohla
predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je podľa Národnej banky Slovenska len formálny,
resp., že takýto je jeho obsah podľa jej výkladu, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah
dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup Národnej banky Slovenska bol preto svojvoľný

v neprospech každého, ktorý sa na ňu z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Argument, že
upozornila Družstvo, že vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt podľa ustanovenia § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z. , ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva hodnotí ako
úplne irelevantný, nakoľko nemohla mať o takto zúženom dohľade orgánu vedomosť. Nesúhlasila

so záverom súdu prvej inštancie o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením
zákonných povinností Národnou bankou Slovenska, spočívajúcou v nesprávnom výkone dohľadu,
ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z.
z.. Za obzvlášť nepochopiteľný považovala záver súdu prvej inštancie, že sa mala viac starať o svoje
záležitosti v rámci zásady "právo patrí bdelým", nakoľko ku škode došlo v rámci porušenia zákonnej

povinnosti banky vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že nebola
"bdelá" s tým, že jej nepatrili ani zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou Družstva,
ani obchodníka s cennými papiermi, ktorými by mohla zabezpečiť dodržiavanie zákona o cenných
papieroch, resp. sankciami, k dodržiavaniu zákona porušujúci subjekt donútiť. Uviedla, že povinnosťou
Národnej banky Slovenska podľa ustanovenia § 137 ods. 2 Zákona o cenných papieroch je a bolo

zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných
subjektov a ich činností. Podľa ustanovenia 135 ods. 1 Zákona o cenných papieroch (platného v
tomto znení od 1. mája 2007) Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako
aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany Národnej banky Slovenska
napriek tomu, že v priebehu celého konania tvrdila opak - preto mala Národná banka Slovenska

zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných
Národnou bankou Slovenska Družstvu (Prospekt investícií, vydaný vtedajším Úradom pre finančný trh
a následne pravidelne kontrolovaný Národnou bankou Slovenska) a obchodníkovi s cennými papiermi.
Povinný zákonný dohľad zo strany Národnej banky Slovenska je dokonca koncipovaný tak široko, že
má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť,

vrátane rizík, ktorým sú vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka,
ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj
žalobkyne. Poukázala na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn.
7C/206/2011 bolo výpoveďou svedka Ing. Zdenka V., H.. preukázané,
že I. banka M. už v roku XXXX pri kontrole X. zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne

rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI K., a. s., ktorý v
tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s cennými papiermi t.j., že X. malo všetky peňažné prostriedky
získané od žalobcov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a X..
I. banka M. sa po zistení o rizikovosti portfólia X. uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio
bolo po vytknutí zo strany banky rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených

spoločnosťou CI K. a. s., CI L., s.r.o. a Q. production s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť
XXX % dcérskymi spoločnosťami CI K., a. s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše, či už členom
predstavenstva alebo konateľom, vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. E. poukázala tiež na
to,žeI.bankaM.naďalejakceptovalastav,žeceléportfólioX.jerozloženéainvestovanédoprepojenýchsubjektov s CI K. a. s. a obchodníkom a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie
voči obchodníkovi (v ktorom konštatovala, že obchodník s cennými papiermi vo svojej činnosti, pre
svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre X. porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých

podstatných ohľadoch) ani po vydaní tohto rozhodnutia okrem udelenej pokuty vo výške XX.XXX S.
nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov a neprijala žiadne následné kontrolné
alebo významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi alebo družstvu,
resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi alebo udeliť sankcie priamo členom predstavenstva
alebo obchodníka). I. podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti X. aj obchodníka s cennými

papiermi vyústilo v roku XXXX do nedostupnosti ňou vložených prostriedkov do X., pričom banka
svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že už nemohla
rozpoznať riziko svojej investície, resp., že túto investíciu jej banka svojim zanedbateľným dohľadom
ani v minimálnej možnej miere neochránila. B. ďalej na skutočnosť, že I. banka M. tým, že dňa 4.
marca XXXX obchodníkovi s cennými papiermi odňala licenciu na činnosť a X. zakázala činnosť v roku
XXXX, potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných papieroch; z uvedeného vyplýva tolerovanie

porušovania právnych predpisov minimálne od roku XXXX do roku XXXX I. bankou M..
E.ďalejuviedla,žeI.bankaM.rozhodnutímzodňaXX.májaXXXXč.T.-XXXXX-X/XXXX(právoplatným
dňa XX. júla XXXX) zakázala X. predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti B. investícií s tým,
že I. banka M. ustálila trvanie neaktuálnosti B. až od mája XXXX účelovo, nakoľko údaje zahrnuté do B.
boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom XXXX, spätne k XX.decembru XXXX, kedy došlo v

sídle I. banky M. dňa XX. augusta XXXX k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva X. za účelom
prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti. P. o subjektoch, s ktorými je X. majetkovo
prepojené boli neaktuálne minimálne od 1. októbra XXXX a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú
nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt
a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti X. boli neaktuálne už k XX. decembru XXXX. Z

uvedeného vyplýva, že X. svojim konaním porušovalo ustanovenie § 129 ods. X v spojení s § X28 ods. 1
písm. b), c) a h) a § X25c ods. 1 v spojení s § 127 ods. X zákona o cenných papieroch od XX. decembra
XXXX,avšakI.bankaM.vočiX.úradnezasiahlaažvmájiXXXX(zákazomčinnosti).E.malatiežzato,že
existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorý si prihlásili svoju
pohľadávku do konkurzu, žalobu na náhradu škody proti štátu a nerobí takúto žalobu predčasnú, pretože

je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne
vylučuje možnosť uspokojenia žalobkyne ako veriteľa v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu.
M. pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až na konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu
(rozsudok I. súdu J. republiky zo dňa XX. apríla XXXX, sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX ), ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej

podstaty o stave daného konkurzu - preto žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o
predčasnosti podania žaloby a to ani vtedy, ak žalobkyňa doposiaľ nemala možnosť vymôcť plnenie od
subjektu,ktorýjedinýje(podľanázoružalovanéhoasúduprvejinštancie)povinnýmudanéplnenievrátiť.
E. č. XXX/XXXX Z. z. nevyžaduje žiadne
predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu.

I. namietala, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvoinštančným súdom vyplýva, že listinné dôkazy
vyžiadané súdom, resp. predložené účastníkmi konania, neboli riadne vykonané spôsobom podľa §
X29 ods. 1 T..
X. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť, keď prvoinštančný súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom

spoľahlivého zistenia skutkového a právneho stavu veci, pričom mu z jeho činnosti (na súde prvej
inštancie prebiehajúcich konaní v skutkovo a právne analogických veciach) boli známe aj iné dôležité
skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci. B. na to, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup I. banky M., a žalobkyňa sa v podanom odvolaní iba účelovo snaží dodatočne
navrhovať vykonanie ďalších právne irelevantných dôkazov, ktoré odďaľujú vydanie rozhodnutí vo veci a

vyfabulovať fiktívnu existenciu jeho údajného nesprávneho postupu, a to za stavu, keď nevyužila všetky
možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, nepodala žiadny návrh proti členom predstavenstva
ani členom kontrolnej komisie X., ktorí boli zodpovední za jeho riadenie, za hospodárenie a nakladanie s
jehomajetkom.E.,žeI.bankaM.,ktorámohlaprivykonávanídohľadunaddohliadanýmisubjektmikonať
iba na základe P., v medziach, v rozsahu a spôsobom vyplývajúcim zo zákona, postupovala v súlade s

P. SR a platnými právnymi predpismi, nebola nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy a pri svojom postupe
voči X. a obchodníkovi s cennými papiermi dodržiavala zákonnom stanovené pravidlá, na základe
ktorýchmohlaukladaťsankciedohliadanémusubjektulenzaporušeniepovinností,ktorémuboliuložené
zákonom. U., že I. banka M. kompetenciami, na ktoré poukazuje žalobkyňa, disponovala až od účinnostinovelizovaného ustanovenia § 129 ods. X E. o cenných papieroch, teda až od 1. júna XXXX, kedy
boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené o povinnosť dodržiavať
schválený B. investície, a teda až odvtedy mohla dohliadať na to, či X. schválený B. investície dodržiava,

pričom pokiaľ ide o povinnosť aktualizovať B. investície, táto bola X. uložená až novelizovaným
ustanovením. § 127 ods. X E. o cenných papieroch od 1. januára XXXX. I. banka M. mohla teda
kontrolovať len to, či si X. plní informačné povinnosti o verejných ponukách majetkových hodnôt, či
informácie zverejňované X. obsahujú náležitosti predpísané zákonom, a či X. ako vyhlasovateľ verejnej
ponuky majetkových hodnôt zverejňuje finančné správy v zmysle pôvodného ustanovenia § 130 E.

o cenných papieroch, pričom nemohla potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov X.. E., že vo
vzťahu k X. nebola I. banka M. nečinná, nakoľko vydala relevantné rozhodnutia, nedopustila sa žiadnych
prieťahov a postupovala iba v rámci jej oprávnení v súlade s P. SR, E. o cenných papieroch a E.
o dohľade nad finančným trhom. V nadväznosti na rozsudok I. súdu J. republiky, sp. zn. XXCdo/
XXXX/XXXX; na ktorý žalobkyňa v konaní poukazovala; uviedol, že z jeho odôvodnenia vyplýva,
že nemožno zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v ustanovení § 3 ods.
X zákona o konkurze a vyrovnaní, a preto objektívna zodpovednosť štátu; ak existuje iný dlžník; je
zodpovednosťou subsidiárnou, a z toho dôvodu najskôr musia byť využité všetky zákonné možnosti
veriteľa voči iným dlžníkom a musí byť jednoznačne a nespochybniteľne preukázané naplnenie všetkých
predpokladov vzniku tejto zodpovednosti. V tejto súvislosti poukázal na to, že skutočná existencia

pohľadávky žalobkyne a jej výška sa bude zisťovať v rámci incidenčných súdnych konaní, a až
následne, ak jej pohľadávka proti X. nebude môcť byť uspokojená v rámci konkurzu, môže žalobkyni
vzniknúť škoda. K námietke žalobkyne, ktorá vytýkala súdu prvej inštancie nesprávny procesný postup
pri vykonávaní listinných dôkazov uviedol, že v zápisnici o pojednávaní síce nie
je osobitne uvedené, že na pojednávaní boli prečítané určité listiny alebo ich presne označené časti,

avšak z nej jasne vyplýva, že prvoinštančný súd jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise
oboznámil a presne špecifikoval, pričom o skutočnostiach z nich vyplývajúcich mal súd prvej inštancie
vedomosť aj z iných konaní vedených proti štátu na rovnakom skutkovom a právnom základe; v ktorých
majú žalobcovia rovnakého právneho zástupcu; a teda dokazovanie v tomto smere ani nebolo potrebné
vykonať.

X. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti T. súdneho poriadku. X.
1. júla XXXX bol T. súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. XXX/XXXX Z. z. H. sporový poriadok.
B. § 470 odsek X H., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej
aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek X H.), rešpektuje ale procesný účinok odvolania do

XX.X.XXXX, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
H. sporového poriadku zostávajú zachované.
X. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. X H.). O.
prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
X H. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie,

nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
X. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa
domáhala zaplatenia náhrady škody, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal
žalovaný na svoju obranu (§ 120 ods. X,X T.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v

súlade s § 132 T. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj
správny právny záver, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú žalobkyni nesprávnym úradným postupom I. banky M., pričom na vec aplikoval
zodpovedajúce ustanovenia § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. X, § 17 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 129

ods. X E. o cenných papieroch, a svoje dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel aj dostatočne odôvodnil,
pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie
veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť
všetkých právne a skutkovo relevantných námietkach strán sporu súvisiacich s predmetom konania, a
preto odôvodnenie jeho rozhodnutia je presvedčivé.

X. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú I. bankou M. pri výkone dohľadu v zmysle zákona č.
XXX/XXXX Z. z., podľa ktorého musia byť súčasné splnenie tri podmienky, a to: 1/ existencia škody ako
majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postupsúdu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom.
XX.Zobsahuspisuvpreskúmavanejvecivyplýva,žeP.prefinančnýtrhrozhodnutímzodňaXX.X.XXXX

schválil X. B. investície, pri ktorom X. požiadalo o schválenie jeho dodatku spolu s prílohou - zápisnicou
z riadnej členskej schôdze X. zo dňa X.X.XXXX, avšak v upozornení zo dňa XX.X.XXXX ho oboznámil
o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku a zároveň upozornil, že nie je povinný preverovať
pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v B. investície, s výnimkou identifikačných údajov
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb B. podpisujúcich. X. X.X.XXXX

bola medzi X. ako klientom a obchodnou spoločnosťou H. R., o.c.p., a.s., ako obhospodarovateľom,
uzavretáE.oriadeníportfóliapodľaust.§43zák.č.XXX/XXXXZ.z.,ocennýchpapierochainvestičných
službách, predmetom ktorej bol záväzok obchodníka s cennými papiermi hospodáriť s portfóliom
X., pravidelne sledovať a vyhodnocovať spravované portfólio, obstarávať predaj cenných papierov z
portfólia, nákup cenných papierov a prvé nadobudnutie cenných papierov od emitenta do portfólia X., v
súlade so schválenými prospektami investícií, uschovávať a spravovať cenné papiere nachádzajúce sa

v portfóliu X., uskutočňovať optimalizáciu a taktické zmeny v portfóliu X. a poskytovať mu konzultácie
a finančné analýzy, pričom podľa B. č. X k E. sa obchodník s cennými papiermi zaviazal zabezpečiť
mieru zhodnotenia portfólia vo výške X % ročne. W. stranami sporu nebolo sporným, že I. banka M.;
po výpovedaní E. o riadení portfólia zo dňa XX.X.XXXX obchodníkom s cennými papiermi; rozhodnutím
zo dňa XX.XX.XXXX, č. T.-XXXX-X/XXXX, odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na

poskytovanie investičných služieb, rozhodnutím zo dňa XX.X.XXXX č. T.-XXXX/X-X/XXXX zastavila
konanie o žiadosti X. na schválenie dodatku k B. investície a rozhodnutím zo dňa XX.X.XXXX, č. T.-
XXXXX-X/XXXX; z dôvodu nedodržiavania B. investície a nevykonania žiadnych krokov smerujúcich k
uvedeniu do súladu s údajmi v B. investícii; zakázala X. predaj majetkových hodnôt. E. bola členkou X.
až do XX.X.XXXX, kedy jej na základe rozhodnutia predstavenstva X. členstvo zaniklo a vznikol jej nárok

na vyplatenie vyrovnacieho podielu v sume XXX,XX S., ktorý si prihlásila do konkurzu; vyhláseného
na majetok X., ako úpadcu, uznesením T. súdu Z. I zo dňa XX.X.XXXX, č. k. XK/XX/XXXX - XX,
právoplatným dňa X.X.XXXX. N. jej pohľadávka bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu
popretá, podala proti správcovi konkurznej podstaty incidenčnú žalobu, o ktorej prebieha na T. súde
Z. I. konanie.

XX. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobkyne na náhradu škody bolo ustanovenie §
9 zák. č. XXX/XXXX Z. z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. E. štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej
zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť. B. podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, za ktorý sa

podľa ustanovenia § 9 zákona č. XXX/XXXX Z. z. považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. W. však ísť o akúkoľvek činnosť alebo
nečinnosťspojenúsvýkonomprávomociurčitéhoštátnehoorgánu,akpritomtovýkonealebovsúvislosti

s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo
k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti, pričom správnosť
úradného postupu je nutné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu
smeruje.
XX. Podľa čl. X ods. X veta prvá P. SR ( zákon č. č. XXX/XXXX Zb.), M. republika je zvrchovaný,

demokratický a právny štát.
XX. Podľa čl. X ods.X P. SR, štátne orgány môžu konať iba na základe P., v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
XX. Podľa čl. X ods.X P. SR, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôže nútiť,
aby konal niečo, čo zákon neukladá.

XX. Podľa čl. XX ods.X P. SR, každý má právo vlastniť majetok.
XX. Podľa čl. XX ods.X P. SR, vlastníctvo zaväzuje.
XX. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že postup I. banky M. pri výkone dohľadu
nad činnosťou X. a obchodníka s cennými papiermi, ktorý mal podľa žalobkyne spočívať v tom, že
oneskorene zistila neaktuálnosť B. investícií X. a neprijala dostatočné opatrenia a sankcie, ktoré by

zabránili nevymožiteľnosti jej pohľadávky voči X. spôsobenej dlhodobým porušovaním E. o cenných
papieroch zo strany obchodníka s cennými papiermi pri plnení E. o riadení portfólia uzavretej medzi ním
a X., nemožno považovať za nesprávny úradný postup, ktorý by zakladal zodpovednosť žalovaného za
škodu podľa zák. č. XXX/XXXX Z. z..XX. Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje
zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže
prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne

orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. N. orgánu štátu
v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom
štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy
a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom.
S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty zabezpečená požiadavka predvídateľnosti

konania orgánov verejnej moci. R. súčasťou obsahu právneho štátu je aj všeobecná záväznosť
práva pre všetkých (orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby), ako aj jeho dostupnosť
(publikovateľnosť) ich adresátom.

XX.Zuvedeného,preúčelypreskúmavanejvecivyplýva,žeI.bankaM.mohlarealizovaťvýkonštátneho
dohľadu len v rozsahu zákonom jej zverenej právomoci a vyvodiť len také opatrenia alebo sankcie, ktoré

zákon umožňuje uložiť dohliadaným subjektom v prípade nedostatkov zistených v ich činnosti, ktorá
podlieha dohľadu, resp. len za nedodržiavanie takých povinností, ktoré im výslovne ukladá zákon. N.
orgánu štátu tak nemožno zakladať rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady
v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať neexistujúcu povinnosť.

XX. Na druhej strane P. SR garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď
im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo
im zákon neukladá. S prihliadnutím na uvedené potom možno konštatovať, že v súlade s princípom
zmluvnej autonómie žalobkyňa dobrovoľne vstúpila do obchodnoprávneho vzťahu s X., jej prijatím za
člena B., a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzala na seba práva a povinnosti

člena X. vyplývajúce z jeho stanov, v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby spočívajúce
v danom prípade v zhodnotení vložených finančných prostriedkov vo forme členských vkladov na
peňažnom a kapitálovom trhu prostredníctvom tretích osôb (čl. 1, bod X stanov X.). B. štát platí, že sa
má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti, t.j. do slobodného súkromného rozhodovania
fyzických a právnických osôb. W. je potrebné, pre účely preskúmavanej veci, zdôrazniť, že družstvo

je podnikateľským subjektom, ktorého účelom založenia je podnikanie alebo zabezpečovania potrieb
svojich členov (§ 22X ods. 1 T. zákonníka), z čoho vyplýva, že družstvo je tak nositeľom podnikateľského
zisku, ale aj podnikateľského rizika a členovia družstva sa svojimi členskými vkladmi do družstva
zúčastňujú a podieľajú na podnikaní družstva a na výsledku jeho podnikania, pričom jednotlivé členské
podiely predstavujú mieru ich účasti na družstve a na výsledku jeho podnikania. Do tejto autonómnej

oblasti, ktorá funguje na princípe členskej samosprávy, štát môže zasahovať len v rozsahu zákonom
mu zverenej kompetencie, a teda štát nemá povinnosť vytvoriť každému príležitosť, aby nadobudol
(zhodnotil) vlastníctvo, ale na druhej strane nesmie prekážať nadobudnutiu (zveľadeniu) vlastníctva.
B. je nadobudnutie (zhodnotenie) vlastníctva späté s činnosťou orgánov verejnej moci, štát znáša
zodpovednosť za nečinnosť orgánu verejnej moci v takom rozsahu, v akom nečinnosť mala za následok

obmedzenie alebo zmarenie možnosti nadobudnúť, resp. zhodnotiť vlastnícke právo.

XX. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danej veci nebol preukázaný
nesprávny úradný postup zo strany I. banky M. pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou X.. V danom
prípade nie je sporné, že I. banka M. bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou X. ako vyhlasovateľa

verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. G. vziať do
úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z. z. (novela zákona č. XXX/XXXX Z. z. vykonaná zákonom č. XXX/XXXX Z. z.), teda až od X.X.XXXX, boli povinnosti vyhlasovateľa

verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že X. ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený B. investície. G. až od 1. 6. XXXX mohla
I. dohliadať, či X. dodržiava schválený B. investície. G. povinnosť aktualizovať B. investície v zmysle §
X25c ods. 1 v spojení s § 127 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z. z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1. 1.

XXXX, na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z. z. (novela zák. č. XXX/XXXX Z. z. vykonaná zákonom č. XXX/XXXX Z. z). B. celej doby od vyhlásenia
verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v B.investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ X28 ods. 1 písm.
h/ zák. č. XXX/XXXX Z .z. . B. ide o
rizikovosť portfólia, zák. č. XXX/XXXX Z.

z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani X., žiadne povinnosti v
oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností
pre kolektívne investovanie). B. tieto neexistujúce povinnosti X. nemohla I. banka M. kontrolovať. I.
banka M. nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi X. ako sa mylne domnieva žalobkyňa.
I. banka M. mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či X. plní informačné povinnosti v

zmysle ustanovenia §§ 126 až XXX zák. č. XXX/XXXX Z. z. V tejto súvislosti treba poukázať i na to, že žalobkyňa si musela byť vedomá
toho, že s jej investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou
budúcich výnosov (ustanovenie. § X29 ods. 1 písm. b/ zák. č. XXX/XXXX Z. z. v znení platnom do XX. 7. XXXX; § 126 až XXX boli zo zákona
č. XXX/XXXX Z. z. vypustené novelou

vykonanou zákonom č. XXX/XXXX Z. z.
účinným dňa XX.X.XXXX). Ak si toho žalobkyňa vedomá nebola, nemožno to pričítať na ťarchu I.
banky M. v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o
argumentáciu žalobkyne, že o rozsahu dohľadu I. banka M. nad činnosťou X. nemala vedomosť.

XX. I. možné sa stotožniť ani s námietkou žalobkyne o povinnosti I. banky M. v oblasti skúmania
rizikovosti portfólia X., nakoľko zákon č. XXX/XXXX Z. z. o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt
v tomto smere žiadne povinnosti, preto ani I. banke M. z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej
ako povinnému subjektu takúto povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne

považovaný za právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým
priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je
povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne
zákonom stanovených povinností I. banky M.. O. by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup I. banky
M. iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv žalobkyne, ktorý

však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup žalobkyňa vyhodnotila, ale musí vychádzať výlučne z
toho, že nemožno prisúdiť I. banke M. pri aplikácii zákonov viac povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym
spôsobom zo zákona vyplývajú.

XX. Z obsahu E. uzavretej medzi X. a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej podstatou bol

výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov
a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva čo v praxi znamenalo, že obchodník s cennými
papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet X.. U. znamená, že riziko nieslo samotné X., ktoré bolo
iniciátorom celého obchodu X., ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja
(článok R. bod X písm. c/ E. v spojení s § 5 zák. č. XXX/XXXX Z. z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré X., ako klient
obchodníka s cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií
nie je zaručená. E. si ako člen X., ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musela byť vedomá,
že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť (čo je podstatným znakom
týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi). Až do rozhodnutia I. banky M. zo

dňa XX.XX.XXXX, č. T.-XXXX-X/XXXX, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie
na poskytovanie investičných služieb, potvrdené rozhodnutím Z. rady I. banky M. zo dňa 1. 3. XXXX,
č. Q. - XXX/XXXX, vykonával obchodník s cennými papiermi túto činnosť ako regulovanú I. bankou
M.. J. X., ktorého bola žalobkyňa v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky investovania s finančnými
prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma nakladania s vlastným

majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného
finančného investovania; zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka
s cennými papiermi voči X., či sekundárnu zodpovednosť X. voči žalobkyni.

XX. Nedôvodná je aj námietka žalobkyne o nedostatočných opatreniach I. banky M. na nápravu

protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči
X. zohľadňujúc aktívny prístup I. banky M. k obchodníkovi s cennými papiermi (v konaní preukázaný
rozhodnutím zo dňa X.X. XXXX, č. T. - XXXX/X/XXXX, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi
pokutu vo výške XX.XXX,XX S., opätovne rozhodnutím zo dňa XX. 8. XXXX, č. T.-XXXX-X/XXXX ,ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške X.XXX,XX S. a následne rozhodnutím
zodňaXX.XX.XXXX,č.T.-XXXX-X/XXXX,ktorýmodobralaobchodníkoviscennýmipapiermipovolenie
na poskytovanie investičných služieb). V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že žalobkyňa sa

nemôževkonanídomáhaťnáhradyškodytitulomnesprávnehoúradnéhopostupuspočívajúcomvtakom
pochybení v postupe I. banky M., ktoré sa týka hmotnoprávneho posúdenia veci. K. pochybenia sa môžu
priamo odraziť len v obsahu rozhodnutí I. banky M., keďže za nesprávny úradný postup nie je možné
považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo
strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených

záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

XX. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej
inštancie, že I. banka M. pri výkone verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných
jej zákonom, nedopustila sa žiadneho pochybenia a nepostupovala ani spôsobom nezlučiteľným s
ochranou základných práv a ľudských slobôd, teda jej postup nemožno kvalifikovať ako nesprávny

úradný postup v zmysle ustanovenia § 9 zák. č. XXX/XXXX Z. z..

XX. Škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, t. j. všeobecným kvivalentom a je napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, teda predovšetkým poskytnutím peňažných prostriedkov. M. škodou

sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou,
pričom v konaní pred súdom povinnosť tvrdenia i dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti vznik škody
preukázať, zaťažuje poškodeného.

XX. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnymúradnýmpostupom,ktorámalažalobkynivzniknúťvdôsledkunevymožiteľnostipohľadávky
proti subjektu, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, môže byť v občianskom súdom konaní
úspešne uplatnený až vtedy, ak poškodený - žalobkyňa nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky v konkurznom konaní. M. preto prvoinštančný súd konštatoval, že nakoľko žalobkyňa svoju
pohľadávku; ktorá je predmetom tohto sporu; uplatnila v konkurze vyhlásenom na majetok X. uznesením

T. súdu Z. I. zo dňa XX.X.XXXX, č. k. XK/XX/XXXX - XX, ktoré konkurzné konanie stále prebieha a
právoplatne nie je skončené ani konanie na T. súde Z. I. o jej incidenčnej žalobe vyvolanej popretím
predmetnej pohľadávky správcom konkurznej podstaty, škoda jej ešte nevznikla, a žaloba bola preto
podaná predčasne, keď nárok na náhradu škody proti štátu by mohla žalobkyňa úspešne uplatniť iba
vtedy, ak by preukázala, že sa uspokojenia pohľadávky domáhala v konkurznom konaní bezúspešne.

Z uvedeného vyplýva, že nemožno považovať za naplnený ani ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti
štátu za škodu, ktorým je existencia samotnej škody (analogicky rozhodnutie I. súdu zo dňa XX. mája
XXXX, sp. zn. X H z odôvodnenia ktorého vyplýva, že rozhodnutie I. súdu M. republiky, sp. zn. X Cz
XXX/XX, publikované pod č. X/XX vo O. rozhodnutí a stanovísk I. súdu M. republiky, je stále použiteľné).

XX. Pokiaľ ide o rozsudok I. súdu J. republiky sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX , na ktorý v odvolaní poukazovala žalobkyňa, jej interpretácia je nesprávna a
zavádzajúca. B. tento rozsudok sa týka náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať
návrh na vyhlásenie konkurzu tým, že so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. T. toho I. súd
J. republiky v odôvodnení uvedeného rozsudku poukázal na rozhodnutie č. R XX/XXXX, týkajúce sa

náhrady škody spôsobenej výkonom verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu
na majetok dlžníka sa posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného, ako predpokladu vzniku
zodpovednosti štátu sa odvíja odo dňa, keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného
rozvrhového uznesenia. U. rozsudok sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX nepolemizuje so závermi rozhodnutia R XX/XXXX, ale súčasne berie do úvahy rozhodnutie R

XX/XXXX, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa môže byť zodpovedaná aj
skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti I. súd J. republiky uviedol, že miera
možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne
pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia
konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných

nárokov,takženezaisteníveriteliadruhejtriedyneobdržiaprirozvrhunič.ZoznačenéhorozsudkuI.súdu
J. republiky nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu
konkurzného konania. Z tohto rozsudku I. súdu J. republiky teda vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku
zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, žepoškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu, 2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda,
možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom
schválení konečnej správy. V prejednávanej veci v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok X.

nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty, preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať
konečnú správu o speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému
rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky žalobkyne nie je vyriešená (nie je celkom
zrejmé, že v rámci konkurzného konania nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku
škody.

XX. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
predpísaným spôsobom, odvolací súd ju považuje za nedôvodnú a účelovú, keď z obsahu spisu je
zrejmé, že žaloba, následné podania žalobkyne a vyjadrenie žalovaného boli vzájomne stranám sporu
súdom prvej inštancie doručované pred pojednávaním nariadeným na prejednanie veci samej. Z
obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa X.X.XXXX pred prvoinštančným súdom vyplýva, že súd prvej

inštancie oboznámil strany sporu s obsahom listinných dôkazov predložených v priebehu konania. To
znamená, že žalobkyňou vytýkané procesné pochybenie súdu prvej inštancie o riadnom nevykonaní
dokazovania nevyhnutného k preukázaniu rozhodujúcich skutočností spôsobom uvedeným v § X29
ods.1 T. respektíve v § 204 H. nebolo odvolacím súdom zistené.

XX. Obsah odvolania žalobkyne nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom
konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu
skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie
založilsvojerozhodnutie.M.prvejinštancieskutkovézisteniačerpalzlistinnýchdôkazovatietoskutkové

zistenia nie sú v rozpore s ich obsahom. S poukazom na uvedené odvolací súd v plnom rozsahu neuznal
opodstatnenosť argumentácie žalobkyne na ktorej založila svoje odvolacie dôvody a rozsudok súdu
prvej inštancie postupom podľa § 387 odseky X H. ako vecne správny potvrdil.

XX. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. X a § 262 ods. X

H.. E., ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu XXX%. V zmysle § X62 ods. 2 H. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

XX. Na záver odvolací súd upozorňuje súd prvej inštancie na zrejmú nesprávnosť v záhlaví rozsudku,
keď v označení žalobkyne nesprávne uviedol, že je zastúpená zákonným zástupcom, čo je potrebné
opraviť vydaním opravného uznesenia.

XX. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).