Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/68/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817208659
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8817208659.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831
154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, právne zastúpeného: JUDr.
Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: K. Q., R..:
XX.XX.XXXX, D. N. Š. XXX/XX, XXX XX H. R. T., o zaplatenie 1.570,78 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. XCsp/XXX/XXXX - XX, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a III. a v rozsahu zrušenia mu vracia na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v I. výroku
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 915,45 Eur spolu s riadnym úrokom vo výške 410,58

Eur a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 915,45 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to
všetko jej povolil uhradiť v 40-eurových mesačných splátkach, splatných vždy každého 25-teho dňa toho
ktorého mesiaca, začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok. V
II. výroku tohto rozsudku súd žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol a III. výrokom vyslovil, že
žalobcovi priznáva náhrada trov konania v rozsahu 68%, ktoré je povinná zaplatiť žalovaná s tým, že o
výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením prvoinštančného súdu po právoplatnosti

tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
(ďalej len „Obchodný zákonník“); § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“ alebo „ZoSÚ“); § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o

ochrane spotrebiteľa; § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 517, ods. 1, 2, zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“); § 3, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v
znení účinnom do 31.01.2013.

3. Na základe vykonaného dokazovania vychádzal súd prvej inštancie z preukázaného skutkového
stavu, že medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako

veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 23.09.2014 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške
1.200,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 48 mesačných splátkach, a to od 20.11.2014 vo
výške 40,65 Eur mesačne, k 20. dňu kalendárneho mesiaca do 20.10.2018. Nakoľko žalovaná porušila
zmluvu tým, že ju riadne nesplácala, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť ku dňu
22.11.2016. Súd prvej inštancie mal tiež za nepochybné, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu je

teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade
aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 onekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že
v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2
písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet

splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité
a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. V zmluve je uvedený iba počet splátok a
výška celkovej mesačnej splátky bez rozdelenia istiny a úrokov. Takéto znenie zmluvy je pre bežného
spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. XCo/XXX/XXXX.

Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je
potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Ďalej doplnil, že ak by sa súd zaoberal úrokovou sadzbou, dospel by k záveru, že ročná
úroková sadzba, ktorá je vo výške 22,90%, neprevyšuje úrokovú mieru podobného úveru v banke v čase
poskytnutia úveru. Úroková miera podobného úveru v bankách (od 1 - 5 rokov - 48 mesiacov) v čase
poskytnutia úveru (09/2014) činila úrok 12,57% p.a.. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru

medzi účastníkmi v danom prípade nie je dvojnásobne vyšší, ako bola priemerná úroková miera z úverov
poskytovaných v tomto období bankami. Tu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR XMCdo X/
XXXX zo dňa 31.07.2009 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XXX/XXXX. Súd prvej
inštancie tak prijal záver, že žalovaná je na istine úveru povinná zaplatiť už iba sumu 915,45 Eur (1.200
Eur - 284,55 Eur), teda sumu, ktorá mu bola zo strany žalobcu reálne poskytnutá a ktorú žalobcovi

nesplatila. Súd v tejto časti uplatnený nárok považoval za dôvodný a žalovanú zaviazal na zaplatenie
tejto sumy, ďalej považoval za dôvodný aj nárok žalobcu na zaplatenie riadneho úroku vo výške 410,58
Eur, a čo do zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Nakoľko sa žalovaná s plnením svojho peňažného záväzku
dostala dňom nasledujúcim po splatnosti úveru do omeškania t.j. dňom 17.12.2016, zaviazal ju súd
zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením OZ v spojení s nariadením vlády, a to vo

výške 5 % ročne dňom nasledujúcom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanému na plnenie v oznámení
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Vzhľadom na sociálnu a finančnú situáciu žalovanej, súd jej povolil
uspokojiť nárok žalobcu v splátkach.

4. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že medzi stranami sporu bola uzavretá úverová zmluva dňa

26.02.2013, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej peňažné prostriedky vo výške 5.000 Eur.
Medzi stranami sporu nebolo sporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa
vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch. Z obsahu
zmluvy vyplýva, že táto neobsahuje všetky obligátorne náležitosti, minimálne predpoklady použité pre
výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j/ ) a taktiež výška, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných

poplatkov ( §9 ods. 2 písm. k/). K tvrdeniu žalobcu, že zmluva obsahuje tieto náležitosti súd uviedol, že
v zmluve má byť oddelene uvedená minimálne výška úroku a istiny, pričom absencia týchto náležitosti
má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve je uvedená RPMN vo
výške 18,25% avšak podľa výpočtu súdu predstavuje 18,63% teda RPMN je uvedená v neprospech
spotrebiteľa, čo ma taktiež za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tak zo

žaloby, ako aj všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom nevyplýva, že by tento akýmkoľvek
spôsobom skúmal bonitu žalovanej z hľadiska zisťovania jej príjmov, pričom s poukazom na ustanovenie
§ 11 ods. 2 cit. zákona sa úver taktiež považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z prehľadu predloženého
žalobcom vyplýva, že žalovaná doposiaľ zaplatila sumu 4.386,24 Eur a bol jej poskytnutý úver vo výške
5.000Eur.Rozdielpredstavujesumu613,76Eur,nazaplateniektorejsúdžalovanúzaviazalspríslušným

úrokom z omeškania tak, ako to navrhol žalobca a priznal žalobcovi kapitalizovaný úrok z omeškania vo
výške 3,36 Eur. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že pomerne neúspešný žalobca nemá nárok na
náhradu trov konania a pomerne úspešnej žalovanej trovy nevznikli.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 255 ods. 2 C.s.p, keď súd prvej inštancie konštatoval, že z uplatnenej sumy 1.507,78
Eur bolo žalobcovi priznaných 1.326,03 Eur (istina + úrok), teda žalobca mal v konaní úspech 84% a
neúspech 16%, čo predstavuje úspech žalovanej. Žalobcovi po odpočítaní úspechu žalovanej, vznikol
nárok na náhradu trov konania v pomere 68% a preto súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhrada

trov konania v rozsahu 68%, ktoré je povinná zaplatiť žalovaná

6. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku č. II, ktorým súd 1. inštancie žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol a v súvisiacom výroku č. III o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolaniežalobca. V odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil
tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 244,75 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,15% p.a.
zo sumy 189,27 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od nadobudnutia

právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Namietal,
že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a určil úver za bezúročný a bez poplatkov a
rozhodnutie súdu prvej inštancie preto nie je správne. Právny názor súdu prvej inštancie, že úver je
nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu: a) považovania dohody o výške úrokov za
absolútne neplatnú a v rozpore s dobrými mravmi; b) nerozloženia úverových splátok na jej jednotlivé

zložky, tj. splátku istiny, úrokov a poplatkov, nie je správny a je v rozpore s čl. 10 Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES ako právne záväzným aktom Európskeho spoločenstva, ktorý má v
zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonom a zároveň aj v rozpore s právnym názorom
vyjadreným v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci P.-XX/XX, Home Credit
Slovakia, a.s. c/a J. D., ktorým sú slovenské súdy viazané. Predmetný rozsudok ako case-law Súdneho
dvora Európskej únie predstavuje primárny prameň európskeho práva v kategórii právne záväzné akty

Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré podľa článku 7 odsek 2 druhá veta Ústavy SR
majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora EU je
tak právne záväzný aj pre všeobecné súdy SR. Súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa §
3 ods. 1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách, napr. v prípade šikanózneho výkonu práva
účastníkom zmluvného vzťahu. Korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a

nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Nie výška
úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom
pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Veličina vyjadrená prostredníctvom
RPMN predstavuje celkovú odplatu spojenú s úverom, t.j. navýšenie úveru, ktoré je povinný dlžník
veriteľovi zaplatiť a tento faktor je rozhodujúci pre ustálenie primeranosti odplaty. Výška dojednanej

odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 28,32% neprevyšuje odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ust. § 53 ods.
6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou
maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § la ods.
1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 platného a účinného od 01.09.2014. Žalobca podporne odkázal

na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach pod č.k. XCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 25.01.2018. Súdny
dvor EÚ rozhodol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice stanovuje, že zmluva musí uvádzať
iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. Z článku 10 ods. 2 písm. i) a článku 10 ods. 3.
uvedenej smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek
počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Vzhľadom na jasné znenie

týchto ustanovení konštatoval, že Smernica 2008/48/ES nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o
úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Ustanovenie článku 10 ods. 2 písm. u) Smernice
2008/48/ESsanemávykladaťtak,žeoprávňuječlenskéštáty,abyvosvojejvnútroštátnejprávnejúprave
stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods.
2 uvedenej smernice. Na základe vyššie uvedeného sa má článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice

2008/48/ES vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny
po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej
splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto
smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
Súdny dvor Európskej únie tak rozhodol, že ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch (súčasný § 9 ods. 2 písm. k) z.ě. 129/2010 Z.z.) je v rozpore so Smernicou
2008/48/ES, t.j. záväzným prameňom práva. Tiež vylúčil oprávnenosť sankcie straty nároku na úroky a
poplatky v prípade, že úverová zmluva neobsahuje rozdelenie úverovej splátky na jej jednotlivé zložky,
t.j na časť istiny, časť úrokov a časť poplatkov, podľa vnútroštátneho práva, keďže nejde o obligatórnu
náležitosť úverovej zmluvy v zmysle Smernice 2008/48/ES a tak ani o takú náležitosť, ktorej absencia by

bola spôsobilá spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Z rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ C-42/2015 možno vyvodiť záver, že iba porušenie povinnosti veriteľa podstatným spôsobom
môže byt' sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky. Právny predchodca žalobca
neporušil žiadne povinnosti, preto žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie zmluvne dojednaných úrokov
ako odplaty poskytnutého úveru. V tejto súvislosti odkázal žalobca na uznesenie NSSR pod sp. zn.

XCdo/XXX/XXXX zo dňa 22.02.2018, ktorým je právny názor súdu I. inštancie o nutnosti rozloženia
úverovej splátky na jej jednotlivé zložky vyvrátený. Žalobca je názoru, že v predmetnom spore mu vzniklo
právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky v rozsahu uplatnenom v žalobe ako aj právo na náhradu trov
konania a trov právneho zastúpenia. V prípade, ak by súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel vcelom rozsahu, vznikol by žalobcovi aj nárok na plnú náhradu ním uplatnených trov konania v konaní
pred súdom prvej inštancie ako plne úspešnému účastníkovi konania v súlade s ust. § 255 ods. 1 C.s.p..

7. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalovaná k žalobcom podanému odvolaniu
nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej
len „C.s.p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.),

oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd
viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z
iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady
konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380

ods. 1, 2 C.s.p.). Po prieskume rozhodnutia v napadnutom rozsahu podľa vyššie uvedených zásad (§
379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nove rozhodnutie.

9. Závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku považuje odvolací súd

vzhľadom na odvolacie dôvody ako predčasne a nedostatočne odôvodnené z hľadiska skutkového
posúdenia zmluvy a právnej argumentácie súdu prvej inštancie.

10. Odvolateľ mal za to, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil argumentáciu svojho rozhodnutia o zamietnutí
žaloba vo zvyšnej časti na právnom názore, podľa ktorého je potrebné považovať spotrebiteľský
úver, poskytnutý žalobcom žalovanej na základe zmluvy, za bezúročný a bez poplatkov, pre absenciu
obligatórnej zákonom stanovenej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neuvedením výšky, počtu
a termínov splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy).

12. Súd prvej inštancie sa dopustil nesprávnej interpretácie inak správne použitej právnej úpravy,
týkajúcej sa vymedzenia splátok úveru ako jednej z podstatných náležitostí spotrebiteľských zmlúv o
úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Základnou spornou otázkou bolo, či predmetná

zmluva obsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. - výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

13. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“)

zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia.
Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i/ Smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade
amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z

účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy
o úvere. V tomto ustanovení Smernica vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky
s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i
dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere

môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné
len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o
úvere.Článok 10 ods. 3 Smernice k tomu dodáva, že v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i/ Smernice
veriteľsprístupníprespotrebiteľavýpiszúčtuvoformeamortizačnejtabuľky,atobezplatneakedykoľvek
počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

14. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa uvádza, že predložený
návrh zákona „je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ESESz23.apríla2008ozmluváchospotrebiteľskomúvereaozrušenísmerniceRady87/102/
EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový

trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy
k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do
slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.

15. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany
spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru,

nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú
výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí
byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si
povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

16. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať v zmysle písm. k/ výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia; podľa písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

17. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

18. Európsky súdny dvor v rozsudku z 9.11.2016 vo veci C 42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti J.
D. (ďalej len Rozsudok) konštatoval, že článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má vykladať v
tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa

odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s
istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h/ stanovuje, že
zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
úveru na účely splatenia (bod 52 Rozsudku). Z článku 10 ods. 2 písm. i/ Smernice a článku 10 ods. 3

Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby
trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku); pričom Smernica
nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Pokiaľ
ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám
povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v

oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice sa
má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice
bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave (bod 59

Rozsudku).

19. Citovaný rozsudok Európskeho súdneho dvora konštatoval, že Smernica bráni členským štátom,
aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti,
než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných

súdov Slovenskej republiky vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere
zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
úveru na účely splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva ospotrebiteľskom úvere ... musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom

zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo
transponovať Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo
prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods.
2 Smernice.

20. Odvolací súd v tejto súvislosti najmä poukazuje aj na zhodný názor Najvyššie súdu Slovenskej
republiky k výkladu sporného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vo svojom uznesení
sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 22.2.2018 v obdobnej veci eurokonformným výkladom predmetného
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel
ako dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od
dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok

po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/
zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje,
čo splátka úveru zahrňuje. V predmetnom konaní nebolo sporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
má všeobecné náležitosti podľa Občianskeho zákonníka. Sporným nebolo ani to, že vymedzuje tiež

celkovú výšku úroku, výšku mesačnej anuitnej splátky, počet splátok a termíny splátok. Pokiaľ ide o to, či
zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok
istiny úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm.
k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o
úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká

časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky.
Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v
číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná)
pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenáva, že aj v
zmysle Rozsudku zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi

splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť
spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky.

21. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm.

k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie Najvyšší súd Slovenskej
republiky uzavrel, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba
tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte,
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým

neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom
a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a
iné poplatky.

22. Zákonom č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z.
v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe k tomuto zákonu
sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom

na závery vyjadrené v cit. rozsudku SD EU. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším
vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo - podľa názoru vec
prejednávajúceho senátu najvyššieho súdu - možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej
úpravy jeho eurokonformným výkladom.

23. Vzhľadom na aktuálnu judikatúru má odvolací súd za to, že predmetná úverová zmluva obsahuje
obligatórnu náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a záver súdu prvoinštančného súdu o tom, že
predmetný úver sa považuje v dôsledku absencie tohto údaja za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11ods. 1 písm. a/ citovaného zákona potom nie je opodstatnený a dôvodný. Vzhľadom na opodstatnenosť
námietky odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení v otázke splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z ust. § 9 ods. 2

písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z., ktorá je podkladom pre záver o tom, či poskytnutý spotrebiteľský úver je
alebo nie je bezúročný (§ 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z.), odvolací súd uzatvára, že odvolanie
žalobcu je dôvodné.

24. V dôsledku prijatia vyššie uvedeného nesprávneho právneho záveru sa potom súd prvej inštancie

nezaoberal právnou a vecnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatňovaných úrokov a poplatkov,
a neposkytol tak žalovanému spotrebiteľovi ex offo súdnu ochranu jeho práv a v tomto smere nevykonal
ani potrebné dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

25. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že z dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie
k výkladu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., nie je možné vyvodiť, že poskytnutý úver je

bezúročný a bez poplatkov. Vo veci rozhodol predčasne a rozhodnutie zaťažil vadou nesprávneho
skutkového a právneho posúdenia veci.

26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zrušil a vec v zmysle §

391 ods. 1, 2 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie riadiť sa právnym názorom vysloveným
odvolacím súdom v tomto rozhodnutí, opätovne vec prejednať a rozhodnúť s tým, že sa vysporiada s
odvolacíminámietkamižalobcuazohľadnískutočnostiuvádzanéodvolacímsúdom.Zatýmúčelombude

povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní v právoplatne neskončenej vrátenej časti opätovne
vec preskúmať, zaoberať sa pritom vecnou aj právnou dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov na
úroky a poplatky, za tým účelom v súlade s ustanovením § 295 C.s.p. doplniť dokazovanie, jeho výsledky
nadväzne opätovne komplexne vyhodnotiť, posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení.
Nové rozhodnutie je potrebné riadne a náležite odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby

bolo presvedčivé.

28. Keďže výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie je súvisiacim výrokom (§ 379 písm. a)
C.s.p.), odvolací súd súčasne so zrušením II. výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zrušil aj
III. výrok o trovách konania. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o

trovách prvoinštančného konania, ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2,
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).