Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. november 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9Pc/8/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718202029

Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1718202029.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku samosudkyňou JUDr. Zuzanou Lapšanskou v právnej veci
navrhovateľa: W. M., bytom v S.Q. A., Y. L. Č.. XXX/X, proti plnoletému dieťaťu: W. M., bytom v Š., E.
Č.. XXX, o zrušenie vyživovacej povinnosti

r o z h o d o l :

Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na plnoleté dieťa: W. M., N.. XX.XX.XXXX, určenú

rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. XXP XX/XXXX-XX, počnúc dňom 01.09.2018.

Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 02.10.2018 sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti
voči plnoletému dieťaťu, určenej rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III , č.k. XXP XX/XXXX zo
dňa 10.05.2007 z dôvodu, že plnoleté dieťa už neštuduje.

2. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.

3. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. XXP XX/XXXX zo dňa 10.05.2007 bola navrhovateľovi
určená vyživovacia povinnosť na dieťa 3500,- Sk mesačne.

4. Plnoletá dcéra navrhovateľa ukončila štúdium na vysokej škole dňa 22.07.2018 a do 31.08.2018 mala
status študentky.

5. Obe strany zhodne uviedli, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

8. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného( veta prvá ).

9. Podľa § 77 ods. 1 vety prvej a druhej ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho priznať len
odo dňa začatia súdneho konania.10. R 100/1967: Schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo, nie je závislá na dosiahnutí určitej vekovej
hranice; nie je teda dôvodom na to, aby sa plnenie vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu
obmedzovalo vopred dosiahnutím určitej vekovej hranice dieťaťa (napr. nadobudnutím plnoletosti).

11. R 74/1969: Schopnosť maloletého dieťaťa samo sa živiť nemožno posudzovať len so zreteľom na
dosiahnutý vek a stupeň telesnej a duševnej vyspelosti, ale aj so zreteľom na to, ako je maloleté dieťa
po mravnej a charakterovej stránke pripravené menovite výchovným pôsobením

12. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť),
a nie až na základe rozhodnutia súdu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá dovtedy,
kým deti (aj po dosiahnutí plnoletosti) nie sú schopné samy sa živiť (napr. počas prípravy na budúce
povolanie ) a podieľať sa svojou činnosťou na spoločensky užitočnej práci.

13. Odporkyňa ukončila štúdium, prípravu na povolanie a je schopná samostatne sa živiť. Plnenie

vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné
samostatne sa živiť. Kedy nastane takýto moment, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom
rozhodujúcimi faktormi sú vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť sa zamestnať a podobne. Len
samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej - hocijakej zárobkovej činnosti nestačí, aby došlo k
zániku vyživovacej povinnosti. Dôležitým faktorom je i to, či existuje reálna možnosť zamestnať sa vo

vyštudovanom odbore. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samostatne sa živiť vtedy, keď
je schopné zabezpečovať si svoje potreby.

14. V danom prípade boli splnené všetky podmienky na to, aby vyživovacia povinnosť navrhovateľa
nepokračovala, nakoľko po ukončení štúdia má odporkyňa všetky predpoklady na to, aby sa zamestnala

a vlastnou prácou si zarábala na svoje potreby. Súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa počnúc
dňom 01.09.2018.

15. Trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné
odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

Podľa§358Civilnéhosporovéhoporiadku,odvolanielenprotiodôvodneniurozhodnutianiejeprípustné.

Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 367 ods. 1 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.