Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. december 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Cb/190/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316211803
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316211803.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: E. K., K. XXX/XX,

XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, zast. AK KRAL PARTNERS s.r.o., Kukučínova 7, 040 01 Košice,
proti žalovanému: UTELS, s.r.o., Košická 2504/10, 066 01 Humenné, IČO: 44 116 462, zast. JUDr.
Miroslavom Korchom, advokátom, AK Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, o zaplatenie sumy 1 100,-
eur s prísl. , t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 100,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,05 % ročne zo sumy 1 100,- eur od 07.07.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.12.2016 domáhal vydania rozhodnutia v
znení uvedenom vo výroku tohto rozsudku. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe objednávky
žalovaného zo dňa 22.05.2016 spolu s ďalšími živnostníkmi a to I. J., S. K. a I. V. vykonal pre žalovaného
ako objednávateľa v subdodávke elektroinštalačné práce na stavbe v Nemecku - Am Kai 7, 44263
Dortmund, s dohodnutou hodinovou odmenou 11,- eur so splatnosťou faktúry 28 dní od jej prijatia
žalovaným. Vykonané práce žalovanému na základe nemeckým investorom (zmluvným partnerom

žalovaného) potvrdeného súpisu prác zo dňa 08.06.2015 vyfakturoval žalobcovi faktúrou č. 4, vo výške 1
100,- eur, so splatnosťou 06.07.2015. Faktúra nebola zo strany žalovaného zaplatená. Keďže žalovaný
je ako dlžník v omeškaní so zaplatením časti peňažného záväzku, je mu podľa § 369 Obchodného
zákonníka povinný zaplatiť úroky z omeškania.

2.Tunajšísúdvskrátenomkonanídňa18.01.2017žalobežalobcuvcelomrozsahuvyhovelatovydaním
platobného rozkazu č.k. 7Cb/190/2016-16. Žalovaný v zákonnej lehote podal proti platobnému rozkaz

odpor. Jeho podanie odôvodnil tým, že uzavrel dňa 23.05.2015 zmluvu o výkone prác č. 10/2015 so
žalobcom. Podľa tejto zmluvy žalobca porušil článok IX. Zánik a ukončenie zmluvy v znení: „zmluva
končí dohodou zmluvných strán, ktorá musí mať písomnú formu. Výpovedná lehota je jeden mesiac
a začne plynúť od prvého dňa nasledujúceho mesiaca ako bola výpoveď doručená," na ktorý sa
následne vzťahuje článok VII. Zmluvné pokuty: „ zhotoviteľ, alebo pracovník (zamestnanec zhotoviteľa)
pri svojvoľnom opustení pracoviska a nenastúpení do práce a nepokračovaní vo výkone prác, zaplatí
objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 2 000,- eur. Žiadna výpoveď zo strany žalobcu žalovanému

nebola doručená.

So žalobcom a jeho spolupracovníkmi I. J., I. V., S. K., K. J., I.L. T., C. K. a C. W. spolupracoval
od 17.10.2014. Od tejto doby až po vzniknutú situáciu 08.06.2015 spomínaní živnostníci vykonalinespočetné množstvo práce v spolupráci s jeho firmou a vystavili mnoho faktúr. Všetky tieto faktúry
boli riadne zaplatené v dobe splatností, alebo iba s krátkym omeškaním. Podmienkou spomínaných
živnostníkov bolo, aby pracovali všetci ôsmi spoločne na jednej stavbe, lebo takto sú vraj zabehnutí.

Po ukončení predchádzajúcej stavby, uzavrel novú zmluvu ako subdodávateľ pre nového nemeckého
zadávateľazákazkysnástupomod26.05.2015vDortmundevpočteštyrochmontážnikov.Žalobcaspolu
s ďalšími živnostníkmi a to I. J., I. V. a S. K. vycestovali na stavbu ale s podmienkou, že ak sa „uchytia"
na stavbe v priebehu týždňa, nemecký zadávateľ zákazky musí vytvoriť miesto aj pre ďalších štyroch
pracovníkoch, aby opäť pôsobili ako celok. Dňa 01.06.2015 mu skupinka, ktorá ostala na Slovensku

čakať, napísala e-mail v znení: „Zdravim volali nam ze kontrola dopadla dobra ze su snimi spokojny
chceme vediet kedy mozme nastupit my. Dakujem za odpoved."Na základe tohto e-mailu a komunikácie
so zadávateľom bol dohodnutý od 08.06.2015 nástup zvyšných štyroch živnostníkov. Dňa 04.06.2015 vo
večernýchhodináchmuoznámiliS.K.,I.J.,I.V.aE.K.,žedostalilepšiuponukuvRakúsku,taksabaliaa
odchádzajú preč. Keďže spoločnosť UTELS, s.r.o., nebola schopná dodať ôsmich ľudí od 08.06.2015 na
stavbe v Dortmunde, bola úhrada faktúry pozastavená a vykonané práce žalobcu jeho spolupracovníkov

za obdobie od 26.05.2015 do 06.06.2015 neboli vyplatené. Až na základe týchto skutočností, bola dňa
20.07.2015 odoslaná dohoda o ukončení zmluvy o výkone prác a sankcia za nedodržanie výpovednej
lehoty vo výške 2 000,- eur. Chcel to vybaviť vzájomnou dohodou, že došlo k pochybeniu z ich strany,
ale kvôli lojálnosti zo strany spol. UTELS, s.r.o., že spolupracovali dlhšiu dobu, tak to budú akceptovať
a žiadna strana si nebude nič nárokovať.

Podľa objednávky medzi žalobcom a spol. UTELS, s.r.o., mu nebolo doručené: A1 potvrdenie zo
sociálnejpoisťovne,formulárfreistellungsbescheinigung,ktorýoslobodzujenavrhovateľaplatiťstavebnú
daň v Nemecku a podpísaný súpis prác (súčasť podpísaných odpracovaných hodín). Nespomína si ani
o podpísaní faktúry doplnenej o tretí bod s gramatickými chybami v znení: „Odberatel svojou pečiatkou

a vlastnoručným podpisom sa zavezuje že faktúra bude uhradena do 14 dni. " Faktúru žalobcovi
podpísal, pretože nemal žiaden úmysel mu ju nezaplatiť, ale určite nie s tretím bodom na faktúre, a do
dnešného dňa mi nebola doručená opečiatkovaná a podpísaná faktúra žalobcom. Spol. UTELS, s.r.o.
bola doručená mailom nepodpísaná faktúra viď príloha, bez tretieho bodu.

3. Vo veci súd nariadil pojednávanie.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to objednávkou zo dňa
22.05.2015, súpisom vykonaných prác v nemeckom jazyku, faktúrou č. 4, zmluvou o výkone prác č.
10/2015, písomnými vyjadreniami strán sporu, výpoveďami strán sporu, výpoveďami svedkov a zistil

tento skutkový stav veci:

5. Objednávkou zo dňa 22.05.2015 adresovanou žalovaným žalobcovi, žalovaný objednal u žalobcu
vyhotovenie elektroinštalačnej práce v Nemecku, na stavbe na adrese Am Kai 7, 44 263 Dortmund.
Dohodnutá hodinová odmena bola 11,- eur. Odberateľ zákazky mal predložiť odbornej spôsobilosti

v elektrotechnike, občiansky preukaz, živnostenský list, A1 potvrdenie zo sociálne poisťovne,
freistellungsbescheinigung. Nástup bol dňa 26.05.2015 a termín ukončenia prác 31.08.2015. Fakturácia
14 dní (spolu s podpísaným súpisom a podpísaním odvedených prác). Platobné podmienky: 28 dní po
prijatí faktúry.

6. Zo súpisu vykonaných prác v nemeckom jazyku vyplýva, že žalobca vykonával práce v období od
26.05.2015 do 06.06.2015. Tento súpis je datovaný z 08.06.2015 a je podpísaný - nečitateľný podpis.

7. Faktúrou č. 4 zo dňa 08.06.2015 žalobca žalovanému vyúčtoval cenu vykonaných prác vo výške
1 100,- eur. Faktúra je opatrená podpisom p. Q., konateľa žalovaného. Lehota splatnosti faktúry bola

08.06.2015. V bode 3. faktúry je uvedené, že odberateľ svojou pečiatkou a vlastnoručným podpisom sa
zavezuje že faktura bude uhradena do 14. dní.

8. Podľa zmluvy o výkone prác č. 10/2015, táto mala byť uzatvorená medzi stranami sporu dňa
23.05.2015. Predmetom bolo vykonávanie elektromontážnych prác pre objednávateľa (žalovaného) zo

strany zhotoviteľa (žalobcu)

Podľa Článku II. Zmluvy, zhotoviteľ vykoná práce v rozsahu, kvalite a lehotách podľa požiadaviek.
Dohodnutá zmluvná cena za vykonanie prác je 11,- eur za jednu efektívne odpracovanú hodinu.Podľa Článku VI., bod 1. Zmluvy, úhrada ceny za práce bude realizovaná zaplatením skutočne
vykonaných prác, ktoré budú potvrdené objednávateľom alebo povereným pracovníkom, resp. riadiacim

pracovníkom priamo na stavbe v stavebnom denníku alebo na základe denného súpisu odpracovaných
hodín a následným schválením a podpisom, resp. ním dohodnutým dokladom. Úhrada ceny je možná
len odovzdaním niektorého zo spomenutých podkladov, ktoré sú relevantné pre objednávateľa na
vystavenie faktúry.

Podľa Článku VI., bod 2. Zmluvy, faktúry za vykonané práce bude zhotoviteľ odosielať objednávateľovi
po 14-tich odpracovaných dňoch, ak nie je dohodnuté inak a objednávateľ tieto uhradí do 21 dní od
vystavenia faktúry.

Podľa Článku VIII. Zmluvy, zmluvné strany sa dohodli na týchto zmluvných pokutách a sankciách -
zhotoviteľ, alebo pracovník pri svojvoľnom opustení pracoviska a nenastúpení do práce a nepokračovaní

vo výkone prác, zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 2 000,- eur.

9. Žalovaný písomným podaním zo dňa 08.07.2015 označeným ,,Dohoda o ukončení zmluvy o výkone
prác č. 10/2015 „“ adresovaného žalobcovi mu oznámil, žalobca porušil povinnosti podľa článku
VIII., podľa článku IX. a to tým, že dňa 08.06.2015 svojvoľne opustil bez vedomia a súhlasu svojho

nadriadeného pracovisko, z čoho dôvodu mu vznikla neospravedlnená neprítomnosť v práci. Na základe
uvedeného preto s ním okamžite ukončuje pracovný pomer pre porušenie zmluvných podmienok
závažným spôsobom a udeľuje mu zmluvnú pokutu vo výške 2 000,- eur a následne s ním objednávateľ
rozväzuje zmluvu o výkone prác zo dňa 23.05.2015.

10. Dňa 22.05.2015 žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu o vystavenie tlačiva PD A1 z dôvodu vyslania
samostatne zárobkovo činnej osoby na územie iného členského štátu EÚ.

11.Žalobcavpísomnomvyjadrenízodňa11.05.2017uviedol,že prežalovanéhonazákladeobjednávky
vykonal elektroinštalačné práce na stavbe podľa objednávky žalovaného tak, ako to opísal v návrhu

na vykonanie platobného rozkazu. Na pravde sa nezakladá tvrdenie žalovaného, že porušil záväzok
vyplývajúci zo zmluvy o výkone práce. Túto zmluvu považuje za neplatnú od začiatku, resp. táto
zmluva vôbec nevznikla. Ničím nepreukázané sú tvrdenia žalovaného o spôsobe komunikácie na práci
v Nemecku a o spôsobe skončenia vykonávania prác. Vykonávanie prác na zákazke v Nemecku ukončil
spolu s ďalšími živnostníkmi (S. K., I. J. a I. V.) dohodou so žalovaným. Po skončení prác na zákazke v

Nemecku jemu a ostatným živnostníkom žalovaný potvrdil zaplatenie ceny vykonaných prác. Zmluvná
pokuta medzi nimi nikdy nebola platne uzavretá a aj v prípade potvrdenia jej platnosti súdom, by bola
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Namieta aj výšku zmluvnej pokuty a v prípade jej
platnosti navrhuje súdu ju znížiť

K svojmu vyjadreniu žalobca pripojil emailovú komunikáciu so žalovaným zo dňa 05.06.2015, čas. 21.33
hod, z ktorej vyplýva, že žalovaný v prílohe zasiela potvrdenie ohľadom vyplácania faktúr z terajšej
stavby v Dortmunde a že je potrebné zaslať podpísané hodiny a súpisy prác.

Z potvrdenia žalovaného zo dňa 04.06.2015 adresovaného žalobcovi a pánom I. J., I. V. a S. K. vyplýva,

že týmto dokladom spol. UTELS s.r.o. potvrdzuje, že úhrada faktúr zo stavby v Dortmunde prebehne
podľa splatnosti v objednávke, t.j. do 28 dní po doručení faktúry, podpísaných hodín stavbyvedúcim a
súpisom prác.

12. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že nie je pravdou, že posledná strana zmluvy bola podpísaná

dňa 23.05.2015. Objednávka mu bola doručená dňa 22.05.2015, podľa jeho vedomosti to bol piatok,
hneď v ten deň si vybavil aj potrebný formulár A1. Následne, keďže už mali vycestovať ich oslovil
žalovaný, že pre úrady v Nemecku potrebuje aj podpísanie zmluvy o vykonaní práce, a preto mu aj
predložil na podpis poslednú stranu zmluvy predložil v obci Chotča pred krčmou, kde sa stretli, ale to
bolo až 24.05.2015. Zmluvu v celosti obdŕžal až po tom ako sa vrátil z Nemecka po vykonaní prác s

tým, že keby si ju prečítal predtým tak takúto zmluvu by nikdy nepodpísal. Poukázsal na bežnú prax,
ktorá bola medzi stranami sporu pred podpísaním tejto zmluvy a vykonaním týchto prác, kde dovtedy
pre žalovaného vykonávali práce iba na základe objednávky bez toho, žeby museli uzatvárať osobitnú
zmluvu a v takomto prípade medzi stranami sporu nebol problém a cena vykonaných prác zo stranyžalovaného bola aj uhradená. Pri podpise poslednej strany zmluvy boli prítomní okrem neho aj pán
I. J., K. J., S. K. a pán E. K. a takisto bol prítomný pán G. X.. Pokiaľ sa jedná o samotné ukončenie
zmluvy tak poukázal na to, že pán K. ochorel a potreboval odísť z pracoviska, danú skutočnosť oznámil

aj žalovanému, ten na to reagoval tak, že pokiaľ má zdravotné problémy nech odíde on iba sám. S
tým on nesúhlasil, vzhľadom na uvedené preto mu povedal, že ukončuje práce na danom diele. Danú
skutočnosť žalovaný z ich strany akceptoval s tým, že ukončia práce na danom diele a požiadal o to,
aby počkali na pracovisku do času, kým tam prídu iní živnostníci, ktorí budú pokračovať v danom diele.
Zo strany žalovaného mu bolo doložené aj potvrdenie o akceptovaní faktúry zo dňa 04.06.2015, ktoré

sa nachádza v spise, kde žalovaný potvrdil, že faktúry budú žalobcovi uhradené, a to podľa splatnosti
k objednávke, t.j. do 28 dní po doručení faktúry žalovanému.

13. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že na základe telefonátu p. J. sa dostavil do obce Chotče, kde
už boli prítomní aj ďalší, ktorí s ním vykonávali prácu v zahraničí s tým, že sa dostavil za tým účelom, že
bolo pre žalovaného potrebné podpísať ďalšie papiere, ktoré sa vyžadujú pre práce v Nemecku. Pokiaľ

sa jedná o papiere, ktoré podpisoval, tak uviedol, že mu bola predložená nejaká zmluva pre nemeckú
stranu, tak mu to bolo povedané a on tento dokument aj podpísal. Bol mu predložený čistý papier a tento
aj podpísal. Pracoval u žalovaného už predtým, čiže nemal dôvod mu neveriť. Pán Q. ich s obsahom
zmluvy neoboznámil. Pri podpisovaní boli prítomní ešte p. J., p. K., p. T., ďalší p. K. s tým, že celkovo
ich tam bolo sedem. Za prácou do zahraničia následne vycestovali on, žalobca, pán K. a pán J.. O tom,

či aj ostatní boli vyzvaní na nástup do práce zo strany žalobcu nemal vedomosť.

Pokiaľ sa jedná o samotný výkon prác v Nemecku tak uviedol, že vycestovali večer, dostavili sa na
pracovisko potom ako sa zastavili v Stuttgarte, kde prevzali časť náradia od p. Š., pretože žalovaný
na tom trval, následne po príchode na pracovisko, tam sa skontaktovali so zástupcom nemeckej

spoločnosti, pre ktorú sa daná stavba realizovala, tento zástupca im povedal, čo je potrebné na danej
stavbe urobiť, bolo potrebné urobiť 2 byty za 1 týždeň, čo sa už im v tom čase videlo dosť nereálne
vzhľadom na rozsah prác, ale s týmto nakoniec aj súhlasili. Ohľadom výkonu prác boli usmerňovaní
iba zo strany zástupcu nemeckej spoločnosti a nie zo strany žalovaného. Nemali stanovený úkolový
rozsah prác, dané im bolo stanovené zo strany zástupcu nemeckej spoločnosti. Boli kontaktovaní zo

strany p. Š., ktorý ich upozornil na to, že sú povinní alebo že majú byty vykonať v rámci toho týždňa,
nakoľko potom im tam hrozia zmluvné pokuty. S pánom Š. nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu, predtým
ako nastúpili na výkon prác do Dortumundu však vykonávali práce aj v Stuttgarte a tam komunikovali s
p. Š.. Aj teraz išli za pánom Š. do Stuttgartu, aby tam vyzdvihli materiál a následne išli do Dortmundu.

V ďalšom uviedol, že práce v Nemecku boli ukončené z dôvodu, že on ochorel a nemohol už vykonávať
práce, ohľadom toho bol upovedomený žalovaný a to telefonicky p. J. s tým, že podľa jeho názoru traja
ľudiadanúprácuakýtambolrozsahnebolomožné,abyvčasvykonali.Žalovanýimpovedal,žemáodísť
iba on, že ostatní, aby ostali na pracovisku, s tým však ostatní nesúhlasili, o tom bol takisto žalovaný
upovedomený, v konečnom dôsledku žalovaný povedal, že za nich zabezpečí náhradu, že môžu odísť

z pracoviska s tým, že však musia na pracovisku zotrvať do príchodu nových náhradníkov a musia
odovzdať materiál a náradie, ktoré používali na danej stavbe. Náradie následne odovzdali osobám, ktoré
prišli zo Slovenska a odovzdali im to ráno po príchode na stavbu.

Ešte uviedol, že pokiaľ sa jedná o evidenciu dochádzky na pracovisku v Nemecku, ta o tom sa

spisoval záznam, príchod a odchod z pracoviska sa nezaznamenávali každý deň, v konečnom dôsledku
vykonané práce alebo rozsah vykonaných prác hodinovo zapisoval p. Fazekáš, ktorý vedel po nemecky
a toto sa následne predkladalo na odsúhlasenie stavby vedúcemu, ktorý bol prítomný na stavbe. On
stavbyvedúceho na pracovisku zahliadol možno 3 - 4 krát, pričom stavbyvedúci bol aj každé ráno
prítomný na stavenisku, pretože ho tam videl.

14. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese dňa 04.09.2017 uviedol, že na základe zmluvy
uzatvorenej so žalovaným žalobca vykonal elektroinštalačné práce, za tieto práce vyúčtoval cenu prác
a táto cena prác mu nebola zo strany žalovaného uhradená. Poukázal, že pokiaľ sa jedná o samotnú
zmluvu o vykonaní práce, tak podľa jeho názoru, táto zmluva nebola uzatvorená platne a poukazuje

na to, aj keby bola uzatvorená platne tak má za to, že nárok na zmluvnú pokutu na strane žalovaného
mu nevznikol. Medzi stranami sporu došlo k dohode o ukončení vykonávania prác v Nemecku a na
základe daného aj tieto práce žalobca ukončil a následne aj náradie, ktoré používal na vykonanie prác
žalovanému aj odovzdal. Pokiaľ sa jedná o samostatné vykonanie prác v Nemecku tak poukázal, žežalobca tieto práce vykonal čo je potvrdené aj súpisom hodín, ktoré vykonal žalobca v zahraničí a toto
potvrdenie je podpísané priamo zástupcom nemeckej spoločnosti, pre ktorú tieto práce boli vykonávané.

Z predloženého dokladu - súpis náradia vyplýva, že náradie špecifikované v tomto doklade bolo
odovzdané. Za odovzdávajúceho je podpísaný I. J. a podpis prijímajúceho je nečitateľný. Tento doklad
nie je opatrený dátumom.

15. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že zmluvu so žalobcom podpísal riadne. Zo strany žalobcu

nebola daná výpoveď danej zmluvy a poukázal na čl. 9, kde je stanovené, že výpoveď musí byť daná
písomne, výpovedná lehota je 1 mesiac. Tento úkon zo strany žalobcu voči nemu nebol vykonaný. Pokiaľ
sa jedná o ďalšie skutočnosti a ukončenie daného vzťahu medzi stranami sporu, nikdy nesúhlasil s tým,
aby žalobca opustil pracovisko v Nemecku, vôbec nevedel o tom, že jeden zo živnostníkov, ktorý na
danej stavbe pracuje mal zdravotné problémy. Aj keby to vedel, tak to nie je dôvod na to, aby všetci štyria
opustili dané pracovisko. Pokiaľ sa jedná o vystavené potvrdenie o tom, že budú vyplatené faktúry, tak v

tomto smere poukázal, že toto potvrdenie vydal, avšak v ňom aj uviedol, že tieto faktúry budú uhradené
až na základe predloženia doručenia faktúry, na základe predloženia podpísaných hodín stavbyvedúcim
a súpisu prác. Zo strany žalobcu mu súpis prác nebol nikdy predložený a takisto ani faktúra. Faktúru
podpísal, ale podpísal ju v čase, keď ešte nebola opatrená ani pečiatkou, ani podpisom. Pokiaľ sa jedná
o faktúru, ktorá je doložená v spise, takouto faktúrou nedisponuje, čiže nemá k dispozícii faktúru, ktorá je

opatrenápečiatkouatakistopodpisomžalobcu.Pokiaľsajednáosamotnépotvrdenieovyplácanífaktúr,
poukázal, že ho vydal pod nátlakom, a to v tom smere, že žalobca a ostatní živnostníci mu povedali, že v
prípade, ak takéto potvrdenie nevydá tak, že opustia pracovisko, všetok materiál a náradie tam nechajú
bez dozoru. Pokiaľ sa jedná o samotnú zmluvnú pokutu tak uviedol, že v tomto konaní žiada, aby súd
túto zmluvnú pokutu znížil, a to na sumu 1 100,- eur, čiže na sumu uplatneného nároku a žiada, aby súd

na túto zmluvnú pokutu prihliadal a nárok žalobcu z uvedeného dôvodu žalobcovi nepriznal.

16. Svedok S. K. vo svojej výpovedi uviedol, že základe objednávky, ktorá bola doručená zo strany
žalovaného, akceptoval jeho požiadavku ohľadom toho, žeby pre neho vykonával práce v zahraničí s
tým, že na základe tejto objednávky si následne aj vybavil papier, a to tlačivo A1 v Sociálnej poisťovni.

Následne na základe požiadavky žalovaného sa so žalovaným stretli všetci, on spolu so žalobcom a
ďalšími, a to p. J., p. C. K., G.. E. K. a p. T., v obci Chotča, a to pred pohostinstvom za tým účelom,
že im predložil na podpísanie poslednú stranu nejakého dokumentu, pričom tvrdil, že daný dokument
je potrebné podpísať za tým účelom, aby mohli vykonávať práce v zahraničí. Bolo to dňa 24.05.2015,
niekedy vo večerných hodinách, lebo sa už stmievalo, bolo to po futbale s tým, že zo strany žalovaného

žiadna zmluva im prečítaná nebola, bol im predložený iba posledný list zmluvy na podpis s tým, že pokiaľ
sajednáoprítomnosťzažalovanéhopridanomúkonebolprítomnýokremnehoešteajp.X..Prítomnípri
tom boli siedmi a všetci mali vycestovať do zahraničia a následne vycestovali do zahraničia za výkonom
prác iba p. K., J., G.. V. a on, ďalší 3 podľa jeho vedomostí nevycestovali. Nemá ani vedomosť o tom,
žeby zo strany žalovaného boli pán T., pán K. J. a pán C. K. vyzvaní na to, aby nastúpili na výkon prác

do zahraničia. Už predtým bol vo vzťahu ku žalovanému, kde pre neho vykonával práce v Stuttgarte,
kde v danom prípade zo strany žalovaného aj cena vykonaných prác bola uhradená, a preto nemal
dôvod pochybovať o tom, že zo strany žalovaného nebude zaplatený v prípade vykonania prác. Medzi
nimi bola dohodnutá časová práca a bola dohoda o 10 hodinách v rámci jedného dňa, nebol medzi
nimi stanovený rozsah prác a ani žiadna úkolová práca. Predmetom výkonu prác bola výstavba 2 bytov,

pričom už po príchode na miesto samé zistili, že daná skutočnosť nie je možná vzhľadom na rozsah
týchto prác. Pokiaľ sa jedná o to, že kto mu povedal alebo ľuďom, ktorí tam boli, že majú za 2 týždne tieto
byty dokončiť, tak uvádza, že táto požiadavka nevyšla zo strany žalovaného, ale bola im prednesená
zo strany zástupcu nemeckej spoločnosti, pre ktorú daná stavba bola aj vykonávaná. Ohľadom toho,
že je tam veľký rozsah prác a že nebude možné ich stihnúť v danom termíne uviedol, že bol o tom

upovedomený aj p. Š.. Zástupca investora v Nemecku chodil na stavbu vykonávať kontrolu prác zhruba
2 krát do týždňa vtedy, keď bol kontrolný deň

Pokiaľ sa jedná o samotný výkon prác pre žalovaného uviedol, že mali takúto dohodu, že po vykonaní
práce v rozsahu 5 dní následne odpracované hodiny im na mieste odsúhlasoval priamo zástupca

spoločnosti, pre ktorú sa stavba vykonávala, bol to občan Nemeckej republiky. Asi po 2 týždňoch
vykonávania prác ochorel ich kolega p. E. K., ktorý potreboval bezodkladne poskytnutie zdravotnej
starostlivosti a za tým účelom bol žalovaný telefonicky oslovený a bol o tom uzrozumený, pričom zo
strany žalovaného bolo uvedené, že on nesúhlasí s tým, aby opustili všetci stavbu s tým, že vzhľadom nadanúskutočnosťmôžedôjsťkomeškaniunatejtostavbe.Následne,nakoľkop.E.K.bolvtakomtostave,
že nebol spôsobilý vycestovať na Slovensko sám tak oni sa zhodli, že odídu spolu s ním, o tom opätovne
upovedomili p. Q., teda zástupcu žalovaného s tým, že tento im uviedol, že stavbu môžu opustiť až v

čase, keď zabezpečí on náhradu namiesto nich s tým, že je povinnosť z ich strany odovzdať aj všetko
náradie, ktoré používali pri výkone svojej práce. V súlade s tým, čo uviedol žalovaný, oni aj postupovali,
počkali do pondelka, kde následne na stavbu prišli ďalšie 3 osoby, ktoré mali nahradiť ich na tomto
mieste s tým, že oni im predviedli, čo majú na danej stavbe robiť, čiže uviedli im postup prác, ktorý majú
vykonávať na danej stavbe, následne došlo aj k odovzdaniu a prevzatiu náradia a potom všetci odišli

na územie SR. O všetkom telefonicky informovali žalovaného, rešpektovali jeho požiadavku, mali za to,
že tým, že odovzdali vercajch a prišli ďalší, že bola uzatvorená medzi nimi dohoda o ukončení týchto
prác a následne aj odišli. Zo strany žalovaného aj e-mailom mu bolo potvrdené, že im uhradí faktúry za
vykonanú prácu s tým, že pokiaľ sa jedná o tento doklad, tak tento doklad si oni od žalovaného vyžiadali
za tým účelom, aby oni mali istotu, že tieto práce, ktoré vykonali, že cena týchto prác bude uhradená.

Pokiaľ sa jedná o evidenciu odpracovaných hodín na danej stavbe, tak uviedol, že pri nástupe každý
deň na vrátnici, ktorá bola pred bytmi, ktoré sa stavali, tak bol prítomný zástupca investora nemeckej
spoločnosti s tým, že do knihy napísali svoj príchod a následne pri odchode napísali svoj odchod. Pokiaľ
sa jedná o vyplnenie dokladu - súpis odpracovaných hodín, tak tento za všetkých živnostníkov vypĺňal
žalobca, ktorý vie po nemecky. V ďalšom ešte uviedol, že počas realizácie stavby v Nemecku nebol na

pracovisku alebo na stavbe prítomný ani žalovaný a ani zástupca. Na stavbe bol iba prítomný zástupca
investora nemeckej spoločnosti. Po vykonaní prác faktúry vystavoval p. E. K., ktorý následne tieto faktúry
e-mailom zasielal priamo žalovanému, následne sa faktúry vytlačili a žalovanému ešte aj osobne
odovzdali oproti podpisu.

17. Svedok I. J. vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 24.05. sa stretli so žalovaným a s p. X., a to v obci
Chotča niekedy vo večerných hodinách pred pohostinstvom s tým, že dané stretnutie inicioval žalovaný,
a to za tým účelom, že v prípade vycestovania do zahraničia bolo pre jeho potreby potrebné podpísať
ešte nejaké doklady. Po príchode na miesto zo strany žalovaného mu bola predložená posledná strana
zmluvy, ktorú on podpísal. Následne im bolo zo strany žalovaného povedané, že majú vycestovať hneď

v noci do Stuttgartu, kde si majú prevziať veci a následne majú ísť na výkon prác do Dortmundu. Bolo
to možno okolo 20.30 hod. večer, už sa stmievalo, okrem neho tam bol prítomný aj p. S. K., G.. V., G..
K. J., G.. C. K., G.. I. T. a p. E. K.. Práce nakoniec vykonával on, potom to bol p. K., p. V. a p. J.. O tom,
žeby žalovaný aj ostatných vyzýval na nástup do práce, tak nemá vedomosť. Listina, ktorú podpísal mu
nebola prečítaná. Nebol zo strany žalovaného ani oboznámený s obsahom celej zmluvy. Bola mu daná

na podpis iba posledná strana. Zmluva mu bola následne doručená, ale až v čase, keď sa vrátil z výkonu
prác a bolo to možno 2 - 3 mesiace po tom ako vycestovali do zahraničia.

Vďalšomuviedol,žemuprišielajnejakýlist,kdesižalovanývočinemuuplatnilnároknazmluvnúpokutu,
bolotoniekedyzhruba2mesiacepotomakosavrátilizozahraničiadomov.Zostranyžalovanéhožiadne

vykonané práce neboli reklamované. Na danej stavbe bol prítomný zástupca nemeckej spoločnosti,
ktorý mal na starosti celú stavbu a v rámci výkonu prác, ktoré sa tam zabezpečovali, s týmto zástupcom
nemeckej spoločnosti komunikoval žalobca, ktorý vedel po nemecky. Žalovaný na stavbu nechodil.
Žalovaný ich telefonicky kontaktoval v čase, keď nastúpili na výkon prác, kde mu ozrejmili o aké práce
ide a poukázali na to, že ide o veľmi ťažké práce. Následne v strede týždňa volal priamo žalovaný s tým,

že povedal, že termín tak ako tam bol stanovený na dokončenie bytov musia oni dokončiť, uvádza, že
to bolo zrejmé 6 dní a ak nie tak bude uplatnená zmluvná pokuta vo vzťahu k vykonávateľom prác.

Na stavbe používali čiastočne ich náradie, ktoré bolo však menšie, ale veľké náradie, ktoré používali
na stavbe, tak to bolo náradie, ktoré bolo vo vlastníctve žalovaného alebo zabezpečené žalovaným.

Po nástupe ďalej partie, ktorá ich prišla na stavbu vystriedať, toto náradie odovzdali, spísali o tom aj
protokol, ktorý bol podpísaný jednou aj druhou stranou. Išlo o partiu, ktorá bola zabezpečená zo strany
žalovaného. Oni predtým komunikovali so žalovaným, a to za tým účelom, že jednej z kolegov ochorel a
bolo potrebné zo stavby odísť a vtedy, kde následne po dohode so žalovaným, kde ich požiadal, aby ešte
na stavbe ostali do pondelka, tam aj ostali, následne sa dohodli, že práce odovzdajú, tie práce odovzdali,

odovzdali aj náradie nastupujúcej partii, popísali práce, ktoré je potrebné na stavbe vykonať a následne
zo stavby aj odišli. žalovaný vo vzťahu k ním súhlasil s ukončením prác a s tým, že im faktúru preplatí
za vykonanú prácu, zo strany žalovaného im bol zaslaný e-mail, ktorý potvrdzoval, že cena vykonaných
prác bude uhradená.Vo vzťahu so žalovaným už bol aj pred tým a ich vzťah fungoval na základe objednávky, ktorá bola
zaslaná aj jemu s tým, že tieto objednávky oni akceptovali, vycestovali za prácou do zahraničia, v tomto

smere však na požiadanie žalovaného za tým účelom, že podľa jeho tvrdenia bolo potrebné podpísať
ešte iné doklady, preto, aby mohli vycestovať do zahraničia, tak oni tieto doklady podpisovali a nemali
dôvod mu v tom čase neveriť.

Pokiaľsajednáosamotnývýkonprácnastavbevzahraničí,takichvýkonkontrolovalzástupcainvestora

v Nemecku a to že každý druhý deň. K ukončeniu prác došlo po telefonickej dohode so žalovaným a z
jeho strany bola vznesená podmienka, že majú ostať do pondelka, v pondelok majú odovzdať náradie
a takisto majú oboznámiť nastupujúcu partiu s postupom prác, toto oni dodržali s tým, že im aj žalovaný
e-mailom potvrdil, že faktúry im budú uhradené. Súhlas s ukončením prác dal žalovaný jemu, nakoľko
o s ním telefonicky komunikoval.

V ďalšom uviedol, že súpis hodín odpracovaných na danom pracovisku vypisoval žalobca. Mali vykonať
alebo urobiť 2 byty za dobu 1 týždňa. K tomu či tento rozsah prác určil žalovaný sa nevedel vyjadriť. Bez
p. K., ktorý ochorel, by nestihli vykonať práce tak ako boli dohodnuté, bol to veľký rozsah prác a bez neho
by to nestihli v rámci toho týždňa tak ako to mali urobiť. Hodiny odpracované každý deň si každý deň
zaznamenávali s tým, že následne tieto hodiny raz za dva týždne boli odsúhlasované zo strany zástupcu

investora priamo v Nemecku a následne tieto odsúhlasené práce spolu s faktúrou boli zasielané e-
mailom p. Q. a následne tieto faktúry boli aj vytlačené a dané na podpis žalovanému. Odpracované
hodiny do záznamu zapisovali každý deň. Zástupca investora bol na stavbe každý deň, resp. chodil na
stavbu a mal možnosť kontrolovať, že kto na pracovisku je.

18. Svedok K. J. vo svojej výpovedi uviedol, že so žalovaným sa stretol v obci Chotča dňa 24.05. pred
pohostinstvom s tým, že to bolo vo večerných hodinách a podpísal poslednú stranu zmluvy, ktorá mu
bola predložená, išlo o prázdnu stranu. Iné doklady mu neboli zo strany žalovaného predložené. Okrem
neho tam boli prítomní p. S. K., G.. C. K., G.. I. T. a p. E. K.. O obsahu zmluvy nebol zo strany žalovaného
informovaný, bolo iba povedané, že sa jedná o doklady, ktoré je potrebné podpísať za účelom vykoná

práce v Nemecku. Žalovaný mu nenechal kópiu podpísaného dokladu a ani mu tento doklad nebol zo
strany žalovaného doručený. Následne však zo strany žalovaného nebol ani vyzvaný na nástup na
prácu do Nemecka. Od uvedeného dňa nebol v žiadnom styku so žalovaným. Na stretnutie sa dostavil
z dôvodu, že žalovaný mu prisľúbil, že v prípade, ak vycestujú štyria z nich do zahraničia za výkonom
prác, že aj oni následne budú tieto práce vykonávať v zahraničí. Štyria mali ísť do zahraničia na skúšku.

19. Svedok G. X. vo svojej výpovedi uviedol, že v sobotu v roku 2015 sa stretli v Chotči pred krčmou
s ďalšími 8 osobami, a to za tým účelom, aby sa uzatvorila zmluva o spolupráci za účelom vykonania
prác v Nemecku. Podľa jeho vedomostí jedna z týchto osôb danú zmluvu aj prečítala, pričom niektorí
mali k tejto zmluve aj pripomienky, kto prečítal túto zmluvu, resp. kto mal pripomienky k tomu sa vyjadriť

nevedel. Poukázal na to, že pokiaľ sa jedná o samotnú zmluvu, bola to zmluva, ktorú v obdobnom znení
mal uzatvorenú aj žalovaný so svojím objednávateľom v Nemecku, pričom takú obdobnú zmluvu mali
uzavretú aj s ďalším subdodávateľom z Čadce a vzhľadom na to, že na strane zúčastnených osôb sa
jednalo živnostníkov, tak za účelom toho, aby nevznikli problémy na stavbe v Nemecku tak za týmto
účelom túto zmluvu im dali podpísať.

Pokiaľ sa jedná o ukončenie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu tak v tomto smere uviedol, že zo
strany nemeckého spoločníka alebo priamo konateľa nemeckej spoločnosti bol telefonicky kontaktovaný
s tým, že na strane žalobcu a ostatných, ktorí vykonávali práce v Nemecku je problém, nakoľko zo stavby
chcú odísť za tým účelom, že majú zabezpečený výkon prác na inej stavbe v Nemecku. Bol zo strany

konateľa nemeckej spoločnosti upozornený na to, že musia zabezpečiť, ak by prišli na výkon týchto
prác iné osoby s tým, že dohoda bola taká, že práce v Nemecku budú vykonávať partie, a to po 4
osoby, čiže jedna partia 4 osôb mala striedať následne ďalšiu partiu 4 osôb. Vzhľadom na oznámenie zo
strany žalobcu a jeho spolupracovníkov daný stav by nemohol doplniť, pretože v Nemecku sa vyžaduje
za tým účelom vyplnenie rôznych papierov, ktoré by nebolo možné stihnúť. Následne na to telefonicky

kontaktoval p. J., kde mu p. J. v telefonickom rozhovore potvrdil, že chcú odísť z pracoviska, a to
za tým účelom, že majú zabezpečený výkon iných prác v Nemecku. Na to on povedal, že to nie je
možné, pretože im hrozí takisto zmluvná pokuta, a keď odídu, tak upovedomil p. J., že im nezaplatí cenu
vykonaných prác.Podľa jeho vedomostí ani p. Q. neakceptoval oznámenie žalobcu a jednoznačne povedal, ž zo stavby
nemôže odísť. V zmysle zmluvy bola stanovená alebo dohodnutá jednomesačná výpovedná lehota, že

s týmto by aj on nemal problém, za ten čas by si aj on mohol zabezpečiť náhradu namiesto žalobcu.
Na požiadanie žalovaného žalobca a ostatní ešte ostali na pracovisku do soboty a dovtedy aj práce
vykonávali. Podľa jeho vedomostí práce v Nemecku riadil p. Š. v Stuttgarte. Ďalej to mohla byť osoba,
ktorá bola určená priamo objednávateľom, teda nemeckou firmou a bola vo funkcii dá sa povedať
stavbyvedúceho na tejto stavbe, ktorá stavbu kontrolovala a riadila, pričom vzhľadom na obchodnú prax,

ktorú on pozná uviedol, že v niektorých prípadoch tento stavbyvedúci bol na stavbe celý čas, v niektorých
prípadoch tam chodil iba občas a kontroloval prácu. Pokiaľ sa jedná o danú stavbu, nevedel sa vyjadriť
k tomu, že či stavbyvedúci tam bol celý čas prítomný na stavbe, resp. iba niektoré dni.

20. Podľa § 536 ods. 1, 2, 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,Obchodný
zákonník“), zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje

zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu
zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo
hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava
alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň
určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase
dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na
cenu vykonaním diela.

Podľa § 550 Obchodného zákonníka, objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak
objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ
oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo
vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to
poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy (§ 354), je

objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,

vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

Podľa § 554 ods. 5 Obchodného zákonníka, odovzdaním zhotovenej veci nadobúda k nej objednávateľ
vlastnícke právo, ak ho do tejto doby mal zhotoviteľ, a na objednávateľa prechádza nebezpečenstvo
škody na zhotovenej veci, ak ho do tejto doby znášal zhotoviteľ. Ustanovenia § 444 až 446, § 455 až

459 a § 461 platia obdobne.

Podľa § 300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na
povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na
súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď
sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

21. Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“),

ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto
povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda.Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti.

22. Podľa § 324 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi plní včas a
riadne. Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol

odstúpením veriteľa od zmluvy.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a v čas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky

z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 369c ods.1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa
§ 369, § 369a a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

23. Podľa § 1 ods.1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (ďalej len ,,nariadenie“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas
celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 1 ods. 2 nariadenia, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku
1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe

Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej
o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto
kalendárneho polroka omeškania.

Podľa § 2 nariadenia, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa §

369c ods. 1 zákona je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

24. Podľa § 147 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, vzájomnou žalobou
je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak
navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako

prostriedok procesnej obrany žalovaného.

25. Základnou charakteristikou zmluvy o dielo je záväzok zhotoviteľa zhotoviť pre objednávateľa dielo v
dohodnutej cene a na svoje nebezpečenstvo. Znakom zmluvy o dielo je jej odplatnosť. Zmluva o dielo jeuzavretá okamihom, keď sa zmluvné strany dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy. Podstatnou
náležitosťou zmluvy o dielo je predmet diela, to znamená činnosť, ktorú má zhotoviteľ pre objednávateľa
vykonať. Ďalšou podstatnou náležitosťou je, že toto dielo musí byť vykonané na vlastné nebezpečenstvo

zhotoviteľa a poslednou podmienkou je, že ide o odplatný záväzkový vzťah, to znamená, že zhotoviteľ
má vždy nárok na odmenu dohodnutú v zmluve. Je však potrebné podotknúť, že výška samotnej odplaty
nemusí byť presne špecifikovaná v zmluve. Zmluva o dielo nemusí byť uzatvorená v písomnej forme.

26. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na základe písomnej objednávky

žalovaného žalobca pre neho vykonal elektroinštalačné práce na stavbe v Nemecku, v Dortmunde a
cena vykonaných prác medzi stranami sporu bola dohodnutá vo výške 11,- eur za hodinu efektívne
vykonanejpráce.Početodpracovanýchhodínžalobcombolodsúhlasenýapotvrdenýpriamozástupcom
nemeckého investora na stavbe v Nemecku. Cenu vykonaných prác žalobca žalovanému vyúčtoval
faktúrou, ktorej prevzatie žalovaný potvrdil svojím podpisom priamo na faktúre. Faktúra zo strany
žalovaného nebola uhradená.

Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu rozporované a namietané, preto ich súd považoval za
preukázané a v tomto smere vo veci nevykonával dokazovanie.

27. Žalovaný vzniesol voči uplatnenej pohľadávke kompenzačnú námietku, t.j. nárok na započítanie

sumy 1 100,- eur a to tým titulom, že si vo vzťahu k žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 2 000,- eur v zmysle Článku VIII. Zmluvy o výkone prác, ktorá mala byť uzatvorená dňa
23.05.2015 a to z dôvodu, že žalovaný svojvoľne opustil pracovisko v zahraničí a daný prípad mala byť
medzi stranami sporu dohodnutá povinnosť žalobcu zaplatiť zmluvnú pokutu v uvedenej výške.

28.Započítaniejespôsobzánikuzáväzku.Akveriteľadlžníkmajúvzájomnépohľadávky,ktorýchplnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorá zo strán urobí voči
druhej prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Obchodný zákonník v ustanoveniach § 358 až 364 upravuje len niektoré ustanovenia o započítaní
pohľadávok. Pre obchodné záväzkové vzťahy sa teda použije úprava započítania v Občianskom
zákonníku a zároveň odchylná úprava uvedená v Obchodnom zákonníku. Podľa § 358 a nasl. OBZ
na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni,
ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po tom, keď sa pohľadávky stali spôsobilými

na započítanie. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o
pohľadávkuvočidlžníkovi,ktorýniejeschopnýplniťsvojepeňažnézáväzky.Vobchodnýchzáväzkových
vzťahoch možno započítať aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že veriteľ na žiadosť dlžníka
odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah. Ak pohľadávka bola postupne
prevedená na niekoľko osôb, môže dlžník použiť na započítanie iba pohľadávku, ktorú mal v čase

prevodu voči prvému veriteľovi, a pohľadávku, ktorú má voči poslednému veriteľovi. Na základe dohody
strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.

29. Posúdenie prejavu žalovaného má význam pre ďalší procesný postup súdu. Posúdenie námietky,
ktorá sa považuje len za procesnú obranu proti žalobe, súd rieši ako prejudiciálnu otázku a zaoberá sa

ňou len v odôvodnení rozsudku.

Keďže započítanie pohľadávky je právne účinné iba proti reálne existujúcej pohľadávke na plnenie
rovnakého druhu, musí sa súd prednostne zaoberať dôvodnosťou podanej žaloby. Ak je žalobcom
uplatnený nárok dôvodný, vyhodnotí súd započítací nárok žalovaného z hľadiska jeho hmotnoprávnej

prípustnosti a právnych účinkov na záväzkový vzťah, ktorý je predmetom sporového konania. Súd
však za žiadnych okolností pri tejto procesnej obrane osobitne nerozhoduje o pohľadávke uplatnenej
žalovaným na započítanie. Kompenzačný úkon a jeho právne účinky posúdi ako predbežnú otázku.

30. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný pohľadávku žalobcu na zaplatenie sumy 1 100,- eur s

prísl. nepoprel, žalobu súd považoval za dôvodnú. V ďalšom sa preto už zaoberal iba kompenzačnou
námietkou žalovaného vo výške 1 100,- eur a teda tým, či na strane žalovaného existovala pohľadávka
v tejto výške voči žalobcovi a či táto pohľadávka môže byť predmetom započítacieho úkonu medzi
stranami sporu.Ak teda žalovaný uplatní kompenzačnú námietku, súd skúma, či tu existujú predpoklady započítania
podľa hmotného práva. Týmito predpokladmi sú:

- vzájomnosť pohľadávok - musí ísť o záväzky medzi tými istými subjektmi s výnimkami stanovenými
hmotným právom,
- musí ísť o rovnaký druh plnenia - započítanie je možné prevažne pri peňažných pohľadávkach, ale nie
je vylúčené ani započítanie pohľadávok iného druhu,
- spôsobilosť pohľadávky na započítanie, ktorá sa posudzuje podľa zákona (§ 581 OZ, príp. § 358-364

ObZ),
- existencia relevantného právneho úkonu smerujúceho k započítaniu. Týmto úkonom je práve
kompenzačná námietka, ktorá ako úkon s hmotnoprávnou relevanciou je účinná voči ostatným
účastníkom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli. Týmto momentom dochádza k stretu
uvedených pohľadávok, a teda k zániku záväzku žalobcu v rovnakej, prípadne v nižšej výške, ako je
plnenie vyjadrenej v žalobe.

31. Žalovaný si uplatnil nárok na započítanie sumy 1 100,- eur z jeho strany vyúčtovanej zmluvnej pokuty
v zmysle čl. VIII. Zmluvy o výkone prác a túto si uplatnil u žalobcu písomne dňa 08.07.2015 prípisom
označeným ako ,,Dohoda o ukončení zmluvy o výkone prác č. 10/2015.

Žalobca poprel nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty a to z dôvodu, že zmluva o výkone
prác nebola medzi nimi platne uzatvorená, zmluva mu nebola zo strany žalovaného predložená, nebol
oboznámený s jej obsahom, podpísal iba jej poslednú stranu a samotná zmluva mu bola doručená až
potom, ako sa vrátil z Nemecka na územie Slovenskej republiky.

32. Vo všeobecnosti, úkony sú právne skutočnosti, ktoré spočívajú v určitom ľudskom správaní, a to v
správaní vedomom a vôľovom. V zmysle § 34 Občianskeho zákonníka zo znakov definujúcich právny
úkon má zásadný význam jednota vôle a jej prejavu. To znamená, že pokiaľ by neexistovala vôľa,
neexistoval by ani právny úkon; právny úkon by však neexistoval ani vtedy, ak by neexistoval prejav vôle.
Vôľa, ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému (chcenému) následku je nevyhnutným

pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu. V súvislosti so zisťovaním existencie vôle v určitom
konkrétnomprípade,t.j.sozisťovaním,čipriurčitomprejavevôleten,ktovôľuprejavil,juajskutočnemal,
teda, či skutočne chcel to, čo prejavil, že chce, treba uviesť, že spravidla prejav skutočne vôli zodpovedá.
Na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností, teda z okolností,
za ktorých bol prejav vôle urobený. Neprihliada sa však na vnútornú pohnútku (motív) prejavenej vôle.

Takáto pohnútka je irelevantná, ibaže by bola právnym úkonom prejavená, a tým sa stala jeho súčasťou.

Jadrom pojmu „právny úkon“ je prejav vôle. Jeho vlastnosťou je, že smeruje k vzniku, zmene alebo
zániku práv či povinností. Vôľa ako subjektívna a prejav ako objektívna zložka predstavujú konštitutívny
základ každého právneho úkonu.

Danosť vôle je základným predpokladom každého právneho správania - tvorí podstatnú,
neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú (výkladom neodstrániteľnú) náležitosť právneho úkonu. Právny
úkon je prejavom vôle, s ktorým právny poriadok spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností
účastníkov právneho vzťahu. Podstatu právneho úkonu tvorí prejav vôle. Vôľa je nenahraditeľným

elementom (prvkom) prejavu vôle. Prejav je odrazom (vyjadrením) psychického vnútra človeka
rozpoznateľný v objektívnej realite. Aby sa vôľa mohla v objektívnej realite (navonok) uplatniť, musí
byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná. Pokiaľ ide o prejav vôle výslovný (vyjadrený
napríklad slovom, písmom, kresbou a pod.), spravidla ľahšie možno v ňom identifikovať uvedené
rozlišovacie znaky charakterizujúce vôľu a jej obsahovú stránku. Zložitejšia situácia nastáva, ak je prejav

vôle uskutočnený mlčky (konkludentne), v týchto prípadoch sa uplatňuje pravidlo, ktoré dovoľuje na ňu
prihliadať, len pokiaľ (vzhľadom na všetky okolnosti) sú vylúčené akékoľvek pochybnosti o tom, že tu
vôľa je a tiež i to, aká je táto vôľa - uznesenie NS SR z 20.06.2012, sp. zn. 7MCdo/12/2011.

Ustanovenie § 34 Občianskeho zákonníka o tom, že prejav vôle je konštitutívnym základom každého

právneho úkonu, nie je iba formálnou deklaráciou zákonodarcu. Na základe tohto ustanovenia musí súd
v prípade sporu v každom jednotlivom prípade zisťovať, či skutočne došlo k prejavu vôle a čo je jeho
obsahom. K preukázaniu tejto skutočnosti nemožno pristupovať formálne, t. j. iba na základe verbálnychprejavov navonok, ale z materiálneho hľadiska, t. j. z toho hľadiska, čo chcel (chceli) účastník (účastníci)
konkrétnym právnym úkonom dosiahnuť, t. j. k akému výsledku smerovala jeho (ich) skutočná vôľa.

33. Na platnosť právneho úkonu vyžaduje zákon splnenie určitých predpokladov. V ustanovení § 37
Občianskeho zákonníka sú kladené osobitné požiadavky na vôľovú stránku osoby robiacej právny úkon
a na jej prejav. Právny úkon musí byť z tohto hľadiska urobený predovšetkým slobodne, vážne, určite a
zrozumiteľne. Predmet právneho úkonu musí byť tiež objektívne možný.

Zákon v § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pozitívne vymedzuje podmienky, za ktorých sa právny
úkon považuje za platný, a tým aj účinný (schopný vyvolať právne následky). K tomu treba dodať, že
samozrejmou požiadavkou platnosti právneho úkonu je - aj keď to zákon výslovne neuvádza - danosť
(existencia) vôle; ak vôle niet, niet ani právneho úkonu. Vôle konajúceho niet ani vtedy, ak niekým iným
vydaný a nevyplnený, ale podpísaný text alebo formulár vyplní v rozpore s dohovorom strán takým
obsahom, ktorý nezodpovedá vôli podpísaného. V týchto prípadoch nedostatku vôle ide o neexistentný

úkon (non negotium), ktorý však Občiansky zákonník (§ 37 OZ) považuje za absolútne neplatný právny
úkon (negotium nullum).

Vôľajezákladnýmprvkomprávnychúkonov,apretosanaichvznikvyžadujedanosťvôle.Pritomnestačí
danosť akejkoľvek vôle. Vôľa ako základný konštitutívny prvok právneho úkonu má právnu relevanciu

len vtedy, ak vyhovuje náležitostiam, ktoré predpisuje právo. Náležitosťou takejto vôle vyžadovanou
občianskym právom, okrem toho, že to musí byť vôľa skutočne daná, je to, aby bola vážna, bez omylu
a slobodná.

34. Podmienka určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu sa týka prejavu konajúcej osoby. Zákon

okrem toho kladie určité požiadavky aj na formu právneho úkonu (§ 40 Občianskeho zákonníka). Vôľa
účastníkaprávnehoúkonuvtelenádoprávnehoúkonujeprejavenáurčiteazrozumiteľne,akjevýkladom
objektívne pochopiteľná, t. j. ak typický účastník v postavení jej adresáta môže túto vôľu adekvátne
vnímať bez rozumných pochybností o jej obsahu.

35. Náležitosťou právneho úkonu je vážnosť vôle. Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje
naozaj k urobeniu právneho úkonu. Podľa ustálenej judikatúry súdov nie je právny úkon urobený vážne
(skutočne)vtedy,akjepodľaokolnostízrejmé,žekonajúcinechcelsvojímprejavomvôlespôsobiťprávne
účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú normy občianskeho práva.

Existenciu vážnej vôle k právnemu úkonu možno usudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol
urobený, najmä ak bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti, že subjekt
prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon spája s takýmto prejavom vôle.

36. Ďalšou náležitosťou prejavu je jeho určitosť. Určitosť sa musí týkať určenia účastníkov, ďalej

podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Určitosť
predstavuje kvalitu obsahu právneho úkonu. Právny úkon je neurčitý, ak je vyjadrenie vôle síce po
jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak nejednoznačné, a tým je neurčitý i jeho vecný obsah, pričom
neurčitosť obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani výkladom v zmysle ustanovenia § 35 Občianskeho
zákonníka.

37. V danej právnej veci súd dospel k záveru, že na strane žalobcu nebola daná vôľa uzatvoriť so
žalovaným zmluvu o výkone prác v znení tak ako bola zo strany žalovaného predložená v tomto
konaní. Samotný čas a spôsob akým mala byť uzatvorená (v neskorých večerných hodinách, pred
pohostinstvom) vzbudzujú dôvodné pochybnosti o konaní žalovaného ako podnikateľského subjektu

v súlade so zásadami poctivého obchodného styku. Súd poukazuje na obchodnú prax, ktorá bola
až do dňa podpísania zmluvy o výkone prác zaužívaná medzi stranami sporu a to hlavne na
skutočnosť, že žalobca pre žalovaného v minulosti vykonal viacero zákazok predmetom ktorých bol
výkon elektroinštalačných prác a to iba na základe písomnej objednávky (pričom aj v danej veci
žalovaný žalobcovi takúto objednávku zaslal) a na základe následnej fakturácie zo strany žalobcu

cena vykonaných prác bola zo strany žalovaného aj uhradená. Za obdobných podmienok a rovnakým
spôsobom bol žalobca oslovený zo strany žalovaného aj v tomto prípade. Žalovaný bol s výkonom prác
žalobcu v minulosti spokojný, nevznikli medzi nimi žiadne rozpory a súd nezistil žiaden dôvod preto,aby medzi stranami sporu osobitnou zmluvou museli byť upravené ich vzájomné práva a povinnosti pri
výkone elektroinštalačných prác žalobcom na pracovisku v Dortmunde.

38. Súd tiež poukazuje na rozpory v konaní samotného žalovaného, ktorý v priebehu súdneho konania
sa odvolával v prvom rade na skutočnosť, že zo strany žalobcu mu neboli predložené doklady v zmysle
jeho písomnej objednávky za účelom úhrady vyfakturovanej ceny prác a to A1 potvrdenie zo sociálnej
poisťovne, formulár freistellungsbescheinigung, a podpísaný súpis prác, pričom v zmysle zmluvy o
výkone prác a to Článku VI. bod 1., predložením takýchto dokladov nebola podmienená úhrada ceny

skutočne vykonaných prác zo strany žalovaného.

Ďalší rozpor súd vzhliadol aj v lehote splatnosti faktúr, ktoré mal žalovaný uhradiť. V zmysle Článku
VI., bod 2. objednávateľ - teda žalovaný mal faktúry uhradiť do 21 dní od vystavenia faktúry. V zmysle
objednávky lehota na úhradu faktúry bola 28 dní po prijatí faktúry žalovaným, pričom uvedenú lehotu
žalovaný uvádza aj vo svojom potvrdení zo dňa 04.06.2015, ktoré doručil žalobcovi.

Z uvedeného je zrejmé, že sám žalovaný vo vzťahu k žalobcovi sa pri ich vzájomnej komunikáciu
odvolával na podmienky ním stanovené v objednávke zo dňa 22.05.2015 a nie na podmienky, ktoré
podľa neho boli dojednané so žalobcom v zmluve o výkone prác dátovanej zo dňa 23.05.2015.

39. Rozporný je aj samotný deň, kedy mala byť zmluva o výkone prác podpísaná. Je nesporné, že
žalovaný si objednávkou zo dňa 22.05.2015 u žalobcu objednal výkon elektroinštalačných prác. V
uvedený deň aj žalobca vybavil v Sociálnej poisťovni formulár A1 potrebný pre výkon prác v zahraničí.
Zmluva je dátovaná zo dňa 23.05.2015 (t.j. zo soboty), pričom žalobca a štyria ďalší svedkovia uviedli,
že doklady pre žalovaného podpisovali večer pred ich odchodom do zahraničia, kedy sa so žalovaným

stretli v dedine Chotča a danú skutočnosť ani sám žalovaný nepoprel a nerozporoval. Žalobca za
výkonom prác do zahraničia vycestoval dňa 25.05.2015 a práce začal vykonávať dňa 26.05.2015. Teda
dohoda o vykonaní práce mohla byť objektívne podpísaná až dňa 24.05.2015, t.j. v nedeľu, teda v deň
ktorý predchádzal dňu, kedy žalobca vycestoval za prácou do zahraničia. Dňom podpísania dohody o
vykonaní práce teda nemohol byť deň 23.05.2015.

40. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, tak ako už vyššie uviedol, že na strane
žalovaného nebola daná vôľa uzatvoriť zmluvu o výkone prác so žalobcom v predloženom znení,
žalobca nebol uzrozumený o podmienkach uvedených v zmluve, zmluva mu nebola predložená v celosti,
nemal ani možnosť sa oboznámiť s podmienkami v nej uvedenými, podmienky uvedené v zmluve

boli koncipované v rozpore s podmienkami uvedenými v objednávke zo dňa 22.05.2015 (podklady
potrebné pre úhradu vykonaných práce pre žalovaného, lehota splatnosti ceny vykonaných prác), t.j.
ním prejavená vôľa podpísaním dokumentu predloženého zo strany žalovaného smerovala k tomu,
aby mohol vykonávať práce v Nemecku pre žalovaného, nebola prejavom vôle uzatvoriť so žalovaným
zmluvu o výkone prác, takúto zmluvu ani uzatvoriť nechcel. Na strane žalobcu absentuje vážnosť a

určitosť ním prejavenej vôle a samotná zmluva o vykonaní práce nie je ani určitým právnym úkonom a to
vzhľadom na spôsob, čas jej uzatvorenia, okolnosti za ktorých bola uzatvorená, zamýšľaný následok na
strane žalobcu a na strane žalovaného. Súd preto považuje Zmluvu o výkone prác č. 10/2015 dátovanú
zo dňa 23.05.2015 za neplatný právny úkon v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka v spojení s § 34
Občianskeho zákonníka a teda nie je platným ani dojednanie o povinnosti žalobcu v prípade porušenia

povinnosti uvedených v zmluve zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 2 000,- eur.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že kompenzačná námietka zo strany
žalovaného uplatnená v tomto konaní nie je dôvodná. Na strane žalovaného neexistuje pohľadávka voči
žalobcovi ktorá je spôsobilá na započítanie v intenciách jeho návrhu.

Sú preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 100,- eur.

Nesplnením svojho peňažného záväzku včas, t.j. v lehote splatnosti faktúry vystavenej žalobcom, sa
žalovaný dostal do omeškania a týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania z

dlžnej sumy. Žalovaného preto súd zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške
požadovanej žalobcom, ktorá výška je v súlade s § 369 Obchodného zákonníka a nariadením vlády
SR č. 21/2013 Z.z. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a na zaplatenie paušálnej náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.42. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a preto žalobcovi priznal v súlade s uvedenými

zákonnými ustanoveniami náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.