Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/298/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215218131
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215218131.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a sudkýň: Mgr. Renáta

Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová v právnej veci žalobkyne: C. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.
- D., Q. XXXX/XX, t. č. H., T. XX, zastúpenej JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, Dunajská Streda,
Alžbetínske nám. 2, proti žalovaným: 1. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.-U. G., A. XXXX/XX,
2. AGNOS Credit, s. r. o., Bratislava - Petržalka, Tupolevova 15, IČO 45 351 783, zastúpený JUDr.
Ľubošom Noskovičom, advokátom, Bratislava, Líščie nivy 7, 3. TECHNOLOGY REAL, s. r. o., Bratislava
- Staré mesto, Tallerova 4, IČO 47 753 901, za účasti intervenienta: CON AMICO PAGARE, s. r. o.,
Dunajská Streda, Gy. Szabóa 6293/64A, IČO 50 190 016, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, na

odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12C/526/2015-80 zo dňa
06. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1, 2, 3 a intervenientovi p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol a žalovaným 1 až 3 a intervenientovi
priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil použitím ustanovení § 21 ods. 2, 3 a 4 zákona č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení ku dňu dražby (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“), s
poukazom aj na procesné ustanovenia § 82 ods. 1, § 106, § 116 ods. 1 až 3, § 251, § 255 ods. 1,
§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Vecne argumentoval tým, že vyhodnotením vykonaného
dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Okrem toho, že žalobkyňa
neoznačila celý okruh účastníkov, ako žiada právna úprava, v danom prípade nie je dotknutou osobou v

zmyslecitovanéhoustanovenia,nakoľko(hocisadotknutoubyťcíti)nespochybňujeaniplatnosťzáložnej
zmluvy, nenapáda ani porušenie zákona (procesu dobrovoľnej dražby), neplatnosť dražby uplatňuje len
z titulu nároku na uzavretie kúpnej zmluvy (tu však ide o vzťah žalobkyňa - žalovaný 1/), čo (aj za
predpokladu, že pri zmluve o budúcej zmluve išlo o perfektný právny úkon) nemá žiadny vplyv na priebeh
uplatnenia záložného práva a dražbu. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol. Po procesnej stránke
boli žalovaní aj intervenient v spore úspešní v plnom rozsahu, preto im súd priznal nárok na náhradu
trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3.Protitomutorozsudkuvcelomjehorozsahupodalaodvolaniežalobkyňa,ktorýmnavrhla,abyodvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, resp. ho zrušil a vrátilsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie, uplatniac odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f)
CSP. Podľa odvolateľky boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z., keď osoby, ktoré požiadala,
aby sa zúčastnili dražby, neboli vpustené do priestorov, kde sa konala dražba. Žalobkyňa sa cíti v

danej veci osobou dotknutou. Žalobkyňa hneď po oznámení dražby vo vchode bytu navrhovateľovi
dražby písomne oznámila, že prebieha konanie o nahradenie vyhlásenia vôle vlastníka k predaju
nehnuteľnosti na Okresnom súde Dunajská Streda sp.zn. 5C/378/2015, táto skutočnosť bola oznámená
aj katastrálnemu orgánu, napriek tomu sa urýchlene konala dražba a nehnuteľnosť bola odpredaná za
33.600,- eur. Žalobkyňa vlastníkovi zaplatila kúpnu cenu 61.211,06 eur a nehnuteľnosť zveľadila sumou

12.000,-eur,od26.02.2007uhrádzavšetkypoplatkyspojenésužívanímbytuasplnilavšetkypodmienky
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, dodnes nie je ukončené trestné stíhanie voči pôvodnému vlastníkovi.
Odvolateľka namietala porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces, keď súd s ňou nekonal ako
so stranou sporu, v konaní nebola nikým zastúpená, nikomu neudelila plnú moc, súd napriek tomu
konal len s advokátkou JUDr. Helenou Buzgóovou, ktorú žalobkyňa nikdy nesplnomocnila, táto bola
pôvodne splnomocnená na zastupovanie v úplne inom konaní. Odvolateľka tiež namietala, že súd prvej

inštancie sa v konaní nevysporiadal a neodôvodnil návrh žalobkyne na prerušenie konania v zmysle §
228 ods. 2 CSP do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda
sp.zn. 5C/378/2015 voči žalovanému 1 o nahradenie prejavu vôle. Odvolateľka namietala skutkové
vady rozhodnutia, z dôvodu stručnosti odôvodnenia nevie, na základe akého dôkazu súd dospel k
rozhodnutiu. Odvolateľka namietala priznanie trov konania intervenientovi, nakoľko ide o duplovanie

trov, intervenient vystupoval aj ako účastník v predmetnom konaní.

4. Žalovaní 1 až 3, ani intervenient odvolanie nepodali. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 2,
navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
Žalobkyňa neuviedla, v čom malo spočívať údajné porušenie zákona o dobrovoľných dražbách a ako

mala byť dotknutá na svojich právach, žaloba vykazuje procesné nedostatky pokiaľ ide o okruh strán
sporu, ani v podanom odvolaní tento okruh žalobkyňa nerozšírila, preto aj z tohto dôvodu jednoznačne
nie je možné žalobe vyhovieť. Žalovaný 2 považuje konanie žalobkyne, ktorá podala dve odvolania, za
obštrukčné a zneužívanie práva, žalobu podávala za žalobkyňu právna zástupkyňa a obe boli účastné
na uskutočnenom pojednávaní. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril aj intervenient, navrhol toto odvolanie

zamietnuť. Poukázal na to, že žalobkyňa nespochybňuje platnosť záložnej zmluvy ani ustanovenia
zákona č. 527/2002 Z.z., jej žaloba nemá opodstatnenie v zákone.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).

Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťal (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.

1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a

dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v
celom rozsahu vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle
§ 387 ods. 1 a 2 CSP.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne

bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol, a to s poukazom na
odvolacie argumenty uplatnené odvolateľkou.8. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i

vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver
vo veci, keď vec aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387
ods. 2 OSP, odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej

inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

9. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v prípade, ak boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní

do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná
len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). Podľa ods. 4 účastníkmi súdneho konania o

neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník
a dotknutá osoba podľa odseku 2.

10. Neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti,
a preto neplatnosť dražby súd nemôže posudzovať v inom konaní než v konaní podľa zákona tohto

ustanovenia (k uvedenému porovnaj aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 66/2008).
Príklep licitátora na dobrovoľnej dražbe je nadobudnutie vlastníctva formou prechodu práva na základe
inej skutočnosti v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka. Takýto prechod práva je teda právnou
skutočnosťou, ktorú ani nemožno preskúmať v rámci iného konania ako konania upraveného v § 21
ods. 2 a 3 zákona o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ v osobitnom konaní o určenie neplatnosti

dražby, v ktorom žaloba musí byť podaná v trojmesačnej prekluzívnej lehote, počítanej od konania
dobrovoľnej dražby, súd neurčí neplatnosť dražby, nemôže nikto (ani súd) spochybňovať prechod práva
na dobrovoľnej dražbe (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 186/2010).

11. Citovaný zákon o dobrovoľných dražbách jednoznačne stanovuje podmienky prípustnosti žaloby o

určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom v ust. § 21 ods. 4 jednoznačne vymedzuje povinný okruh
účastníkov súdneho konania o neplatnosť dražby, ktorými sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ,
predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba.

12. V prejednávanom spore prebehla dobrovoľná dražba podľa osvedčenia o dobrovoľnej dražbe

sp.zn. N 481/2015, Nz 32467/15 zo dňa 22.09.2015 (č.l. 39), pričom z tohto osvedčenia jednoznačne
vyplýva,ženavrhovateľomdražbybolaspoločnosťAGNOSCredits.r.o.(žalovaný2)adražobníkombola
spoločnosť Dražby a reality PAMAŠA s.r.o., IČO: 36 706 655, s vtedajším sídlom Kalvínske námestie
2, Levice.

13. Žalobkyňa neoznačila dražobníka - spoločnosť Dražby a reality PAMAŠA s.r.o., IČO: 36 706 655,
s vtedajším sídlom Kalvínske námestie 2 , Levice, ako žalovaného, čím nesplnila základnú zákonnú
požiadavku pre prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 ods. 4 zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, následkom nesplnenia tejto povinnosti nebola iná možnosť
ako žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť bez toho, že by bolo potrebné zaoberať sa

ďalšími skutočnosťami (preto ani nebolo dôvodné skúmať, či žalobkyňa je dotknutou osobou v zmysle
§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách). Predmetné osvedčenie o dobrovoľnej
dražbe bolo súčasťou súdneho spisu a predmetom dokazovania, žalobkyňa k nemu teda mala prístup
a zastúpená kvalifikovanou advokátkou mala objektívnu možnosť zistiť a správne označiť všetkých
účastníkov súdneho konania o neplatnosť dražby.

14. Neobstoja ani ďalšie odvolacie námietky odvolateľky, ktorá nedôvodne (a nepochopiteľne, v rozpore
s objektívnou realitou) namietala procesné pochybenia súdu prvej inštancie, keď namietala, že súd
nekonal so žalobkyňou ale konal s jej právnou zástupkyňou bez udelenia plnej moci. Z obsahu spisujednoznačne vyplýva, že žalobkyňa dňa 14.10.2015 udelila JUDr. Helene Buzgóovej, riadnu plnú moc
na zastupovanie v tomto konaní (č.l. 28).

15. Odvolateľka tiež nedôvodne namietala, že súd prvej inštancie sa v konaní nevysporiadal a
neodôvodnil návrh žalobkyne na prerušenie konania v zmysle § 228 ods. 2 CSP do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda sp.zn. 5C/378/2015 voči žalovanému
1 o nahradenie prejavu vôle, nakoľko z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa a ani jej právna
zástupkyňa žiaden návrh na prerušenie konania nepodala.

16. Pokiaľ odvolateľka namietala priznanie trov konania intervenientovi, nakoľko ide o duplovanie trov,
intervenient vystupoval aj ako účastník v predmetnom konaní, ani táto jej námietka neobstojí, v prípade
intervenienta ide o samostatný subjekt, odlišný od strán sporu. Pri rozhodovaní o výške trov konania
bude súd prvej inštancie povinný pri svojom rozhodovaní vychádzať z kritéria účelnosti vynaložených
trov.

17. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol, rozhodol
vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie,
vrátane vecne správneho výroku o náhrade trov konania, potvrdil.

18. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

19. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
žalobcu, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Odvolací súd v tejto súvislosti

upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah
práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva
alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných
orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS

252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí
ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,

prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.
toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

20. V odvolacom konaní plne úspešným žalovaným 1, 2, 3, ako aj intervenientovi vznikol nárok na

náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v
takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudkom nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).