Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2013

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/230/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8510204012
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2013:8510204012.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobkyne O.

J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z., K. XX, občianka SR, právne zastúpená JUDr. Františkom
Komkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom 080 01 Prešov, Hlavná 27, proti žalovanému
Poľnohospodárskemu družstvu so sídlom v Kamienke, 065 32 Kamienka, IČO: 00 204 421, právne
zastúpené JUDr. Michalom Dicom, advokátom so sídlom 064 01 Stará Ľubovňa, ul. 17. novembra č. 20
v konaní o zaplatenie 66 387,84 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 33 193,92 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5
% ročne od 01.09.2010 do zaplatenia do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e.

III. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 27 % s tým, že o ich výške súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

V právnej veci účastníkov konania tunajší súd rozsudkom č.k. 2C/230/2010-115 zo dňa 12.06.2012
zaviazal žalovaného k úhrade sumy 8 962,36 eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 16.07.2011 do
zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanému trovy

konania v rozsahu 73 %.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 20Co/173/2012 zo dňa 30.04.2013
potvrdil rozsudok v zamietavom výroku čo do zamietnutia žaloby o 24 231,56 eur, v prevyšujúcej časti
zamietavý výrok zrušil, ako aj výrok o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil tunajšiemu súdu
na ďalšie konanie.
Z odôvodnenia rozhodnutia KS Prešov vyplýva, že úlohou prvostupňového súdu bude opätovne posúdiť
nárok žalobkyne na vydanie kúpnej ceny vo výške 33.193,92 eur, nanovo

XC/XXX/XXXX
- X -

sa vyrovnať s možnosťou aplikácie inštitútu zmluvnej pokuty, s otázkou vznesenej námietky premlčania
strany žalovaného. Prvostupňový súd sa má dostatočne vyrovnať s otázkou oprávnenia žalovaného

požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty, posúdiť dôsledne či medzi účastníkmi konania došlo k
dostatočnej špecifikácií zmluvnej povinnosti na porušenie, ktorej sa ma zmluvná pokuta vzťahovať, zistiť
kedysižalovanýtentonárokvovzťahukžalobkynirespektíveprávnemupredchodcoviuplatnil.Zaoberať
sa okolnosťou, či ide o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ak áno, či ide o primeranú výšku zmluvnejpokuty s prihliadnutím na to, že bol oprávnený žalovaný od zmluvy odstúpiť a nehnuteľností, ktoré boli
predmetom kúpnej zmluvy sa mu tak vrátili do jeho vlastníctva.

Súd doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu a to opätovne vypočul
účastníkov konania a ich právnych zástupcov, vypočul svedkov U.. O. M., A. P., K. K., G. O., oboznámil
sa s obsahom celého spisového materiálu ako aj s obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu sp.
zn.3 NcCbP/1/2003 a 3Cb/82/2003.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaniach trval na tom, že nárok na zmluvnú pokutu a ani inštitút
premlčanie vzhľadom na ustanovenie § 107 ods. 3 Obč. zák. v danej veci nepripadajú do úvahy. Tvrdil,
že žalovaný si prvú splátku zaplatenej kúpnej ceny ponechal svojvoľne, bez akéhokoľvek právneho
dôvodu. Žalovaný si do odstúpenia od zmluvy nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty neuplatnil, táto časť
kúpnej ceny je nárokom vyplývajúcim z bezdôvodného obohatenia, preto žiadal priznať sumu 33 074,-
eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 01.09.2010 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania t.j. za obdobie presahujúce 01.09.2010 v sadzbe
9,5 % ročne zobral žalobu späť.

Žalobkyňa na pojednávaniach potvrdila, že podpísala spornú kúpnu zmluvu ako spoločníčka obchodnej
spoločnosti, o zmluve so žalovaným rokoval jej manžel p. J.. K dojednaniu o zmluvnej pokute uviedla,

že dohodli pre prípad nezaplatenia kúpnej ceny do jedného roka, že v takomto prípade zaplatená časť
kúpnej ceny sa nevráti a bude tvoriť zmluvnú pokutu. Z ich strany nebol úmysel kúpnu cenu nezaplatiť
a preto v ustanovení o zmluvnej pokute nevideli žiaden problém. O tom, či po uplynutí jedného roka sa
žalovaný obrátil na jej právneho predchodcu a oznámil mu, že zaplatená časť kúpnej ceny tvorí zmluvnú
pokutu žalobkyňa nemala vedomosť, ďalej tvrdila, že žalovaný si voči nej ani voči jej manželovi nárok

na zaplatenie zmluvnej pokuty neuplatnil.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaniach so žalobou nesúhlasil tvrdil, že zmluvná pokuta v
kúpnej zmluve bola dostatočne špecifikovaná, nárok na zmluvnú pokutu si u právneho predchodcu
uplatnili listom zo dňa 10.04.2002, ktorým zároveň odstúpili od zmluvy, v ktorom poukázali na bod V.

kúpnej zmluvy, z ktorej jednoznačne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. List sa nachádza v
spise sp. zn. 3Cb/82/2003. Zdôraznil, že samotný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vyplýva priamo
z kúpnej zmluvy a zaplatená časť kúpnej ceny sa stala zmluvnou pokutou. Výška zmluvnej pokuty
vzhľadom na hodnotu nehnuteľností 4 mil. Sk a množstva záujemcov bola primeraná.

XC/XXX/XXXX

- X -

Ďalej poukázal na ustanovenia §§ 544 a 545 Obč. z ktorých a ani iných ustanovení nevyplýva, aby
musela byť písomná výzva na uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Ustanovenie § 545a
Obč. zák. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy neexistovalo, bolo účinné oveľa neskôr.
Súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby.

Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že o spornej kúpnej zmluve rokoval prevažne
s p. J., za jeho prítomnosti bola aj zmluva podpísaná. Ustanovenie o zmluvnej pokuty bolo do kúpnej
zmluvy zapracované na návrh p. J., keďže si navzájom neverili. Ďalej uviedol, že výška zmluvnej pokuty
bola primeraná, či bol právny predchodca žalovanej vyzvaný k zaplateniu zmluvnej pokuty štatutárny

zástupca nevedel tvrdil, že všetky záležitosti týkajúce sa tejto kúpnej zmluvy vybavoval ich právny
zástupca.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledujúci skutkový stav:

Dňa 08.03.2001 uzavrel žalovaný ako predávajúci a spol. ALKPRES sk, s.r.o. kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom bol predaj nehnuteľností - parcely KN XXXX/X o výmere 345 m2, ostatné plochy, KN XXXX/
X o výmere 2755m2, zastavaná plocha, KN XXXX/X o výmere 13 m2, zastavaná plocha, KN XXXX ovýmere 117 m2, zastavaná plocha, KN XXXX/X o výmere 413 m2, zastavaná plocha, ktoré sú evidované
v katastri nehnuteľností na LV XXXX pod B1, kat. úz. S. J..

Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 2 000 000,-Sk, ktorú mal kupujúci zaplatiť v dvoch častiach, a to
1 000 000,-Sk pri podpise zmluvy a 1 000 000,-Sk do 1 roka od právoplatnosti rozhodnutia o povolení
vkladu vlastníckeho práva do katastra.
Podľa čl. III. kúpnej zmluvy hodnota parciel podľa znaleckého posudku Ing. Jozef Arendáča bola určená
sumou 615 350,- Sk.

V čl. V. kúpnej zmluvy si strany dohodli, že ak kupujúci druhú splátku nezaplatí riadne a včas, môže
predávajúci od zmluvy odstúpiť, pričom prvá zaplatená splátka kúpnej ceny sa kupujúcemu nevráti,
pripadne predávajúcemu ako zmluvná pokuta za nedodržanie zmluvy. Ďalej v tejto časti bolo dohodnuté,
že predávajúci môže od zmluvy odstúpiť do lehoty jedného mesiaca od splatnosti druhej splátky.

K okolnostiam uzatvorenia kúpnej zmluvy súd vypočul svedkov U.. O. M., v tom čase konateľa

kupujúceho ( spol. ALKPRES sk, s.r.o.), A. P., K. K. a G. O. (zamestnancov žalovaného).

SvedokU..O.M.,vtomčasekonateľspoločnostiALKPRESsk,s.r.o.potvrdil,že ozmluvesožalovaným
rokoval p. J., on ju na naliehanie p. J. a po jeho ubezpečení ako aj ubezpečení žalovaného, že nebude
žiaden problém, podpísal aj keď s jej obsahom nesúhlasil. V čase keď už nebol konateľom spoločnosti

obdŕžal od žalovaného list, v ktorom si z uvedenej zmluvy uplatňovali nároky z neplnenia kúpnej ceny,
konkrétne zmluvnej pokuty. Odstúpenie od zmluvy mu nebolo doručené, v tom čase už nebol konateľom
spoločnosti a všetku poštu adresovanú spoločnosti ignoroval.

XC/XXX/XXXX

- X -

Svedok A. P. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy podpredseda žalovaného potvrdil, že zmluvu ako

podpredseda podpísal, taktiež uviedol, že pokutu do zmluvy navrhol kupujúci.

Svedok K. K. zamestnanec žalovaného, potvrdil, že rokovania o kúpnej zmluve boli vedené s manželom
žalobkyne, zmluvná pokuta bola do zmluvy zapracovaná na jeho návrh.

Svedkyňa G. O., bývalá zamestnankyňa družstva, taktiež potvrdila, že rokovania o kúpnej zmluve sa
viedli väčšinou s p. J., obsah zmluvy bol pripravovaný spoločne, so zmluvnou pokutou p. J. súhlasil.

Kupujúci pri podpise uhradil sumu 1 000 000,-Sk a dňa 14.03.2001 sumu 270 000,-Sk. Keďže zvyšok
kúpnej ceny nebol zaplatený v lehote do 1 roka od právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu

vlastníckeho práva do katastra, žalovaný odstúpil od kúpnej zmluvy v lehote určenej v kúpnej zmluve.

List, ktorým žalovaný odstúpil od zmluvy sa v spise 3Cb 82/2003 nenachádzal, na čl. 119 a 120 tohto
spisusanachádzadôkazotom,že zásielkaboladňa12.04.2002doručenádcérep.M.adňa12.04.2002
žalobkyni.

List z 10.04.2002 sa nachádza v spise tunajšieho súdu sp. zn. 3NcCbP/1/2003 na čl. 5 spisu. Z obsahu
tohto listu nevyplýva aby si žalovaný uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, inštitút zmluvnej
pokuty v tomto liste nie je zmienený vôbec.
V liste je odkaz na čl. V./ kúpnej zmluvy avšak v súvislosti s tým, že v tomto bode bolo dohodnuté, pre

prípad nezaplatenia druhej splátky riadne a včas, predávajúci od kúpnej zmluvy môže odstúpiť. Zároveň
bolo dohodnuté, že v prípade omeškania so zaplatením druhej splátky, kupujúci sa zaväzuje zaplatiť
úrok z omeškania vo výške 1 % denne z dohodnutej kúpnej ceny. V peňažnom vyjadrení to činí sumu
20 000,- Sk denne.
Ďalej odkaz na článok V./ je v súvislosti citujem : „ v súlade s článkom V./ kúpnej zmluvy, týmto Vám

oznamujeme, že od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 08.03.2001 odstupujeme.“

Následne sa žalovaný v konaní vedenom na tunajšom súde po sp. zn. 3Cb 82/2003 domáhal
určenia, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom č.k. 3Cb82/2003-58 zo dňa 04.05.2004 návrhu vyhovel a určil, že žalovaný je výlučným vlastníkom predmetných
nehnuteľností. Uvedený rozsudok na odvolanie spol. ALKPRES sk., s.r.o. potvrdil Krajský súd v Prešove
rozsudkom č.k. 1Cob 44/2005-135 zo dňa 19.09.2006.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

XC/XXX/XXXX

- X -

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu odstúpenia od zmluvy k 10.04.2002 ( ďalej len
Obč. zák.) ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému
všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú

pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Obč. zák. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 48 ods. 1 Obč. zák. od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 Obč. zák. odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym

predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil.

Podľa§107ods.2Obč.zák.najneskôrsaprávonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniapremlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 107 ods. 3 Obč. zák. ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť
všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník
mohol premlčanie namietať.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

XC/XXX/XXXX- X -

Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splatiť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 226 O.s.p. súd ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacie súdu.

Predmetom konania ostal nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia - vrátenie kúpnej

ceny v sume 33 193,92 eur (1 000 000,- SK) žalovaným, uvedená suma podľa tvrdenia žalovaného je
jeho nárokom na zmluvnú pokutou v súlade s čl. V. kúpnej zmluvy.

Vzhľadom na úlohu, ktorá bola tunajšiemu súdu uložená krajským súdom v súvislosti s dostatočným
vyrovnaním sa s otázkou oprávnenia žalovaného požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty súd udáva:

Zmluvnú pokutu možno charakterizovať ako dohodou určené plnenie pre prípad porušenia
zabezpečenej povinnosti, ktoré je oprávnenému subjektu povinný poskytnúť ten, kto zabezpečenú
povinnosť poruší, teda môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, t.j. súhlasného
prejavu vôle zmluvných strán. Má akcesorickú (závislú) povahu, teda je z hľadiska vzniku a trvania v

zásade závislá od existencie zabezpečovaného - hlavného záväzku. Je nesamostatná a úplne spätá
s hlavným záväzkom. Ako samostatný majetkový nárok vystupuje zmluvná pokuta až vtedy, keď sa
naplnia predpoklady vzniku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, t.j. keď dôjde k porušeniu povinnosti
zabezpečenej zmluvnou pokutou. V tomto prípade sa potenciálna povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu
aktivizuje ako sankčná povinnosť a stáva samostatným sankčným nárokom, z čoho vyplýva, že tento

nárok je aj samostatne vymáhateľný. Zmluvná pokuta nie je príslušenstvom pohľadávky.
Ďalšími charakteristickými črtami zmluvnej pokuty je zabezpečovací charakter (núti k splneniu
povinnosti) a sankčná povaha čo znamená, že môže byť dojednaná len pre prípad porušenia povinnosti.
Obligatórne musí mať písomnú formu, podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je určenie
povinností, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, resp. porušením ktorej povinnosti vznikne

nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. V zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. podmienkou platnosti každého
právneho úkonu je jeho zrozumiteľnosť a určitosť.
Ustanovenie § 544 ods. 2 Obč. zák. na platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska obsahových
náležitosti vyžaduje určenie výšky zmluvnej pokuty, alebo určenia spôsobu jej určenia, pričom výška
zmluvnej pokuty závisí výlučne od vôle zmluvných strán.

XC/XXX/XXXX

- X -

V prejednávanej veci je súd toho názoru, že účastníci konania písomnou formou v čl. V. dohodli zmluvnú
pokutu, určite a zrozumiteľne špecifikovali zmluvnú povinnosť na porušenie ktorej sa má zmluvná

pokuta vzťahovať, t.j. riadne a včasné nezaplatenie druhej splátky kúpnej ceny, čo je zrejmé z textu
listiny, pričom v čl. II. Kúpnej zmluvy určili splatnosť druhej splátky do jedného roka od právoplatnosti
rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra. Taktiež určite a zrozumiteľne vymedzili
výšku zmluvnej pokuty pevnou sumou - prvá splátka zaplatenej kúpnej ceny.

Tak žalobkyňa ako aj vtedajší konateľ kupujúceho svedok O. M. pred súdom potvrdili, že kúpnu zmluvu
vrátane ustanovenia o zmluvnej pokute podpísali.Ďalej v zmysle pokynu krajského súdu sa tunajší súd zaoberal otázkou primeranosti výšky zmluvnej
pokuty s prihliadnutím na to, že bol oprávnený žalovaný od zmluvy odstúpiť a nehnuteľností, ktoré boli
predmetom kúpnej zmluvy sa mu tak vrátili do jeho vlastníctva.

Vychádzajúc z právnej teórie dojednaná výška zmluvnej pokuty má svoj význam pri posudzovaní,
či sa dojednanie o zmluvnej pokute prieči dobrým mravom alebo nie avšak sama osebe nemôže
kvalifikovať dohodu o zmluvnej pokute ako nemravnú. K výške zmluvnej pokuty musí pristúpiť ešte
nejaká ďalšia významná skutočnosť, resp. skutočnosti. Len kombinácia výšky zmluvnej pokuty a tejto

ďalšej skutočnosti môže byť dôvodom diskvalifikácie dohody o zmluvnej pokute v tom zmysle, že bude
neplatná pre rozpor s dobrými mravmi.

Dobré mravy môžeme charakterizovať ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie, ktoré zodpovedá
základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám.

Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov treba predovšetkým
uvážiť funkcie zmluvnej pokuty (preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). Pri úvahe o primeranosti výšky
dojednanej zmluvnej pokuty treba posúdiť, či zodpovedá účelu zmluvnej pokuty, ktorý spočíva v hrozbe
dostatočne citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad zabezpečenej zmluvnej povinnosti.
Záver o primeranosti výšky zmluvnej pokuty závisí aj od úvahy, či zmluvná pokuta je dojednaná v

zodpovedajúcej, a nie prehnanej výške a aký je vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti (inými
slovami treba prihliadnuť aj na výšku zabezpečenej sumy).

V súdenej veci kúpna cena nehnuteľností bola stanovená vo výške 2 000 000,- Sk, výška zmluvnej
pokuty bola stanovená v sume 1 000 000,- Sk, t.j. 1 kúpnej ceny, pričom nehnuteľností podľa

znaleckého posudku mali hodnotu 615 350,- Sk, teda ešte nižšiu ako dojednaná výška zmluvnej pokuty,
už na základe toho možno hodnotiť zmluvnú pokutu ako neprimerane vysokú. Ďalšou významnou
skutočnosťou, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri posudzovaní dojednanej zmluvnej pokuty z hľadiska
dobrých mravov, je skutočnosť, že žalovaný mohol odstúpiť od zmluvy - čo v konečnom dôsledku aj
využil a nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy sa mu vrátili do jeho vlastníctva. Uvedené

potom

XC/XXX/XXXX

- X -

vedie k tomu, že žalovanému porušením zabezpečenej povinnosti (povinnosti právneho predchodcu
žalobkyne doplatiť kúpnu cenu) nevznikla žiadna škoda, keďže opätovne nadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam - pozemkom, ktoré boli predmetom prevodu. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že nehnuteľností

boli zdevastované (myslel stavby), súd poznamenáva, že predmetom zabezpečeného prevodu boli
pozemky a nie stavby na nich stojace. Z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 32 Cdo 1568/2008 na ktoré
poukázal krajský súd okrem iného vyplýva, že zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku
skutočne vzniknutej škody, môže byť hodnotená ako neprimeraná.

Po zohľadnení všetkých okolností existujúcich v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute vzhľadom na
cieľ inštitútu zmluvnej pokuty (posilniť postavenie veriteľa -žalovaného tým, že zabezpečí doplatenie
kúpnej ceny a uľahčí jej vymáhanie) a po zohľadnení rizika, ktoré žalovaný na seba zobral, pričom
čím je riziko vyššie tým je väčšia odôvodnenosť dojednať vyššiu zmluvnú pokutu, v súdenom prípade
žalovaný nešiel do rizika, keďže si vyjednal oprávnenie od zmluvy odstúpiť a tak opätovne nadobudnúť

vlastníctvo k prevádzaným nehnuteľnostiam, naviac tým eliminoval riziko vzniku škôd súd dospel k
záveru, že dojednanie o zmluvnej pokuty v čl. V kúpnej zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi a preto
v zmysle § 39 Obč. zák. je toto dojednanie absolútne neplatným právnym úkonom.

Súd poznamenáva, že v čase dojednania zmluvnej pokuty a následného odstúpenia od kúpnej zmluvy

(rok 2001 a 2002) Občiansky zákonník neumožňoval súdu využiť tzv. moderačné (zmierňovacie) právo,
t.j. znížiť zmluvnú pokutu, aby v konkrétnom prípade bolo možné zabrániť celkom neadekvátnym
majetkovým dôsledkom v prípade, keď by neprimerane vysoká zmluvná pokuta mohla vniesť až kneodôvodneným ziskom vo vzťahu k majetkovej ujme na strane oprávneného a neprimeranému (vo
vzťahu k porušenej povinnosti) hospodárskemu poškodeniu povinného subjektu.

Občiansky zákonník tzv. moderačné právo súdu zaviedol až novelou č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od
01.01.2008.

Aj keď súd vyššie konštatoval absolútnu neplatnosť právneho úkonu - dohody o zmluvnej pokute,
zaoberal sa aj otázkou vzniku nároku na zmluvnú pokutu.

Primárnym predpokladom vzniku nároku na zmluvnú pokutu je platná dohoda o zmluvnej pokute,
následne porušenie zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, ktoré musí byť zavinené. Ak
zabezpečená povinnosť bola porušená, vzniká oprávnenie veriteľa požadovať uhradenie dohodnutej
zmluvnej pokuty a povinnosť dlžníka zmluvnú pokutu uhradiť. Vznik nároku však treba odlišovať od
času splatnosti (zročnosti) zmluvnej pokuty.

Časom plnenia je vymedzenie časového obdobia, v ktorom je dlžník povinný splniť svoj záväzok (zaplatiť
zmluvnú pokutu). Čas plnenia je významný z hľadiska zániku záväzku, lebo záväzok zanikne, ak sa
veriteľovi splní včas a riadne. Ak dlžník nesplní včas a riadne, dostane sa do omeškania. Čas plnenia
je určený v zmluve ak ho niet, pre tento prípad zákon

XC/XXX/XXXX

- X -

ustanovuje čas plnenia podporne. Ak si strany v zmluve nedohodnú čas plnenia zmluvnej pokuty, čas
plnenia určí veriteľ tým, že o plnenie požiada (§ 563 Obč. zák.). Uvedená všeobecná úprav času plnenia
vyžaduje, aby veriteľ dlžníka o plnenie požiadal. Vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je
spojený so splatnosťou. Splatnosť je spúšťacím mechanizmom začiatku plynutia premlčacej doby.

V prejednávanej veci strany zmluvného vzťahu nedohodli čas plnenia zmluvnej pokuty, dohodli citujem:
“... pričom prvá zaplatená splátka kúpnej ceny sa kupujúcemu nevráti, pripadne predávajúcemu, lebo
zmluvnými stranami bolo dohodnuté, že bude tvoriť zmluvnú pokutu za nedodržanie zmluvy...“

Použijúc vyššie uvedený výklad súd dospel k záveru, že žalovaný pred odstúpením od kúpnej zmluvy si

u právneho predchodcu žalobkyne spoločnosti Alkpres, sk, s.r.o. Prešov neuplatnil právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty.

Žalovaný tvrdil, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty si uplatnil listom zo dňa 10.04.2002 (čl. 5 spisu
3NcCbP/1/2003) v uvedenom liste ako už bolo súdom vyššie konštatované nie je zmienka o zmluvnej

pokute, podľa názoru súdu ani použitím čo najširšieho výkladu z obsahu uvedeného listu nemožno
dedukovať, že žalovaný využíva nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Pokiaľ žalovaný a svedok K. K. tvrdili, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty si uplatnil ústne u p.
J., súd poznamenáva, že do účinného odstúpenia od zmluvy t.j. do 12.04.2002 mal oprávnenie konať

za obchodnú spoločnosť Alkpres, sk, s.r.o. Prešov (až do 07.04.2003) svedok U.. O. M., ktorý bol
konateľom spoločnosti a nie p. J..

PoukazujúcnarozhodnutieNSSRsp.zn.MCdo264/2002 zktoréhovyplýva,žeplatnýmodstúpenímod
zmluvyzanikajúajvšetkyvedľajšiezáväzky,vrátanezáväzkunazmluvnúpokutu,ktoréboliodexistencie

hlavného záväzku závislé, Ak však nárok na zmluvnú pokutu vznikol ešte pred odstúpením od zmluvy
z dôvodu jej skoršieho porušenia, nárok na zmluvnú pokutu nezaniká, ale je obmedzený len do doby
platného dostúpenia od zmluvy.
Z ustanovenia § 48 ods. 2 Obč. zák. vyplýva, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku ruší, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo dohodnuté inak. Dôsledky odstúpenia od zmluvy spočívajú v jej

zrušeníodsaméhozačiatku,svýnimkouakbyzprávnehopredpisualebodohodyúčastníkovzmluvného
vzťahu vyplývalo niečo iné. Ak tomu tak nie je, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti
zmluvných strán vyplývajúce zo zrušenej zmluvy. V prípade, že bolo už podľa zrušenej zmluvy plnené,
sú účastníci zmluvy povinní takéto plnenie vzájomne vyporiadať.Odstúpením od zmluvy zanikajú pre svoju akcesorickú povahu aj vedľajšie záväzky, ktoré sú od
existencie hlavného záväzku (zmluve) závislé. Takýmito vedľajšími záväzkami sú aj záväzky slúžiace k
zabezpečeniu splnenia hlavného záväzku, teda aj záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 544

Obč. zák. Ak teda dôjde k odstúpeniu od zmluvy, nemôže sa

XC/XXX/XXXX

- XX -

žiadna zo zmluvných strán na jej základe domáhať zaplatenia zmluvnej pokuty, pretože dohoda o
zmluvnej pokute bola spolu s hlavným záväzkom od začiatku zrušená a právo na jej zaplatenie nemá
žiaden právny základ. Nárok na zmluvnú pokutu však v dôsledku odstúpenia od zmluvy v prípade, že
vznikol ešte pred odstúpením od zmluvy z dôvodu jej skoršieho porušenia, nezaniká. Odstúpením od

zmluvy dochádza k zániku povinnosti plniť pôvodný záväzok zabezpečený zmluvnou pokutou, avšak
nie vždy dochádza súčasne aj k zániku povinnosti plniť zmluvnú pokutu ako dôsledku nezaplatenia
pôvodného záväzku. Porušením zmluvy vznikol medzi zmluvnými stranami nový právny vzťah, ktorý už
nemá vo vzťahu k pôvodnému zabezpečenému záväzku akcesorickú povahu a na existenciu ktorého
nemá zánik zabezpečovaného zmluvného záväzku vplyv.

Na doplnenie súd dodáva, že pojem nárok v sebe tradične nesie dva pojmy právo a nárok, presnejšie
po odstúpení od zmluvy nezostáva zachovaný len nárok na zmluvnú pokutu, ale aj povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu (subjektívna povinnosť povinnej osoby) a z nej vyplývajúce oprávnenie, t.j. subjektívne
právo aj s nárokom ako jeho vlastnosťou - vynútiteľnou stránkou. V prípade, keď je subjektívne právo

súdne vymáhateľné, hovorí sa aj o nároku.

V súdenej veci, do odstúpenia od kúpnej zmluvy, zmluva platne existovala a na jej základe existovala aj
dohoda o zmluvnej pokute (čl. V. kúpnej zmluvy), ktorá bola dohodnutá pre prípad porušenia povinnosti
vyplývajúcej zo zmluvy ako hlavného záväzku.

Avšak ako bolo vyššie konštatované z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca
žalobkyne porušil povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou ( povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu
vznikla) avšak nenastala jej splatnosť, keďže žalovaný si na ňu právo do odstúpenia od zmluvy
neuplatnil. Odstúpením od zmluvy (§ 48 Obč. zák.) zanikli medzi účastníkmi všetky práva a povinnosti

s účinkami ex tunc, vyplývajúce zo zmluvy, teda zanikol aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty (pokiaľ
by bol platné dojednaný).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že dojednanie o zmluvnej pokute v čl. V
kúpnej zmluvy zo dňa 08.03.2001 je v rozpore z dobrými mravmi a preto v zmysle § 39 Obč. zák. ide

o absolútne neplatný právny úkon.
Pokiaľ by aj súd nekonštatoval absolútnu neplatnosť právneho úkonu - dojednania o zmluvnej pokute
má za to, že žalovanému do odstúpenia od zmluvy nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty na
základe kúpnej zmluvy podľa čl. V kúpnej zmluvy z 08.03.2001, keďže si ho u právneho predchodcu
žalobkyne neuplatnil do odstúpenia od zmluvy.

Na základe uvedeného potom prvá splátka zaplatenej kúpnej ceny v sume 33 193,92 eur ( 1.000.000,-
Sk) nezmenila charakter ostala kúpnou cenou a preto súd považuje nárok žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia za dôvodný.

Podľa ustanovenia § 457 Obč. zák. ak je zmluva neplatná alebo bola zrušená, je každý z účastníkov
(zmluvy) povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal.

XC/XXX/XXXX

- XX -Ustanovenie § 457 Obč. zák upravuje okrem spôsobu i rozsah povinnosti účastníkov neplatnej alebo
zrušenej zmluvy vrátiť vzájomné plnenie a uplatňuje sa v prípade ak na základe obojstranne zaväzujúcej
zmluvy si obe strany plnili. Typický dvojstrannou záväzkovou zmluvou je kúpna zmluvy, kedy práva a

povinnosti oboch účastníkov zmluvy sú vzájomne podmienené a rovnako sú podmienené ich vzájomné
nároky na vrátenie už prijatých plnení, ak je ich zmluva neplatná alebo bola zrušená. Obidve zmluvné
strany zároveň povinné a oprávnené z právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia získané plnenie
podľa neplatnej či zrušenej zmluvy . Ide o ich synalagmatické práva.
Podľa § 107 ods. 3 Obč. zák. platí, že účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy sú povinní vzájomne si

vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak aj druhý účastník
môže premlčanie namietať. Zákon tu vylučuje vznik neprípustnej nerovnováhy, ktorá by mohla vzniknúť
typický pri kúpnej zmluve, kedy vydanie veci pre nepremlčateľnosť vlastníckeho práva nie je ohrozená
plynutím doby, zatiaľ čo práva na vydanie peňažného protiplnenia premlčaniu podlieha.

Po odstúpení od zmluvy sumu 1.000.000,- Sk (33 193,92 eur) mal žalovaný vrátiť v zmysle § 457 Obč.

zák. V tomto smere námietka premlčania zo strany právneho zástupcu žalovaného neobstojí vzhľadom
na § 107 ods. 3 Obč. zák., keďže uvedené ustanovenie vylučuje vznik neprípustnej nerovnováhy. V
prípade kúpnej zmluvy vydanie nehnuteľnosti pre nepremlčateľnosť vlastníckeho práva nie je ohrozené
uplynutím času, avšak právo na vydanie peňažného protiplnenia premlčaniu podlieha. Žalobkyňa
v tomto prípade námietku premlčania nemôže vzniesť, súd preto nemôže prihliadnuť ani námietku

premlčania zo strany žalovaného.

Na základe uvedeného súd považuje žalobu v zostávajúcej časti t.j. 33 193,92 eur za dôvodnú.

Žalobkyňa žiadala priznať aj úroky z omeškania v sadzbe 9,5 % zo sumy 33 193,92 eur od 01.09.2010

do zaplatenia s odôvodnením, že dňa 20.08.2010 bola žalovanému doručená výzva na ktorú nereagoval
a teda dňom 01.09.2010 sa dostal do omeškania.

Súdu bola predložená výzva adresovaná žalovanému zo dňa 20.08.2010 a podací hárok z ktorého
vyplýva, že list bol odoslaný na poštovú prepravu dňa 25.08.2010.

Vzhľadom na uvedené súd má za to, že žalovaný sa mohol dostať do omeškania dňa 01.09.2010.

Výška úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky k 01.09.2010 bola 1,5 %.

Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného k zaplateniu úrokov z omeškania z priznanej istiny 33
193,92 eur vo výške 9,5 % od 01.09.2010 do zaplatenia.

XC/XXX/XXXX

- XX -

Žalobkyňa na pojednávaní dňa 12.12.2013 zobrala žalobu späť v časti prevyšujúcej úroky z omeškania
zo sumy 33 193,92 eur od 01.09.2010 do zaplatenia v sadzbe 9,5 % ročne s čím žalovaný súhlasil.

Podľa § 96 ods. l O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo

celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu

návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.Keďže žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami súd v časti v ktorej žalobkyňa zobrala žalobu späť konanie zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 66 387,84 eur, v konaní bola úspešná v časti týkajúcej sa

zaplatenia 8 962,36 eur a 33 193,92 eur spolu 42 156,28 eur , žalovaný bol úspešný v prevyšujúcej
časti, t.j.v časti istiny 24 231,56 eur, čiže žalobca bol úspešný v 63,50 %, žalovaný v 36,50 % z čoho
vyplýva, že úspech žalobkyne prevyšoval úspech žalobcu o 27 %, preto v takomto rozsahu je povinný
nahradiť žalobkyni trovy konania.

Súd v zmysle § 151 ods. 7 O.s.p. priznal žalobkyni právo na 27 % náhradu trov konania s tým, že o

výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti veci samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva
do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

XC/XXX/XXXX
- X X -

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo
veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).