Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. apríl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112229741
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6112229741.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov
JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Jany Krnáčovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: S.
E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. 6, do 30. 06. 2016 za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na

ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený:
JUDr. Igorom Šafrankom, advokát so sídlom Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 2 766,28 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 06. 10.
2015, č. k. 13C/387/2012 - 149, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 285,41 eur do 15 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

2. Žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania, Rovnako aj vedľajší účastník na strane žalovaného.
Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné uzatvorenie zmluvy o

poskytnutí flexipôžičky zo dňa 20. 05. 2004, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému finančné prostriedky. Súd si vyriešil, že ide o spotrebiteľský vzťah a po novele Občianskeho
zákonníka s účinnosťou od 01. 04. 2015, ktorým bolo doplnené ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka na vzťahy upravené tak zmluvou o poskytnutí flexipôžičky, ako aj ďalšími právnymi úkonmi
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane premlčania a posúdenia otázky premlčania
medzi stranami sporu. V konaní mal preukázané, že žalovaný úver riadne nesplácal, preto právny

predchodca žalobcu úver predčasne zosplatnil listom zo dňa 11. 02. 2005. Vyzval žalovaného zaplatiť
úvervlehote15dníodjehodoručenia, atodo26.02.2005,dňomnasledujúcimzačalaplynúť žalobcovi,
resp. právnemu predchodcovi žalobcu trojročná premlčacia doba v zmysle ust. § 101 Občianskeho
zákonníka, ktorá uplynula 27. 02. 2008. Žalobca žalobu na súd prvej inštancie doručil dňa 30. 11. 2012
po uplynutí premlčacej doby, v dôsledku čoho nebolo možné nárok žalobcu priznať. Z týchto dôvodov
súd prvej inštancie žalobu zamietol.

3. Súčasne sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s dohodou o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v
splátkach uzavretú a podpísanú žalovaným dňa 30. 12. 2011. Uvedenú dohodu považoval za absolútne
neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a so zákonom
o ochrane spotrebiteľa. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ide o jednostranný právny úkon dlžníka
adresovaný veriteľovi, ktorý zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval.

Keďže takýmto uznaním dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začína plynúť
nová premlčacia doba, ktorá je v zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka 10 ročná, skúmal,či žalovaný v čase uznania dlhu mal vedomosť o tom, že uznáva premlčaný dlh. Súd prvej inštancie
konštatoval, že vedomosť o premlčaní dlhu je zakomponovaná do bodu III dohody, označenom ako
„forma splatenia záväzku“, pričom v texte dohody už nie je zmienka o tom, či žalovaný bol poučený o

význame premlčania a dôsledkoch uznania dlhu. Navyše súd konštatoval, že okrem vypísanej sumy
istiny, príslušenstvo nie je v dohode o uznaní dlhu riadne špecifikované a taktiež je uznaný záväzok zo
zmluvy číslo zákazníka, hoci so žalovaným bola uzatvorená zmluva s iným číslom. Číslo zákazníka
vyplýva iba z prílohy č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok, ako číslo úverového účtu. Keďže súdu
prvej inštancie je z úradnej činnosti známe, že žalobca pri uzatváraní dohôd o uzavretí splátkového

kalendára a uznaní záväzku, nepoučuje dlžníkov o inštitúte uznania dlhu, ani o jeho následkoch, ani
o význame premlčania, takýto postup žalobcu pri uzatváraní dohody považoval za nekalú obchodnú
praktiku v zmysle ust. § 8 ods. 3 a 4 zák. č. 250/2007 Z. z., pričom zdôraznil zákaz používania nekalých
obchodných praktík, ktorý je aj v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Z uvedených dôvodov
považoval dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach za absolútne neplatný právny
úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a so zákonom o ochrane

spotrebiteľa.

4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu okresného súdu odvolanie, v ktorom
žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal a v zmysle ustanovení, v tom čase účinnom
a platnom Občianskom súdnom poriadku, rozhodnutie súdu zmenil tak, že žalobe na začatie konania

vyhovie v plnom rozsahu, resp. vráti vec po zrušení súdu prvej inštancie. Súčasne si uplatnil aj
trovy odvolacieho konania. V odvolaní vytkol súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci,
nedostatočne zistený skutkový stav veci týkajúci sa najmä spôsobu uzatvárania samotnej dohody o
uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Opísal spôsob uzatvorenia dohody s tým, že
žalovaný mal možnosť s dohodou sa oboznámiť, mal ju na adrese bydliska niekoľko dní a až následne

po prečítaní, porozumení jej obsahu a po vyjadrení súhlasu s takouto dohodou túto spätne zaslal
žalobcovi. Poukázal na to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a nie je možné ju chápať ako
ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo/1201/2009. Ďalšou námietkou odvolateľa bola aplikácia ustanovení
Občianskeho zákonníka § 52 ods. 2 veta tretia. Aplikáciou tohto ustanovenia na prebiehajúce súdne

konanie sa súd prvej inštancie dopustil nedovolenej retroaktivity právnych noriem, ktorej zákaz je
významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty. Nárok žalobcu bol uplatnený
na súde dňa 30. 11. 2012, pričom predmetné ustanovenie hmotnoprávneho charakteru nadobudlo
účinnosť až 01. 04. 2015. V tejto súvislosti poukazoval aj na predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho
súdu a ust. § 226 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého bol súd prvej inštancie viazaný

právnym názorom odvolacieho súdu. Rovnako aj tu poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR z
ktorých niektoréprávnevetycitoval.Ďalšianámietkaodvolateľasatýkalarozhodnutiaotrováchkonania,
ktoré priznal vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcom na strane žalovaného. Mal za to, že uvedené trovy
právneho zastúpenia uplatnené vedľajším účastníkom na strane žalovaného sú neúčelné, navyše zo
samotnej podstaty existencie združenia na ochranu spotrebiteľov vyplýva, že sú schopné poskytnúť

právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6.VyjadreniekodvolaniudoručiloZdruženienaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,sosídlomNámestie

legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, v konaní zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so
sídlom advokátskej kancelárie Svidník, ul. Sov. Hrdinov 163/66, ktorý do 30. 06. 2016 vystupovali ako
vedľajší účastník na strane žalovaného. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len
„Združenie“) vstúpilo do konania v súlade s ust. § 93 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení
účinnom do 31. 12. 2014. Do konania vstúpilo z vlastného podnetu vzhľadom na predmet sporu v pozícii

vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Od 01. 07. 2016 Občiansky súdny poriadok nahradila
nová procesná úprava, a to Civilný sporový poriadok, ktorý inštitút vedľajšieho účastníka nepozná.
Z ust. § 81 a nasl. bol inštitút vedľajšieho účastníka nahradený komplexnou úpravou intervenienta,
ako nového právneho inštitútu. Odstránila sa úprava, keď vedľajším účastníkom mohla byť právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Tá má v súčasnosti

za splnenia zákonných podmienok postavenie osoby zúčastnenej na konaní s osobitnými procesnými
právami podľa § 95 Civilného sporového poriadku. Keďže odvolanie žalobcu bolo podané za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, t. j. procesnej normy, ktorá pripúšťala inštitút vedľajšieho účastníctva
a po doručení odvolania stranám v konaní vrátane do 30. 06. 2016 aj Združeniu, toto zaslalo vyjadreniek odvolaniu dňa 26. 04. 2016. Združenie sa vyjadrilo nielen k namietaným trovám konania, ktoré si v
konaní uplatnili, ale aj k celému premetu sporu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovali za vecne
správne, a žiadali, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Súčasne

si uplatnili trovy odvolacieho konania. Zdôraznili, že ide o občiansko-právny vzťah, s tým, že aj
na premlčanie je potrebné prihliadať v kontexte ustanovení Občianskeho zákonníka. Poukazovali na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8MCdo/1/2014 z 30. 03. 2015, kde sa najvyšší súd zaoberal
otázkou aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka, aj keby inak sa mali použiť normy obchodného
práva. Dohodu o uznaní záväzku uzavretú medzi stranami sporu považovali za neplatný právny úkon,

ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. K trovám konania, ktoré im boli v konaní priznané uviedli, že aj
združenie má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi od začiatku konania a to za podmienok
ustanovených zákonom. Je absurdné podľa Združenia, ak žalobca, ako účastník konania zastúpený
advokátom, upiera právo na zastúpenie advokátom inému účastníkovi. Nesúhlasili s námietkou žalobcu,
že paušálne vstupujú do sporov a takéto vstupy navodzujú dojem, že účelom vstupu nie je ochrana práv
spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Celé

odvolanie označili ako nárok žalobcu, na ochranu ich hospodárskych záujmov.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa ust. § 379 a § 380 ods. 1 a 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP
rozsudok okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec podľa ust. § 391 ods. 1 CSP

vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok. Podľa prechodných
ustanovení upravených v ust. § 470 ods. 1 CSP, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcu, ktorého právne účinky nastali
predo dňom platnosti a účinnosti Civilného sporového poriadku, pričom aplikoval ustanovenie § 470
ods. 1 CSP.

9. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Aj keď v
čase rozhodovania odvolacieho súdu je platný a účinný Civilný sporový poriadok, odvolací súd musel
rešpektovať aj daný stav, pretože to zodpovedalo princípu právnej istoty legitímneho očakávania strán,
žeichvecbudeposúdenápodľapredpisov platných včasevykonaniaprocesnýchúkonovarozhodnutia

súdu v danej veci, ako aj začatého odvolacieho konania. S poukazom na základné princípy Civilného
sporového poriadku čl. 2, 3, odvolací súd nemohol opomenúť ani ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku použité pred súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania zo
strany žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nie v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav veci a nevykonal dôkazy, ktorých vykonanie mu bolo uložené rozhodnutím odvolacieho

súdu. S poukazom na ust. § 226 Občianskeho súdneho poriadku (teraz ust. § 391 ods. 2 CSP) bol súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

10. Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že tento vo veci rozhodol rozsudkom dňa 14. 05. 2013, proti
ktorému podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval odvolací súd.

Uznesením zo dňa 22. 10. 2014 odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu na
ďalšie konanie. Zároveň v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd okrem iného uviedol, že je potrebné
posudzovať dohodu o uznaní záväzku. Za týmto účelom uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie
prípadným výsluchom žalovaného, za akých okolností podpisoval dohodu o uznaní záväzku, pokiaľ mu
bola zasielaná poštou, či bol na neho vyvíjaný časový alebo psychologický nátlak a uviedol, že „nie je

dôvod dospieť k takým záverom, ako to urobil prvostupňový súd, že dohoda obsahuje nekalé zmluvné
podmienky“. Dohoda o uznaní záväzku je zákonom predpokladaný a dovolený inštitút, preto nie je
žiaden logický dôvod pre to, aby nemohol byť používaný, pričom z doteraz vykonaného dokazovania
nevyplynulo, že by dohoda o uznaní záväzku bola dosiahnutá nekalým spôsobom, naviac, Obchodný
zákonníkpredpokladá,žemožnouznaťajpremlčanýdlh. Súdprvejinštanciespoukazomna vtomčase

platný a účinný § 226 O. s. p. bol viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom. Aj napriek
tomu, žalovaného dňa 06. 10. 2015 k okolnostiam uzatvárania dohody o uznaní záväzku nevypočul. Vo
svojej výpovedi žalovaný uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia, ako uvádzal vedľajší účastník. Konkrétneku okolnostiam, za ktorých bola uzatváraná dohoda o uznaní dlhu, sa žalovaný nevyjadril a súd prvej
inštancie žalovaného nevypočul.

11.Jednouznámietokžalobcuvodvolaní súokolnostiuzatváraniadohodymedzistranamisporu. Podľa
tvrdení žalobcu k uzatvoreniu dohody došlo na základe iniciatívy žalovaného, ktorý telefonicky požiadal
o uzatvorenie splátkového kalendára a následne zo strany žalobcu bol žalovanému doručený formulár
dohody. Žalovaný mal dostatočný časový priestor v pokoji si túto dohodu prečítať, porozumieť jej obsahu
a v prípade, ak mal záujem uzatvoriť takúto dohodu, vyslovil s ňou svoj súhlas podpisom. Obsahom

dohody bolo uznanie záväzku zo strany žalovaného. Iné okolnosti uzatvorenia dohody v rámci konania
pred súdom prvej inštancie, aj napriek uloženej povinnosti zo strany odvolacieho súdu, zistené neboli.
Rovnako neboli zistené ani okolnosti týkajúce sa vedomosti alebo nevedomosti, že ide o premlčaný
záväzok. Pokiaľ súd prvej inštancie vyvodil záver, že takáto dohoda je absolútne neplatný právny úkon
odporujúci ustanoveniu § 3, javí sa toto rozhodnutie ako predčasné. Súd prvej inštancie nerešpektoval
názor odvolacieho súdu, nevysporiadal sa s dohodou uzavretou medzi stranami sporu a záver vyslovený

v rozhodnutí je predčasný. Až po vyriešení otázky vedomosti alebo nevedomosti premlčania záväzku
a okolností, za ktorých žalovaný túto dohodu podpísal, môže súd prvej inštancie vysloviť, či uvedená
dohoda je v rozpore s § 3 OZ, a či je v dôsledku rozporu s dobrými mravmi a obchádzania zákona, s
poukazom na ust. § 8 ods. 3 a 4 zák. č. 250/2007 Z. z. nekalou obchodnou praktikou. Až následne bude
môcť jednoznačne vyhodnotiť takúto dohodu za neplatnú. V opačnom prípade, vzhľadom na okolnosti

uvádzané žalobcom, pri uzatváraní dohody sa zatiaľ odvolaciemu súdu javí, že dohoda o uznaní
záväzku bola uzavretá platne a že žalovaný mal vedomosť o premlčaní dlžnej sumy a aj napriek tomu
uznal takúto sumu. V tomto prípade by uznanie zo strany žalovaného malo vplyv aj na dĺžku premlčacej
doby. Vedomosť o premlčaní dlhu je síce zakomponovaná do bodu III dohody označenom ako „forma
splatenia záväzku“, pričom v texte dohody už nie je zmienka o tom, či žalovaný bol poučený o význame

premlčania a dôsledkoch uznania dlhu, avšak podľa doteraz vykonaného dokazovania žalovaný mal
možnosť v pokoji, v domácom prostredí a niekoľko dní sa oboznámiť s obsahom dohody, ktorú podpísal
a následne odoslal žalobcovi. V kontexte týchto skutočností až po výsluchu žalovaného bude možné
ustáliť, či dohoda je neplatným právnym úkonom, práve v dôsledku znevýhodňujúceho skrytého textu.

12. Ďalším z odvolacích dôvodov prezentovaných žalobcom je nerešpektovanie názoru odvolacieho
súdu v súvislosti s posudzovaním vzťahu medzi stranami sporu, podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka a nie Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti odvolateľ poukazuje na zákaz retroaktivity
právnych noriem. Ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, ktoré súd prvej inštancie aplikoval
pri posudzovaní vzťahu medzi stranami sporu, podľa odvolateľa nebolo možné aplikovať na daný vzťah.

S týmto názorom odvolací súd nesúhlasí. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
od 01. 05. 2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.

13. V zmysle vyššie uvedeného správne postupoval súd prvej inštancie, keď zohľadnil ustanovenie §
52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka a toto ustanovenie aplikoval pri posúdení vzťahu medzi

stranami sporu. Keďže od 01. 05. 2014 nadobudlo účinnosť nové znenie vyššie citovaného zákonného
ustanovenia a Občiansky zákonník nemá prechodné ustanovenia, je potrebné od účinnosti, t. j. od 01.
05. 2014 posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka aj právne vzťahy založené pred týmto
dňom. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdeniami odvolateľa, že sa tu ide o nedovolenú retroaktivitu a
postup súdu prvej inštancie aj napriek tomu, že bol viazaný názorom odvolacieho súdu vysloveným v

skoršom rozhodnutí, bol správny.

14. Pokiaľ z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nemožno zistiť skutkové zistenia, či už
pre ich absenciu alebo neurčitosť, majúc za to, že podmienky pre takúto aplikáciu neboli splnené,
potom je potrebné prijať záver, že na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie

posúdil vec po právnej stránke nesprávne. Až po zistení a ustálení skutkového stavu bude môcť súd
prvej inštancie vyvodiť právny záver, podľa ktorého vyhodnotí uvedenú dohodu za platnú, resp. za
neplatnú. V dôsledku posúdenia okolností, za ktorých dohoda bola uzavretá, následne sa vysporiadaaj so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného v kontexte platnosti alebo neplatnosti
uvedenej dohody.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní po doplnení dokazovania opätovne súd prvej
inštancie rozhodne aj o trovách úspešnej strany vrátane trov odvolacieho konania podľa ust. § 255 a
nasl. CSP.

16. S poukazom na ust. § 391 ods. 2, 3 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu a zároveň je v rozhodnutí odvolacieho súdu uvedené, ako má súd prvej inštancie
vo veci ďalej postupovať.

17. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).