Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117215788
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117215788.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Mareka Košča a JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s.,
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: L. U.J.Č., M.. XX.X.XXXX, F. Č..XXXXX/
XX, XXX XX U., o zaplatenie 132,91 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 11Csp/143/2017-120 zo dňa 8.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vracia mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v predmetnom spore a žalovanému,
keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli, nepriznal nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016).

2. Súd vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške
132,91 eur s úrokmi v sadzbe 28 % ročne od 1.6.2017 do zaplatenia na základe nedovoleného
prečerpania účtu v zmysle podmienok zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a
služieb zo dňa 26.4.2013, ktorou bol žalovanému zriadený osobný účet č. XXXXXXXXXX.

3. Citujúc ustanovenia § 708 ods. 1, 2 a § 710 Obchodného zákonníka, ďalej § 52 a nasl., § 451 a §

456 v spojení s § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a napokon § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa a vychádzajúc z vykonaného dokazovania, okresný súd vyhodnotil zmluvný vzťah
strán sporu v danom prípade, založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere ako spotrebiteľský podľa § 290
CSP na základe typovej zmluvy upravenej v § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) a nárok žalobcu uplatnený v predmetnom spore ako premlčaný.

4. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že pri spotrebiteľských zmluvách nie je možné výšku úrokovej
sadzby a poplatkov upraviť len v sadzobníku, zvlášť ak sadzobník nebol odovzdaný spotrebiteľovi ešte
pred uzavretím zmluvy, poukazujúc na záver vyplývajúci aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci
C-42/15 zo dňa 9.11.2016. Žalobca v danom prípade nepreukázal, že by si so žalovaným dohodol
poplatok za vedenie účtu 3,90 eur mesačne a nepreukázal, že by tento poplatok bol uvedený v
sadzobníku poplatkov, ktorý by odovzdal žalovanému ešte pred uzavretím zmluvy.

5. Žalobcovi neprislúcha nárok na požadovaný úrok v sadzbe 28 % ročne, ktorý bol uplatnený ako
zmluvný úrok započítaný k istine, ale aj samostatným výrokom za obdobie od 1.6.2017 do zaplatenia,
keďže úrok predstavuje príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Právny
poriadok Slovenskej republiky tento umožňuje priznať len na základe dohody účastníkov, či už úverovej
zmluvy (§ 497 Obchodného zákonníka) alebo pri zmluve o pôžičke (§ 657 Občianskeho zákonníka),

prípadne pri povolenom prečerpaní na bežnom účte podľa § 710 Obchodného zákonníka. Dohoda
účastníkov sa pritom vzťahuje nielen na základ tohto nároku, ale aj výšku úrokovej sadzby. V danomprípade nielenže nedošlo k dohode strán o výške úroku ako dvojstranného zmluvného konsenzu, ale
absentuje právny základ pre takúto dohodu, keďže nepochybne žiadny úver, ani pôžička, ani povolené
prečerpanie žalovanému poskytnuté neboli.

6. Súd nárok žalobcu z nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného právne
posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré môže predstavovať len sumu, ktorú
žalovaný reálne prečerpal bez toho, aby mal na účte finančné prostriedky na jej pokrytie. V danom
prípade došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, ktoré predstavuje jeho majetkový

prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, avšak tento nárok podlieha premlčaniu, upravenému
v § 107 Občianskeho zákonníka.

7. Súd prvej inštancie následne konštatoval, že aj keď žalovaný nevzniesol námietku premlčania, súd
sa musel posúdením tohto zaoberať ex offo podľa § 5b z.č. 250/2007 Z.z., pričom dospel k záveru, že
dvojročná subjektívna premlčacia lehota uplynula 1.4.2017. Žalobca mohol prvýkrát tento nárok uplatniť

dňa 1.4.2015, a to nasledujúci deň po poslednom čerpaní žalovaného a keďže žaloba bola podaná až
19.6.2017, súd uplatnený nárok vyhodnotil ako premlčaný, preto žalobu žalobcu zamietol.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie žalobca
písomným podaním zo dňa 22.11.2017, ktorým navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP

rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, pričom v plnom rozsahu zaviaže žalovaného
na náhradu trov celého konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

9. Žalobca sa s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie nestotožnil a považuje rozsudok za
nesprávny, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

Poukážuc na § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, § 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch,
v zmysle všeobecných obchodných podmienok v bode 3.4, 3.8 a 3.12, odvolateľ považuje za zrejmé,
že súd prvej inštancie nesprávne nazerá na nepovolené prečerpanie, nakoľko ho neposudzuje ako
spotrebiteľský úver formou prekročenia v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Nepovolené prečerpanie je prekročením v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a ako vyplýva z bodu

3.12 všeobecných obchodných podmienok žalobcu, iba reflektuje ustanovenia relevantných právnych
predpisov, upravujúcich vedenie bežného účtu bankou a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán
zo zmluvy o bežnom účte. S oprávnením banky - žalobcu požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta
Obchodný zákonník aj zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 18 ods. 1. Keďže súd nesprávne nazerá
na povahu nepovoleného prečrpania, toto nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie, a teda

nepripadá do úvahy jeho premlčanie.

10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie, podané v zákonnej lehote

žalobcom, v zmysle ustanovení § 378 a nasl. CSP. Žiada sa osobitne zdôrazniť, že odvolací súd pri
prieskume napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie bol v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP
viazaný rozsahom odvolania i uplatnenými odvolacími dôvodmi (s výnimkou v § 380 ods. 2 CSP) tak,
ako boli uplatnené v zákonnej odvolacej lehote. Na základe takéhoto prieskumu uvedeného rozhodnutia
súdu prvej inštancie, i konania ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že na základe

podaného odvolania je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

12. Žalobca v odvolaní tvrdil, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci
(odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP).

13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne

interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery

14. Tak, ako je uvedené vyššie, súd prvej inštancie privodil záver o tom, že nároky uplatnené žalobcom
ako nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia sú premlčané a hoci námietku premlčania žalovanýneuplatnil, na oslabenie práva žalobcu z dôvodu uplynutia 2- ročnej subjektívnej premlčacej doby súd
prihliadol ex offo s odkazom na ust. § 5b zákon č. 250/2007 Z.z.

15. Z obsahu podanej žaloby a súdu prvej inštancie predložených listinných dôkazov (najmä výpisov z
predmetnéhoprežalovanéhozriadenéhoúčtu)jenepochybným,žepredmetomtohtokonaniasúnároky,
ktoré žalobca žalovanému účtoval titulom úrokov a poplatkov za obdobie od júna 2015 do mája 2017.
Ak žalobný návrh, ktorým žalobca uplatnil proti žalovanému predmetné nároky, bol podaný na súde dňa
19.6.2017, nemožno ani pri alternatíve právneho posúdenia nárokov podľa § 451 ods. 1, 2 Obč. zák.

a § 456 Obč. zák. urobiť záver, že do doby uplatnenia práva na súde uplynula dvojročná subjektívna
premlčacia doba (daná aplikáciou ust. § 107 ods. 1 Obč. zák.) na uplatnenie týchto nárokov na súde.
Dôvody podaného odvolania tak, ako ich vyžaduje ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP sú tak dané.

16. Po odvolaním napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie nastala aj novú skutočnosť majúca vplyv
na právne posúdenie predmetnej veci, ktorá súvisí s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 11/2016-60 zo dňa 7. februára 2018, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. Ústavný súd SR derogoval celé uvedené ustanovenie zákona.

17. Pri omyle pri právnom posúdení veci - nedôvodný a skutkovému stavu nezodpovedajúci záver o
premlčaní - odvolací súd vyvinul snahu, aby nemusel vo veci privodiť kasačné rozhodnutie tým, že
nedostatok vzniknutý v konaní pred súdom prvej inštancie napraví sám aj iniciatívou pri zhromaždení
relevantných skutkových okolnosti potrebných pre rozhodnutie o podanej žalobe.

18. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania vyzval preto žalobcu v stanovenej lehote na doplnenie
skutkových tvrdení a na vyjadrenie sa v zmysle § 382 CSP. Odvolací súd v uvedenej výzve žalobcovi
konštatoval, že :

18.1. Z obsahu predloženého spisu, i z podaného odvolania vyplýva, že v rámci prostriedkov procesného

útoku poukazoval žalobca na aplikáciu ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka, na ustanovenia
bodov 3.4, 3.8, 3.12 Všeobecných obchodných podmienok a § 18 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.. Pred
súdom prvej inštancie bol výzvou zo 4.7.2017 upovedomený, že z predložených listinných dôkazov,
najmävýpisovzúčtu,vyplynulo,žeodjúla2015transakciaminaúčtebolilenúrokyapoplatkyzavedenie
účtu. Podľa výpisu č. 6 z účtu 155 354 0001 za obdobie 30.5.2015 - 30.6.2015 predchádzajúci výpis

z 29.5.2015 mal zostatok -540,23 eur. Dňa 11.6.2015 žalovaný realizoval vklad na účet 540,- eur a z
ďalších výpisov až do 31.5.2017 vyplýva len to, že žalovanému stav na účte ovplyvňovali len žalobcom
účtované úroky a poplatky za vedenie účtu. Súdu prvej inštancie, napriek jeho výzve, žalobca neoznámil,
akým spôsobom došlo k ukončeniu uzavretej zmluvy zo dňa 26.4.2013. V odpovedi na výzvu súdu,
realizovanej podaním žalobcu z 19.7.2017, zdôvodňuje tento účtovanie poplatkov i úrokov a poukazuje

na možnosti „zatvorenia“ účtu len pokiaľ je na ňom nulový zostatok. V zmysle ustanovenia § 215 ods.
1, 2 CSP skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel
v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva posúdením, resp. vyhodnotením skutkových
poznatkov.

18.2. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno,
t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení o relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach.
Relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu by mali byť obsiahnuté v jeho žalobe, resp. v
replike a duplike. Skutkové tvrdenia žalobcu v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 CSP sú prostriedkami
procesného útoku. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje

ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. uviesť substancované tvrdenia. Súd má v zmysle ustanovenia
§ 150 ods. 2 CSP (resp. odvolací súd aj s použitím ustanovenia § 378 ods. 1 CSP), právo realizovať
výzvu pre stranu sporu na doplnenie skutkových tvrdení bez ohľadu na to, či má strana sporu bremeno
tvrdenia k predmetnej skutočnosti alebo či má toto bremeno protistrana. Súd vyzýva stranu sporu,
ktorá má bremeno tvrdenia na doplnenie tvrdení najmä vtedy, keď strana sporu predložila nedostatočne

substancované tvrdenia. Žalobca v predmetnom konaní uplatňuje nároky zo zmluvy o bežnom účte.
Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že trvanie a ukončenie zmluvy upravuje čl. II Zmluvy a aj
úprava pojatá do Všeobecných obchodných podmienok do článku T. Povolené prečerpanie na účte -občania, bod 13 písmena a - f, či bodu 15. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozsudku, ktorý je
napadnutý odvolaním, urobil záver o tom, že žalobca „neuviedol“, že zmluvu ukončil.

18.3. V nadväznosti na predložené listinné dôkazy považoval odvolací súd za žiadúce, aby v zmysle
ustanovenia § 150 ods. 2 CSP žalobca svoje skutkové tvrdenia doplnil nielen tvrdením o „zatvorení“ účtu,
ale aby skutočnosti týkajúce sa tvrdeného ukončenia zmluvného vzťahu doplnil tak, že uvedie konkrétne
skutkové tvrdenia o spôsobe zániku zmluvného vzťahu a najmä o tom, z akého dôvodu realizoval úkony
ku zániku zmluvného vzťahu napriek nepovolenému prečerpaniu až s odstupom 2 kalendárnych rokov

po tom, čo žalovaný realizoval vklad 540,- eur, ktorý by mohol byť posúdený ako zaplatenie účtovného
dlhu vo výpise ku 29.5.2015, a následne banka účtovala len poplatky za vedenie účtu a úroky.

18.4. Z uvedeného dôvodu odvolací súd s použitím ustanovenia § 378 ods. 1 CSP a ustanovenia § 150
ods. 2 CSP vyzval žalobcu, aby svoje skutkové tvrdenia, či skutkové okolností, od ktorých odvádza
žalobou uplatnený nárok doplnil skutkovými tvrdeniami, z ktorých bude zrejmé a to korešpondujúco

ním predloženým listinným dôkazom, akým spôsobom a kedy boli realizované právne úkony, ktorých
dôsledkom bolo ukončenie zmluvy. Za žiaduce považoval odvolací súd oznámiť aj dôvod, pre ktorý
banka napriek tomu, že žalovaný podľa nej porušil svoje povinnosti zo zmluvy, ponechala stav trvania
záväzkového vzťahu ďalšie 2 roky, počas ktorých účtovala spotrebiteľovi poplatky za vedenie účtu a
úroky, hoci žalovaný zjavne už svojimi úkonmi dispozície s účtom nerealizoval. V tejto súvislosti odvolací

súd zdôraznil aj potrebu zaujať stanovisko k možnej aplikácii ustanovenia § 3 ods. 1 Obč. zák., t.j. či
takýto postup banky nie je v rozpore s dobrými mravmi. Súd poučil pri tom v závere výzvy žalobcu o tom,
že nesplnenie výzvy odvolacieho súdu môže mať za následok záver o nesplnení procesného bremena
skutkových tvrdení žalobcu.

19. Na výzvu odvolacieho súdu sa žalobca vyjadril písomným podaním zo dňa 25.4.2018. Uviedol, že
účet klienta je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto banka pred zatvorením účtu
robí internú účtovnú transakciu (prevod), ktorou debetný zostatok na účte klienta prevedie na vnútorný
účet banky - táto transakcia má spravidla popis „Bezhotovostný prevod - prevedenie dlhu klienta" alebo
„ Dlh ku dňu zrušenia účtu“. Ide o internú transakciu banky, nie o transakciu zo strany klienta, t.j. najmä

neznamená úhradu dlžnej sumy zo strany klienta. V tomto prípade žalobca preúčtoval debetný zostatok
dňa 31.5.2017, po zaslaní „odstúpenia od zmluvy zo dňa 16.5.2017“, v ktorom bol žalovaný vyzvaný na
vyrovnanie nepovoleného prečerpania na účte do 7 dní od doručenia. K tvrdeniu súdu, že úhrada vo
výške 540,- eur by mohla byť chápaná ako vyplatenie dlhu, a teda žalobca nemal nárok na účtovanie
ďalších poplatkov a úrokov uviedol žalobca, že tento vklad nevyrovnal účet žalovaného na 0,- eur,

nakoľkopredchádzajúcizostatoknaúčtebolvovýške540,23eur,následneboldňa11.6.2015zúčtovaný
poplatok 0,30 eur - debetný zostatok bol teda ku dňu úhrady vo výške 540,53 eur. Čo sa týka nároku na
účtovanie jednotlivých poplatkov a úrokov uviedol žalobca, že v zmysle § 31 ods. 2 Zákona o platobných
službách poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné služby používateľovi platobných služieb
na základe a) zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo b) rámcovej zmluvy. V zmysle §

31 ods. 4 sú neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy obchodné podmienky o poskytovaní platobných
služieb. V zmysle § 31 ods. 5 písm. d) rámcová zmluva obsahuje o. i. informácie o poplatkoch a úrokoch.
Zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb
musia byť individuálne dojednané. V zmysle 25.5 sú VOP súčasťou zmluvy o vkladovom účte. V zmysle
VOP je Sadzobník neoddeliteľnou súčasťou VOP, teda aj rámcovej zmluvy. Zároveň, v bode 25.4 VOP

sú uvedené dôvody, z ktorých je banka oprávnená zmeniť VOP, takže nie je naplnená podmienka
neprijateľnosti zmluvnej podmienky - a to jednostranná zmena zmluvných podmienok bez dôvodu
dohodnutého v zmluve. Zároveň ani zákon 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že
všetky náležitosti zmluvy musia byt' uvedené v jednom dokumente. Tento výklad potvrdil aj Rozsudok
Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 (Home Credit vs. Biróová). Ako vyplýva z úvodných

ustanovení, zmluva bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, upravujúcimi
zmluvu o bežnom účte, citujúc § 708 a nasl. Obchodného zákonníka a príslušné body 3.4, 3.8, 3.12
Všeobecných obchodných podmienok. Žalobca teda vyslovil záver, že na účtovanie poplatkov a úrokov
mal nárok a teda nebolo jeho povinnosťou ukončiť zmluvný vzťah skôr. Citujúc ustanovenie § 48
Občianskeho zákonníka, bod 3.11.5 písm. b) a 3.11.6 všeobecných obchodných podmienok, žalobca

uviedol, že ani odstúpenie od zmluvy o bežnom účte v prípade, že sa tento dostane do nepovoleného
prečerpania, nie je dôvodom na to, aby banke súdy odmietali priznať akékoľvek ďalšie plnenie nad
rámec istiny. Občiansky zákonník umožňuje zmluvne dohodnúť, že zmluva sa odstúpením nezrušuje
od počiatku. Uvedené reflektujú VOP. Tvrdenie, že v prípade odstúpenia od zmluvy nemá veriteľ nárokna žiadne plnenia od spotrebiteľa, okrem peňažných prostriedkov, ktoré boli spotrebiteľovi poskytnuté,
nemá oporu v zákone. Oporu v právnych predpisoch nemá ani argument súdu, že dojednanie vo VOP,
o tom, že odstúpením zmluva zaniká ku dňu doručenia odstúpenia je neplatné z dôvodu, že odporuje

zákonu alebo dobrým mravom v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti upozornil
žalobca na ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Právo veriteľa na odmenu v prípade
zrušenia zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa a nie je
ani špecifickou zmluvnou podmienkou, ktorú by navrhovateľ uplatňoval z dôvodu zvýhodnenia svojho

postavenia na úkor spotrebiteľa. Aj v prípade zániku zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy jednou
zo zmluvných strán, banka má nárok na odplatu za poskytnuté služby. V podmienkach odstúpenia od
zmluvy o bežnom účte, je finančnou službou, ktorú banka klientovi poskytovala, vedenie platobného
účtu a služba umožnenia prekročenia. Za poskytnuté služby má veriteľ nárok na odplatu, ktorá je
tvorená poplatkom za vedenie účtu a poplatku za prostriedky poskytnuté formou prekročenia. Odplatou
za úver formou prekročenia sú práve dohodnuté zmluvné úroky. Pri výpočte odplaty sa vychádza z

predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si
budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Ak ide
o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ
je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 1, 2, 3 Zákona o spotrebiteľských

úveroch, pričom na prekročenie sa vzťahujú ustanovenia o najvyššej prípustnej výške odplaty podľa
Občianskeho zákonníka. K vyjadreniu žalobca pripojil list adresovaný žalovanému zo dňa 16.5.2017.

20. Rovnopis podania žalobcu odvolací súd doručil, žalovanému dňa 26.7.2018 a žalovaný k nemu súdu
neoznámil svoje stanovisko.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca nárok odvodzuje zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb uzavretej so žalovaným dňa 26.4.2013. Žalobca zároveň pripojil
všeobecné obchodné podmienky s účinnosťou od 1.4.2013, všeobecné obchodné podmienky s
účinnosťou od 15.1.2017 (na ich obsah odkazuje v podaniach doručených odvolaciemu súdu), ako aj

úrokové sadzby produktov účinné od 1.6.2017, sadzobník poplatkov I. časť - fyzické osoby (občania)
účinný od 1.1.2017 a výpisy z účtu žalovaného za obdobie od 31.8.2013 do 31.5.2017, z ktorých bol
zrejmý prehľad kreditných a debetných obratov na predmetnom účte.

22. Z predmetných výpisov vyplýva, že od júla 2015 transakciami na účte žalovaného boli len úroky

a poplatky za vedenie účtu. Z výpisu č. 6 z účtu XXX XXX XXXX za obdobie 30.5.2015 - 30.6.2015
je zrejmé, že predchádzajúci výpis z 29.5.2015 mal zostatok -540,23 eur. Dňa 11.6.2015 žalovaný
realizovalvkladnaúčet540,-eurazďalšíchvýpisovaždo31.5.2017 vyplývalento,žežalovanémustav
na účte ovplyvňovali len žalobcom účtované úroky a poplatky za vedenie účtu. Takto naúčtoval žalobca
výšku debetných položiek na účte žalovaného až ku dňu 31.5.2017, spolu vo výške žalovanej istiny.

23. Ani odvolací súd nemá pochybnosti, že v súdenej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu. Takéto právne
posúdenie realizované súdom prvej inštancie nespochybňuje ani žalobca. Východiskom spotrebiteľskej
ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu

profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a
konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto
vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom
spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia
a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou

práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá
je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je
limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej osoby, ktorá uzatvárala právny úkon
s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný, skutkový stav.

24. Žalovaný uzavrel zmluva ako spotrebiteľ a zo samotnej zmluvy (č.l. 4 spisu) nevyplýva dohoda o
povolenomprečerpanífinančnýchprostriedkov.Vovýpisezúčtuzaobdobieod1.10.2013do31.10.2013
sa uvádza ponuka na „výhodné produkty“ povolené prečerpanie na účte do 320,- eur, v ďalšom výpise
z účtu ponuka na povolené prečerpanie na účte do 480,- eur, neskôr i na vyššie povolené prečerpaniea v ďalších výpisoch sa už objavuje údaj o povolenom prečerpaní v limite do 400,- eur od 10.2.2014,
ktorý sa uvádza vo výpisoch až do marca 2015. Zdá sa, že žalobca žalovanému v priebehu trvania
zmluvného vzťahu povolil aj prečerpanie na osobnom účte, ale z obsahu spisu okrem uvedených

záznamov vo výpisoch z účtu iné listiny potvrdzujúce túto skutočnosť nevyplývajú. Žalobca ani na výzvu
odvolacieho súdu, v ktorej súd poukázal na časť VOP týkajúcu sa ukončenia zmluvy s povoleným
prečerpaním (článku T. Povolené prečerpanie na účte - občania, bod 13 písmena a - f, či bodu 15)
nezaujal k tomu stanovisko, a preto niet pre potreby tohto konania zatiaľ priestor pre posúdenie, či
žalobca pre ukončenie zmluvného vzťahu volil sám postup, s akým počíta v časti III. Účty a vkladné

knižky, A. všeobecné ustanovenia, bod 23 alebo T. povolené prečerpanie bod 13 písm. a - f, či bod 15
Všeobecných obchodných podmienok účinných v čase uzavretia zmluvy.

25. Tak, ako je už uvedené vyššie, debetný zostatok uplatňovaný žalobcom pozostáva výlučne z
poplatkov za vedenie účtu a úrokov, teda nepredstavuje žiadne peňažné prostriedky, ktoré by boli
poskytnuté žalovanému. Samotná zmluva z 26.4.2013 neobsahuje dohodu o výške úroku, ani povinnosť

žalovaného platiť úrok.

26. Súd prvej inštancie sa nespochybniteľne pokúsil dať odpoveď na relevantné otázky týkajúce sa
právneho posúdenia veci aj aplikáciou ust. § 708, § 709, § 710 Obch. zák. (citovanými v dôvodoch
rozhodnutia). Pri už spomenutom omyle v právnom posúdení premlčania, nedal však v dôvodoch

rozhodnutia úplnú odpoveď na otázku týkajúcu sa právneho posúdenia uplatneného nároku (či
uplatnených nárokov) práve cez aplikáciu týchto ust. Obch. zák., hoci správne (tak, ako bude uvedené
ďalej) z listinných dôkazov, ktoré mu boli predložené vyhodnotil absenciu dohody o výške úrokov.

27. Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzavretá medzi žalobcom ako

bankou a žalovaným ako majiteľom účtu je podľa obsahu zmluvou o zriadení a vedení bežného účtu, o
vydaní a používaní platobnej karty, o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva, o zriadení služby
SMS notifikácie. Tu treba uviesť, tak ako už je uvedené vyššie, že z predmetnej zmluvy z 26.4.2013
nevyplýva údaj o tzv. povolenom prečerpaní. Uzavretie zmluvy o bežnom účte je možné podľa § 708 ods.
1, 2 Obchodného zákonníka tak, že zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť do určitej doby

na určité meno bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Banka
je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorý znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v
prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa výstavného príkazu majiteľa
účtu alebo pri splnení podmienok v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene
platby ním určeným osobám. Banka je ďalej povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z

bežného účtu a vykonávať zúčtovania alebo uskutočniť platby v súlade so zmluvou o bežnom účte a v
lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb. Pokiaľ to
umožní dohoda s bankou, je možné účet používať ako debetný účet, t.j. v prípade vyčerpania peňažných
prostriedkov má majiteľ účtu možnosť čerpať peňažné prostriedky banky tak, ako by si vzal úver bez
potreby uzatvárať samostatnú zmluvu o úvere (§ 497 Obchodného zákonníka).

28. V danom prípade, podľa obsahu podanej žaloby, žalobca odvádza uplatnený nárok z tvrdeného
nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. Samotný žalobca však súdu neposkytol
spoľahlivý skutkový základ pre záver o dohode o limite povoleného prečerpania, či o absencii takejto
dohody, pričom zjavne vychádza pri zdôvodňovaní žalobou uplatnených nárokov z VOP účinných od

1.1.2017, teda nie z tých, ktoré boli účinné v čase uzatvorenia zmluvy o účte.

29. Podľa čl. IV. bod 2. zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu za poskytovanie produktov/služieb
je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov Prima banky Slovensko, a.s. v
platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého

sa poskytnutie produktu/služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného
v banke.

30. Súd prvej inštancie urobil záver o absencii individuálne dojednanej dohody o výške poplatkov
za vedenie účtu. Možno súhlasiť s tým, že z doterajšieho dokazovania iný skutkový záver naozaj

nevyplynul. Treba sa stotožniť so súdom prvej inštancie aj v tom, že ak žalobca pre žalovaného
účet zriadil a viedol aj bez výslovnej písomne uzavretej a individuálne dojedanej dohody o výške
poplatkov, prichádza do úvahy aj posúdenie nároku žalobcu na účtovanie si náhrady za vedenie účtu
ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd konštatuje, že odkaz na sadzobníkzverejnený v priestoroch pobočiek banky alebo na webovej stránke nie je dostatočnou informáciou pre
spotrebiteľa a nepreukazuje, že žalovaný bol riadnym spôsobom oboznámený o týchto podmienkach.
Takéto informácie má totiž obsahovať priamo zmluva, ktorú žalovaný podpisoval. Obsah do spisu

zhromaždeného dôkazového materiálu nadáva zatiaľ možnosť pre záver, že by žalovaný pri uzatváraní
zmluvy mal možnosť oboznámiť sa s poplatkami a debetnými úrokmi vrátane ich výšky, ktoré si bude voči
nemuuplatňovaťpodľazmluvyžalobca.Zdása,žebymohloísť oprekvapivúzmluvnúpodmienku,ktorej
je spotrebiteľ vystavený bez toho, aby sa s ňou oboznámil a mal možnosť ju namietať a že tieto poplatky
neboli so žalovaným individuálne dojednané, ale len jednostranne určené žalobcom mimo uzatvorenej

zmluvy.

31. Ak by malo ísť o zmluvu s povoleným prečerpaním, či o nepovolené prečerpanie a teda mala
by prísť do úvahy v zmysle ust. § 710 Obch. zák. aj aplikácia právnej úpravy o úvere, odvolací súd
konštatuje, že výška úroku z úveru, ako podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, musí
byť dohodnutá priamo v zmluve, nie vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktorých úlohou je len

spresniť a rozvinúť niektoré ustanovenia zmluvy, prípadne upraviť určité technické náležitosti. Úprava
podstatnej náležitosti zmluvy akou úrok z úveru nepochybne je, v obchodných podmienkach, ktorých
obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a pripravil ich výlučne veriteľ, u spotrebiteľa vyvolala nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán, bez pochybnosti predstavuje teda neprijateľnú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú nemožno prihliadať. Zdá sa preto, že v predmetnej veci na ťarchu účtu

v neprospech žalovaného účtované úroky za prečerpanie (povolené, či nepovolené) neboli individuálne
dojednané. Pritom z obsahu žaloby by mohlo vyplynúť, že žalobca uplatňuje proti žalovanému 28 %
úroky z už vyčíslených a vo výpise premietnutých úrokov. Pozornosti odvolacieho súdu pritom neuniklo
to, že žalobca odvodzuje uplatnené nároky od VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb. Uvedená
zmluvná podmienka s rovnakým obsahom bola rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 29.11.2013

č.k. 36C/117/2013-55 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/91/2014 zo dňa
24.3.2015 vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Tento rozsudok je pre žalobcu (účastníka
označeného konania ako právneho nástupcu DEXIA banky a.s.) záväzný, a preto bolo jeho povinnosťou
jednak zdržať sa ďalšieho uplatňovania tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj uplatňovania
nárokov z nej vychádzajúcich.

32. V zmysle ust. § 389 ods. 1 CSP je v systéme neúplnej apelácie zrušenie odvolaním napádaného
rozhodnutia reštriktívnou výnimkou, ktorá prichádza do úvahy iba v taxatívne stanovených prípadoch.
V predmetnej veci odvolací súd napriek už vyššie zdôraznenej snahe o meritórne rozhodnutie napokon
dospelkzáveru,žejepotrebnérozhodnutiesúduprvejinštanciezrušiť.Rozhodnutiesúduprvejinštancie

totiž pri mylnom závere o premlčaní nároku nedalo v dôvodoch spoľahlivú odpoveď na relevantné
otázky týkajúce sa uplatňovania nárokov za vedenie účtu, ani na uplatňované úroky tak, ako je uvedené
vyššie vo vyslovenom názore odvolacieho súdu. Aplikácia ust. § 220 ods. 2 CSP, ani aplikácia ústavou
garantovaných práv na spravodlivé súdne konanie nevyžaduje dávať odpoveď na každú otázku, ktorá je
vkonanístranaminastolenáaleakideootázku,ktorájezásadnouprerozhodnutie,žiadasa,abydôvody

rozhodnutia v tomto boli presvedčivé. Sporovej strane pritom musí byť poskytnutý priestor na to, aby sa
k uvažovanému právnemu posúdeniu aj vyjadrila. Súd prvej inštancie v predmetnej veci nerealizoval vo
veci pojednávanie, postupoval podľa tých pravidiel, ktoré aj v dôvodoch rozhodnutia uviedol. Urobil však
záver aj s odkazom na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP o nesporných skutkových tvrdeniach strán. Pri
zjavnejpasivitežalovanéhosúdprvejinštancienemalaniinýpriestor,lenvychádzaťzlistinnýchdôkazov,

ktoré predložil žalobca a z ním produkovaných tvrdení v písomnej podobe. Ak však takéto skutkové
tvrdenia strany nedávajú spoľahlivý podklad pre rozhodnutie vo veci, je dôvodný postup podľa § 150 ods.
2 CSP tak, ako to napokon realizoval v predmetnej veci aj odvolací súd. Ani táto iniciatíva odvolacieho
súdu však neprivodila stav, ktorý by umožnil odvolaciemu súdu rozhodnúť meritórne v predmetnej veci.
Ak súd prvej inštancie už pri vyššie spomenutom omyle v právnom posúdení nároku, čo sa týka jeho

premlčania, nedal spoľahlivú odpoveď na relevantné otázky, ktoré vyplývajú aj z aplikácie ust. § 708 až
710 Obchodného zákonníka, nevyhodnotil žiaducim spôsobom trvanie zmluvy, či záväzkového vzťahu
dlhšie obdobie bez iniciatívy ktoréhokoľvek zo strán záväzkového vzťahu bez toho, aby žalovaný ako
spotrebiteľ realizoval dispozičné kroky so zriadeným účtom, bolo aj namieste vyžiadať skutkové tvrdenia
od samotného žalovaného spotrebiteľa. Postup daný aplikáciou § 295 CSP sa javí byť aj v tejto veci

dôvodným.

33. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie
konanie (§ 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a § 391 ods. 1, 2 CSP).34. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

35. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

36. Úlohou súdu prvej inštancie bude teda v zmysle vyššie uvedených právnych názorov odvolacieho
súdu posúdiť uplatnený nárok pokiaľ sa týka náhrady za vedenie účtu, aj vrátane doby trvania
záväzkového vzťahu tak, ako to bolo naznačované aj vo výzve odvolacieho súdu zo dňa 12.4.2018 (č.l.
138 spisu), vyhodnotiť skutočnosti týkajúce sa buď záveru o povolenom prečerpaní alebo nepovolenom
prečerpaní prostriedkov na bežnom účte, po závere o prípadnom zmluvnom dohodnutí povoleného
prečerpania vyporiadať sa s otázkou platnosti takejto dohody a s tým spojených nárokov uplatňovaných

v tomto konaní, vrátane prípadných nárokov z toho plynúcich pre banku ako subjekt umožňujúci pre
žalovaného zriadenie bežného účtu s dohodnutými podmienkami.

37. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

38. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP,
§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).