Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/173/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8510204012
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8510204012.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a sudcov

JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobkyne O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX Z., K. XX, občianka SR, právne zastúpená JUDr. Františkom Komkom, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom 080 01 Prešov, Hlavná 27 proti žalovanému Poľnohospodárskemu družstvu so
sídlom v Kamienke, 065 32 Kamienka, IČO: 00 204 421, právne zastúpené JUDr. Michalom Dicom,
advokátom so sídlom 064 01 Stará Ľubovňa, ul. 17. novembra č. 20, v konaní o zaplatenie 66
387,84 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k.
2C/230/2010-115 zo dňa 12.6.2012 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku čo do zamietnutia žaloby o 24.231,56 Eur.

II. V prevyšujúcej časti zamietavý výrok z r u š u j e, ako aj výrok o trovách konania a v rozsahu zrušenia
sa vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „I.
žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 8.962,36 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 16.07.2011
do zaplatenia, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.

III. Vyslovil, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 73 % s tým, že o
ich výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej“.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že dňa 08.03. 2001 došlo k uzavretiu kúpnej
zmluvy, ktorú uzavrel žalovaný ako predávajúci a spoločnosť ALKPRES s.r.o., predmetom ktorej bol

predaj nehnuteľností - parciel č. KN 1572/2, KN 1573/1, 1573/2, 1574,1575/1, evidovaných v katastri
nehnuteľností na LV XXXX katastrálne územie S. J.. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 2.000.000,-
Sk, ktorú mal kupujúci zaplatiť v dvoch častiach a to 1.000.000,- Sk pri podpise kúpnej zmluvy a
1.000.000,- Sk do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva
do katastra. Mal za preukázané, že kupujúci pri podpise kúpnej zmluvy uhradil sumu 1.000.000,- Sk a
dňa 14.03. 2001 sumu 270.000,- Sk. V lehote dohodnutej v kúpnej zmluve došlo k odstúpeniu od kúpnej
zmluvy zo strany predávajúceho. Ďalej bolo preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa

sp. značka 3Cb/82/2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Cob/44/2005 bolo
určené, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa
08.03. 2001. Ďalej mal za preukázané, že dňa 12. 11. 2003 bolo na účet žalovaného vložených 700.000,-
Sk a dňa 21. 11. 2003 do pokladne žalovaného 30.000,- Sk.Prvostupňový súd sa vyrovnal s otázkou platnosti postúpenia pohľadávky na žalobkyňu, následkov
odstúpenia od zmluvy posúdenia kúpnej ceny (jej časti) ako zmluvnej pokuty, s otázkou premlčania

žalovaného nároku.

V súvislosti s odstúpením od zmluvy vo vzťahu k zmluvnej pokute v občianskom práve poukázal na
názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka MCdo/264/2002,
podľa ktorého platným odstúpením od zmluvy zanikajú aj všetky vedľajšie záväzky, to vrátanie záväzku

na zmluvnú pokutu. Ak však nárok na zmluvnú pokutu vznikol pred odstúpením od zmluvy z dôvodu
jej skoršieho porušenia, nárok na zmluvnú pokutu nezaniká, ale je obmedzený, len do doby platného
odstúpenia od zmluvy. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je novým zodpovednostným vzťahom.
Vzťahuje sa naň nová trojročná premlčacia doba. Podľa názoru prvostupňového súdu začala táto plynúť
od 25.10. 2006 v deň nasledujúci po doručení rozsudku o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy a aj s prípadnými námietkami neprimeranosti a jednostrannosti.

Vzhľadom na tieto skutočnosti mal za to, že nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 33.193, 92 Eur je nedôvodný.

Nárok žalobkyne o zaplatenie sumy 8.962,36 Eur (zaplatenie sumy 270.000,- Sk dňa 14. 03. 2001)
považoval za dôvodný. Poukázal na to, že táto suma bola uhradená pred odstúpením od kúpnej zmluvy

a nebolo preukázané, že táto platba mala predstavovať daň ako to tvrdil žalovaný.

Nároknazaplateniesumy24.231,56zamietolsodôvodnením,žetietoplatbybolizaplatené žalovanému
po uzavretí kúpnej zmluvy a predovšetkým po odstúpení žalovaného od predmetnej kúpnej zmluvy a to
viac ako jeden rok po zániku kúpnej zmluvy. Považoval tieto platby za plnenie bez právneho dôvodu.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným nárok žalobkyne v tejto časti zamietol. Podľa
názoru prvostupňového súdu nie je možné aplikovať ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka
ale § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Začiatok premlčacej doby určil na deň nasledujúci po
doručení rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Cob/44/2005 a to 24. 10. 2006 kedy sa dozvedel
od predchodcu žalobkyne, že argumenty ohľadne dodatočného plnenia kúpnej ceny neboli akceptované

súdom. Dvojročná subjektívna lehota uplynula 24.10. 2008, a objektívna skončila pred doručením
podania návrhu (16. 9. 2010).

Priznal žalobkyni úroky z omeškania odo dňa 16. 07. 2011 a to deň nasledujúci po doručení návrhu na
začatie súdneho konania žalovanému. Výšku úrokovej sadzby určil 9,5 % ročne.

Poukázal na ustanovenia §§ 457, 451 ods. 2, 544 ods. 1, 544 ods. 2, 48 ods. 2, 107 ods. 1, § 107 ods.
2, § 107 ods. 3, § 517 ods. 1, § 517 ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Priznal žalovanému právo na náhradu trov konania

vo výške 73 % .

Proti tomuto rozsudku a to proti výroku II.III. podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok v týchto častiach a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Vodvolaníďalejuviedla,žepodľa jejnázoruprvostupňovýsúddospelnazákladevykonanýchdôkazovk
nesprávnym skutkovým zisteniam. Právne vec neposúdil správne. Podľa jej názoru napadnutý rozsudok
aajjehoodôvodnenienezodpovedáustanoveniam§157ods.2O.s.p.Oarbitrárnostirozhodnutiasvedčí
ignorácia hmotnoprávneho ustanovenia § 457 O.z. v spojení s § 107 ods. 3 O.z.. Podľa judikatúry nárok
žalobcu na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej zmluvy alebo zrušenej je nárokom podmieneným zo zákona

záväzkom vrátiť žalovanému to, čo sa mu dostalo od žalovaného za kúpnu cenu ktorej vrátenia sa
domáha. Nárok na vrátenie kúpnej ceny je zo zákona podmienený v zmysle ustanovenia § 457 O.z. tým,
že ide o vzájomnú reštitučnú povinnosť.

Závery prvostupňového súdu vychádzajú len z jednostranného hodnotenia dôkazov. Prvostupňový súd

považoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle článku 5 kúpnej zmluvy zo dňa 08.03. 2001
za opodstatnený a považoval ho za nárok žalovaného a naopak nárok na vrátenie kúpnej ceny v
tejto výške za neopodstatnený. Je síce pravdou, že ide o nárok, avšak nie automaticky právo ako toposúdil prvostupňový súd. Žalovaný si svoj nárok v zákonných lehotách po odstúpení od kúpnej zmluvy
neuplatnil (11. 04. 2002).

Žalobkyňa preukázala súdu hodnoverným spôsobom, že zaplatila dňa 12. 11. 2003 sumu 1.000.000,- Sk
a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 03. 2001 a aj sumu 700.000,- Sk vkladom na účet žalovaného.
Podľa jej názoru neobstojí odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktorý uveril výpovedi štatutárneho zástupcu
o nejakých iných viacerých obchodoch.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutých častiach spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 O.s.p.) a po tom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené
na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred rozsudok
verejne vyhlásil (§ 156 ods.1, 3 O.s.p.).

Predmetom konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného vo výške 66.387,84
Eur. Nárok pozostával z vydania sumy 33.193,92 Eur (1.000.000,- Sk), sumy 8.962,36 Eur (tento
nárok žalobkyne bol prvostupňovým súdom priznaný a nebol napadnutý odvolaním), sumy 24.231,- Eur
(730.000,- Sk ).

Odvolací súd v časti zamietnutia žaloby o 24.231,56 Eur potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny
(§ 219 ods. 1 O.s.p.).

V tejto časti napadnutý rozsudok považuje za vecne správny vychádzajúci zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu, na ktorý prijal prvostupňový súd správny právny záver. Jeho rozhodnutie v tejto časti

je dostatočne odôvodnené. V tomto smere nenašiel odvolací súd pochybenie pri hodnotení dôkazov zo
strany prvostupňového súdu. Prvostupňový súd správne nárok žalobkyne o zaplatenie sumy 24.231,56
Eur považoval za premlčaný. V prvom rade poukázal na záver prijatý v súdnom konaní č.k. 3Cb/82/2003
o určenie vlastníckeho práva k parcelám, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy uzavretej dňa 08.03.
2001 medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovaným, podľa ktorého nebola zaplatená riadne

a včas druhá splátka kúpnej ceny dohodnutej medzi účastníkmi zmluvy. Právny predchodca žalobkyne
poukazoval v predmetnom súdnom konaní práve na to, že zaplatenie sumy 730.000,- Sk považoval za
zaplatenie kúpnej ceny vyplývajúcej z kúpnej zmluvy zo dňa 08.03.2001. Tieto sumy však neboli súdmi
v konaní považované za kúpnu cenu respektíve jej časť podľa tejto citovanej kúpnej zmluvy.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že suma 700.000,- Sk bola zaplatená dňa 12. 11. 2003 a dňa 21. 11.

2003 30.000,- Sk a žaloba bola podaná 16. 09. 2010, je potrebné nárok žalobkyne v tejto časti
považovať za premlčaný vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným. Prvostupňový súd
tak správne nárok žalobkyne v tejto časti posúdil ako nárok premlčaný (§ 107 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka). Námietka žalobcu o aplikácií ust. § 107 ods.3 Občianskeho zákonníka neobstojí, keďže
nebolopreukázané,abytátosumabola kúpnoucenouvyplývajúcouzkúpnejzmluvyzodňa08.03.2001.

Vzhľadom na tieto dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietavom výroku čo do zamietnutia
žaloby o 24.231,56 Eur potvrdil (§ 219 ods.1,2 O.s.p.).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že napadnutý rozsudok vo vzťahu
k sume 33.193, 92 Eur je nepreskúmateľný a nepresvedčivý. Prvostupňový súd tento nárok posúdil ako

nárok žalobkyne na vydanie kúpnej ceny ktorá bola zaplatená žalovanému 08. 03. 2001. Nepriznal jej
tento nárok dôvodiac to tým, že žalovaný mal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33.193,92
Eur, ktorý mu vyplýva z článku V. kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi (predchodcom žalobkyne
a žalovaným).

Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Preskúmateľným, teda zrozumiteľným a riadne odôvodneným je rozhodnutie, ktoré v súlade s
požiadavkami ustanovenými v § 157 ods. 2 O.s.p. obsahuje stručný a jasný výklad o tom, ktoré
skutočnosti mal súd za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akýmiúvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a z
akéhodôvodunerealizovalžiadnezisteniazniektorýchvykonanýchdôkazov.Nevyhnutnoupožiadavkou
riadneho odôvodnenia rozhodnutia je súdom prijatý záver o skutkovom stave veci a naň nadväzujúcom

právnom posúdení veci.

V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na závery vyslovené v rozhodnutiach Ústavného súdu SR,
Najvyššieho súdu SR, ako aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí ústavného súdu vyplýva, že tak
základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru v sebe
okrem iných práv a záruk zahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia.

Ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil záver, že „súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo

účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nároku a s obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnením rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, je realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces“.

Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že „právo na spravodlivý proces zahŕňa
ajprávonaodôvodneniesúdnehorozhodnutia.Odôvodnenierozhodnutiavšakneznamená,ženakaždý

argumentsťažovateľajesúdpovinnýdaťpodrobnúodpoveď.Splneniepovinnostiodôvodniťrozhodnutie
je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgias v. Grécko) „Právo na
spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený
v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument, ktorý je z hľadiska súdneho rozhodnutia
považovaný za rozhodujúci“ (Ruistoria v. Španielsko. Rozsudok z roku 1994).

Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí prijal záver, že:„Rozhodovacia činnosť súdov predstavuje jeden
zo spôsobov realizácie objektívneho práva za účelom nápravy jeho nesprávneho chápania zo strany
fyzických a právnických osôb pri realizácii právnych vzťahov. Autoritatívna povaha rozhodovacej činnosti
zakladá pre súdy zodpovednosť v zmysle požiadavky náležitého výkladu z hľadiska odbornosti, ktorá

však nesmie ísť na úkor všeobecnej zrozumiteľnosti a jednoznačnosti vysloveného právneho názoru.
Vyžaduje sa teda, aby súd nielen vyslovil svoj záver, ale aj vyložil úvahy, ktorými sa spravoval pri
hodnotenídôkazovaktoréhoviedlikaplikáciiprávezvolenýchpredpisov.Vprípade,akúčastníkkonania
vyžaduje, aby sa vec posudzovala podľa iných zákonných ustanovení, súd je povinný zaoberať sa nimi
a vyložiť, prečo posúdenie veci v zmysle návrhov účastníka nie je po právnej stránke správne“ (porovnaj

uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 7. 2010, sp. zn. 2 M Cdo 7/2009).

Ustanovenie procesného predpisu určuje náležitosti odôvodnenie rozsudku, ktoré v napadnutom
rozsudku chýbajú. Spôsobujú tak jeho nepreskúmateľnosť.

Pokiaľ ide o zamietnutie nároku žalobkyne, v tejto časti absentuje záver prvostupňového súdu o ktoré
zistenia opiera svoj záver a absentuje aj právne zdôvodnenie tohto záveru. Aj odvolací súd považuje
za nepresvedčivé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia dotýkajúce sa zamietnutia žaloby v tejto časti.
Prvostupňový súd sa zaoberal posúdením nároku žalovaného na zmluvnú pokutu a vyhodnotil ho ako
oprávnený nárok a sám ho kompenzuje časťou uplatneného nároku žalobkyne.

Podľa § 544 zákona č. 48/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej O.z.), ak strany dojednajú pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú
pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob

jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej
povinnosti právnym predpisom (penále).Podľa 545a O.z., neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá

porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

V dohode o zmluvnej pokute musí byť jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie
ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. Nesplnenie zmluvnej povinnosti môže spočívať buď v tom, že sa
táto nesplní vôbec, alebo sa nesplní včas, alebo sa nesplní riadne. Porušenie povinnosti môže byť

spôsobené tak konaním, ako aj opomenutím. Zmluvná pokuta sa môže týkať nesplnenia povinnosti
včas splniť určitý peňažný záväzok alebo splnenia iných povinností týkajúcich sa predmetu záväzku
alebo spôsobu jeho splnenia. Predmet zmluvnej pokuty musí byť stanovený samostatne; nesmie to byť
samotnámodifikáciahlavnéhoplneniazozmluvy.VýškazmluvnejpokutyniejevObčianskomzákonníku
upravená a nie je ustanovený ani spôsob jej určenia. Jej výška má byť zásadne primeraná významu
riadneho splnenia zmluvy pre zabezpečenú stranu. Výška zmluvnej pokuty môže byť závislá od doby,

počas ktorej dlžník svoj záväzok porušuje (napr. za každý deň či mesiac omeškania je povinný zaplatiť
určitú sumu). Niekedy býva účelné dohodnúť zmluvnú pokutu tak, aby sa s plynúcim časom postupne
zvyšovala. Zákon nebráni kombinácii rôznych spôsobov určenia výšky zmluvnej pokuty.

Občiansky zákonník neustanovuje maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Súčasne však v ustanovení §

545a OZ určuje, že neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na význam
a hodnotu zabezpečovacej povinnosti. Zmluvné strany by preto mali zmluvnú pokutu dojednať v
primeranej výške s prihliadnutím na význam a hodnotu zabezpečeného záväzku, prípadne na výšku
škody, ktorá by jeho porušením hrozila. Výška zmluvnej pokuty nesmie odporovať dobrým mravom pri
určovaní jej výšky treba mať takisto na pamäti ustanovenie § 39 OZ, podľa ktorého právny úkon (v

tomto prípade dohoda o zmluvnej pokute) sa nesmie priečiť dobrým mravom, a to pod sankciou jeho
neplatnosti.

Zmluvná pokuta musí zahŕňať všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s
porušením určitej povinnosti očakávať a musí mať dostatočnú, nie však premrštenú stimulačnú výšku.

Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody môže byť hodnotená
ako neprimeraná. Pri posúdení primeranosti dohodnutej výšky zmluvnej pokuty je potrebné prihliadnuť
na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval (porovnaj rozsudok NS ČR z 09.07.
2008, sp. zn. 32Cdo/1568/2008).

Prvostupňový súd teda sa nevyrovnal dostatočne s otázkou oprávnenia žalovaného požadovať
zaplatenie zmluvnej pokuty, neposudzoval dôsledne či medzi účastníkmi konania došlo k dostatočnej
špecifikácii zmluvnej povinnosti na porušenie ktorej sa ma zmluvná pokuta vzťahovať, nezistil kedy si
žalovaný tento nárok vo vzťahu k žalobkyni respektíve právnemu predchodcovi uplatnil. Nezaoberal sa
okolnosťou, či ide o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ak áno, či ide o primeranú výšku zmluvnej

pokuty s prihliadnutím na to, že bol oprávnený žalovaný od zmluvy odstúpiť a nehnuteľností, ktoré boli
predmetom kúpnej zmluvy sa mu tak vrátili do jeho vlastníctva.

Odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zamietnutí návrhu o zaplatenie sumy 33.193,92 s prísl. pre
jeho nepreskúmateľnosť a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a nesprávne právne posúdenie

(§ 221 ods. 1 písmeno h/, f/ O.s.p. ) a vrátil vec prvostupňovému súdu v rozsahu zrušenia na ďalšie
konanie.

Úlohou prvostupňového súdu bude opätovne posúdiť nárok žalobkyne na vydanie kúpnej ceny vo výške
33.193,92 Eur musí sa vyrovnať nanovo s možnosťou aplikácie inštitútu zmluvnej pokuty, s otázkou

vznesenej námietky premlčania strany žalovaného.

Prvostupňový súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.