Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. marec 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/387/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112229741
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6112229741.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803,
zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
žalovanému S. E., J.. XX. XX. XXXX, G. E. X, zastúpenom JUDr. Ondrejom Szilágyim, advokátom so
sídlom Haličská cesta 3200, 984 01 Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (do
30. 06. 2016) Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov,
IČO: 42 176 778, v konaní zastúpenom JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. Hrdinov
163/66, Svidník, o zaplatenie 2 766,28 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v
celom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným

uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30. 11. 2012 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy
2 766,28 Eur s príslušenstvom titulom neuhradeného úveru poskytnutého jeho právnym predchodcom
žalovanému, ktorú pohľadávku nadobudol ako postupník na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 08. 12. 2006 od VÚB, a.s. Zároveň svoje právo odvodzuje z dohody o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach (ďalej „dohoda“), ktorú so žalovaným uzatvoril dňa 30. 12. 2011.

2. Žalobca tvrdí, že jeho právny predchodca (VÚB, a.s.) a žalovaný uzatvorili dňa XX. XX. XXXX

zmluvu č. XXXXXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky
VÚB, a.s. v znení ich dodatkov (ďalej „VOP“). Na základe uvedenej zmluvy právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému peňažné prostriedky za podmienok dohodnutých v zmluve a VOP. Vzhľadom k
tomu, že žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy,
právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka
žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 3 776,- Eur, ktorá pozostávala z istiny 2 437,75 Eur,
riadneho úroku 1 267,75 Eur, úroku z omeškania 2,25 Eur a ostatného príslušenstva a poplatkov 68,25

Eur. Žalovaný uznal uvedený záväzok v dohode zo dňa 30. 12. 2011. Do podania žaloby na súd
uhradil 850 Eur (dňa 26. 10. 2011 a 05. 12. 2011 po 250,- Eur, dňa 25. 04. 2012 sumu 350,- Eur), preto
jeho dlh predstavuje 2 766,28 Eur (istina 1 587,75 Eur, úrok 1 178,53 Eur) s príslušenstvom v podobekapitalizovaného úroku z omeškania 1 225,68 Eur, úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy
1 587,75 Eur od 26. 04. 2012 do zaplatenia.

3. Žalovaný vzniesol námietku premlčania.

4. Aj bývalý vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania a navrhol žalobu
zamietnuť. Uviedol, že v čase podpísania dohody bol už nárok premlčaný, evidentne preto žalobca tvrdí,
že záväzok bol uznaný podľa § 323 Obchodného zákonníka, hoci mal byť použitý § 558 OZ. Poukázal

v tejto súvislosti na rozsudok NS SR sp. zn. 8MCdo 1/2014 z 30. 03. 2015, 3 MCdo 12/2014 z 21. 04.
2015. Podľa jeho názoru predložená dohoda je formulár, ktorý veriteľ vopred pripravil pre dlžníka, ktorá
obsahuje neprijateľné podmienky - predĺženie premlčacej doby formou uznania dlhu a rozhodovskú
doložku, neplatné v zmysle § 53 ods. 5 OZ. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi
v zmysle § 4 ods. 8 zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože pri jej uzatváraní neboli
dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti. Jej podpísaním si žalovaný ako spotrebiteľ zhoršil svoje

zmluvné postavenie, čo je v rozpore s § 54 ods. 1 OZ a teda sa jedná o nekalú obchodnú praktiku.

5. Žalobca tvrdí, že jeho nárok nie je premlčaný z dôvodu uzatvorenia dohody (o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní dlhu) so žalovaným zo dňa 30. 12. 2011. Obsahom dohody je uznie záväzku zo
strany žalovaného v súlade s § 323 Obchodného zákonníka, záväzok uznaný žalovaným čo do dôvodu

a výšky v čase uznania trval a odo dňa uznania začala plynúť nová 4 ročná premlčacia doba, v rámci
ktorej žalobca podal žalobu na súd (30. 11. 2012).

6. V danej veci tunajší súd rozhodol už 2-krát (najprv rozsudkom č. k. 13C/387/2012 - 83 zo dňa 14.
05. 2013, zrušeným uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 15Co/488/2013 - 103

zo dňa 22. 10. 2014 a opätovne rozsudkom č. k. 13C/387/2012 - 149 zo dňa 06. 10. 2015 zrušeným
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15Co/30/2016- 205 zo dňa 05. 04. 2017). V oboch
prípadoch zamietol žalobu z dôvodu premlčania aplikujúc na premlčanie Občiansky zákonník v zmysle
§ 52 ods. 2 veta tretia OZ (odvolací súd vo svojom druhom rozhodnutí považoval takýto postup za
správny) majúc za to, že neboli splnené zákonné podmienky uznania dlhu v zmysle § 559 OZ, pri

uzatváraní dohody so žalovaným došlo zo strany žalobcu k nekalej obchodnej praktike a z tohto dôvodu
je neplatná. Podľa názoru odvolacieho súdu z doteraz vykonaného dokazovanie nevyplynulo, že by
dohoda bola dosiahnutá nekalým spôsobom, preto uložil tunajšiemu súdu zistiť okolnosti jej uzatvorenia,
t.j. otázku vedomosti alebo nevedomosti premlčania záväzku žalovaným a za akých okolností žalovaný
túto dohodu podpísal. Až po vyriešení týchto otázok môže byť jednoznačne vyhodnotené, či je dohoda

v rozpore s § 3 OZ, a či v dôsledku rozporu s dobrými mravmi a obchádzania zákona s poukazom na
§ 8 ods. 3, 4 zákona č. 250/2007 Z. z. je nekalou obchodnom praktikou, teda neplatná.

7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), účinný od 01.
07. 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti.

8. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

9. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

10. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o poskytnutí flexipôžičky zo dňa XX. XX. XXXX, dohodou
o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 30. 12. 2011, zmluvou o postúpení

pohľadávok zo dňa 08. 12. 2006 vrátane prílohy č. 1, odstúpením od zmluvy a žiadosťou o predčasné
splatenie úveru, ktoré adresoval právny predchodca žalobcu žalovanému s doručenkou, oboznámením
sa s písomnými podaniami sporových strán a bývalého vedľajšieho účastníka obsiahnutými v spise,
výsluchom sporových strán a ich zástupcov.

11. Súd ďalej, v intenciách zrušujúcich rozhodnutí odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie výsluchom
žalovaného k okolnostiam uzatvorenia dohody. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že presné obdobie
si nepamätá, kedy to celé začalo, ale boli to telefonáty od žalobcu v podstate každý deň alebo každý
druhý deň s tým, že telefonovali jemu, ale aj do práce do firmy, kde predtým pracoval účtovníčke aleboekonómke, ktorá ho kontaktovala, a jeho matke. Tieto sa stále opakovali uvedeným spôsobom s tým,
že volal stále niekto iný. Nevedel o tom, že niečo nie je zaplatené, pretože mal výpisy z VÚB banky,
o tom, že stav je tam nulový. V jednom z telefonátov mu bolo povedané, že pokiaľ nie je schopný

zaplatiť dlh naraz, tak je možné sa dohodnúť na splátkach, s čím súhlasil a následne mu zaslali dohodu
- splátkový kalendár, niekedy v období pred Vianocami. Žalovaný uviedol, že v tom čase nemal možnosť
sa tomu venovať, pretože mal chorú matku s tým, že následne sa tie telefonáty opakovali v tom zmysle,
že kedy tú dohodu podpíše, kedy ju vráti a pokiaľ to neurobí veľmi rýchlo, tak použijú iný spôsob, pošlú
za ním nejakých chlapov a tí to vyriešia úplne iným spôsobom. Žalovaný ďalej uviedol, že si teda dohodu

prečítal, absolútne jej nerozumel a následne ju v akejsi zlosti alebo vzdore podpísal až po tom, čo mu
boli adresované výhražné telefonáty, a poslal naspäť. Tiež uviedol, že ani po prečítaní dohody nevedel
o tom, že dlh je premlčaný - nemá známeho alebo v rodine právnika, ktorý by mu to vysvetlil. Pokiaľ
by to bol vedel, tak by išiel podať na políciu trestné oznámenie o tom, že ho nútia do niečoho, čo
nechce.Čosatýkavýškysplátkyvdohode,otomneboladiskusiaalebomožnosťsadohodnúť.Žalovaný
žiadal, aby to bola nejaká minimálna splátka, pričom dohoda mu už prišla na splátky vo výške 250,-

Eur mesačne. Žalobca sa ho nijako nepýtal, akým spôsobom navrhuje prípadnú dohodu formulovať,
teda nemal možnosť nejakým spôsobom do toho zasiahnuť. Vzhľadom na uvedené žalovaný tvrdí, že
dohoda bola vopred pripravená žalobcom s tým, že nijaké osobitné podmienky neboli dojednané, nemal
možnosť ovplyvniť text dohody, pričom záväzok v nej je vymedzený neurčito bez uvedenia zmluvy -
právneho dôvodu záväzku. Tiež tvrdí, že pri podpise dohody o premlčaní pohľadávky nevedel a z tohto

dôvodu nemohla plynúť na novo premlčacia doba.

12. Vyššie uvedenú obranu žalovaného považuje žalobca za účelovú a nijakým spôsobom
nepreukázanú. Nestotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, že by pri uzatváraní dohody došlo z
jeho strany k nekalej obchodnej praktike a z toho dôvodu je dohoda neplatná. Podľa tvrdení žalobcu k

uzatvoreniu dohody došlo na základe iniciatívy žalovaného, ktorý ho telefonicky požiadal o uzatvorenie
splátkového kalendára, následne mu žalobca zaslal na adresu bydliska dve vyhotovenia dohody poštou,
pričom jedno z nich žalovaný zaslal podpísané späť. Žalovaný mal možnosť dohodu si v pokoji vo
svojom bydlisku prečítať, porozumieť jej obsahu a v prípade, ak mal záujem uzatvoriť dohodu s takýmto
obsahom, vysloviť s ňou súhlas svojím podpisom, čo aj urobil. Žalovaný si bol vedomý svojho záväzku,

preto ho podpisom dohody uznal a zaviazal sa ho splácať v pravidelných mesačných splátkach. Tým,
že podpísal dohodu, prejavil svoju vôľu záväzok splniť. Predmetná dohoda navyše neobsahuje žiadne
zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Žalobca zastáva názor, že žalovaný uznal záväzok v súlade
s § 323 Obchodného zákonníka, záväzok uznaný žalovaným čo do dôvodu a výšky v čase uznania trval
a odo dňa uznania záväzku začala plynúť nová 4 ročná premlčacia doba, v rámci ktorej podal žalobu na

súd. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom
prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa (viď rozsudok
NS ČR, sp. zn. 23Cdo 1201/2009 a tiež komentár Občanský zákonník I Komentář I. vydanie, Praha: C.H.
Beck, 2008). Na podporu svojich tvrdení poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov a rozhodnutie
NS SR 7MCdo 9/2014 zo dňa 24. 03. 2015, ktoré však boli vydané pred 1.4. 2015, t.j. pred účinnosťou

novely Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z.(doplnením ust. § 52 ods. 2 OZ),
že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové tvrdenia žalobcu, žalovaný na pojednávaní dňa 13.

03. 2018 prostredníctvom svojho zástupcu ďalej navrhol dokazovanie výsluchom svedka - svojej matky,
účtovníčky firmy, kde žalovaný pracoval, prípadne výpisom z hovorov na jeho mobilný telefón. Právny
zástupca žalobcu namietol, že podľa CSP platí koncentrácia konania a takéto návrhy na dokazovanie
mohli byť predložené už skôr. S uvedeným sa súd stotožnil, nepovažoval ďalšie dokazovanie za
nevyhnutné pre rozhodnutie, preto vyhlásil dokazovanie za skončené.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

15.Medziprávnympredchodcomžalobcu(VÚB,a.s.)ažalovanýmakoklientomdošlodňa20.05.2004k
uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí flexipôžičky v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe

ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebný úver vo výške 2 489,54 Eur. Tento mal žalovaný splatiť v
pravidelných 60 mesačných splátkach á 63,08 Eur splatných od 20. 06. 2004 do 20. 05. 2009, pri RPMN
9,33 %. Celkom sa žalovaný zaviazal zaplatiť sumu 3 889,52 Eur, z toho úroky a poplatky predstavujú
1 399,98 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky. Podľa čl. VII bod 1. písm.a) Obchodných podmienok, veriteľ môže požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu úveru s
príslušenstvom, ktorá sa na požiadanie veriteľa stane okamžite splatnou, ak dlžník je v omeškaní s
úhradou vyše dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace a bol na ich

zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením na právo veriteľa odstúpiť od zmluvy o poskytnutí úveru.

16. Z dokladu o platobnej histórii úveru žalovaného (č.l. 145 spisu) za obdobie od 26. 05. 2004
do 18. 02. 2005 vyplýva, že žalovaný dňa 26. 05.2004 čerpal úver vo výške 2 489,54 Eur. Splátky č.
1, 2 splatné dňa 20. 06. 2004, 20. 07. 2004 uhradil až 16. 08. 2004, následne do 18. 02. 2005 žiadnu

splátku neuhradil, teda sa dostal do omeškania s úhradou jednej splátky viac než 3 mesiace.

17. Listom zo dňa 03. 02. 2005, doručeným žalovanému dňa 11. 02. 2005, právny predchodca
žalovaného odstúpil od zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa XX. XX. XXXX z dôvodu v súlade s čl.
III bod 6 zmluvy a žiadal predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva v lehote 15 dní od doručenia
tohtolistu,t.j.do26.02.2005. Včl.IIIbod6zmluvysaibakonštatuje,ženeoddeliteľnousúčasťouzmluvy

sú Obchodné podmienky, ktorými sa riadia zmluvné strany vo veciach, ktoré nie sú osobitne upravené
v tejto úverovej zmluve. Predložené obchodné podmienky pre prípad nesplácania úveru žalovaným
riadne a včas obsahujú iba dojednanie o možnosti veriteľa požadovať predčasnú splatnosť úveru (čl.
VII. VOP), nie však dohodu o odstúpení od zmluvy v zmysle § 48 OZ. Súd preto list zo dňa 03. 02.
2005 považoval za žiadosť právneho predchodcu žalobcu na predčasné splatenie úveru v zmysle čl.

VII, bod 1 písm. a) VOP.

18. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok I zo dňa 08. 12. 2006 uzatvorenej medzi Všeobecná
úverová banka, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, žalobca nadobudol pohľadávku
voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania. Podľa prílohy č. 1 k zmluve, ku dňu postúpenia

predstavovala pohľadávka voči žalovanému sumu 113 756,01 Sk (3 776,- Eur), z toho istina 73 439,77
Sk (2 437,75 Eur).

19. Následne žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom Dohodu o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach, podpísanú žalobcom dňa 19. 12. 2011 a žalovaným dňa 30. 12. 2011.

Žalovaný potvrdil podpísanie dohody, avšak tvrdí, že sa tak stalo po tom, čo bol zo strany žalobcu na
neho vyvíjaný nátlak - opakovanými telefonátmi jemu, do jeho práce a jeho matke, pričom obsah dohody
ovplyvniť nemohol a hoci si ju prečítal, absolútne jej nerozumel. V bode 2 predmetnej dohody s názvom
„Uznanie záväzku“ sa uvádza, že dlžník uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi,
ktorý vznikol na základe zmluvy číslo/ číslo zákazníka: XXXXXXXX uzatvorenej s pôvodným veriteľom

(ďalej zmluva). Celková dlžná suma vo výške 6 492,19 Eur pozostáva z istiny vo výške 1 937,75 Eur,
z ostatného príslušenstva podľa zmluvy 1 178,53 Eur, z úroku z omeškania 22,9 % ročne zo sumy 1
937,75 Eur od 10. 03. 2006 do splatnosti poslednej splátky podľa tejto dohody a nákladov na inkasné
konanie vo výške 0,- Eur. V bode 3 dohody s názvom „Forma splatenia záväzku“ sa žalovaný zaviazal
splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v 26 mesačných splátkach v dohodnutej minimálnej výške 250,-

Eur splatných 16. dňa v mesiaci počnúc dňom 16. 01. 2012 a poslednej dňa 16. 02. 2014. V tomto
bode je ďalej zakomponované aj vyhlásenie žalovaného o tom, že má vedomosť o premlčaní dlhu a
jeho následkoch. Žalovaný tvrdí, že o premlčaní dlhu v čase podpisu dohody vedomosť nemal. Žalobca
považoval uvedené tvrdenia žalovaného za účelové, avšak nenavrhol ani nepredložil dôkazy, ktoré by
ich spochybnili (zápisnica o pojednávaní z 13. 03. 2018, na ktorom bol vyhlásený rozsudok).

20. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný po postúpení pohľadávky uhradil 850 Eur a to dňa 26. 10. 2011
a 05. 12. 2011 sumu 250,- Eur a dňa 25. 04. 2012 sumu 350,- Eur, započítaných na istinu, preto jeho dlh
predstavuje 2 776,28 Eur, z toho istina 1 587,75 Eur (2 437,75 Eur - 850,- Eur), riadny úrok 1 178,53 Eur.
Ďalej si žalobca po zohľadnení platieb žalované uplatnil kapitalizovaný úrok z omeškania 1 225,68 Eur

(9,5 % ročne z dlžnej istiny od 09. 12. 2006, t.j. deň po postúpení pohľadávky do 25. 04. 2012, t.j. do dňa
poslednej úhrady) a ďalej vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1 587,75 Eur od 26. 04. 2012 od zaplatenia.

21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento
zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

23. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

24. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30. 06. 2006, zmluva o
spotrebiteľskom úvere, musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

25. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30. 06. 2006, od spotrebiteľa nemôže
veriteľ požadovať úrok a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

26. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo

viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

27. Podľa § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej „OZ“),
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa

doterajších predpisov.

28. Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného od 01. 01. 2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

29. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 OZ v znení účinnom od 01. 01. 2008, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

30. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ

sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

31. Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému.

32. Podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase postúpenia
pohľadávku, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku

voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a
to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka
alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane

jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebopobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

34. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01. 04. 2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

36. Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,

len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

37. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

38. Podľa § 110 ods. 1 veta druhá OZ ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa
za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie
premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

39. Na základe vykonané dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, preto žalobu

v celom rozsahu zamietol.

40. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, a v konaní nebolo sporené uzatvorenie zmluvy
o poskytnutí flexipôžičky dňa XX. XX. XXXX, medzi právnym predchodcom žalobcu - bankou (VÚB,
a.s.) a žalovaným - fyzickou osobou, a to v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Taktiež nebolo

sporné, že hoci sa jedná o absolútny obchod, tento zmluvný vzťah sa vzhľadom na povahu zmluvných
strán považuje za spotrebiteľský. Uvedené skonštatoval vo svojom rozhodnutí v danej veci aj odvolací
súd v uznesení č.k. 15Co/30/2016-205 zo dňa 05. 04. 2017, ktorý zároveň vyslovil názor, že je
potrebné zohľadniť § 52 ods. 2 veta tretia OZ a na tento zmluvný vzťah prednostne použiť ustanovenia
Občianskeho zákonníka, hoci vznikol pred účinnosťou tohto ustanovenia (nejedná sa o nedovolenú

retroaktivitu). Tento právny záver (o potrebe aplikovať § 52 ods. 2 veta tretia OZ od jeho účinnosti, t.j.
od 1. 4. 2015 aj na skôr vzniknuté právneho vzťahy) vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn.
3Mcdo/12/2014 zo dňa 21. 04. 2015.

41. V konaní taktiež nebolo sporné, že súčasným veriteľom žalovaného je žalobca, a to na základe

zmluvy o postúpení pohľadávok I. z 8. decembra 2006 za splnenia podmienok podľa § 92 ods. 7 zákona
o bankách v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, ani uzatvorenie dohody o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach medzi sporovými stranami.

42. Sporným zostalo, či predmetná dohoda je platná a či nárok žalobcu je premlčaný.

43. Súd v súlade s § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, aj so zreteľom na § 54 ods. 1, 2 OZ
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, posudzoval otázku premlčania ako aj uznanie dlhu a jeho
účinky podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie.

44. V konaní bolo preukázané, že žalovaný úver riadne nesplácal, preto právny predchodca žalobcu
úver predčasne zosplatnil listom doručeným žalovanému dňa 11. 02. 2005 s tým, že tento mal
úver zaplatiť v lehote 15 dní od jeho doručenia, t.j. do 26. 02. 2005 a teda po prvý krát mohlo byť
právo uplatnené na súde dňa 27. 02. 2005. Týmto dňom začala plynúť všeobecná trojročná premlčaciadoba v zmysle § 101 OZ, ktorá uplynula dňa 27. 02. 2008. Keďže žaloba došla na súd dňa 30. 11. 2012,
t.j. po uplynutí premlčacej doby, v dôsledku premlčania práva nebolo možné nárok žalobcu priznať, preto
súd žalobu v celom rozsahu zamietol. V dôsledku premlčania pohľadávky nie je možné priznať ani jej

príslušenstvo za dobu od okamihu, kedy došlo k premlčaniu pohľadávky (viď rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky z 26.4.2006 sp.zn.32 Odo 466/2004). Najneskôr sa teda premlčia všetky úroky z
omeškaniaspoluspohľadávkou.Inývýkladbymalzanásledok,ženapriekpremlčaniuprávanasplnenie
hlavného záväzku prostredníctvom úroku z omeškania, ktorý je vedľajším záväzkovým vzťahom (môže
vyplývať zo zmluvy alebo zo zákona),by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na

splnenie hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania.
Ak sa dlžník môže brániť námietkou premlčania proti splneniu hlavného záväzku, tým viac sa môže
brániť námietkou premlčania proti uplatneniu úrokov z omeškania ako vedľajšiemu záväzku za čas od
uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 27.3.2008 sp.zn.4Cdo/222/2005).

45.Následnežalobcauzatvorilsožalovanýmdňa30.12.2011,t.j.včase,keďnárokžalobcubolviacnež
3 roky premlčaný, dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Pokiaľ ide o predmetnú
dohodu, súd ju považoval za absolútne neplatný úkon v zmysle § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi
a so zákonom o ochrane spotrebiteľa.

46. Súd konštatuje, že inštitút uznania dlhu zakotvený v § 558 OZ ako jednostranný právny úkon dlžníka
adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Ide teda
o jednostranný právny úkon, ktorý má iniciatívne vychádzať z vôle dlžníka. Tento právny úkon okrem
všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho
zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon

musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznaním dlhu nevzniká nový záväzok. Na základe
neho však dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo
k uznaniu, začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1). Uznať možno aj premlčaný
dlh. Uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný.

47. K dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku súdna prax už zaujala stanovisko,
že pri uzatváraní týchto dohôd zo strany žalobcu došlo k nekalej obchodnej praktike, pričom sa jedná o
neplatná právny úkon (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8MCdo/1/2014). Na základe
vykonaného dokazovania podľa názoru súdu žalobca ako veriteľ dosiahol uzavretie dohody o uznaní
dlhuvdôsledkupoužitianekalejobchodnejpraktiky.Hocižalovanýpožiadalžalobcuosplátkovýkalendár

telefonicky (ako tvrdí žalobca), žalobca mu zaslal poštou pripravený návrh, obsahom ktorého bola
dohoda o postupnom splácaní dlhu ako dvojstranný právny úkon a zároveň uznanie dlhu. Žalovaný
pritom nemal možnosť zvoliť si splácanie (premlčaného) dlhu bež možnosti uznania dlhu. Z výpovede
žalovaného vyplýva, že v čase podpisu dohody nemal vedomosť o premlčaní dlhu, a žalobca počas
konanie nepreukázal (na ňom bolo dôkazné bremeno), že žalovanému boli akokoľvek vysvetlené, v

súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti, následky uznania dlhu najmä so zreteľom na premlčanie.
Následne žalovaný, bez toho aby mu boli vysvetlené následky uznania dlhu, dohodu podpísal, čím
došlo k narušeniu ekonomického správania sa priemerného spotrebiteľa (viď rozsudok Krajského súdu
Bratislava sp. zn. 7Co/123/2017 zo dňa 29. 11. 2017). Žalobcom predložená dohoda je formulárová,
ktorej obsah nemohol žalovaný ovplyvniť. Vedomosť o premlčaní dlhu je zakomponovaná do bodu 3

dohody označenom ako „Forma splatenia záväzku“ len všeobecne bez vymedzenia premlčaného dlhu,
pričom v texte dohody už nie je zmienka o tom, či žalovaný bol poučený o význame premlčania a
dôsledkoch uznania dlhu. Hoci žalovaný návrh dohody prečítal, nemá právnické vzdelanie, preto ťažko
možno predpokladať, že by si mohol byť vedomý právnych dôsledkov uznania dlhu.

48. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že uznanie dlhu je neurčité. Podľa bodu 2 dohody dlžník
(žalovaný) týmto uznáva, čo do právneho dôvodu a výšky, záväzok voči veriteľovi (žalobca), ktorý vznikol
na základe zmluvy číslo/číslo zákazníka: XXXXXXXX s pôvodným veriteľom (ďalej len „zmluva“). V bode
2 dohody je teda uznaný záväzok zo zmluvy číslo/číslo zákazníka XXXXXXXX, hoci so žalovaným bola
uzatvorená zmluva č. XXXXXXXXXXXXX, pričom číslo XXXXXXXXX vyplýva iba z prílohy č. 1 zmluvy

o postúpení pohľadávok ako číslo úverového účtu. V texte dohody okrem odkazu na zmluvu uzavretú s
pôvodným veriteľom nie je uvedený žiadny dostatočne určitý dôvod dlhu žalovaného voči žalobcovi.49. Tiež je pochybná vôľová zložka uznania dlhu (§ 37 OZ), keď z výpovede žalovaného vyplýva, že
vedomosť o premlčaní dlhu nemal a pokiaľ by o premlčaní dlhu vedel, nebol by dohodu podpísal, ale
podal na žalobcu trestné oznámenie. Aj podľa názoru súdu, ak by žalobca vysvetlil žalovanému následky

uznania dlhu (10-ročná premlčacia lehota), bolo by nelogické, aby s takýmto poznatkom dohodu o
uznaní záväzku podpísal. Je totiž vysoko nepravdepodobné, aby dlžník bez akejkoľvek výhody s plným
vedomím podpísal uznanie záväzku, ktorý už bol v tom čase premlčaný. V tomto smere žiadnu logickú
úvahu neponúkol ani žalobca. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že dohoda nebola uzatváraná so
žalovaným s cieľom poskytnutia mu výhody splátok, teda v prospech spotrebiteľa, ale naopak za účelom

predĺženia premlčacej doby na 10 rokov na úkor nevedomosti spotrebiteľa, čo je v rozpore s § 54 OZ.
Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady
AEP 2005/209 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ
podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej smernice (čl. 5
a 9) o nekalú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme „vyššej kvality života ľudí“.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že postup žalobcu pri uzatváraní dohody je nekalou
obchodnou praktikou v zmysle § 8 ods. 3, 4 zákona č. 250/2007 Z.z. (zákaz používania nekalých
obchodných praktík upravuje § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z.), ktorá je v rozpore s požiadavkou
odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Neboli tiež splnené zákonné
predpoklady uznania dlhu v zmysle § 558 OZ, a teda toto uznanie dlhu nemá právne účinky.

51. Z uvedených dôvodov súd považoval dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi a so zákonom
(rovnaký záver o neplatnosti dohody v obdobných veciach vyslovil napr. Krajský súd Trenčín v rozsudku
sp. zn. 6Co/619/2014 zo dňa 24. 02. 2015, Krajský súd Žilina v rozsudku sp. zn. 8Co/661/2014 zo

dňa 27. 02. 2015, Krajský súd Bratislava sp. zn. 7Co/123/2017 zo dňa 29. 11. 2017). Keďže predmetná
dohoda je neplatná, nemala za následok plynutie novej premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 OZ.

52. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 2 tak, že v spore úspešnému
žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Zároveň súd

rozhodol o trovách konania bývalého vedľajšieho účastníka podľa § 255 ods. 2 CSP a § 470 ods.1 a 2
CSP (s prihliadnutím na § 93 ods. 4 O. s. p.), keď žalovaný, na strane ktorého do konania vstúpil, bol
úspešný v celom rozsahu, preto aj vedľajší účastník má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v
celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny
úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie vo vyhotovení trojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je
potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.