Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/207/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717212185
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5717212185.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Intrum Slovakia
s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom tamtiež, proti žalovanej: U. X., nar. X.XX.XXXX, bytom E. XX, I. I., o zaplatenie
698,38 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin č.
k. 7Csp/237/2017-89 zo dňa 17. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý vo výroku (II.) o čiastočnom
zastavení konania.

II.Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo zvyšnej časti tak, že žalobu z a m i e t a.
Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom (jeho výrokom I.) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 536,61 eur spolu s príslušenstvom. Na základe vykonaného dokazovania považoval za
preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo dňa 17.08.2011 k uzavretiu
Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, ktorá je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere
v zmysle ust. § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (citovaného v napadnutom

rozsudku). Pôvodný veriteľ, Všeobecná úverová banka, a.s., na základe predmetnej zmluvy poskytol
žalovanej revolvingový úver s výškou schváleného úverového rámca 300 eur s pevnou mesačnou
splátkou 10 eur, pričom revolvingový úver je forma automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný
používaním kreditnej karty. Veriteľ podľa splátok dlžníka úver dopĺňa, pričom časť splátky sa používa na
úhradu poskytnutých úverových prostriedkov a časť splátky na odplatu.
2.Z podkladov predložených v priebehu konania žalobcom, ako aj z vyjadrenia žalovanej súd prvej
inštancie zistil, že žalovaná v období od 17.10.2011 do 26.01.2012 vyčerpala celú sumu schváleného

úverového limitu. Splátky žalovanej uskutočnené v nepravidelných intervaloch v období od 14.11.2011
do 5.06.2015 celkom vo výške 432,20 eur boli, v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok, čiastočne
použité na splatenie poskytnutých peňažných prostriedkov a čiastočne na odplatu. Žalovaná suma
698,38 eur pozostávala zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 288,39 eur, poplatkov vo výške 92,22
eur, štandardného úroku vo výške 248,22 eur a sankčného úroku vo výške 69,55 eur. V časti o zaplatenie
sumy vo výške 161,77 eur (t.j. poplatky vo výške 92,22 eur + sankčný úrok vo výške 69,55 eur) žalobca
zobral podanú žalobu v priebehu konania späť, na základe čoho súd pri aplikácii § 145 ods. 1, 2 a § 146

ods. 1 CSP zastavil konania (výrok II) v tejto časti. Dlžná suma tak, po čiastočnom späťvzatí predstavuje
čiastku 536,61 eur s príslušenstvom, ktorá pozostáva zo zostatku nesplatenej istiny a štandardného
úroku, ktorého výška bola medzi pôvodným veriteľom a žalovanou riadne dohodnutá.3.Okresný súd považoval žalobu za právne opodstatnenú, preto jej v rozsahu po čiastočnom späťvzatí
vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu (536,61 eur) spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 536,61 eur od 21.10.2017, t.j. odo dňa nasledujúceho po lehote splatnosti

určenej žalobcom v poslednom výpise z kreditnej platobnej karty, do zaplatenia.
4.Otrováchkonaniarozhodolokresnýsúdvzmysle§255ods.2CSPvychádzajúczpomerune/úspechu
strán vo veci tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 54%.
5.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná a domáhala sa zrušenia „prvej časti výroku“.
Pripustila,žeuzavrelazmluvusprávnympredchodcomžalobcu,avšakžiadosťoaktiváciukreditnejkarty

jej bola doručená v predtlačenej forme, ktorú nemohla ovplyvniť. Právnym predchodcom žalobcu nebola
oboznámená, že kreditná karta je vo forme revolvingového úveru, ktorý veriteľ pravidelne dopĺňa. Mala
za to, že sa jedná o spotrebiteľský úver, ktorý splatí a nie, že sa bude stále navyšovať. Žiadosť podpísala
a poslala právnemu predchodcovi žalobcu, ktorý ju po podpise doručil spolu s obchodnými podmienkami
naspäť. Ďalej namietala, že obchodné podmienky sú písané maličkým písmom, ktoré nedokázala
poriadneprečítať,aniniektorýmveciamrozumieť.Opakovanezdôraznila,žeprávnypredchodcažalobcu

použilnekalépraktikyvrozporesdobrýmimravmi,keďjuneoboznámilspodmienkamižiadostiovydanie
kreditnej karty.
6.Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
7.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu

danom v ustanovení § 379 - 380 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal nezávislý a odvolaním
nenapadnutý výrok o čiastočnom zastavení konania) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

8.Neobstojí argumentácia odvolateľky o absencii (jej) vedomosti o tom, že úver „bude stále navyšovaný“.
Z okolností súdenej veci (výpis z karty na č.l. 12 spisu, tvrdenia oboch sporových strán) vyplýva, že
žalovaná vyčerpala celý úverový rámec 300 eur a následne už k opätovnému čerpaniu tohto úveru (zo
sumyvykonanýchúhrad)žalovanounedochádzalo.Inýmislovami,akbyajnebolažalovanáuzrozumená
s poskytnutím úveru v podobe revolvingu, k realizácii podstaty revolvingového úveru, t.j opakovanému

čerpaniu (odvolateľkou označovanému ako „navyšovanie“) nedošlo. Okolnosťou, ktorá mohla viesť u
žalovanej k vzniku domnienky, že k „navyšovaniu“ došlo, bola zrejme výška pôvodne žalovanej sumy,
presahujúca úverový rámec 300 eur. Prevyšujúca časť (nad jeden krát vyčerpanú istinu 300 eur) tejto
čiastky však bola tvorená poplatkami a úrokmi (zmluvnými a sankčnými).
9. Následne však odvolací súd, po poučení sporových strán v zmysle § 382 CSP (na možné použitie

ustanovení § 37 a § 44 OZ) poukazuje na tvrdenia obsiahnuté už v žalovanou vznesenom odpore proti
platobnému rozkazu (č.l. 51 - 52 spisu), ktoré nasvedčujú kvalifikovanej disproporcii v realizovanom
kontraktačnom procese. Po Žiadosti o aktiváciu Dovolenkovej karty zo strany žalovanej (z 13.8.2011),
v rámci ktorej (žiadosti) vyplnila požadované údaje, nasledoval úkon právneho predchodcu žalobcu (z
17.8.2011), ktorý je potrebné hodnotiť ako návrh nový, nakoľko až v ňom je obsiahnuté zásadné zmluvné

dojednanie-úverovýrámecatovovýške900eur,poktorom(úkone)totižužnenasledovalanevyhnutná/
obligatórna akceptácia zo strany žalovanej (§ 44 ods. 1, 2 OZ), v dôsledku čoho - odhliadnuc od
ďalšej nezrovnalosti, keď žalobca sám argumentuje a zodpovedá to aj zisteným okolnostiam (avšak nie
zmluve),žeschválenýúverovýrámecbolnapokon„len“300eur-nedošlokuzavretiuzmluvyoúvereako
dvojstranného právneho úkonu v zmysle požiadaviek Občianskeho zákonníka pre vznik týchto právnych

úkonov.
10. Nakoľko zmluva o úvere platne nevznikla, nie je daný nárok žalobcu na „zmluvné“ úroky. Pokiaľ teda
žalovaná čerpanú istinu 300 eur už zaplatila (celkovo uhradila 432,20 eur), je žaloba v celom rozsahu
nedôvodná, na základe čoho ju krajský súd zamietol.

11. V dôsledku zmeny prvoinštančného rozhodnutia rozhodoval odvolací súd v zmysle § 396 ods.
2 CSP (v spojení s § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP) o nároku na náhradu trov celého
(prvoinštančného i odvolacieho) konania. Krajský súd na základe odvolania žalobcu zmenil napadnuté
rozhodnutie okresného súdu vo veci samej a žalobu zamietol. Žalovaná tak bola procesne úspešná v
celom rozsahu (zamietnutie + čiastočné zastavenie), preto jej bol priznaný nárok na plnú náhradu trov

konania (pred súdom prvej inštancie ako i pred súdom odvolacím). O konečnej/konkrétnej výške týchto
trov (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.12.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. D.ovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie

prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.