Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. január 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/121/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112229741
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6112229741.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov

senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Kladie Koskovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r.
o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., IČO: 36
613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. 6, zast. Z.. Ondrejom Szilágyim, advokátom, Haličská cesta 3200, 984 01 Lučenec, do 30.06.2016 za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom,
Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 2 766,28 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 13C/387/2012 - 299 zo dňa 13. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol: „Súd žalobu žalobcu zamieta. Žalovaný má nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má

nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že okresný súd takto rozhodol v ďalšom konaní, potom, čo na
odvolaniežalobcuodvolacísúduznesením č.k.15Co/30/2016-205zodňa05.04.2017zrušilvdanejveci
vydaný rozsudok okresného súdu zo dňa 06.10.2015, č. k. 13C/387/2012 - 149 a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s usmernením, aby okresný súd zistil okolnosti uzatvorenia

Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 30.12.2011 (ďalej Dohoda o uznaní a
splátkach) medzi žalobcom a žalovaným, t.j. otázku vedomosti alebo nevedomosti premlčania záväzku
žalovaným a za akých okolností žalovaný túto Dohodu o uznaní a splátkach podpísal. Pretože až
po vyriešení týchto otázok, teda až po zistení a ustálení skutkového stavu, môže byť jednoznačne
vyhodnotené, či Dohoda o uznaní a splátkach je v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka, a či v dôsledku
rozporu s dobrými mravmi a obchádzania zákona s poukazom na ust. § 8 ods. 3, 4 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa je nekalou obchodnou praktikou a neplatná.

3. Dôvodom zamietnutia žalobného návrhu v ďalšom konaní bola skutočnosť, že po doplnení
dokazovania v intenciách odvolacieho súdu, výsluchom žalovaného k okolnostiam uzavretia Dohody
o uznaní a splátkach a po vyjadrení žalobcu k týmto okolnostiam, v konaní mal súd za preukázané, žepredmetná Dohoda o uznaní a splátkach je absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Súd dospel k záveru, že
Dohoda o uznaní a splátkach nebola uzatváraná so žalovaným s cieľom poskytnutia mu výhody splátok,

teda v prospech spotrebiteľa, ale naopak za účelom predĺženia premlčacej doby na 10 rokov na úkor
nevedomosti spotrebiteľa, čo je v rozpore s § 54 Občianskeho zákonníka. Pri vyhodnocovaní praktiky
dodávateľa musí súd totiž operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady AEP 2005/209 bod 19
Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument
sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa cit. smernice (čl. 5 a čl. 9) o nekalú obchodnú

praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme „vyššej kvality života ľudí“.

4. V konaní nebolo sporné uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky dňa 20.05.2004 medzi právnym
predchodcom žalobcu a (VÚB a.s.), za v zmluve dohodnutých podmienok. Nebolo sporné ani to, že ide
o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje režim spotrebiteľského práva a v priebehu konania bolo
ustálené, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať právne normy Občianskeho zákonníka (§ 52

ods.2 vznenízákonač.102/2004Z.z.účinnéhood01.04.2015).Spornénebolo,žesúčasnýmveriteľom
žalovaného je žalobca, ktorý pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, nadobudol Zmluvou o
postúpení pohľadávok I zo dňa 08.12.2006 od právneho predchodcu žalobcu. Následne žalobca
ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach, ktorú podpísal žalobca dňa 19.12.2011 a žalovaný dňa 30.12.2011 (žalobca tvrdil, že

obsahom dohody je uznanie „záväzku“ zo strany žalovaného v súlade s § 323 Obchodného zákonníka).
V konaní sporným zostalo, či Dohoda o uznaní a splátkach je platná a či nárok žalobcu je premlčaný,
pretože žalovaný vzniesol námietku premlčania.

5. Žalobca so žalovaným uzatvorili Dohodu o uznaní a splátkach v čase, keď nárok žalobcu bol viac než

tri roky premlčaný. Inštitút uznania dlhu zakotvený v § 558 Občianskeho zákonníka ako jednostranný
právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania
dlh existoval. Ide teda o jednostranný právny úkon, ktorý má iniciatívne vychádzať z vôle dlžníka. Tento
právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu,
musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, presná výška pohľadávky a musí obsahovať

prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznaním dlhu nevzniká nový záväzok. Na základe neho dochádza
k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne
plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Uznať možno aj
premlčaný dlh. Uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je
premlčaný.

6. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že v čase podpisu Dohody o uznaní a splátkach nemal vedomosť o
premlčaní dlhu, a žalobca počas konania nepreukázal (na ňom bolo dôkazné bremeno), že žalovanému
boli akokoľvek vysvetlené, v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti, následky uznania dlhu najmä
so zreteľom na premlčanie. Následne žalovaný bez toho, aby mu boli vysvetlené následky uznania dlhu,

Dohodu o uznaní a splátkach podpísal, čím došlo k narušeniu ekonomického správania sa priemerného
spotrebiteľa. Žalobcom žalovanému predložená Dohoda o uznaní a splátkach je formulárová, ktorej
obsah nemohol žalovaný ovplyvniť. Vedomosť o premlčaní dlhu je zakomponovaná do bodu 3 Dohody
o uznaní a splátkach označenom ako „Forma splatenia záväzku“ len všeobecne, bez vymedzenia
premlčaného dlhu, pričom v texte dohody už nie je zmienka o tom, či žalovaný bol poučený o význame

premlčania a dôsledkoch uznania dlhu. Hoci žalovaný návrh Dohody o uznaní a splátkach prečítal, nemá
právnické vzdelanie a preto ťažko možno predpokladať, že by si mohol byť vedomý právnych dôsledkov
uznania dlhu. Uznanie dlhu, tak ako je formulované v bode 2. Dohody o uznaní dlhu a splátkach je tiež
neurčité, keď sa nezhoduje číselné označenie zmluvy z ktorej záväzok dlžník uznáva a nie je uvedený
žiadny dostatočne určitý dôvod dlhu žalovaného voči žalobcovi. Tiež je pochybná vôľová zložka uznania

dlhu (§ 37 Občianskeho zákonníka). Z výpovede žalovaného vyplynulo, že vedomosť o premlčaní dlhu
nemal a pokiaľ by o premlčaní dlhu vedel, nebol by Dohodu o uznaní a splátkach podpísal, ale podal
na žalobcu trestné oznámenie. Aj podľa názoru okresného súdu, ak by žalobca aj vysvetlil žalovanému
následky uznania dlhu, bolo by nelogické, aby s takýmto poznatkom žalovaný Dohodu o uznaní a
splátkach podpísal. K tomuto žalobca žiadnu logickú úvahu súdu neponúkol.

7. Súd dospel k záveru, že postup žalobcu pri uzatváraní Dohody o uznaní a splátkach je nekalá
obchodná praktika v zmysle § 8 ods. 3, 4 zákona č. 250/2007 Z. z. (zákaz používania nekalých
obchodných praktík upravuje § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z.), ktorá je v rozpore s požiadavkouodbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neboli tiež
splnené zákonné predpoklady uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, a posudzované
uznanie dlhu nemá právne účinky.

8. Nakoľko Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je neplatná (§ 39 Občianskeho
zákonníka), nemala za následok plynutie novej premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žaloba podaná žalobcom na súd dňa 30.11.2012 bola podaná po uplynutí premlčacej doby,
v dôsledku čoho žalobcom uplatnený nárok nemožno priznať. V konaní bolo preukázané, že žalovaný

úver riadne nesplácal, preto právny predchodca žalobcu úver zosplatnil listom doručeným žalovanému
dňa 11.02.2005 s tým, že úver mal zaplatiť do 15 dní od doručenia výzvy t.j. do 26.02.2005. Potom po
prvý krát mohol žalobca právo uplatniť na súde dňa 27.02.2005, týmto dňom začala plynúť trojročná
premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá márne uplynula dňa 27.02.2008.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. V spore

úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Zároveň
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval
na strane úspešného žalovaného do 30.06.2016 (§ 93 ods. 4 O. s. p., § 470 ods. 1, 2 CSP). O výške
náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu, alebo aby rozsudok okresného
súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalobca namieta, že predmetná Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo

dňa 30.12.2011 prostredníctvom ktorej žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi vzniknutý zo zmluvy
o poskytnutí flexipôžičky č. ú. 75973821 uzavretej s VÚB a.s. vo výške 1 937,75 eur s príslušenstvom
čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splatiť svoj záväzok v dohodnutých splátkach, má všetky zákonom
predpísané obsahové náležitosti, uznanie dlhu je určité. Žalovaný uznanie nespochybňoval počas
niekoľkých rokov, až po opätovnom vrátení veci krajským súdom okresnému súdu, pričom nepreukázal,

že by s VÚB a.s. uzavrel iné úverové zmluvy, ktoré by mohli spôsobiť neurčitosť uznávacieho prejavu.
Žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný sám požiadal o vystavenie splátkového kalendára,
po telefonickej dohode bola žalovanému poštou zaslaná Dohoda podpísaná žalobcom v dvoch
vyhotoveniach s tým, že v prípade súhlasu žalovaného so stanoveným splátkovým kalendárom a
obsahom Dohody, v jenom rovnopise zašle podpísanú Dohodu žalobcovi. Žalovaný po dôkladnom

zvážení Dohodu podpísal a v jednom vyhotovení zaslal späť žalobcovi. Obsahom Dohody je uznanie
dlhu zo strany žalovaného, ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym
následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona je prerušenie plynutia premlčacej doby.
Dovtedy uplynutá doba sa stáva bezvýznamnou a začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba priamo
zo zákona. Podpisom Dohody došlo k naplneniu ust. § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka,

tzn. k prerušeniu plynutia premlčacej doby a k plynutiu novej 10 ročnej premlčacej doby, pričom k tomu,
aby nastali uvedené účinky zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní
dlhu. Teda aj uznaním premlčaného záväzku bez toho, aby bol dlžník poučený o premlčaní, nastávajú
vyššie uvedené účinky. Na predmetnú skutočnosť nemá vplyv ani vyplnenie alebo nevyplnenie výšky
splátok, nakoľko tie nie sú nevyhnutné k otázke uznania záväzku.

12. Žalobca poukazuje na rozdielnosť náležitostí potrebných k tomu, aby nastali účinky ustanovení § 110
ods.1druhávetaObčianskehozákonníkaa§558Občianskehozákonníka. Uznaniepremlčanéhopráva
nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané
právo. Úprava obsiahnutá v ust. § 558 spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní

so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. Žalobca poukazuje zároveň na účinky
ust. § 558 v súvislosti s ust. čl. 3 bod 3, 4 Dohody posledná veta, v ktorej je jednoznačne a zrozumiteľne
a jasne uvedené: „Osoby uvedené v bode 1.2 a , alebo 1.3 tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť
o premlčaní dlhu a jeho následkoch“.

13. Tým, že žalovaný podpísal Dohodu, prejavil svoju vôľu záväzok splniť, čo je zároveň v jeho záujme,
pretože po jeho splatení nebude figurovať v databázach neplatičov, čím sa môže v budúcnosti zlepšiť
jeho postavenie pri žiadosti o úver. Predmetná Dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce
právne formulácie. Obsah Dohody nie je tak rozsiahly, aby sa s ním žalovaný nemal možnosť oboznámiťa okrem toho žalovaný Dohodu podpisoval vo svojom bydlisku, teda mal možnosť si ju v pokoji prečítať.
Ide o slobodný prejav vôle žalovaného. Aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a nemožno ju chápať
ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa.

14. Na podporu svojich námietok žalobca poukazuje na rozhodnutia iných súdov.

15. Podľa názoru žalobcu súd nerozhodol správne ani o trovách konania, keď v rozpore s ust. § 255
ods. 1 CSP (súd prizná strane) priznal združeniu právo na náhradu trov konania. Podľa ust. § 60 CSP

stranami sú žalobca a žalovaný. Súd rozhodoval za účinnosti CSP a bol v zmysle jeho prechodných a
záverečných ustanovení (§ 470 CSP) povinný rozhodovať podľa CSP, hoci konanie začalo pred dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
Združenie nebolo v súdenom prípade stranou sporu a preto nemá nárok na náhradu trov konania. Súd
síce mohol rozhodnúť o trovách konania združenia avšak iba tak, že zduženiu náhradu trov konania
neprizná.

16. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu nebolo podané.

17. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2

CSP potvrdil.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19.Okresnýsúdzaložilsvojerozhodnutienazistení,žežalobcomžalobouuplatnenýnárokjepremlčaný.
Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 30.12.2011, ktorú podpísal žalobca
so žalovaným a ktorá mala žalobcovi zabezpečiť nové plynutie premlčacej doby (10 ročnej) súd posúdil

akoneplatnýprávnyúkon,tedaktorýnemážiadneprávneúčinky.Okresnýsúdprijalzáver,žepredmetná
„Dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach“ bola dosiahnutá (k jej uzavretiu došlo)
nekalým spôsobom žalobcu, ktorý ju neuzatváral so žalovaným s cieľom poskytnutia výhody splátok
žalovanému, teda v prospech spotrebiteľa, ale naopak za účelom predĺženia premlčacej doby na 10
rokov na úkor nevedomosti spotrebiteľa.

20. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne
posúdil. Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi, ktoré v súvislosti s vyhodnotením Dohody o
uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej dňa 30.12.2011 žalobcom a žalovaným
uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, na tieto dôvody odkazuje. V odvolacom konaní odvolateľ

neuviedol iné dôvody než tie, s ktorými sa už vysporiadal okresný súd a na ktoré dal odpoveď aj
odvolací súd vo svojich zrušujúcich rozhodnutiach vydaných v danej veci. Potom je správny aj záver
okresného súdu o premlčaní nároku uplatneného žalobou žalobcu. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a rozsudok okresného súdu potvrdil z tých istých
dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, preto odvolací súd v súlade s ods. 2

ust. § 387 CSP svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval iba dodáva, že rozhodnutie okresného súdu
zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu a je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.
V odôvodnení rozsudku okresný súd náležite vysvetlil dôvody pre ktoré žalobu zamietol, preto odvolací
súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Rozhodnutia iných súdov na ktoré odvolateľ poukazuje v
odvolaní s danou vecou nesúvisia.

21. Rozhodnutie je správne aj vo výroku o trovách konania, keď súd priznal náhradu trov konania
v rovnakom rozsahu ako žalovanému aj občianskemu združeniu, ktoré v konaní vystupovalo do
30.06.2016 ako vedľajší účastník na strane žalovaného, hoci v dôsledku zmeny zákona jeho účasť v
konaní zanikla 30.06.2016. Občianske združenie - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,

IČO: 42 176 778, vstúpilo do konania pred 01.07.2016 a dovtedy mohlo vynaložiť trovy a podľa v
tom čase platnej právnej úpravy (§ 137 O. s. p.) legitímne očakávať, že v prípade úspechu strany, na
ochranu ktorej vystupuje, mu bude priznaný nárok na náhradu trov konania. Ak by súd o trovách konaniaobčianskeho združenia nerozhodol, konal by v rozpore s princípom právnej istoty, legitímnych očakávaní
a zásadou zákazu retroaktivity.

22. Nedôvodná je odvolacia námietka žalobcu voči výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania
vedľajšiemuúčastníkovido30.06.2016,spoukazomnato,žeustanoveniaCSPnedovoľujúsúdu,abypri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v konaniach, ktoré boli začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP aplikoval iný režim než ten, ktorý je upravený v ust. § 251 - § 264 CSP. Názor žalobcu,
že nakoľko Združenie nebolo v súdenom prípade stranou sporu (§ 60 CSP - stranami sporu sú žalobca

a žalovaný) v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP nemá nárok na náhradu trov konania. nakoľko nárok súd
prizná len strane sporu a to bez ohľadu na to, kedy združenie vstúpilo do konania, nie je správny.

23. Občianske združenie - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vstúpilo v súlade s § 93
ods. 2, 3 O. s. p. v znení účinnom do 31.12.2014 dňa 21.12.2012 z vlastného podnetu do predmetného
spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (spotrebiteľa).

V rozhodovanom prípade bol nárok na náhradu trov daný v zmysle zásady úspechu strán vo veci (§
255 ods. 1 CSP) - úspech vo veci mal v konaní žalovaný. Potom, ak právo na náhradu trov konania
vzniklo žalovanému, ktorého vedľajší účastník vystupujúci v konaní do 30.06.2016 v konaní podporoval,
má právo na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu (teda v rozsahu úspechu) aj vedľajší účastník
do 30.06.2016. Zmena zákona (právna úprava CSP platná a účinná od 01.07.2016 nepozná inštitút

vedľajšieho účastníka v tom zmysle ako bol tento chápaný podľa O. s. p.) nemôže pôsobiť spätne tak,
že nebude rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania vynaložených do zániku účasti „subjektu“ v
konaní - v danom prípade o trovách právneho zastúpenia občianskeho združenia, vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného do 30.06.2016, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi výlučne do 30.06.2016. Teda
do času, dokedy uvedené občianske združenie malo v zmysle platnej právnej úpravy O. s. p. účinnej do

30.06.2016 v konaní postavenie vedľajšieho účastníka a na ktoré má tento „subjekt“ podľa prechodných
ustanovení CSP právo (§ 470). Potom námietka žalobcu, že podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu
trov konania strane, teda subjektu, ktorý je definovaný v § 60 CSP, nie je dôvodná.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP,

§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný,
preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

25. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).