Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. október 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/132/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813203956
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5813203956.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore
žalobkyne: K. R., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. D. XXX, zast. JUDr. Miroslavom Bachyncom,
advokátom, so sídlom S. XXX, proti žalovanému: N. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. D. XXX, zast. JUDr.
Petrom Machajom, advokátom, so sídlom Q. XX, M. E., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo zo dňa 22.12.2017
č.k. 9C/83/2013-139 a o odvolaní žalovaného proti časti toho istého rozsudku o náhrade trov konania,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo ako súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom v spore strán o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, že :
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k pozemkom vedeným na LV č. XXXX
k.ú. K. D. ako E-KN parc. č. 403 zastavané plochy a nádvoria o výmere 139 m2 a E-KN parc. č. 404
zastavané plochy a nádvoria o výmere 42 m2 s tým, že tieto prikazuje v celosti do výlučného vlastníctva

žalovaného, ktorý je povinný zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu vo výške 1.553,11 eur v lehote 3
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyni a žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: Keďže medzi stranami sporu nedošlo k
zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou, súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a
vyporiadal ho spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku vychádzajúc z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh

niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. V ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
upravené záväzné poradie spôsobov vyporiadania spoluvlastníctva, pričom na prvom mieste je uvedené
reálne rozdelenie veci. Aj v zmysle intencii rozhodnutia odvolacieho súdu, okresný súd rozhodol, že

za účelom zistenia či sporné pozemky sú reálne deliteľné, bude vykonané znalecké dokazovanie.
Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že s prihliadnutím na účelné využitie pozemkov nie je reálne
deľba možná, reálne rozdelenie pozemkov by prichádzalo do úvahy len za predpokladu ich zlúčenia,
v čom súd osobne nevidel problém, keďže spoluvlastníkmi oboch pozemkov sú výlučne len stranysporu, ale následne na pojednávaní sa znalkyňa vyjadrila, že pri takomto rozdelení pozemkov, ako to
načrtla v znaleckom posudku pod bodom 2.3.2 str. 5, by mal žalovaný problematický prístup nákladnými
motorovými vozidlami k hospodárskym budovám po pravej strane z pohľadu jeho rodinného domu. Súd

potom dospel k záveru, že v prípade ak by rozhodol o reálnej deľbe pozemkov v zmysle posledného
návrhu žalobkyne, pripusteného na pojednávaní dňa 7.11.2017, zodpovedajúceho náčrtu v znaleckom
posudku pod bodom 2.3.2 str. 5, medzi stranami sporu by dochádzalo k ďalším súdnym sporom, pričom
rozhodnutie súdu o žalobe, predpokladá riešenie existujúceho sporu medzi stranami tak, aby sa v
budúcnosti predchádzalo ďalšiemu prípadnému reťazeniu súdnych a prípadne aj iných sporov medzi

stranami. Súd potom pristúpil v poradí k ďalšiemu spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
pričom prihliadol na skutočnosť, že predmet sporu predstavuje dvor súvisiaci s rodinným domom a
hospodárskymi budovami žalovaného. Žalobkyňa neuviedla žiaden konkrétny realistický účel využitia
predmetných pozemkov, pre ktorý by bolo namieste prikázať pozemky do jej vlastníctva. Keďže
v súčasnosti existuje reálna potreba žalovaného využívať sporné pozemky v súvislosti so svojimi
stavbami, súd potom, keďže nie je viazaný návrhmi strán sporu rozhodol tak, že prikázal sporné

pozemky v celosti do vlastníctva žalovaného. V tejto súvislosti uvádza, že veľkosť podielov strán sporu
je len jedným kritériom, ktoré vzhľadom na zistené okolnosti prípadu musí ustúpiť kritériu účelného
využitia veci a toto nepochybne svedčí žalovanému. Keďže súd prikázal pozemky do vlastníctva
žalovaného, zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni ako odstupujúcej spoluvlastníčke primeranú
náhradu, pričom vychádzal z výpovede znalkyne, ktorá stanovila hodnotu sporných pozemkov 11,23

eur/m2, čo po prepočte predstavuje čiastku 1.553,11 eur (výmera oboch pozemkov 181 m2 x podiel
navrhovateľky 990/1296 rovná sa zaokrúhlení 138,3 m2 x 11,23 eur/m2). Pri rozhodovaní o trovách
konania súd však prihliadol na okolnosti hodné osobitného zreteľa vychádzajúc z ustanovenia § 257
CSP, ktoré spočívajú v okolnostiach súdenej veci, a to v tom, že žalobkyňa nemala inú možnosť, ako
sa domáhať zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva so žalovaným inak ako cestou súdu

a podať tak predmetnú žalobu, keďže žalovaný dlhodobo sám užíval predmetné pozemky a iba on
mal z užívania pozemkov úžitok a prospech a dohoda medzi stranami sporu neprichádzala do úvahy.
Žalobkyňa tak bola úspešná a to minimálne v časti, v ktorej súd vyhovel jej žalobe a zrušil podielové
spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Súd síce vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k
pozemkom inak ako žiadala žalobkyňa, predmetné pozemky prikázal do vlastníctva žalovanému, dalo

by sa síce hovoriť o úspechu žalovaného, pretože žalovaný takýto postup súdu aj navrhol, ale na druhej
strane neponúkol žalobkyni adekvátnu sumu za m2, v tomto smere súd vychádzal až z vykonaného
znaleckého dokazovania a nemožno tak v konečnom dôsledku hovoriť ani o úspechu žalovaného. Súdu
sa preto zjavilo spravodlivým pri rozhodovaní o trovách konania prihliadať na vyššie citované dôvody
hodné osobitného zreteľa a náhradu trov konania nepriznať ani žalovanému ani žalobkyni.

2. Proti celému rozsudku súdu prvej inštancie podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie žalobkyňa, podľa ktorej názoru súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktorá skutočnosť zakladá odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, ktorá skutočnosť zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Ďalej vo
svojom odvolaní okrem iného uviedla, že súd prvej inštancie úplne opomenul skutočnosť, že som
vlastníčkoupozemkuparc.KN-C635k.ú.K.D.naktoromjepostavenágarážaktorýhraničíspozemkom
parc. KN-E ě. 404, ktorý je predmetom sporu a taktiež so spoločným dvorom pozemkom parc. KN-E
ě. 405, za rovnakých priestorových podmienok vo vzťahu k hospodárskej budove žalovaného. Možno

prehlásiť, že účelnosť využitia reálne rozdelených pozemkov je daná dĺžkou a šírkou spoločného dvora,
ktorý zasahuje až k rodinnému domu žalovaného a nie hospodárskou budovou. Nie je možné súhlasiť
ani s tvrdením súdu prvej inštancie v tom. že veľkosť podielov strán sporu je len jedným kritériom, ktoré
vzhľadom na zistené okolnosti prípadu musí ustúpiť kritériu účelného využitia veci, ktoré nepochybne
svedčí žalovanému. Ide o tvrdenie prispôsobené jednoznačne v prospech žalovaného keď zo súdnej

praxe je zjavné, že pri kritériách podľa ktorých súd je povinný postupovať sa vychádza najmä zo
slov ,, prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci", z ktorých možno
vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré
zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú
uvedené v zákone /prioritu má veľkosť spoluvlastníckeho podielu/. Hľadisko účelného využitia veci sa

v súdnej praxi uplatňuje najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Na základe
doteraz uvedených skutočnosti navrhujem, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a rozhodol v
mysle súdom pripustenej zmeny žalobného návrhu týkajúcej sa reálnej deľby pozemkov a ich prikázaniado vlastníctva účastníkov konania podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Priznal žalobkyni trovy
konania a trovy právneho zastúpenia pred súdmi oboch inštancií v celom rozsahu.

3. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhoval,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej potvrdil ako vecne správny a
z dôvodov v ňom uvedených. Žalovaný však podal zároveň odvolanie voči druhej časti rozsudku súdu
prvej inštancie o náhrade trov konania a uviedol nasledovné:
„Podľa nášho názoru súd mal žalovanému priznať trovy konania, a to z toho dô vodu, lebo od podania

žaloby navrhoval a predkladal dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré jednoznačne smerovali k
tomu, aby súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. V konaní preukázal, že súd
rozhodol zákonne, keď zrušil podielové spoluvlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam a prikázal tieto za
náhradužalovanémuvcelku.Akžalovanýnavrhovalzrušilpodielovéspoluvlastníctvoknehnuteľnostiam
s tým, aby za spoluvlastnícky podiel bola určená náhrada v čiastke 320,86 eur, vychádzal z hodnoty,
ktorú v žalobe navrhovala žalobkyňa, teda 2,32 eur/m2. Z našej iniciatívy vyšiel návrh na vypočutie

znalkyne k ohodnoteniu pozemkov v trhovej hodnote. Táto sa na pojednávaní, a to dňa 7.12.2017 aj
k trhovej hodnote vyjadrila a to tak, že určila ich cenu na 11,23 eur/m2. My sme neboli proti zrušeniu
podielového spoluvlastníctva za náhradu, len sme nemohli rešpektovať návrh na dohodu s takým
obsahom, ako ju predkladala žalobkyňa, lebo taký návrh nebol návrhom, ktorý by bol riešil vlastnícke
vzťahy k nehnuteľnostiam v takom rozsahu, ako boli akceptované v minulosti. Podľa § 257 CSP môže

súd výnimočne prihliadnuť na okolnosti hodné osobitného zreteľa a trovy konania nepriznať. V tomto
prípade nejde o takýto výnimočný prípad, a preto rozhodnutie v tejto časti nenaplnilo skutkovú podstavu
§ 257 CSP. Vzhľadom na uvedené navrhujeme, aby odvolací súd výrok II. rozsudku zmenil tak, že prizná
trovy konania prvostupňového a aj odvolacieho súdu žalovanému v hodnote 100 %.“

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,

vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil.

8. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli

spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.
Rovnako, pokiaľ ide o odvolanie žalovaného voči časti rozsudku súdu prvej inštancie, týkajúcej sanáhrady trov konania pred súdom prvej inštancie, odvolací súd považoval aj v tejto časti rozsudok
okresného súdu za správny a zákonný, pričom aj v tejto časti svoje rozhodnutie jasne a zrozumiteľne
odôvodnil.

9. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. §
396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V tomto odvolacom konaní ani jeden z odvolateľov úspešný nebol, preto
odvolací súd rozhodol tak, že žiadne zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov tohto odvolacieho

konania.

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)