Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. december 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoKR/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116206110
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116206110.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Mgr. S. S., so sídlom kancelárie
Legionárska 6434/2, 911 01 Trenčín, správca konkurznej podstaty úpadcu BONAS Slovakia, s.r.o.
v konkurze, so sídlom M.R.Štefánika 88, 911 01 Trenčín, IČO 36 316 664, právne zastúpeného
Advokátska kancelária JUDr. A. E., s.r.o., so sídlom XXX XX F. XXXX/X, R., IČO 47 251 913, proti
žalovaným 1/ P. Z., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt Q. XXX, XXX XX R. K., 2/ G. N., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt T. XX/XXX, XXX XX T., obe právne zastúpené JUDr. Z. S., advokátom, so sídlom kancelárie
L. H. XXXX/X, XXX XX R., o určenie odporovateľnosti právneho úkonu v konkurze a iné, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cbi/15/2016-110 zo dňa 16. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/, 2/ sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovaným 1/,
2/ priznal náhradu 100 % trov konania.

2. Podanou žalobou sa žalobca proti žalovaným, pôvodne 1/, 2/ a 3/ B. S., domáhal určenia, že právne
úkony, ktorými došlo k prevodu vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu B. A6 K TN XXXCD
zúpadcunažalovaných1/,2/,3/,súvočiveriteľomúpadcuvkonkurznomkonanívedenomnaOkresnom
súde Trenčín pod sp.zn. 40K/35/2015 právne neúčinné a zároveň žiadal, aby bol žalovaný 3/
zaviazaný vydať predmetné motorové vozidlo spolu s príslušenstvom žalobcovi v prospech všeobecnej
podstaty úpadcu; alternatívne, aby súd určil, že právne úkony, ktorými došlo k prevodu vlastníckeho
práva k osobnému motorovému vozidlu AUDI A6 K TN XXXCD z úpadcu na žalovaných 1/, 2/, 3/ sú voči

veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 40K/35/2015
právneneúčinnéazároveň,abyzaviazalžalovaných1/,2/,3/spoločneanerozdielnezaplatiťvprospech
všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu v sume 20 000 eur a náhradu trov konania.

3. Rozhodujúce skutočnosti opísal žalobca tak, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k.
40K/35/2015-128 zo dňa 23.11.2015, uverejneným v Obchodnom vestníku č. 229 zo dňa 30.11.2015,
bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu BONAS Slovakia, s.r.o. v konkurze

so sídlom M. R. Štefánika 88, Trenčín, IČO 36 316 664, a do funkcie správcu bol ustanovený žalobca. V
rámci výkonu správcovskej činnosti s odbornou starostlivosťou a z poskytnutej súčinnosti žalobca zistil
existenciu hnuteľného majetku - osobného motorového vozidla zn. B. A6 K ev. č. TN XXXCD, ktorý
dňa 27.10.2010 úpadca previedol na žalovanú 1/, táto potom na žalovanú 2/ a žalovaná 2/ následnetento majetok previedla na žalovaného 3/, o čom svedčí zápis v evidencii motorových vozidiel,
vedenej Okresným dopravným inšpektorátom Trenčín. S poukazom § 62 ZKR uviedol, že úpadca svojim
konaním naplnil skutkovú podstatu ukracujúceho právneho úkonu uvedeného v § 60 ZKR. Prevodom

vlastníckeho práva k motorovému vozidlu bezodplatným právnym úkonom na žalovanú 1/, následne
na žalovanú 2/ a nakoniec na žalovaného 3/, ktorý je súčasným držiteľom vozidla, došlo k zmenšeniu
majetku úpadcu, a tým k ukráteniu veriteľov úpadcu v zmysle § 60 ZKR. Túto skutočnosť jednoznačne
preukazuje súvaha úpadcu za rok 2010, kde na strane 3, riadok 015 samostatné hnuteľné veci je za
bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie evidovaná suma 236 981 eur a za bežné účtovné

obdobie je rovnako evidovaná suma 236 981 eur, z čoho logicky vyplýva, že prevod nebol
zaúčtovaný v účtovníctve úpadcu. Účtovníčka úpadcu M. L. v rámci poskytnutej súčinnosti správcovi
uviedla do úradného záznamu dňa 15.1.2016, že podľa jej vedomostí nebol prevod motorových vozidiel
v roku 2010 a 2012 účtovaný v účtovníctve úpadcu. Úpadca ihneď po skončení reštrukturalizačného
konania (25.3.2010), vedeného Okresným súdom Trenčín pod sp.zn. 28R/4/2009, využil hmotnoprávny
účinok povolenia reštrukturalizácie (ex lege sa zastavujú všetky exekučné konania týkajúce sa majetku

úpadcu) a začal prevádzať všetok svoj majetok na tretie osoby a neuspokojil žiadneho z veriteľov,
ktorí boli účastníkmi reštrukturalizačného plánu. Z výpisu zo zoznamu vozidiel vyplýva, že úpadca dňa
27.10.2010 previedol z majetku úpadcu ďalších 8 vozidiel a rovnako previedol aj ďalší hnuteľný majetok,
všetkoväčšinounaspriaznené ablízkeosoby.Ajztýchtoostatnýchvozidielboliniektoréprevedené
na žalované 1/, 2/, resp. na ich spriaznené osoby. Konateľ úpadcu a jemu blízke osoby v súčasnosti

používajú motorové vozidlo pre svoje potreby a je plne v dispozícii jeho a jemu blízkych osôb, z čoho
taktiež vyplýva, že v spojitosti s bezodplatnými prevodmi došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu. Úpadca
nespolupracuje, neposkytuje požadovanú súčinnosť z dôvodu, aby znemožnil preukázanie ukrátenia
veriteľov. Žalobca podal na konateľa úpadcu dňa 14.12.2015 trestné oznámenie zo spáchania viacerých
trestných činov. Z uznesenia OR PZ Trenčín ČVS: ORP-XXXX/X-VYS-TN-XXXX zo dňa

22.1.2016 vyplýva, že konateľ úpadcu vyšetrovateľke uviedol, že motorové vozidlá boli prevedené na
iných majiteľov v súlade s reštrukturalizačným plánom. Konateľ úpadcu uviedol nepravdivé
informácie, pretože v reštrukturalizačnom pláne sa nikde neuvádza, že dôjde k prevodu
vozidiel na iných majiteľov. Právnym úkonom, ktorým úpadca previedol vlastnícke právo k motorovému
vozidlu na žalovaného ukrátil uspokojenie prihlásených pohľadávok svojho veriteľa, a preto v konkurze

tomuto právnemu úkonu možno odporovať tak, ako to vyplýva z § 57 ods. 4 ZKR. Uznesenie o vyhlásení
konkurzu na majetok úpadcu bolo v Obchodnom vestníku uverejnené 30.11.2015, teda konkurz sa
považuje za vyhlásený ku dňu 1.12.2015. Podľa § 57 ods. 2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu
zanikne, ak sa neuplatní do jedného roka od vyhlásenia konkurzu, a teda táto hmotnoprávna podmienka
odporovateľnosti je splnená. Žalobca poukazoval na skutočnosť, ktorá vyplýva z výpisu úpadcu z OR, že

žalovaná 1/ je bývalou spoločníčkou a konateľkou úpadcu. Žalovaná 1/ a konateľ úpadcu bývajú spolu v
rodinnom dome v R. K., na adrese Q. XXX, kde majú obaja v súčasnej dobe aj adresu trvalého pobytu.
Žalovaná 2/ je bývalou manželkou konateľa úpadcu. Ako vyplýva z výpisu úpadcu z OR, konateľ úpadcu
má v OR uvedenú rovnakú adresu trvalého pobytu ako žalovaná 2/. Je preto nepochybné, že žalovaná 1/
a žalovaná 2/ sú spriaznenými osobami s úpadcom podľa § 9 ZKR v spojení s § 116 Obč. zák. Vzhľadom

na okolnosti danej veci úmysel úpadcu ukrátiť veriteľa musel byť žalovaným 1/, 2/ známy, nakoľko mali
vedomosť o podnikateľských aktivitách úpadcu, o jeho finančnej situácii a neúspešnej reštrukturalizácii
úpadcu. Konkurzné konanie na majetok úpadcu sa začalo dňa 25.8.2015 a právny úkon, ktorým
došlo k ukráteniu veriteľov, bol urobený dňa 27.10.2010, čím je splnená podmienka uvedená v § 60 ods.
3 ZKR. Podľa § 63 ods. 1 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon, týkajúci sa veci prevedenej z majetku

dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne
poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, ak sa však u nich táto vec nenachádza,
možno sa domáhať vydania tejto veci. Žalobca ako správca s odbornou starostlivosťou určil súpisovú
hodnotu tohto majetku v čase, kedy bol urobený odporovateľný právny úkon, na sumu 20 000 eur,
pričom pri odhade ceny vychádzal z tržnej ceny obdobných vozidiel v čase vykonania odporovateľného

právneho úkonu, jeho nadobúdacej ceny a opotrebenia.

4. Žalované 1/, 2/ navrhli žalobu zamietnuť. Žalovaná 1/ na pojednávaní dňa 17.5.2017 uviedla, že
právny úkon medzi ňou a úpadcom nebol urobený dňa 27.10.2010, ako sa uvádza v žalobe, ale dňa
5.5.2010, o čom svedčí odovzdávací/preberací protokol zo dňa 5.5.2010. Z predmetného protokolu

vyplýva, že nie je splnená podmienka podľa § 60 ods. 3 ZKR. Trvala na tom, že najneskôr 5.5.2010
došlo medzi ňou a úpadcom aj k finančnému vyrovnaniu za predmet kúpy, za motorové vozidlo riadne
zaplatila, a preto nevidela dôvod, prečo by mala po viac ako 6 rokoch platiť opätovne. Na preukázanie
uvedených tvrdení navrhla vypočuť konateľa úpadcu A. E., ktorý s ňou dojednával prevod predmetnéhomotorového vozidla. Žalovaná 1/ poukazovala na § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je
právnym predpisom stanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

5. Žalovaný 3/ na pojednávaní dňa 17.5.2017 uviedol, že nikdy nebol s týmito ľuďmi v kontakte,
ani nikdy nebol vlastníkom predmetného auta. Auto na neho nebolo nikdy prevedené.

6. Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že písomným podaním zo dňa 8.6.2017 žalobca navrhol,

aby bola do konania vstúpila v postavení žalovanej 3/ G. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je v
súčasnej dobe držiteľkou motorového vozidla a zároveň zobral späť žalobu proti žalovanému 3/ B. S.
späť. Písomným podaním zo dňa 19.10.2017 zobral žalobca žalobu späť proti G. N., nar. XX.XX.XXXX,
ktorá nikdy nebola držiteľkou motorového vozidla. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 36Cbi/15/2016-71
zo dňa 2.10.2017 pripustil vstup G. N., nar. XX.XX.XXXX do konania na mieste žalovanej 3/. Súd prvej
inštancie uznesením č.k. 36Cbi/15/2016-108 zo dňa 16.2.2018 konanie proti B. S. zastavil a nepriznal

mu náhradu trov konania.

7. Skutkový stav (odsek 9. až 13. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) zistený výsluchom
žalovaných 1//, 2/, svedka A. E. a oboznámením listín (odsek 8. odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie) posúdil súd prvej inštancie podľa § 57 ods. 4, § 60 ods. 1, 2, 3, § 132 ods. 1,

§ 155 ods. 1, 2, 3 ZKR, § 132 ods. 1, § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 116 ods. 1 písm.
a/, § 116 ods.2, 3, 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, na
základe aplikácie a výkladu ktorých žalobu zamietol. Žalobca sa v žalobe domáhal odporovateľnosti
"právnych úkonov, ktorými došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu
zn. B. A6 K Podľa žalobcu ho mal úpadca BONAS Slovakia, s.r.o. bezodplatne previesť na žalovanú

1/ dňa 27.10.2010. Zo zoznamu vozidiel subjektu mal súd prvej inštancie preukázané, že ku dňu
8.10.2015 ODI TN zahrnul predmetné vozidlo do zoznamu vozidiel držaných úpadcom BONAS Slovakia,
s.r.o. s iným vlastníkom. Podľa odovzdávacieho/preberacieho protokolu úpadca odovzdal vozidlo
žalovanej 1/ dňa 5.5.2010. Podľa aktuálnej evidenčnej karty predmetného vozidla, žalovaná 2/ G. N.,
nar. XXXX je jeho vlastníčkou a držiteľkou od 11.1.2012. Podľa histórie držiteľov, vyžiadanej z ODI

TN, úpadca bol držiteľom predmetného vozidla do 27.10.2010, od 27.10.2010 do 11.01.2012 bola
držiteľkou žalovaná 1/ a od 11.01.2012 je jeho držiteľkou žalovaná 2/. Žiadosťou o vykonanie zmeny
- odhlásenie motorového vozidla zo dňa 27.10.2010 požiadal úpadca o prepis predmetného vozidla
na žalovanú 1/ ako nového držiteľa. Žiadosťou o prihlásenie motorového vozidla zo dňa 27.10.2010
požiadala žalovaná 1/ o zaevidovanie vodila na ňu ako nového držiteľa. Žiadosťou o vykonanie zmeny

- odhlásenie motorového vozidla zo dňa 11.1.2012 požiadala žalovaná 1/ o prepis vozidla na nového
držiteľa-žalovanú2/.Žiadosťouoprihláseniemotorovéhovozidlazodňa11.1.2012požiadalžalovaná2/
ozaevidovanievozidlananovéhodržiteľa.Vzhľadomkuvedenýmskutočnostiammalsúdprvejinštancie
zato, že v spore nebol preukázaný v zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon,
ktorým by bol úpadca previedol vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu B. na žalovanú 1/,

ani právny úkon, ktorým by žalovaná 1/ previedla vlastnícke právo k predmetnému vozidlu na žalovanú
2/. Súd prvej inštancie prihliadol na to, že zápis v evidencii vozidiel nie je právnym titulom nadobudnutia
vlastníctva k motorovému vozidlu. Zo žiadostí predložených ODI Trenčín je zrejmé, že žiadosťou zo
dňa 19.9.2006 požiadal úpadca ako vlastník a držiteľ predmetného vozidla o zápis do evidencie.
Predmetom žiadostí zo dňa 27.10.2010 a 11.1.2012 je zápis nového držiteľa, z čoho možno vyvodiť

prevod držby vozidla, nie však prevod vlastníctva. Prevod držby potvrdzuje aj odovzdávací/preberací
protokol, v ktorom úpadca a žalovaná 1/ potvrdili odovzdanie a prevzatie vozidla, nie však prevod
vlastníckeho práv k nemu. V zmysle § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka je odovzdanie veci plnením
zo zmluvy, ktorou sa hnuteľná vec prevádza. V konaní však nebola preukázaná zmluva, na základe
ktorej by sa previedlo vlastnícke právo podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka k predmetnému

vozidlu z BONAS Slovakia, s.r.o. na žalovanú 1/ a následne zo žalovanej 1/ na žalovanú
2/, nakoľko neboli preukázané podstatné náležitosti takejto zmluvy. Výpoveď žalovanej 1/ v tomto spore
súd nepovažoval za vierohodnú a postačujúci dôkaz na preukázanie existencie zmluvy o prevode
vlastníctve, dátume jej uzavretia a dohodnutej odplate. Z jej výpovede je totiž zrejmé, že žalovaná 1/ si
presne pamätala, že k uzavretiu ústnej zmluvy o predaji vozidla medzi úpadcom a ňou malo dôjsť v máji

2010, a tiež výšku dohodnutej ceny 8 000 eur, avšak následne uviedla, že si čísla presne nepamätá, ani
či obdržala nejaký doklad o platbe, pamätala si však, že platba prebehla cash. Hoci podľa vyjadrenia
žalobcu mala žalovaná 1/ previesť následne predmetné vozidlo na žalovanú 2/ až v roku 2012, žalovaná
1/ si už nepamätala, kedy malo byť vozidlo prevedené na žalovanú 2/ (hoci z roku 2010 si pamätalaaj konkrétny mesiac), ani či malo ísť o odplatný alebo bezodplatný právny úkon. Svedok A. E., konateľ
úpadcu, vo svojej výpovedi potvrdil, že predmetné vozidlo predal žalovanej 1/, preberanie vozidla malo
byť niekedy cez zimu alebo na jar 2010 (na doplňujúcu otázku uviedol, že to bolo v apríli, máji 2010), za

vozidlo zaplatila, peniaze zaúčtoval. Vozidlo bolo predané za sumu 8 000 eur. Žalovaná 2/ uviedla, že
predmetné vozidlo kúpila od žalovanej 1/ niekedy pred Vianocami 2010 za sumu 8 000 eur. Vzhľadom k
týmtotvrdeniamsúdprvejinštancienepovažovalzavierohodnéanivýpovedesvedkaA.E.,anižalovanej
2/. Pri výpovediach žalovaných 1/, 2/ prihliadol na to, že ich výpoveď bola zrejme podaná s
účelom mať úspech v spore a u žalovanej 2/ aj tým, aby si mohla ponechať predmetné vozidlo, teda

získaním majetkového prospechu. Žalovaná 1/ je bývalou konateľkou a spoločníčkou
úpadcu a bývalou družkou svedka a žalovaná 2/ je dcérou svedka, teda ide o spriaznené osoby,
pričom ich výpovede neboli v konaní potvrdené žiadnymi inými dôkazmi. Žalovaná 1/ sa so svedkom
priamo ako konatelia a spoločníci podieľali na podnikateľskej činnosti úpadcu. Účel reštrukturalizácie
úpadcu bol zmarený. Po skončení reštrukturalizácie malo dôjsť k prepisu viacerých vozidiel úpadcu na
iné osoby, pričom nie je zrejmé, či bola za to úpadcovi vyplatená odplata a či a ako bola zaúčtovaná, príp.

použitá. Svedok ako konateľ úpadcu nezabezpečil predloženie riadneho účtovníctva úpadcu žalobcovi
ako správcovi. Súd prvej inštancie zobral na zreteľ, že v spore nebolo iným dôkazom (napr.
účtovným dokladom) preukázané vyplatenie kúpnej ceny 8 000 eur, ani jej zaúčtovanie v účtovníctve
úpadcu. Naopak, výpoveď svedka je v rozpore s vyjadrením účtovníčky úpadcu M. L. (úradný záznam zo
dňa 15.1.2016) z ktorej vyplýva, že, podľa jej vedomostí, prevod motorových vozidiel v roku 2010 a 2011

nebol účtovaný v účtovníctve úpadcu. Súd prvej inštancie uzavrel, že v spore nebol preukázaný platný
a účinný právny úkon, ktorým malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému motorovému
vozidlu z úpadcu na žalovanú 1/ a následne na žalovanú 2/.

8. Súd prvej inštancie v odôvodnení (odsek 17.) konštatoval, že žalobca nepreukázal ukrátenie

pohľadávky veriteľa v zmysle § 57 ods. 4 ZKR. Uviedol, že reštrukturalizačný plán možno podľa §
132 ods. 1 ZKR definovať ako listinu upravujúcu vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v
nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov, ktorí sú veriteľmi prihlásených
pohľadávok, prípadne uspokojenie spoločníkov dlžníka alebo jeho členov. Z uvedeného v zmysle §
155 ods. 1 - 3 ZKR vyplýva, že u zistených pohľadávok dochádza na základe súdom potvrdeného

reštrukturalizačného plánu k zmene obsahu týchto záväzkov. Žalobca si v konaní nesplnil povinnosť
tvrdenia, keďže neuviedol a nepreukázal výšku záväzkov úpadcu na základe súdom potvrdeného
reštrukturalizačného plánu. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, akým spôsobom
ovplyvnil reštrukturalizačný plán výšku prihlásených zistených pohľadávok v reštrukturalizácii a ich
vymáhateľnosť. Taktiež nie je zrejmé (žalobca neuviedol, ani nepreukázal) výšku majetku dlžníka po

potvrdení jeho reštrukturalizačného plánu súdom. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nebolo v spore
preukázané, že by majetok úpadcu po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom, v čase kedy malo
dôjsť k urobeniu žalovaného právneho úkonu úpadcom, nepostačoval na uspokojenie pohľadávok
vzniknutých a existujúcich na základe súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu. Výška majetku
úpadcu zistená v konkurze je vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam, s ohľadom na námietky

žalovaných 1/, 2/ týkajúce sa výšky majetku a záväzkov dlžníka v čase urobenia právneho úkonu,
právne irelevantná, rovnako ako splatnosť pohľadávok, resp. jednotlivých splátok, ktoré mal dlžník
realizovať podľa reštrukturalizačného plánu. Podľa názoru súdu prvej inštancie je správca oprávnený
podať odporovaciu žalobu vtedy, ak v čase, kedy dlžník urobil právny úkon, ukrátil ktorúkoľvek, čo aj len
jednu (riadne prihlásenú) pohľadávku, ktorá existovala v čase (pohľadávka existovala a nemusela

byť splatná), keď bol právny úkon dlžníka urobený.

9. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie žalobu o určenie, že právne úkony, ktorými
došlokprevoduvlastníckehoprávakosobnémumotorovémuvozidluB.XXXCDzúpadcunažalovaných
1/, 2/, sú voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.

40K/35/2015 právne neúčinné zamietol ako nedôvodnú, nakoľko v zmysle § 57 ods. 1 ZKR nebola v
spore preukázaná existencia, platnosť a účinnosť odporovaných právnych úkonov, a tiež v zmysle § 57
ods. 4 ZKR nebolo v konaní preukázané ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z
veriteľov dlžníka žalovanými odporovanými právnymi úkonmi.

10. Súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v časti o vydanie motorového vozidla od žalovanej 2/,
alternatívne o zaplatenie sumy 20 000 eur v prospech všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu, z
dôvodu, že v spore neboli preukázané žalované právne úkony a ich právna neúčinnosť voči konkurzným
veriteľom podľa § 63 ods. 1 ZKR.11. V odseku 20. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie, že dokazovanie nevykonal oboznámením sa
s konkurzným spisom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40K/35/2015,

so súdnymi spismi vedenými Okresným súdom Trenčín v konaniach pod sp.zn. 37Cbi/10/2016, sp.zn.
37Cbi/11/2016 a sp.zn. 36Cbi/14/2016, znaleckým dokazovaním a oboznámením s reštrukturalizačným
plánom dlžníka, ako aj dôvody nevykonania týchto dôkazov.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným

1/, 2/ priznal náhradu 100 % trov konania s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobcazdôvodovpodľa§365
ods.1písm.e/,f/ah/CSP.Uviedol,žesúhlasísnázoromsúduprvejinštancievodseku16.odôvodnenia,

v ktorom súd prvej inštancie považoval výpovede žalovanej 1/, 2/ a úpadcu za nedôveryhodné a účelové.
Zásadne však žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že v spore nebol preukázaný platný
a účinný právny úkon, ktorým malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k vozidlu B. A6 K TN XXXCD z
úpadcu na žalovanú 1/ a následne na žalovanú 2/. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 19.10.2017 jednoznačne
vyplýva, že k prevodu vlastníckeho práva k vozidlu medzi úpadcom a žalovanou 1/ došlo na základe

ústnej zmluvy. Vlastnícke právo bolo prevedené bezodplatným právnym úkonom, z čoho možno vyvodiť
záver, že sa v zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka jedná o darovaciu zmluvu a právnym
úkonom, ktorým došlo k prevodu je v zmysle § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka odovzdanie a
prevzatie veci dňa 27.10.2010, kedy došlo aj k zmene vlastníka ako držiteľa v evidencii vozidiel. Právnym
dôvodom prevodu vlastníckeho práva je zmluva a právnym spôsobom, na základe ktorého prešlo

vlastnícke právo na nadobúdateľa je odovzdanie a prevzatie veci. Žalobca poukázal na skutočnosť, že
v konaní nie je medzi stranami sporné, že k prevodu vlastníckeho práva na žalovanú 1/ a následne na
žalovanú 2/, došlo zmluvou, ale je sporný čas uzavretia zmluvy a typ zmluvy, teda či ide o darovaciu
zmluvu alebo kúpnu zmluvu. Na platnosť prevodu vlastníckeho práva hnuteľnej veci zákon vyžaduje
splnenie viacerých podmienok, a to odovzdanie práva držby, teda prevzatie veci, čo v tomto prípade

nie je sporné. Žalovaná 1/ a žalovaná 2/ potvrdili prevzatie motorového vozidla. Taktiež je splnená aj
podmienka, že prevádzateľ, úpadca, bol v čase prevodu vlastníkom prevádzanej veci, čo nebolo medzi
stranami sporné. Poslednou podmienkou je úmysel (prejav vôle) prevodcu a nadobúdateľa previesť
vlastnícke právo k veci. Zo zápisu vlastníka resp. držiteľa v evidencii vozidiel možno konštatovať, i
napriek jeho deklaratórnej povahe, vyplýva z neho jednoznačný prejav vôle úpadcu, ako aj žalovanej

1/, 2/ previesť vlastnícke právo k vozidlu. V priebehu konania nebola nijakým spôsobom spochybnená
ich vôľa. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v konaní nebolo preukázané, že jednotlivé prevody
motorového vozidla boli odplatné a z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že nebolo preukázané vyplatenie
kúpnej ceny 8 000 eur. Je teda zrejmé, že k prevodu došlo na základe darovacej zmluvy. Žalované 1/, 2/
vedomé si toho, že došlo k uzavretiu jednotlivých zmlúv a k prevodu vlastníckeho práva, ktorým je možné

odporovať, a to aj s poukazom na skutočnosť, že obe sú spriaznenými osobami úpadcu, postavili svoju
obranu na tvrdení, že k odovzdaniu a prevzatiu vozidla došlo v čase, kedy by už nebolo možné podľa
zákona o konkurze a reštrukturalizácii právnym úkonom odporovať. Odovzdávací protokol je potrebné
považovať za nedôveryhodný dôkaz, a to aj s poukazom na to, že identické protokoly boli predložené
v ďalších konaniach týkajúcich sa prevodov ďalších vozidiel úpadcu, ktorých prepis bol realizovaný v

rovnaký deň, 27.10.2010, čo žalobca navrhoval preukázať pripojením súdnych spisov. Úpadca využil
hmotnoprávny účinok povolenia reštrukturalizácie, že sa ex lege zastavujú všetky exekučné konania
týkajúce sa majetku úpadcu, a tento majetok začal prevádzať na tretie osoby, zväčša s ním spriaznené.
Úpadca neuspokojil ani čiastočne žiadneho z veriteľov, ktorí boli účastníkmi reštrukturalizačného plánu.
Ide o špekulatívne správanie úpadcu z dôvodu, že k reálnemu prevodu vlastníckeho práva došlo až

dňa 27.10.2010, kedy už úpadca nemohol ďalej čakať s prevodom, pretože reštrukturalizačný plán sa
neplnil a tento sa už 31.10.2010 mohol stať neúčinný, čo by znamenalo obnovenie exekučných konaní.
Uvedené skutočnosti potvrdzuje v písomnom vyjadrení zo dňa 19.1.2018, ku ktorému sa žalobca v
prvoinštančnom konaní nemal možnosť písomne vyjadriť. Tieto skutočnosti potvrdil vo výpovedi aj sám
úpadca. S poukazom na § 191 CSP žalobca uviedol, že vzhľadom na logické súvislosti by

súd dospel k záveru, že sú splnené všetky podmienky odporovateľnosti. Žalobca taktiež nesúhlasil s
názorom súdu prvej inštancie, že v konaní nepreukázal ukrátenie pohľadávky veriteľa v zmysle § 57
ods. 4 ZKR a výšku majetku a zväzkov úpadcu. Žalobca v žalobe označil a predložil dôkaz súvahu
úpadcu za rok 2010 potvrdenú prezentačnou pečiatku Daňového úradu Trenčín, z ktorej jednoznačnevyplýva, že v priebehu reštrukturalizačného konania, na konci roku 2009, aj po skončení tohto konania,
na konci roku 2010, mal úpadca záporné vlastné imanie, z čoho vyplýva, že jeho záväzky (pasíva)
vysoko prevyšovali jeho majetok (aktíva). K 31.12.2009 bolo vlastné imanie - 819 489 eur a k 31.12.2010

bolo vlastné imanie úpadcu - 1 014 651 eur a túto skutočnosť vzhľadom na výšku záporného vlastného
imania nemohol zmeniť ani reštrukturalizačný plán, pretože v opačnom prípade by muselo v rámci tohto
plánu dôjsť k takej zmene pohľadávok veriteľov, že by títo neboli uspokojení takmer vôbec, takýto plán by
nebol nikdy veriteľmi odsúhlasený. V konaní bolo preukázané, že v rámci reštrukturalizačného konania
úpadca neuspokojil žiadneho z veriteľov. Vzhľadom na uvedené je teda zrejmé, že k ukráteniu veriteľov

prevodom vlastníckeho práva vozidla došlo a je irelevantné, aká bola výška záväzkov úpadcu na
základesúdompotvrdenéhoreštrukturalizačnéhoplánu.Súdprvejinštanciebezodôvodnenianevykonal
žalobcom navrhnutý dôkaz reštrukturalizačný spis OS TN sp.zn. 28R/4/2009, týmto sa nezaoberal a v
tejto súvislosti neobstojí tvrdenie súdu, že z vykonaného dokazovania nie je zrejmé akým spôsobom
ovplyvnil reštrukturalizačný plán výšku prihlásených zistených pohľadávok v reštrukturalizácii a ich
vymáhateľnosť, že nie je zrejmá výška majetku dlžníka po potvrdení reštrukturalizačného plánu a

že nebolo preukázané, že by majetok úpadcu po potvrdení plánu súdom, v čase kedy malo dôjsť k
urobeniu žalovaného právneho úkonu úpadcom, nepostačoval na uspokojenie pohľadávok vzniknutých
aexistujúcichnazákladesúdompotvrdenéhoreštrukturalizačnéhoplánu.Zozápisnicezodňa17.5.2017
vyplýva, že do konkurzného konania si prihlásilo pohľadávky 26 veriteľov v celkovej výške 2 200 000
eur a rovnakí veritelia si prihlásili svoje pohľadávky aj v predchádzajúcom reštrukturalizačnom konaní.

Nevykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov považuje žalobca za významné porušenie jeho práva na
spravodlivé konanie a jeden z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Dôvody uvedené
v rozsudku súdu prvej inštancie, pre ktoré tento súd dôkaz nevykonal, neobstoja. V odvolaní žalobca
namietal aj nevykonanie ďalších navrhnutých dôkazov. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.

14. Žalované 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 28.3.2018 uviedli, že s poukazom na § 132
ods. 1 ZKR nie sú dané okolnosti, ktoré by dávali možnosť domáhať sa úspešne odporovateľnosti
právneho úkonu, pretože odporovaný právny úkon úpadcu bol vykonaný podľa výpovedí ešte pred
splatnosťou prvej splátky vyplývajúcej z reštrukturalizačného plánu. Naviac ani k 27.10.2010 (dátum

prepisu vozidla na ODI) sa reštrukturalizačný plán voči žiadnemu z prihlásených veriteľov nemohol stať
ani len právne neúčinným. Žalované 1/, 2/ nesúhlasia s tvrdením, že vlastnícke právo bolo prevedené
bezodplatným právnym úkonom ani s tvrdením, že k prevodu vlastníckeho práva došlo dňa 27.10.2010.
Tieto tvrdenia žalobcu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalované 1/, 2/ nepovažujú dôkaz
súvahu za rok 2010 za relevantný dôkaz s výpovednou hodnotou o majetku úpadcu v čase po potvrdení

reštrukturalizačného plánu súdom, resp. v čase, kedy malo dôjsť k urobeniu žalovaného právneho
úkonu úpadcom, resp. že by nepostačoval majetok úpadcu na uspokojenie pohľadávok na základe
potvrdeného reštrukturalizačného plánu. Zo žalobcom predložených dôkazov a tvrdení nevyplýva taký
záver, že by v dôsledku prevodu motorového vozidla došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že
tento by už nepostačoval na úhradu splatných pohľadávok vyplývajúcich z reštrukturalizačného plánu.

Žalované 1/, 2/ sa stotožňujú s rozsudkom súdu prvej inštancie, tento považujú za vecne správny, právne
riadne odôvodnený a spravodlivý. Odvolacie dôvody žalobcu sú nedôvodné a navrhli, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

15. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 3.5.2018 k vyjadreniu žalovaných 1/, 2/ zo dňa 28.3.2018 zotrval na

dôvodoch a tvrdeniach uvedených v odvolaní s dôrazom na skutočnosť, že predložená súvaha za rok
2010 je relevantným dôkazom zohľadňujúcim stav majetku úpadcu v rozhodnom období kedy došlo k
urobeniu odporovateľnosťou napadnutého právneho úkonu.

16. Vyjadrenie žalobcu bolo právnemu zástupcovi žalovaných 1/, 2/ doručené dňa 9.5.2018, ku ktorému

vyjadrenie podané nebolo.

17. Súdne konanie o žalobe žalobcu proti žalovaným o určenie odporovateľnosti právneho úkonu a iné
začalo dňa 13.4.2015 doručením žaloby súdu prvej inštancie podľa § 82 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) v znení neskorších predpisov.

18. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.19. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

20. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

21. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania.

22. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením §
470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné
podmienky, úkony súdu a strán sporu do 30.6.20156 podľa v tom čase platného a účinného zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Odvolací súd tak rešpektuje

základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a
naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

23. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2

CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výrokoch I. a II.
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo
doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie

(§ 383 CSP).

24. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že
v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za

účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

25. V rámci postupu podľa § 380 ods. 2 CSP sa odvolací súd zaoberal odvolacím tvrdením, že žalobca
ani jeho právny zástupca nemali možnosť vyjadriť sa k písomnému vyjadreniu žalovaných 1/, 2/ zo dňa
19.1.2018. Odvolací súd v súvislosti s týmto tvrdením žalobcu preskúmal postup súdu prvej inštancie

a zistil, že toto tvrdenie nie je dôvodné. Vyjadrenie žalovaných 1/, 2/ zo dňa 19.1.2018 (č.l. 103) bolo
súdu prvej inštancie a žalobcovi doručené na pojednávaní dňa 19.1.2018. Právny zástupca žalobcu
sa na pojednávanie nedostavil a žalobca súhlasil s tým, aby súd vo veci pojednával v neprítomnosti
jeho právneho zástupcu. Právny zástupca žalovaných 1/, 2/ predniesol doručené písomné vyjadrenie
aj ústne. Odvolací súd konštatuje, že postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu

procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

26. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade

so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s
poukazom na ním citované ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
neskorších predpisov, Občianskeho zákonníka a osobitného zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v
zneníneskoršíchpredpisovžalobuoodporovateľnosťprávnehoúkonu,vydanievozidla,resp.zaplateniesumy 20 000 eur zamietol a žalovaným 1/, 2/ ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací
súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku a v rámci postupu podľa § 387 ods. 3 CSP uvádza :

27. Za podstatné odvolacie tvrdenie považoval odvolací súd tvrdenie žalobcu o nepreukázaní platného
a účinného právneho úkonu o prevode vlastníckeho práva k vozidlu B. z úpadcu na žalovanú 1/ a
následne na žalovanú 2/, keď podľa názoru žalobcu z jeho vyjadrenia zo dňa 19.1.2017 vyplýva, že k
prevodu vlastníckeho práva k vozidlu medzi úpadcom a žalovanou 1/ došlo na základe ústnej zmluvy

bezodplatne, z čoho možno vyvodiť záver, že sa v zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka jedná
o darovaciu zmluvu a právnym úkonom, ktorým k prevodu došlo, je v zmysle § 133 ods. 1 Občianskeho
zákonníka odovzdanie a prevzatie veci dňa 27.10.2010, kedy právnym dôvodom je zmluva a právnym
spôsobom je odovzdanie a prevzatie veci. V súvislosti s odvolacím tvrdením o nepreukázaní platného a
účinného právneho úkonu o prevode vlastníckeho práva k vozidlu B. B TN XXXCD z úpadcu na žalovanú
1/ a následne na žalovanú 2/ poukázal žalobca na hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie podľa

§ 191 CSP, pretože v logických súvislostiach by súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené
všetky podmienky odporovateľnosti.

28. Po oboznámení sa s obsahom žaloby, vyjadrení strán sporu, rozsahu a výsledkov dokazovania
vykonaného súdom prvej inštancie výsluchom žalovaných 1/, 2/, svedka a listinami, dospel

odvolací súd v odvolacom prieskume k názoru, že odvolacie tvrdenie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej
inštancie v odseku 15. odôvodnenia správne poukázal na charakter, osobitosti a zákonné podmienky
odporovateľnosti právnych úkonov v konkurznom konaní. Aj v konaní o odporovateľnosti právnych
úkonov v konkurznom konaní so zohľadnením jeho osobitostí platí všeobecná podmienka týkajúca sa
odporovateľnosti právneho úkonu ako takej, že odporovať možno len platnému a účinnému právnemu

úkonu. Žaloba o odporovateľnosť právneho úkonu predpokladá existenciu platného (odporovaného)
právneho úkonu. V procesnej rovine aj v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu je súd povinný
ex offo prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu a to aj vtedy, ak túto otázku posudzuje
ako otázku predbežnú. Na druhej strane otázka odporovateľnosti právneho úkonu nemôže byť riešená
ako otázka predbežná a odporovateľnosť konkrétneho právneho úkonu voči konkrétnej osobe možno

dosiahnuť iba autoritatívnym výrokom súdu na základe žaloby, príp. vzájomnej žaloby. V žalobe, v ktorej
sa uplatňuje odporovateľnosť konkrétneho právneho úkonu voči konkrétnej osobe musí byť právny úkon
dlžníka určený druhovo účastníkmi právneho vzťahu, prípadne aj určením predmetu plnenia, dátumom
vykonania právneho úkonu, prípadne aj inými údajmi vyplývajúcimi z právneho vzťahu tak, aby bol
právny úkon určený nezameniteľne s iným právnym úkon dlžníka.

29. Od podania žaloby až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania pred súdom prvej
inštancie sa žalobca proti žalovaným 1/, 2/ domáhal odporovateľnosti (neúčinnosti) právnych úkonov
o prevode vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu B. ev.č. R z úpadcu na žalované 1/,
2/, ktoré určil a označil v žalobe a vo vyjadrení zo dňa 19.10.2017 (č.l.86-88) takto : ....“ Vzhľadom

na skutočnosť, že sa v doterajšom priebehu konania nezistila existencia písomnej zmluvy, na základe
ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva, žalobca mám za to, že k prevodu vlastníckeho práva medzi
úpadcom a žalovanou 1/ došlo právnym úkonom, ktorým je odovzdanie veci dňa 27.10.2010, kedy
súčasne došlo aj k zmene vlastníka v evidencii vozidla....“ ....“Pokiaľ ide o právny úkon, ktorým došlo
k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu žalovanou 3/ (po späťvzatiach

žaloby žalovanou 2/) žalobca tvrdím, že k tomuto prevodu došlo obdobným právnym úkonom ako v
prípade žalovanej 1/ a to odovzdaním veci dňa 11.1.2012, kedy súčasne došlo aj k zmene vlastníka
v evidencii vozidla „ .... Za právne úkony, ktorým žalobca v konaní odporuje žalobca označil a určil
úkony odovzdania veci dňa 27.10.2010 medzi úpadcom a žalovanou 1/ a odovzdania veci dňa 11.1.2012
medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/, kedy došlo aj k zmene vlastníka v evidencii vozidla. V konaní pred

súdom prvej inštancie žalobca neoznačil a neurčil za odporované právne úkony iné úkony, v konaní
netvrdil, neoznačil a nepreukázal žiadne rozhodujúce skutkové okolnosti, existencia ktorých predstavuje
po právnom posúdení splnenie tých náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre vznik konkrétneho právneho
úkonu o prevode vlastníckeho práva, v danom spore podľa odvolacieho tvrdenia žalobcu pre vznik
darovacej zmluvy. Na tomto mieste odvolací súd uvádza, že s odvolacím názorom žalobcu, že právny

úkon medzi úpadcom a žalovanou 1/ bol uzavretý v ústnej forme a z jeho vyjadrenia zo dňa 19.10.2017
jednoznačne vyplýva, že vlastnícke právo bolo prevedené bezodplatným právnym úkonom, z čoho je
možné vyvodiť záver, že v zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa jedná o darovaciu zmluvu
a právnym úkonom, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva je v zmysle § 133 ods. 1 Občianskehozákonníka odovzdanie a prevzatie veci dňa 27.10.2010, sa nestotožňuje. Jediným tvrdením, ktoré
vyplýva zo žaloby a z vyjadrenia žalobcu je tvrdenie o bezodplatnosti právneho úkonu, iné skutočnosti o
vzniku darovacej zmluvy medzi úpadcom a žalovanou 1/ žalobca netvrdil, pričom vo vzťahu k právnemu

úkonu medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/ neuvádza žalobca žiadne skutočnosti pre určenie náležitosti
o vzniku či už darovacej, kúpnej a inej obdobnej zmluvy s právnym dôsledkom zmeny v osobe vlastníka.

30. Sporové konanie, akým je aj konanie o odporovateľnosti (určenie neúčinnosti) právneho úkonu,
vyžaduje od strán sporu splnenie povinnosti tvrdenia (§ 150 CSP) a dôkaznej povinnosti. Súd prvej

inštancievodseku16.odôvodneniarozsudkuhodnotilprostriedkyprocesnéhoútokupoužitéžalobcoma
prostriedky procesnej obrany použité žalovanými 1/, 2/ v konaní a skutočnosti preukázané dokazovaním
nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomných vecných a časových súvislostiach, z ktorých správne vyvodil
záver, že v spore nebol preukázaný platný a účinný právny úkon, ktorým malo dôjsť k prevodu
vlastníckeho práva k motorovému vozidlu z úpadcu na žalovanú 1/ a následne zo žalovanej 1/ na
žalovanú 2/. Dôvodom odvodeného (derivatívneho) nadobudnutia vlastníctva k hnuteľnej veci je z

formálno-právneho hľadiska uzavretie zmluvy, pričom zákon pri hnuteľných veciach vychádza najmä z
neformálnosti týchto zmlúv a iba výnimočne v niektorých prípadoch vyžaduje písomnú formu zmluvy.
Pri zmluve sa vždy rozlišuje platnosť zmluvy a účinnosť zmluvy. Prevodom vlastníctva dochádza k
zmluvnej zmene vlastníka veci. Žalobca aj napriek tomu, že s poukazom na § 132 ods. 1 a § 133
ods. 1 Občianskeho zákonníka uvádza, že právnym dôvodom prevodu vlastníckeho práva (titulus) je

zmluva a právnym spôsobom (modus), na základe ktorého prešlo vlastnícke právo na nadobúdateľa
je odovzdanie a prevzatie veci, nepreukázal, že odovzdanie a prevzatie veci, ktoré malo byť medzi
úpadcom a žalovanou 1/ uskutočnené dňa 27.10.2010, predstavovalo splnenie povinnosti úpadcu, ku
ktorej sa zaviazal voči žalovanej 1/ uzavretím darovacej zmluvy. Dátum, ktorý žalobca označil za okamih
odovzdania a prevzatia motorového vozidla je dátum žiadosti úpadcu o odhlásenie motorového vozidla -

prepis vozidla a žiadosti žalovanej 1/ o prihlásenie motorového vozidla - zaevidovanie vozidla na nového
držiteľa.Žalobcavkonanínepreukázal,žetentodátumjeajdátumom,kedyúpadcaodovzdalažalovaná
1/ prevzala motorové vozidlo na základe medzi nimi uzatvorenej ústnej darovacej zmluvy. Uvedené
platí rovnako aj vo vzťahu medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/ (dátum žiadostí 11.1.2012). Druhové
určenie uzavretej zmluvy, či už medzi úpadcom a žalovanou 1/ alebo medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/,

spočívajúce v opísaní rozhodujúcich skutkových okolností patrí k základným procesným povinnostiam
žalobcu. V sporovom konaní je súd viazaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, sporové konanie sa
riadi zásadou formálnej pravdy, možnosť súdu z objektívnych dôvodov pre postup podľa § 150 ods. 2
CSP nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu a ich povinnosť tvrdenia. Pri právnych úkonoch,
ktorým žalobca odporoval mali jeho skutkové tvrdenia nepochybne smerovať ku skutočnostiam, ktoré

boli spôsobilé po preukázaní náležitostí konkrétneho právneho úkonu vykonať právne posúdenie podľa
konkrétnej normy hmotného práva upravujúcej prevod vlastníckeho práva. Zo žiadostí o odhlásenie
a prihlásenia motorového vozidla zo dňa 27.10.2010 a zo dňa 11.1.2012, že úpadca a žalovaná 1/ a
následne žalovaná 1/ a žalovaná 2/ podali túto žiadosť ako držitelia motorového vozidla. Zákon č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, ktorý okrem iných upravuje evidenciu vozidiel,

upravuje v § 111 a nasl. evidenciu vozidiel a v rámci tejto úpravy stanovuje povinnosti nielen držiteľa, ale
aj vlastníka, teda aj z hľadiska evidencie odlišuje postavenie držiteľa a postavenie vlastníka motorového
vozidla. Podľa názoru odvolacieho súdu z obsahu žiadostí úpadcu a žalovanej 1/ zo dňa 27.10.2010
(č.l.76) nemožno vyvodiť, že okrem zmeny v osobe držiteľa motorového vozidla žiadal úpadca ako
vlastník tohto vozidla aj vykonanie zmeny a prihlásenie vozidla v prospech žalovanej 1/ nielen ako

držiteľky vozidla, ale aj ako vlastníčky vozidla. Úpadca a žalovaná 1/ podali tieto žiadosti v postavení
držiteľov. Postavenie držiteľov motorového vozidla mali aj žalovaná 1/ a žalovaná 2/ v žiadostiach zo
dňa 11.1.2012.

31. Z dikcie § 132 ods. 1 a § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepochybne vyplýva, že k

nadobudnutiu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci dochádza jej zmluvným prevodom, v danom prípade
dvojstranným právnym úkonom. Týmto právnym úkonom a právnym dôvodom vzniku povinnosti
prevodcupreviesťvlastníckehoprávovprospechnadobúdateľajezmluva.Žalobouažalobnýmnávrhom
sa žalobca domáhal odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktorým nedošlo k prevodu vlastníckeho práva podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právna

skutočnosť, že odporovateľnosť sa uplatňuje k právnemu úkonu, ktorým bol prevedený majetok dlžníka
vyplýva aj z dikcie § 63 ods. 1 ZKR.32. Pri závere odvolacieho súdu o správnosti skutkových zistení o nepreukázaní platných a účinných
právnych úkonov, ktorými malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva motorového vozidla na žalované
1/, 2/, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné aj odvolacie tvrdenie žalobcu o nepreukázaní ukrátenia

pohľadávky veriteľa v zmysle § 57 ods. 4 ZKR, výšky majetku a záväzkov úpadcu. K všeobecnými
predpokladom odporovateľnosti patrí právny úkon dlžníka, účinnosť právneho úkonu dlžníka a ukrátenie
uspokojenia pohľadávky veriteľa. V konkurznom konaní patria okrem všeobecných predpokladov k
osobitným predpokladom aj vyhlásenie konkurzu, právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku a ukrátenie
pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. Základnou podmienkou uplatnenia odporovateľnosti

je vždy právny úkon dlžníka. Pokiaľ súd prvej inštancie po prejednaní veci zamietol žalobu aj z dôvodov
uvedených v odseku 17. odôvodnenia odvolací súd uvádza, že s jeho závermi sa možno stotožniť
a v podrobnostiach na ne odvolací súd odkazuje. Z dôvodov uvedených v odsekoch 28. - 31. tohto
odôvodnenia, považuje odvolací súd následné skúmanie odvolacieho tvrdenia žalobcu o nepreukázaní
ukrátenia pohľadávky veriteľa v zmysle § 57 ods. 4 ZKR bez právneho významu.

33. Odvolací súd po vyhodnotení podstatného odvolacieho tvrdenia konštatuje, že v odvolacom konaní
nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré
vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku I. jeho rozsudku. Rozsudok
súdu prvej inštancie je vo výroku I. vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu
a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

34. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku II. o
náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za
výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako
aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu.

Žalobca bol v konaní neúspešný, preto súd prvej inštancie priznal žalovaným 1/, 2/ ako úspešnej strane
sporu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalovaným 1/, 2/ ako úspešnej strane sporu priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa
§ 251 CSP.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).