Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. február 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113205913
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113205913.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a

členovsenátuJUDr.GabrielyVeselovejaJUDr.DagmarCabadajovej,vprávnejvecinavrhovateľky:L.H.
G., nar. XX.X.XXXX, bytom R., O. XXXX/X, občan SR, v konaní zastúpená splnomocneným zástupcom
Ing. Jozefom Lukačekom, bytom T. X, XXX XX R., proti odporcovi: Ing. O. H., nar. XX.X.XXXX, bytom
Žilina,Gabajova2590/15,občanSR,zastúpenýsplnomocnenýmzástupcomJUDr.JánomKasenčákom,
advokátom, so sídlom S. P. XXXX/XX, XXX XX R., o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky,
o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Žiline zo dňa 4.9.2015 č.k. 4C/63/2013-551, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, v ktorej súd čiastočne o návrhu

navrhovateľky vyhovel a v časti o náhrade trov prvostupňového konania p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti , v ktorej súd vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol, ponecháva rozsudok
okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom rozhodol tak, že čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľky o určenie príspevku
na výživu rozvedenej manželky a určil, že odporca je povinný platiť navrhovateľke príspevok na výživu

rozvedenej manželky vo výške 70,- € mesačne od 01.03.2013, splatný vždy do 20. dňa mesiaca vopred k
rukámnavrhovateľky.Zameškanévýživnézaobdobieod01.03.2013do30.09.2015vovýške1.330,-€je
odporca povinný zaplatiť navrhovateľke v splátkach vo výške 50,- € mesačne spolu s bežným výživným
až do úplného splatenia dlhu pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky v
určenej výške a čase.Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

V rozsiahlom odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku prvostupňový súd uviedol obsah
vykonaných dôkazov, v súvislosti s právnym posúdením veci citoval ust. § 72 ods. 1 - 3 a § 75 ods.
1,2 Zákona o rodine a v súvislosti s právnym posúdením veci okrem iného uviedol, že súd zotrval
na svojom pôvodnom závere vyslovenom v rozsudku zo dňa 17.9.2014, a zamietol návrh na začatie
konania v časti uplatneného nároku na príspevok rozvedenej manželky za obdobie od 2.8.2013 do
31.7.2014. Súd mal zato, že výživa navrhovateľky bola v tomto období dostatočne zabezpečená z
dávok nemocenského poistenia, ktoré navrhovateľka poberala vo výške 19,81100000 € za deň, čo mal

súd preukázané z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, č.: 200-020782/CA02/2013 zo dňa
10.9.2013. V jednotlivých mesiacoch tak predstavovala dávka nemocenského poistenia sumu 540,80 €
až 614,20 €. V období od 1.3.2013 do 3.6.2013 bola navrhovateľka prakticky bez príjmu, pretože v tomto
období jej nebol priznaný ani invalidný dôchodok, na ktorý jej vznikol nárok až na základe rozhodnutiaSociálnej poisťovne Ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 3.6.2013, ktorým bol navrhovateľke so
spätnou platnosťou od 9. januára 2013 priznaný invalidný dôchodok v sume 113,70 € mesačne, ďalším
rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.12.2014 bol navrhovateľke

invalidný dôchodok zvýšený od 01.01.2015 o sumu 2,70 € mesačne na sumu 120,90 € mesačne.
Vychádzajúc z uvedených rozhodnutí pozostával tak príjem navrhovateľky počas 19 mesiacov, a to v
obdobíodmarcadojúla2013(t.j.5mesiacov)avobdobíodaugusta2014(dňa31.7.2014navrhovateľke
skončilo podporné obdobie pre poskytovanie dávok nemocenského poistenia) do septembra 2015
(t.j. 14 mesiacov) len z dávky invalidného dôchodku. Vzhľadom na to súd priznal navrhovateľke za

toto obdobie, právo na príspevok na výživu rozvedeného manžela v celkovej výške 1.330 € (19x70
€), ktorá suma predstavuje zameškané výživné a zaviazal odporcu na jeho zaplatenie v splátkach
vo výške 50,- € mesačne splatných spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v
prípade nezaplatenia jednej splátky v určenej výške a čase. Súd rozhodol o povinnosti odporcu splatiť
navrhovateľke dlžné výživné splátkami v sume 50 €, nie vo výške 20 €, ako súd rozhodol v rozsudku
zo dňa 17.9.2014, a to na návrh navrhovateľky, pričom zohľadnil finančnú situáciu navrhovateľky a

prednosť vyživovacej povinnosti pred inými výdavkami odporcu, pričom vychádzal zo zrušujúceho
rozhodnutia Krajského súdu Žilina 5Co/150/2015 zo dňa 21.4.2015, ktorý v jeho odôvodnení vytkol
okresnému súdu len jeho rozhodnutie, ktorým povinnosť odporcu platiť navrhovateľke príspevok na
výživné rozvedenej manželky vymedzil na obdobie do 20.02.2018, konštatoval správnosť ustálenia
prvostupňovým súdom, že vyživovacia povinnosť plnoletého syna voči navrhovateľke nepredchádza a

nemá prioritu pred prípadným priznaním príspevku na výživu od rozvedeného manžela. Odporcovi od
rozhodnutiaodvolaciehosúdutedaničnebránilo,abysivyživovaciupovinnosťvočinavrhovateľkeaspoň
čiastočne plnil, k čomu, ako vyplynulo z jeho vyjadrenia na pojednávaní, nedošlo. Súd mal preukázané,
že najnutnejšie výdavky navrhovateľky predstavujú mesačne sumu 440 €, ktorá pozostáva zo sumy
220,- € na platby spojené s užívaním bytu a na elektrinu a zo sumy 200,- €, v ktorej sú zahrnuté výdavky

na lieky, oblečenie a stravu. Vzhľadom na takýto nepomer príjmov a výdavkov navrhovateľky súd dospel
k záveru, že návrh na začatie konania je čo do výšky navrhovateľkou požadovaného príspevku na výživu
rozvedeného manžela za obdobie od marca do júla 2013 (t.j. 5 mesiacov) a v období od 1.8.2014 do
budúcnosti v celom rozsahu dôvodný. Súd mal za to, že navrhovateľka dostatočne preukázala svoju
zníženú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, a tým sa samostatne živiť. Z rozhodnutia Sociálnej

poisťovne Ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3.6.2013 mal súd preukázané, že navrhovateľka
bola uznaná za invalidnú, má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou, a preto jej bol od 9. januára 2013 priznaný invalidný dôchodok. Z oznámenia
MUDr. Jána Košturiaka, všeobecného lekára pre dospelých - ošetrujúceho lekára navrhovateľky, zo dňa
30.8.2013, mal súd preukázané, že navrhovateľka má pokles vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v

porovnaní so zdravou fyzickou osobou a je v dlhodobej liečbe psychiatra (MUDr. Vaňková) a ortopéda. Z
rozhodnutiaÚPSVaRŽilinač.záznamu2013/301240zodňa21.10.2013,ktorénadobudloprávoplatnosť
dňa6.11.2013,malsúdpreukázané,ženavrhovateľkebolapodľa§12Zákonaopeňažnýchpríspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia určená miera funkčnej poruchy na 50% podľa prílohy
3 (časť IV. bod 4. písm. b/). a po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia sa vyhotoví pani L. H. G.

preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez sprievodcu. Súd mal ďalej preukázané, že
navrhovateľke bol dňa 6.11.2013 vydaný preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Zo
správy MUDr. Andrey Vaňkovej - Brain Medical, s.r.o., V. Spanyola 45, 010 01 Žilina zo dňa 6.9.2013 v
spojitosti so správou zo dňa 9.9.2014 mal súd preukázané, že (navrhovateľka vzhľadom k zdravotnému
stavu zo psychiatrického hľadiska) by bola systematickou pracovnou záťažou a pod vplyvom stresu

vystavená riziku hlbšej dekompenzácie zdravotného stavu.
Súd mal ďalej preukázané, že navrhovateľka bola počas konania, a to od 2.8.2013 práceneschopná,
ktorá práceneschopnosť trvala aj po skončení podpornej doby, teda po dátume 31.7.2014. Zo správy
praktického lekára pre dospelých MUDr. Jána Košturiaka zo dňa 15.8.2014 vyplynulo, že navrhovateľke
bolo doporučené pokračovanie v liečbe, kľudový režim, ako i kompletné interné a laboratórne

vyšetrenie. Z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina,
MUDr. Ingrid Vasiľákovej, overeného posudkovým lekárom MUDr. Jánom Lekešom, zo dňa 29. apríla
2013 mal súd okrem iného preukázané, že navrhovateľka je dlhodobo v evidencii psychiatrickej
ambulancie pre depresívny syndróm, panickú poruchu, pričom prognóza ochorenia u posudzovanej
podľa vyjadrenia ošetrujúcej psychiatričky nie je priaznivá, dochádza k opakovaným depresívnym

dekompenzáciám v záťaži, zároveň je pridružená pravostranná artróza gr. II-III v liečbe ortopéda a
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 50%. Navrhovateľka môže vykonávať prácu
administratívneho charakteru, ľahšie pomocné práce, a to len v prostredí bez nadmernej fyzickej a
psychickej záťaže. Na základe týchto listinných dôkazov mal súd nesporne preukázané, že i keďposudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, MUDr. Ingrid
Vasiľákovej zo dňa 29. apríla 2013 pripúšťa, že navrhovateľka môže vykonávať prácu administratívneho
charakteru, resp. ľahšie pomocné práce, zároveň však podmieňuje výkon týchto prác len v prostredí

bez nadmernej fyzickej a psychickej záťaže. Vzhľadom na dlhodobú práceneschopnosť navrhovateľky
v priebehu konania a odporučenie ošetrujúceho lekára navrhovateľky MUDr. Jána Košturiaka zo dňa
15.8.2014 pokračovať v liečbe, dodržiavať kľudový režim a vykonať kompletné interné a laboratórne
vyšetrenie, je zrejmé, že navrhovateľka sa vzhľadom na svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
nemôže zamestnať. Tvrdenia navrhovateľky o jej zlom zdravotnom stave a nedostatku finančných

prostriedkov mal súd preukázané i výsluchu svedkyne M. G.. Z dokazovania vykonaného po rozhodnutí
odvolacieho súdu navyše vyplynulo, že zdravotný stav navrhovateľky sa oproti roku 2014 výrazne
zhoršil, pretože navrhovateľka podstúpila operáciu bedrového kĺbu dňa 12.6.2015, dňa 07.07.2015 bola
prepustená do domáceho ošetrenia, čo mal súd preukázané z prepúšťacích správ Fakultnej nemocnice
s poliklinikou - ortopedické oddelenie Žilina. Súd pri posúdení požiadavky primeranej úhrady osobných
potrieb zároveň skúmal, či potreby oprávneného manžela nie sú čiastočne kryté iným spôsobom. Pokiaľ

odporca tvrdil, že navrhovateľka musí dostávať nejaké platby zo zahraničia, súd toto tvrdenie z účtu
navrhovateľky preukázané nemal. Tiež nemal z účtu preukázané, že by navrhovateľka disponovala
akýmikoľvek úsporami. Z ČSOB sporiaceho účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplynulo, že navrhovateľka
mala zostatok na účte ku dňu 31.12.2008 vo výške 100.000,- Sk/3.319,39 €, avšak túto sumu si v
priebehu obdobia rokov 2008 - 2013 postupne z účtu vybrala. Ku dňu 31.12.2012 predstavoval zostatok

na účte 375,22 € a ku dňu 15.5.2013 sumu 0,05 €, v ktorý deň navrhovateľka z účtu vybrala sumu
375,56 €. Súd mal preukázané, že navrhovateľka v tomto období nemala žiadny príjem, invalidný
dôchodok jej bol priznaný až dňa 3.6.2013, odo dňa 9.1.2013. Navrhovateľka na pojednávaní vysvetlila,
že tieto prostriedky boli použité na splatenie časti jej dlhov. Pokiaľ bolo v konaní preukázané, že na
účet navrhovateľky č. XXXXXXXXX/XXXX previedli v rozhodnom období tretie osoby M. A., U. Y.,

O. O., M. N. a W. N. sumy oboznámené v rozsudku z prehľadu transakcií na účte navrhovateľky č.
XXXXXXXXX/XXXX,jednalosaosumyzanedbateľné,pretoichsúdpriurčenívýškypríspevkunavýživu
rozvedenej manželky nebral do úvahy. Pokiaľ odporca tvrdil, že má tú vedomosť, že navrhovateľka
vyučuje cudzie jazyky a platby za tieto služby prijíma v hotovosti, teda navrhovateľka je schopná sama
sa živiť, súd tieto tvrdenia v konaní preukázané nemal, navrhovateľka ich rozporovala s poukazom na

užívanie predpísaných liekov, ktoré spôsobujú, že stále spí, je bez energie a pod vplyvom takýchto
silných liekov sa nedá učiť. Následne, po rozhodnutí odvolacieho súdu, predložil odporca listinné dôkazy
- fotodokumentáciu zobrazujúcu textové správy na preukázanie svojho tvrdenia, že navrhovateľka si
zabezpečuje príjem vyučovaním cudzích jazykov. Súd tieto dôkazy vyhodnotil, pokiaľ sa týka textových
správ z roku 2011, ako dôkazy irelevantné, keďže sa nevzťahujú k rozhodnému obdobiu od 1.3.2013, za

ktoré je posudzovaný príjem navrhovateľky. Čo sa týka textových správ zo dňa 07.08.2014 a 02.09.2014,
k týmto sa navrhovateľka na pojednávaní vyjadrila tak, že kamarátkinho syna O. neučila a ani neučí.
O. zmaturoval v máji roku 2014 a keďže mal v úmysle ísť do zahraničia, navrhovateľka ho mala len
preskúšať, či vie bežne komunikovať. Súd konštatuje, že zo znenia správy zo dňa 02.09.2014 vyplýva,
že navrhovateľka si mala s adresátkou textovej správy L. dohodnúť ďalší termín návštevy O., odporca

však súdu nepredložil listinný dôkaz, z ktorého by bolo preukázané, že skutočne došlo navrhovateľkou
k poskytnutiu tejto výučby anglického jazyka. Odporca na preukázanie svojho tvrdenia nenavrhol
vykonať žiadne ďalšie dokazovanie. Súd tak nemal preukázané tvrdenie odporcu, že navrhovateľka
si zabezpečuje príjem výučbou angličtiny. Súd mal v konaní preukázané, že čistá mzda odporcu za
obdobie od 02/2013 do 08/2014 predstavovala 873,84,- € a čistý priemerný mesačný príjem za uvedené

obdobie je 1.002,68 €. Odporca má jednu vyživovaciu povinnosť voči mal. synovi T. pochádzajúcemu
z manželstva účastníkov, a to vo výške 160,- € mesačne. Súd mal preukázané, že odporca i pri
zohľadnení všetkých jeho výdavkov, ako i pri aplikácii § 75 ods. 1 druhej vety ZoR je schopný plniť
si túto vyživovaciu povinnosť voči odporkyni ako svojej bývalej manželke v súdom určenej výške.
Pokiaľ právny zástupca odporcu poukazoval na výsledok konania, v ktorom si navrhovateľka uplatnila

nárok na manželské výživné, súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľke bol priznaný invalidný
dôchodok rozhodnutím Sociálnej poisťovne Ústredie č. 685 327 7211 X zo dňa 3.6.2013 v sume 113,70
€ mesačne, a to od 9. januára 2013, pričom manželstvo účastníkov zaniklo rozvodom ku dňu 20.2.2013
právoplatnosťou rozsudku č.s. č.k. 30P/281/2011-345, dokedy mala navrhovateľka nárok na manželské
výživné. Vzhľadom na zmenu pomerov u navrhovateľky spočívajúcu v jej zhoršenom zdravotnom stave

je zrejmé, že súd o nároku navrhovateľky na príspevok na výživu rozvedeného manžela rozhodoval
za úplne iných skutkových okolností. Súd nepovažoval vynaloženie finančných prostriedkov, ktoré
navrhovateľka zabezpečila zo svojich úspor a z pôžičky poskytnutej jej otcom na doplatok za účelom
zakúpenia bytu na S. jej synom z prvého manželstva za nehospodárne nakladanie s finančnýmiprostriedkami, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že navrhovateľka bola
síce spoluvlastníčkou štvorizbového bytu na C., ktorý počas svojho prvého manželstva nadobudla
s prvým manželom do BSM, o ktorého vyporiadaní v rámci BSM však boli dohodnutí tak, že po

nadobudnutí plnoletosti synom H. vlastníctvo tohto bytu prevedú na syna, k čomu aj došlo. Tento byt
následne syn navrhovateľky H. G. predal a nadobudol vlastníctvo k inému bytu - trojizbovému bytu
na S.. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že syn H. nie je odkázaný na bývanie v tomto
byte, a preto poskytol byt na užívanie svojej matke - navrhovateľke a jej synovi pochádzajúcemu z
manželstva s odporcom. Pokiaľ teda navrhovateľka zo svojich úspor a pôžičky od svojho otca doplácala

na kúpnej cene za tento byt 8.000 €, riešila si tým len svoju bytovú otázku a nemohlo sa preto jednať
o „vyhadzovanie finančných prostriedkov do vzduchu“, ako tvrdila strana odporcu. Pokiaľ sa odporca
bránil tvrdením, že sa za neho navrhovateľka vydala iba zo zištných dôvodov, a to iba pre peniaze,
a bola v domnení, že odporca je solventný a zarába nadštandardne, čo sa odporca dozvedel až po
rozvode manželstva od blízkej priateľky navrhovateľky, Ing. M. B., teda navrhovateľka sa za odporcu
vydala z týchto osobných pohnútok, čo by bolo dôvodom pre posúdenie prípadu za súčasnej aplikácie

ust. § 75 ods. 2 ZoR, podľa ktorého nie je nárok na výživné v prípade porušenia dobrých mravov,
súd nemal v konaní preukázanú dôvodnosť tohto tvrdenia odporcu. Naopak, navrhovateľka tvrdila, že s
odporcom sa zoznámila na inzerát, hľadala harmonickú šťastnú rodinu a zároveň istotu v manželstve,
ktorú by jej mal manžel poskytnúť, pričom práve odporca nástojil na uzatvorení manželstva. Odporca
neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere. Pokiaľ odporca spochybňoval nárok navrhovateľky na

výživné z dôvodu, že manželstvo podľa tvrdení účastníkov konania reálne trvalo necelý rok a podľa
tvrdenia navrhovateľky ich manželstvo nefungovalo od začiatku, preto je v rozpore s dobrými mravmi,
aby navrhovateľka požadovala príspevok na výživu rozvedeného manžela, ak manželstva nepriaznivo
nezasiahlo do jej majetkových pomerov, podľa názoru súdu skutočnosť, ako manželstvo fungovalo
a dokedy fungovalo nezakladá v tomto prípade aplikáciu ust. § 75 ods. 2 ZoR, pretože v konaní

nebolo preukázané, že by navrhovateľka aj odporca vstupovali do manželstva s takou predstavou,
že manželstvo bude trvať len krátku dobu a v prípade, že fungovať nebude, rozvedú sa. Účastníci
konania v manželstve spolunažívali bežným spôsobom, z manželstva sa narodilo dieťa - mal. T. H..
Problémy medzi manželmi začali až po uzatvorení manželstva, pričom návrh na začatie konania o
rozvod manželstva uzatvoreného dňa 8.3.2008 bol podaný až dňa 12.10.2011, z čoho je zrejmé, že

manželia sa snažili manželstvo zachrániť. Vyživovacia povinnosť manželov ako i bývalých manželov je
zakotvená v ust. § 72 a nasl. ZoR a nezávisí od dĺžky trvania manželstva, zákon poskytuje len možnosť
nepriznania výživného v prípade porušenia dobrých mravov (§ 75 ods. 2 ZoR), čo v tomto prípade
preukázané nebolo.Tvrdenie navrhovateľky, že ju odporca celé manželstvo psychicky týral, v konaní
preukázané nebolo. Z vykonaného dokazovania, a to z rozsudku OS Žilina, č.k. 30P/281/2011-345,

ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, vyplynulo, že podľa tvrdenia navrhovateľky (v konaní
30P/281/2011-345 v procesnom postavení odporkyne) rozvrat manželstva spôsobil odporca svojou
povahou a keďže trpela, už počas manželstva navštevovala psychiatra. Z uvedeného je zrejmé, že i
keď medzi manželmi boli bežné spory vyplývajúce z rozdielnych názorov na manželské spolužitie, na
navrhovateľku tieto spory vplývali tak, že jej zdravotný stav sa zhoršil a bola nútená navštíviť psychiatra,

u ktorého však bola liečená aj pred uzatvorením manželstva. V konaní boli predložené aj úverové
zmluvy, z vykonaného dokazovania však bolo preukázané, že na splácaní predmetných úverov sa
navrhovateľka nepodieľa, nakoľko tieto boli použité na kúpu motorového vozidla, ktorým disponuje
odporca a investované do nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu. Pokiaľ odporca uvádzal medzi svoje
výdavkysplátkytýchtoúverov,súdtietovýdavkynebralprirozhodovaníovyživovacejpovinnostiodporcu

do úvahy s poukazom na zákonom ustanovené priorizovanie vyživovacej povinnosti pred ostatnými
výdavkami. Zároveň súd dospel k záveru, že je dôvodné prejednávaný prípad subsumovať aj pod ust.
§ 75 ods. 1 druhej vety ZoR, pretože odporca sa vzdal svojho vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu
k bytu, v ktorom býval so svojou matkou a ktorý mu pred tým matka darovala, tým, že tento dar jej
vrátil. Súd nemal preukázané, že by dôvod, pre ktorý sa odporca vzdal tohto majetkového prospechu,

bol taký dôležitý, aby tak odporca mohol konať a zároveň na seba prevziať ďalší záväzok z ďalšej
úverovej zmluvy, na základe ktorej poskytnutý úver má odporca v úmysle použiť na financovanie
rekonštrukcie domovej nehnuteľnosti. Zo správ z psychologického vyšetrenia mal. T. H., nar. XX.X.XXXX
vyhotovených Centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, Predmestská 1613,
010 01 Žilina mal súd preukázané, že navrhovateľku v možnosti zamestnať sa obmedzuje nielen jej

dlhodobo nevyhovujúci zdravotný stav, ale aj starostlivosť o maloleté dieťa, ktorému bol z dôvodu
porúch v koncentrácii a emocionálneho vývinu odporučený odklad povinnej školskej dochádzky o
jednej rok. Pokiaľ právny zástupca odporcu poukázal na vyjadrenie navrhovateľky na pojednávaní, keď
navrhovateľka uviedla, že žiada, aby bol odporca zaviazaný platením príspevku na výživu rozvedenejmanželky do júla 2017, pretože je na 100 % isté, že dovtedy bude jej zdravotný stav taký zhoršený,
ako je aj v súčasnosti a až potom bude jej zdravotný stav prehodnotený komisiou, ktorým návrhom
mala navrhovateľka podľa názoru právneho zástupcu odporcu vziať návrh na začatie konania v časti

späť a dobrovoľne sa tak vzdať svojho práva, ktoré jej v budúcnosti vznikne, vlastne vymedziť obdobie
pre platenie výživného rozvedenej manželky a navrhovateľka sa týmto návrhom vlastne vzdala práva
na výživné na obdobie nasledujúce po mesiaci júli 2017, súd mal zato, že tak, ako nie je možné
rozhodnúť o platení výživného do budúcnosti na presne vymedzený čas, navrhovateľka si teda toto
právo ani nemôže uplatniť na takto presne vymedzený čas (do júla 2017) a práva na výživné za obdobie

nasledujúce po mesiaci júli 2017 sa vzdať. Súd preto nemohol procesne postupovať na základe tvrdenia
právneho zástupcu odporcu o späťvzatí návrhu navrhovateľkou v časti. Pre úplnosť súd uvádza, že
navrhovateľka svoje vyjadrenie uviedla na správnu mieru, a síce, že jej právo na výživné bude, vzhľadom
na jej zdravotný stav, určite trvať minimálne do júla 2017, kedy sa jej zdravotný stav prehodnotí, a
až následne bude zrejmé, či povinnosť odporcu platiť navrhovateľke výživné bude pokračovať. Teda
neuviedla, že výslovne žiada o určenie vyživovacej povinnosti odporcu len do júla 2017. O náhrade trov

konania súd rozhodol podľa ust§ 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov v konaní.

Proti rozsudku okresného súdu a to tej časti, v ktorej súd čiastočne návrhu navrhovateľky vyhovel a o
náhrade trov konania, podal odvolanie odporca, ktorý v odvolaní žiadal, aby súd návrh navrhovateľky

zamietol v celom rozsahu a aby odvolací súd takto zmenil rozsudok prvostupňového súdu. Okrem iného
v odvolaní vytýkal, že súd prvého stupňa vôbec nehodnotil potenciál navrhovateľky v jej spôsobilosti
vyučovať cudzí jazyk, čo je práva administratívneho charakteru bez nadmernej psychickej a fyzickej
záťaže, ktorá by aj napriek prekonaniu dlhodobej PN navrhovateľke určite priniesla aj v prípade
pracovného úväzku na kratší pracovný čas pravidelný zdroj príjmu. Uviedol, že navrhovateľka dlhodobo

nepracovala, nie však vždy pre zdravotné problémy alebo z dôvodu osobnej starostlivosti o maloletého
syna, ale zjavne nemala záujem sa riadne zamestnať, čo postrehol odvolateľ aj počas ich krátkeho
manželstva. Podľa názoru odvolateľa súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkazy odporcu týkajúce
sa jeho povinnosti platiť všetky záväzky vzniknuté počas trvania manželstva bez toho, že by odporca
požadoval od navrhovateľky úhradu polovice takejto sumy. Okrem iného tiež v odvolaní žiadal priznať

náhradu trov celého konania.

Navrhovateľka k písomne podanému odvolaniu odporcu podala písomné vyjadrenie, v ktorom okrem
inéhouviedla,žejestáleodkázanánafyzickú,psychickú,ajfinančnúpodporusvojichrodičovastaršieho
synaH..Tiežuviedla,žepodľaposudkovejkomisiesajejzdravotnýstavnaďalejzhoršujeavmesiacimáj

2015 bola operovaná na bedrový kĺb, čo si vyžaduje dlhodobú liečbu s trvalými zdravotnými následkami.
Navrhovala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdil.

Krajský súd v dôsledku podaného odvolania prejednal vec v odvolacom konaní podľa § 212 a nasl.
O.s.p. a po prejednaní veci rozhodol postupom podľa ust. § 156 ods. 3 v spojitosti s § 214 ods. 2 O.s.p.

bez nariadenia ústneho pojednávania a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil
ako vecne správny.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s precíznym a rozsiahlym odôvodnením prvostupňového
rozsudku (na 28 stranách), ktorý vykonal rozsiahle dokazovanie a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade

s ust. § 132 a nasl. O.s.p. , a preto sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti odôvodnenia
prvostupňového rozsudku vo všetkých jeho častiach, vrátane častí napadnutých odvolaním odporcu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojitosti s § 224 ods. 1 O.s.p.
s tým, že odvolateľ v konaní úspešný nebol, avšak navrhovateľke trovy odvolacieho konania nevznikli,

resp. si žiadne trovy neuplatnila, preto jej neboli priznané.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.