Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. október 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3717204935
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3717204935.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.

Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci žalobkyne U. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. XXXX/XXX, XXX XX P. V., právne zastúpená JUDr. Y. M., advokátkou so sídlom v P. V., K. XX/
XX, o rozvod manželstva so F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/X-XX, XXX XX P. V., právne zastúpený
Mgr. V. B., advokátkou so sídlom v P. V., F. XXXX/XX-X a o úpravu práv a povinností rodičov na čas
po rozvode k maloletému U. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený opatrovníkom J., na odvolanie otca proti
rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23. novembra 2017, č. k. 9P/40/2017-61, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o výživnom, mení tak, že výživné na

maloletého neurčuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov a upravil ich práva a
povinnosti k maloletému U. tak, že ho zveril do striedavej osobnej starostlivosti (SOS) v týždňových
intervaloch striedania, upravil odovzdávanie maloletého, určil trvalé bydlisko maloletého a napokon
zaviazal otca k plateniu výživného po 60 eur mesačne s použitím ust. § 62 a § 75 Zákona o rodine
a s odôvodnením, že suma 60,- eur mesačne, na ktorej sa rodičia dohodli je primeraná a je v

možnostiach otca touto sumou na výživu maloletého prispievať. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu
otca, poukazovať výživné na osobitný účet, ktorý maloletému zriadi a ku ktorému bude mať matka
dispozičné oprávnenie, z dôvodu, aby mal vedomosť o tom, na čo matka tieto finančné prostriedky
využíva, nakoľko nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu, že peniaze nebudú matkou
použité pre potreby maloletého. Ohľadom príjmovej situácie rodičov súd prvej inštancie zistil, že otec
je živnostník a matka má príjem zo zamestnania vo výške 800 eur mesačne. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 52 CMP a to tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Proti rozsudku, a to do výroku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal
rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nedostatočné odôvodnenie
určenia výživného, keď podstatná časť konania sa viedla ohľadom uzavretia dohody o SOS. O možnosti
prispievania na výživu uvažoval za situácie, keď by mal o použití výživného prehľad. Z hľadiska
príjmových pomerov účastníkov však nebolo podľa otca určenie výživného dôvodné vôbec. Príjem otca
v ostatnom čase klesol, naproti tomu príjem matky stúpol.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Pri výške
príjmu otca cca 2.000 eur mesačne je platenie sumy 60 eur mesačne plne dôvodné a pri tejto výške
možno podľa matky sotva uvažovať, že by bola použitá na iný účel ako potreby maloletého. Preto neboladôvodná požiadavka otca na preukazovanie účelu použitia plateného výživného. Je potrebné vychádzať
z toho, že inak s platením takejto sumy otec súhlasil. Poukázala na to, že otec znevažoval jej výdavky
na maloletého a v minulosti sa napr. vyjadroval, že u neho má syn 40 stavebníc a u matky len 3. Práve

v snahe zabezpečiť maloletému obdobné materiálne podmienky ako má u otca, žiadala matka určiť
výživné aj pri SOS.

4. Kolízny opatrovník vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

5. Ďalšie podania účastníkov urobené v odvolacom konaní boli doručované ostatným účastníkom na
oboznámenie v súlade s CSP. Účastníci v nich svoje principiálne stanoviská nezmenili.
6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 378 a nasl. CSP v spojení s § 59 a nasl.
CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zmeniť podľa § 388.

7. Podľa § 62 ods. 2 a 6 zákona o rodine, Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ak
je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne
na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas
trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

8. V zmysle citovanej právnej úpravy je pri určení výživného na dieťa v striedavej osobnej starostlivosti
rozhodujúca najmä dĺžka SOS každého rodiča. Každý rodič totiž počas svojho intervalu starostlivosti
hradí náklady dieťaťa. Pokiaľ sú intervaly rovnaké, je z hľadiska dlhšieho obdobia podiel rodičov
na výdavkoch dieťaťa prakticky totožný. Rovnaká dĺžka intervalu starostlivosti sama o sebe preto

neumožňujeurčenievýživného.PrirovnakejdĺžkeintervaluSOSvšakmožnourčiťvýživnéprivýznamnej
disproporcii majetkových pomerov rodičov, a to najmä pomerov príjmových. Pokiaľ však obaja rodičia
dosahujú príjem, z ktorého sú schopní uhradiť bežné výdavky maloletého dieťaťa v danom veku, nie je
dôvod, aby materiálne lepšie situovaný rodič prispieval druhému rodičovi na výživu dieťaťa. Rodičovi
realizujúcemu starostlivosť o dieťa, teda aj SOS, u ktorého životná úroveň umožňuje vynaložiť na dieťa

aj nadštandardné výdavky, je potrebné ponechať aj právo voľby účelu takýchto výdavkov. Nad rámec
bežných výdavkov nie je pri SOS namieste snaha o vyrovnávanie materiálneho zabezpečenia dieťaťa
tak, aby bolo toto zabezpečenie u každého z rodičov rovnaké, ako sa to snaží prezentovať matka na
počte stavebníc. Pri rovnakom intervale SOS tak bude určenie výživného namieste spravidla len vtedy,
ak nebude v možnostiach jedného z rodičov uhradiť bežné výdavky dieťaťa v danom veku.

9. Vychádzajúc z uvedeného potom pri príjme matky vo výške 800 eur mesačne je matka bez problémov
schopná zabezpečiť bežné výdavky maloletého a dôvodom pre určovanie výživného pri SOS by nebol
ani matkou tvrdený vysoký príjem otca. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie zmenil a výživné
neurčil.

10. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP rozhodol o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).