Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/199/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211218992
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4211218992.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcu: X.. H. V., správca
konkurznej podstaty úpadcu Jednota, spotrebné družstvo Komárno v likvidácii, so sídlom Komárno,
Petőfiho 7, IČO: 00 168 858, zastúpený JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o., so sídlom Považská
Bystrica, Centrum 18/23, IČO: 46 528 644, v mene ktorej vykonáva advokáciu konateľ JUDr. Róbert

Fatura, advokát, proti žalovanej: X.. O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. - K. W., K. Z. 2, o náhradu
škody, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 8C/332/2011-473 zo dňa 18.
septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku p o t v r d z u j e.
ozsudokVo výroku o trovách konania tento rozsudok z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 21.10.2011, domáhal voči žalovanej náhrady
škody v sume 60.486,70 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Krajského súdu
Bratislava zo dňa 25.10.2004 č.k. 6K 417/99-347 bol ustanovený v konkurznom konaní za správcu
konkurznej podstaty úpadcu Jednota, SD Komárno v likvidácii, pričom pri kontrole a následnej analýze
účtovných dokladov počas konkurzného konania bolo zistené, že žalovaná ako predchádzajúca
správkyňa konkurznej podstaty v rámci konkurzného konania a speňažovania majetku, svojim konaním

porušila povinnosti správcu konkurznej podstaty , čím spôsobila žalovanú škodu . Žalovaná závažne
porušila jej zákonné povinnosti ako správkyne konkurznej podstaty a preto sa žalobca domáhal
zaplatenia náhrady škody.
2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom č.k. 8C/332/2011-388 dňa
29.09.2014 tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 48 613,24 eura do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. V časti o zaplatenie sumy 11 873,46 eura s príslušenstvom súd pre
späťvzatie žaloby v tejto časti konanie podľa § 96 ods. 1 OSP zastavil. Vo zvyšku( úroky z omeškania)

žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania súd ponechal na samostatné rozhodnutie v zmysle
ust. § 151 ods. 3 OSP , po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a ustanoveniami § 420
ods. 1, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, konštatujúc, že žaloba v časti týkajúcej sa sumy
48.613,24 eura bola dôvodne podaná. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaná
ako správkyňa konkurznej podstaty porušila svoje zákonné povinnosti upravené zákonom č. 328/1991

Zb. o konkurze a vyrovnaní, ktorý v ust. § 8 ods. 2 upravuje povinnosť správcu pri výkone svojej funkcie
postupovať s odbornom starostlivosťou s tým, že zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností
uložených zákonom, prípadne súdom. Celkovo teda žalobe o zaplatenie sumy 48.613,24 eura (ktorázostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby) vyhovel. Súd žalobu o zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 15% zo sumy 48.613,24 eura od 25.10.2004 do zaplatenia zamietol ako
nedôvodnú, majúc za to, že žalovaná sa nemohla dostať do omeškania s plnením dlhu pred uplynutím

lehoty danej jej týmto rozsudkom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako to má na mysli ust. § 517
ods. 2 OSP. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca a žalovaná. Žalobca odvolaním napadol
rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku týkajúcom sa úrokov z omeškania a žalovaná
napadla odvolaním vyhovujúci výrok , ktorým bola zaviazaná zaplatiť sumu 48.613,24 eur . Výrok o
zastaveníkonaniavčastitýkajúcejsasumy11.873,46eurnebolodvolanímnapadnutýapretonadobudol

právoplatnosť.
4. Odvolací súd o oboch odvolaniach rozhodol uznesením č.k. 7Co/532/2015-424 zo dňa 12.01.2017
tak, že odvolanie žalovanej proti vyhovujúcemu výroku prvoinštančného rozsudku odmietol ako
oneskorene podané odvolanie a tým vyhovujúci výrok prvoinštančného rozsudku zo dňa 29.09.2014
o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 48.613,24 eur nadobudol právoplatnosť. O odvolaní
žalobcu proti zamietajúcemu výroku ( úroky z omeškania) odvolací súd rozhodol tak, že tento výrok

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch uviedol, že
súd prvej inštancie pri stanovení momentu, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s plnením dlhu
nesprávne vec posúdil, a preto jeho rozhodnutie v napadnutom zamietajúcom výroku nie je vecne
správne. Pri určení času splnenia (splatnosti) dlhu, ako skutočnosti rozhodujúcej z hľadiska určenia
momentu, kedy sa dlžník dostáva do omeškania, bolo preto potrebné vychádzať z ustanovenia § 563

OZ upravujúceho prípady, kedy čas splnenia nie je vôbec stanovený. Splatnosť záväzku, a teda začiatok
omeškania dlžníka, nastáva v takomto prípade nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný veriteľom
k plneniu. Súd prvej inštancie sa z hľadiska zistenia momentu, kedy sa žalovaná dostala do omeškania,
mal preto zaoberať aj rozhodnými skutočnosťami, ktoré nastali pred tým, ako sa žalovaná oboznámila v
trestnomkonanísvýsledkamivyšetrovania. Vtomtosmereodvolacísúdpoukázalajna záveryuvedené

v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. apríla 2002 sp.zn. 6 To 8/2002 publikovanom
pod R 74/2002.
5. Po zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie tento rozhodol napadnutým rozsudkom č.k.
8C/332/2011-473 zo dňa 18.09.2017 ( v poradí druhým) tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
úrok z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy 48.613,24 eura od 17.3.2017 do zaplatenia , do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
vo výške 100%. V dôvodoch uviedol, že predmetom konania zostala žaloba v časti zamietnutého úroku
z omeškania , ktorého sa žalobca domáhal od žalovanej vo výške 15% ročne zo sumy 48.613,24 eura
od 17.06.2006 ( t.j. od doručenia výzvy žalovanej). Vykonaným dokazovaním súd zistil, že listom zo dňa
12.03.2007 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie škody do 5 dní od doručenia výzvy, čo žalovaná

nepoprela a preto súd s poukazom na ust. § 151 ods. 1 CSP mal za to, že toto skutkové tvrdenie je
nesporné. Súd s poukazom na ust. § 517 ods. 1,2 , § 559 ods. 1,2 a § 563 Obč. zákonníka prijal záver,
že žalovaná svoj dlh riadne a včas nesplnila a dostala sa do omeškania so zaplatením sumy 48.613,24
eura od 17.03.2007 ( t.j. deň po uplynutí lehoty na plnenie uvedenej vo výzve zo dňa 12.03.2007),
majúc za to, že žalovaná bola povinná plniť prvý deň po tom, čo ju o plnenie žalovaný požiadal ( § 563

OZ). Vo zvyšku požadovaných úrokov z omeškania ( pred 17.03.2007) súd žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s poukazom na
ust. § 255 ods. 1 CSP majúc za to, že žalobca mal plný úspech vo veci a preto mu patrí plná náhrada
trov konania.
6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá napadla vyhovujúci výrok

o prisúdení úrokov z omeškania žalobcovi a výrok o trovách konania. V dôvodoch uviedla, že vo veci
náhrady škody je žalobca povinný preukázať vznik škody, výšku škody a kauzálnu súvislosť medzi
konaním žalovaného a vzniknutou škodou. Žalobca v konaní nepreukázal tieto základné atribúty, ktoré
mu ukladá Občiansky zákonník a preto je celá žaloba nedôvodná. Poukázala aj na to, že nárok žalobcu
na náhradu škody je premlčaný, pretože žalobca v žalobe tvrdil, že sa dostala do omeškania ešte

25.10.2004, potom že ju vyzval na náhradu škody listom zo dňa 17.06.2006 a následne listom zo dňa
12.03.2007 avšak žaloba bola podaná na súd až 21.10.2011 , čo je po uplynutí dvojročnej premlčacej
lehoty. Je preto nepochopiteľné , prečo súd priznal úrok z omeškania od 12.03.2007. Namietala aj
retroaktivitu zákona pri výpočte výšky úrokovej sadzby. Ďalej namietala nesprávne rozhodnutie o trovách
konania,pretožežalobcanemalvoveciplnýúspech. Včastizaplateniažalovanejsumy11.873,46euras

príslušenstvom zobral žalobu späť a v tejto časti mala z procesného hľadiska úspech v konaní žalovaná.
Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol a nepriznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania.7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalovaná uvádza v
odvolaní skutočnosti, ktoré nesúvisia s predmetným sporom a tiež skutočnosti, ktoré už boli v konaní

vyriešené,keďže onáhradeškodyužboloprávoplatnerozhodnutéatorozsudkomzodňa29.09.2014 a
predmetom tohto konania už zostal len úrok z omeškania. O tejto časti žalovaného nároku súd rozhodol
vecne správne ak mu priznal nárok na úroky z omeškania od 17.03.2007 t.j. po uplynutí lehoty na plnenie
uvedenej vo výzve zo dňa 12.03.2007.
8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej

len "CSP") viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej ( § 379 a 380 ods. 1 CSP) preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom vyhovujúcom výroku ( o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania ) je
vecne správny a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Výrok o trovách konania podľa § 389 ods.
1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Výrok o zamietnutí zvyšku žaloby nebol odvolaním napadnutý a
preto ho odvolací súd nepreskúmaval a tento výrok nadobudol právoplatnosť.
9. Predmetom tohto odvolacieho konania bolo odvolanie žalovanej proti výroku, ktorým ju súd zaviazal
zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy 48.613,24 eura od 17.03.2007 do
zaplatenia a proti výroku o trovách konania.

10. V posudzovanej veci žalobca ako právny dôvod na zaplatenie žalovanej sumy uviedol náhradu
škodyspôsobenúžalovanouakosprávkyňoukonkurznejpodstatyúpadcuJEDNOTAspotrebnédružstvo
Komárno v likvidácii, so sídlom Komárno, Petőfiho 7, Komárno, iČO: 00 168 858. V priebehu konania
bola žalovaná rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 14T/158/2011-2160 , právoplatným dňom
11.07.2013 uznaná vinnou zo spáchania prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku

podľa § 237 ods. 1 , ods. 2 písm. a) Trestného zákona, zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm.
c) , ods. 3 Trestného zákona a prečinov podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona , za čo
jej bol uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s tým, že jej bol výkon trestu
podmienečne odložený , bola jej určená skúšobná doba v trvaní 5 rokov a uložený probačný dohľad na
jej správaním v skúšobnej dobe a súčasne jej bola uložená povinnosť nahradiť škodu v skúšobnej dobe

spôsobenú trestným činom a zákaz činnosti spojenej s hospodárením s cudzím majetkom v trvaní 5
rokov a poškodený - JEDNOTA ,spotrebné družstvo Komárno v likvidácii bol odkázaný s jeho nárokom
na náhradu škody na občianske súdne konanie.
11. V danom prípade sa teda žalobcom požadované úroky z omeškania ako príslušenstvo viažu k
pohľadávke, vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu, ktorý podlieha režimu ustanovenia § 420 a nasl.

Občianskeho zákonníka. V tomto prípade ide o osobitný prípad zodpovednosti za škodu , ktorej právny
základ je stanovený v ust. § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. s tým, že sa použijú príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Pri určení času splnenia (splatnosti) dlhu, ako
skutočnosti rozhodujúcej z hľadiska určenia momentu, kedy sa dlžník dostáva do omeškania, bolo
preto potrebné vychádzať z ustanovenia § 563 OZ upravujúceho prípady, kedy čas splnenia nie je

vôbec stanovený. Splatnosť záväzku, a teda začiatok omeškania dlžníka, nastáva v takomto prípade
nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný veriteľom k plneniu. Súd prvej inštancie z hľadiska
zistenia momentu, kedy sa žalovaná dostala do omeškania, vychádzal z preukázania výzvy žalobcu zo
dňa 12.03.2017, ktorej doručenie žalovaná nepoprela a v ktorej ju vyzval na plnenie náhrady škody v
určenej lehote. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaná sa dostala do omeškania so sumou 48.613,24

eura od 17.03.2007 je preto správny. Žalovanou namietané premlčanie nároku nie je dôvodné, pretože
požadované úroky z omeškania ako príslušenstvo sa viažu k pohľadávke ( 48.613,24 eura vyplývajúcej
zo záväzkového vzťahu, ktorý podlieha režimu ustanovenia § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Pohľadávka vo výške 48.613,24 eura bola právoplatne prisúdená žalobcovi ako nepremlčaný nárok a to
rozsudkom č.k.8C/332/2011-388 zo dňa 29.09.2014. Navyše žalovaná premlčanie uplatneného nároku

v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietala.
12. Odvolací súd ďalej preskúmal odvolaním napadnutý aj výrok o trovách konania a dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej je v tejto časti dôvodné. Predmetom sporu bola žaloba o zaplatenie sumy 60.486,70
eura s 15% úrokom z omeškania od 25.10.2004 do zaplatenia. Podľa výsledku sporu bol žalobca
úspešný len v časti žalovanej sumy 48.613,24 eura s 15% úrokom z omeškania od 17.03.2007 do

zaplatenia, vo zvyšku žalovaných úrokov bola žaloba zamietnutá. V časti zaplatenia sumy 11.873,46
eura s úrokom z omeškania bolo konanie pre späťvzatie žaloby zastavené. Z uvedené je zrejmé, že
nemohol mať žalobca vo veci plný úspech, preto mu ani nemohol súd priznať nárok na náhradu trov
vo výške 100%.13. Civilný sporový poriadok v šiestej hlave má úpravu trov konania.
14. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 255 ods. 2 ak má strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
17. V ust. § 256 ods. 1,2 je obsiahnutá úprava rozhodovania o trovách konania pri zastavení konania.
18. Je potrebné konštatovať, že v sporových konaniach, akým je i predmetné konanie, sa ohľadom

náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti
(petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak
sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom
rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených
trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný

úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo
všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010).
19. Z uvedeného odvolací súd prijal záver, že výrok rozhodnutia o trovách konania nezodpovedá zásade
úspechu v konaní, pretože žalobca, ktorému súd priznal plnú náhradu trov konania , nemal vo veci plný

úspech . Vzhľadom k tomu z uvedeného nemožno v žiadnom prípade usudzovať, že žalobca mal v
konaní úspech v celom rozsahu, teda že by mal mať právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Ak je pomer úspechu obidvoch strán zhruba
rovnaký, súd rozhodne, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Úspech v konaní treba

chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle
procesného výsledku.
20. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách
konania podľa § 389 ods. 1 písm. c ) CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude potrebné opätovne sa zaoberať posúdením otázky

úspechu žalobcu vo veci samej aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a toto svoje rozhodnutie
s poukazom na tieto skutočnosti riadne odôvodniť, pričom právnym názorom odvolacieho súdu je súd
prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách
prvoinštančného i predchádzajúceho odvolacieho konania.
21. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1

v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal
nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).