Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. december 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 34P/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118200581
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3118200581.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky Z. L., rod. U.,
štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom T.-I. XXX a manžela navrhovateľky L. L., štátneho
občana Slovenskej republiky, trvale bytom T.-I. XXX, v konaní o rozvod manželstva a s tým spojeného
konania o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletej J. L., nar. XX.XX.XXXX, v konaní
zastúpenej kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O. takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov Z. L., rod. U. a L. L., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu O. U., vo zväzku VI., ročník XXXX, na strane X, pod por. č. X,. s a r o z v á d z a .

Súd s c h v a ľ u j erodičovskú dohodu nasledovného znenia :

„ Maloletá J. L., nar. XX.XX.XXXX, s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do
osobnej starostlivosti matky.

Právo zastupovať maloletú J. a spravovať jej majetok budú vykonávať obaja rodičia.

Otec s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej J. sumou vo výške 200,- Eur mesačne, ktoré je
otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku
o rozvode manželstva. “

Styk rodičov s maloletou J. s a n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva so svojim manželom.
Maloletú J., ktorá pochádza z ich manželského vzťahu, navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti
a zároveň navrhla otca zaviazať vyživovacou povinnosťou k maloletej vo výške 350,- Eur mesačne.

Navrhovateľka uviedla, že s manželom uzavreli manželstvo dňa 22.04.1989 po dvojročnej známosti
v čase, keď boli ešte maloletí s povolením súdu. Z manželstva pochádzajúce tri deti, z ktorých dve
sú už plnoleté a maloletá J.. Navrhovateľka uviedla, že spočiatku bolo manželstvo dobré, potom ale
manžel odišiel na vojnu a tam začal s požívaním alkoholických nápojov a jeho pitie sa zhoršovalo.
Ďalej navrhovateľka uviedla, že ona sa starala o deti, o domácnosť a chodila do práce. Manžela
zaujímali len kamaráti, alkohol a dopúšťal sa nevery. Nadviazal aj mimomanželskú známosť, s ktorou

má nemanželské dieťa, ktoré je už plnoleté. Potom začal podnikať a darí sa mu, ale peniaze míňa
na kamarátov a ženy. Navrhovateľka dodala, že sa snažila o záchranu a udržanie manželstva,
ale asi pred dvoma rokmi si našiel manžel ďalšiu mimomanželskú známosť, s ktorou sa stretávadodnes. Navrhovateľka poukázala na to, že z domácnosti odišla pred dvoma rokmi, občas sa s
manželom stretli. V novembri 2017 sa vrátila, ale v januári 2018 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti
manžel navrhovateľky. Odvtedy definitívne prerušili spolužitie. Najstarší plnoletý syn má už vlastnú

rodinu, stredný plnoletý syn po vážnej autonehode zostal zdravotne postihnutý a vyžaduje celodennú
starostlivosť. Najmladšia dcéra maloletá J. má XX rokov a je žiačkou X. ročníka osemročného gymnázia.
Stravuje sa doma. Jej cestovné výdavky predstavujú 20-30 Eur mesačne. Navrhovateľka jej dáva
vreckové 50,- Eur mesačne. Je zdravá. K svojim majetkovým pomerom navrhovateľka uviedla, že
pracuje ako živnostníčka v oblasti gastronómie so zárobkom približne 600-700 Eur mesačne brutto.

Dodala, že podľa daňového priznania dosiahla daňovú stratu, pretože do firmy investovali naozaj veľa
financií.VBSMmajúsmanželom2apolizbovýbyt,vktorombývasmaloletouJ.asplnoletýmzdravotne
postihnutým synom L. s nákladmi bývania 150,- Eur mesačne. Ďalej majú v BSM rozostavanú stavbu
domu, na ktorú si manželia vzali hypotéku, ktorú spláca navrhovateľka sumou 476,- Eur mesačne. Majú
viaceré osobné autá, loď, štvorkolku. Ona používa auto značky P. C., r.v. XXXX. Okrem maloletej J.
nemá navrhovateľka inú vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľka na rozvode manželstva trvala. Rozdielne

názory na výchovu, alkohol a milenky navrhovateľku natoľko zničili, že nemá záujem dať manželovi
ďalšiu šancu. Jej vzťah k manželovi úplne ochladol. Manželstvo je podľa navrhovateľky hlboko zvrátené
a nemá ďalšiu šancu na nápravu.

2.Manželnavrhovateľkysnávrhomnarozvodmanželstvasúhlasil,súhlasilajsozverením mal.J.načas

po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Najskôr súhlasil aj s navrhnutou výškou výživného,
ale potom uviedol, že by súhlasil s výživným vo výške 150,- Eur mesačne. Nakoniec uzavreli rodičia
vyššie uvedenú rodičovskú dohodu. Styk s maloletou žiadal neupravovať, pretože sa vedia dohodnúť
mimosúdne. Manžel navrhovateľky sa nemienil vyjadrovať k dôvodom rozvratu manželstva. Potvrdil,
že s navrhovateľkou už nežijú spolu, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, netrávia spolu

voľný čas. Uviedol, že on má mimomanželskú známosť. Býva u svojej matky na byte v X. a na náklady
domácnosti jej prispieva podľa potreby približne 200,- Eur mesačne. Ďalej uviedol, že pracuje ako
živnostník a prevádzkuje H.. Uviedol, že donedávna zarábal 1.200,- Eur mesačne netto, ale asi pred
dvoma mesiacmi firmu presťahoval na iné miesto a zatiaľ to na novom mieste len rozbieha a nezarába.
V BSM majú ten majetok, ako uviedla navrhovateľka. Okrem maloletej J. už nemá inú vyživovaciu

povinnosť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, manžela navrhovateľky, oboznámil sa čítaním
návrhu z čl. 1, SL, RL, lekárskymi správami, lustráciou v RO, uznesením z čl. 16, lustráciou v RO,
lustráciou v SP, výpisom zo ŽR, DP navrhovateľky za rok 2016 a 2017, DP manžela 2016 a 2017,

správou kolízneho opatrovníka, zápisnicou z 5.9.2018, potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku a
zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :

4. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 22.04.1989 v O. U., ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu O. U. vo zväzku P., ročník XXXX, na strane X, pod por. č. X. U oboch manželov ide o

ich prvé manželstvo. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, ich posledné spoločné bydlisko bolo
v obvode tunajšieho súdu. Z manželstva pochádzajú tri deti, z ktorých sú už dve plnoleté a maloletá
J., nar. XX.XX.XXXX.

5. Účastníci uzavreli manželstvo po dvojročnej známosti v čase, keď boli maloletí s povolením

súdu. Manželstvo účastníkov dlhodobo nie je harmonické, navrhovateľka sa zo spoločnej domácnosti
odsťahovala už pred dvoma rokmi, ale občas sa s manželom stretli. Potom sa navrhovateľka v
septembri minulého roka vrátila, ale v januári tohto roku sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti manžel
navrhovateľky. Odvtedy manželia definitívne prerušili spolužitie. Navrhovateľka považuje za príčinu
rozvratu manželstva alkohol a neveru zo strany manžela. Manžel navrhovateľky, ktorý s rozvodom

manželstvasúhlasil,sabližšiekdôvodomrozvratumanželstvavyjadriťnechcel.Vsúčasnostimámanžel
navrhovateľky mimomanželskú známosť.

6. Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení :

7. Podľa § 23 ods. 1-3 zákona č. 36/2005 Z. z o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), súd môže
manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené
a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi,a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie
povinností manželov podľa § 18 a 19.

8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

10. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu
detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si

vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav,
ktorýmábyťibavýnimočnýmriešenímbezvýchodiskovejsituácie,vprípadoch,keďvážnystavnarušenia
vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva.
K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch (§
22 Zákona o rodine).

11. Podmienky vyššie citovaného zákonného ustanovenia považuje súd za splnené, pretože vzťahy
medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj
spoločenský účel. Manželstvo účastníkov je už dlhodobo rozvrátené, manželia definitívne nežijú
spolu, nehospodária spolu, netrávia spolu voľný čas. Navrhovateľka trvá na rozvode manželstva

a manžel navrhovateľky s rozvodom manželstva súhlasí. Keďže bol preukázaný hlboký a trvalý
rozvrat manželstva, súd manželstvo účastníkov rozviedol, pretože možno konštatovať, že manželstvo
účastníkov je už len formálnym zväzkom bez vzájomnej obojstrannej citovej náklonnosti.

12. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok, s konaním o rozvod manželstva je

spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

13.Podľa§24ods.1,2a3Zákonaorodine,ktorýmsarozvádzamanželstvorodičovmaloletéhodieťaťa,
súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťunačasporozvode,najmäurčí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa
vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť
dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto
lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov

dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná.

14. Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom

pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

15. Podľa § 62 ods.1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživnémá prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a
povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť

na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských
práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

18. Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k ich
maloletým deťom na čas po rozvode, bolo potrebné rozhodnúť aj o úprave výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletej J. na čas po rozvode.

19. Zákon o rodine predpokladá, že rodičia sa vedia dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností
k ich maloletým deťom a táto dohoda, pokiaľ je v súlade so zákonom a v záujme maloletých detí, by
mala mať prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu a podlieha schváleniu súdu.

20. V danej veci rodičia na pojednávaní uzavreli rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a
povinností k maloletej J. na čas po rozvode, v zmysle ktorej sa maloletá na čas po rozvode zveruje
do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú
vykonávať obaja rodičia a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 200,-Eur mesačne.

Kolízny opatrovník tiež súhlasil s uzavretou rodičovskou dohodou a odporučil ju schváliť. S poukazom
na uvedené súd rozhodol o schválení uzavretej rodičovskej dohody, ktorá je v súlade so zákonom
a záujmom maloletého dieťaťa a zodpovedá zistenému skutkovému stavu a prirodzeným vývinovým
potrebám maloletého dieťaťa.

21. Maloletá J. má XX rokov a navštevuje X. ročník osemročného gymnázia. Stravuje sa doma. Jej
cestovné výdavky predstavujú 20,- až 30,- Eur mesačne. Maloletá navštevuje hádzanársky krúžok. Je
zdravá, má výdavky primerané jej veku.

22. Matka dieťaťa býva v spoločnej domácnosti s maloletou J. a s plnoletým zdravotne postihnutým

synom L. v X a pol izbovom byte s nákladmi bývania 150,- Eur mesačne. Matka pracuje ako Z. v
oblasti R. a takto podľa vlastného udania zarába cca 600,- až 700 Eur mesačne brutto. Podľa jej
daňového priznania za rok 2017 dosiahla matka príjem zo živnosti 80.804,23 Eur, výdavky predstavovali
105.226,75 Eur, daňová strata tak činila 24.422,52 Eur. Spláca hypotekárny úver s mesačnou splátkou
vo výške 476,- Eur. Matka vlastní spolu s otcom v rámci BSM uvedený byt, ďalej majú rozostavanú

stavbu domu, viaceré osobné autá, loď, štvorkolku. Ona používa auto značky P. C., r.v. XXXX. Matka
okrem maloletej J. už nemá inú vyživovaciu povinnosť.

23. Otec dieťaťa býva v byte patriacom jeho matke, ktorej prispieva na náklady domácnosti podľa
potreby, približne 200,- Eur mesačne. Otec pracuje ako živnostník, prevádzkuje H. v X.. Podľa vlastného

vyjadrenia mal otec ešte donedávna čistý mesačný príjem približne 1.200,- Eur, ale asi pred dvoma
mesiacmi sa presťahoval na iné miesto, kde ešte nezarába. Podľa jeho daňového priznania za rok
2017 dosiahol otec príjem zo živnosti 20.968,86 Eur, výdavky predstavovali 16.781,55 Eur, základ dane
čiastkový tak činil 4.187,21 Eur, ktorý po znížení o nezdaniteľné časti predstavoval 383,88 Eur. Okrem
toho majetku, ktorý majú s matkou v BSM, iný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Okrem maloletej J. už

nemá otec inú vyživovaciu povinnosť.

24. Styk otca s maloletou J. súd s poukazom na ustanovenie § 25 ods.2 Zákona o rodine na žiadosť
rodičov neupravoval, nakoľko rodičia žiadali styk ponechať na ich mimosúdnu dohodu.25. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

26. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

27. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín
(trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

Proti výroku o schválení rodičovskej dohody nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie, pretože v zmysle

§ 122 CMP po schválení dohody rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda
schválená, odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 ods.1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).

Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa
manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ( § 61 ods.1 CMP).

Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na

nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je
miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným
zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.