Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/98/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715205695
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715205695.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Silvie Zdráhalovej
Rúfusovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO : 35 807 598, právne zastúpený: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX XX C.,

vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka
60, 821 08 Bratislava, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.530,67 EUR s príslušenstvom,
pod sp. zn. EX 7330/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.
11Er/187/2015-20 zo dňa 5. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/187/2015-20 zo dňa 5. mája 2016 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením podľa § 57 ods. 1 písm.
g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Exekučný poriadok“) súd
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal z
ust. §§ 52, 53 a 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“). Súd prvej inštancie
na základe žiadosti súdneho exekútora opätovne preskúmal spisový materiál a zistil, že oprávnený

a povinný uzavreli v rovnaký deň zmluvu o úvere a aj rozhodcovskú zmluvu. Súd prvej inštancie
posúdil vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský zmluvný vzťah. Súd prvej inštancie
nemal pochybnosti o postavení oprávneného ako dodávateľa, pretože jeho predmetom podnikania
je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Pokiaľ ide o postavenie povinného ako dlžníka, tento
mal preukázateľne postavenie spotrebiteľa. V zmluve síce bolo uvedené, že finančné prostriedky
boli poskytnuté na výkon zamestnania, avšak uvedené súd vyhodnotil ako formalistický pokus vyňať

predmetný zmluvný vzťah spod pôsobnosti príslušných noriem na ochranu spotrebiteľa. Oprávnený
nepreukázal, že peňažné prostriedky boli povinnému poskytnuté na účel zamestnania. Súd prvej
inštancie mal ďalej z obsahu rozhodcovskej zmluvy za preukázané, že išlo o štandardnú vopred
naformulovanú zmluvu. Rozhodcovská zmluva nebola jednotlivým zmluvným dojednaním, a to ani
sama osebe, ani vo vzťahu k zmluve o úvere, ale naopak sama rozhodcovská zmluva pozostáva z
jednotlivých zmluvných dojednaní, ktoré ju ako osobitnú zmluvu tvoria. Do predmetnej zmluvy bolo

možné doplniť len údaje o označení dlžníka a ručiteľa a údaje o zmluve o úvere. Ostatné dojednania
boli vopred naformulované, pričom obsah zmluvy nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť. Dlžník nemal
možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu a ani nemal možnosť identifikovať okruh vzájomných
sporov, ktoré by mal rozhodcovský súd medzi účastníkmi rozhodnúť. Súd prvej inštancie mal tak
za to, že dojednanie o právomoci rozhodcovského súdu obsiahnuté v čl. II. bod 1. rozhodcovskej
zmluvy svojimi dôsledkami napĺňa kritérium značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle generálnej klauzuly § 53 ods. 1 OZ. Toto ustanovenie
nesmie byť obchádzané spôsobom, že umožňuje zmluvnej strane, ktorá podáva žalobu, rozhodnúť samedzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom. Podstatou rozhodcovskej zmluvy je tak dohoda
o právomoci rozhodcovského súdu a po podaní žaloby na rozhodcovskom súde spotrebiteľ stratil
možnosť voľbu dodávateľa zvrátiť. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva obsahuje rozhodcovský súd,

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a vyvoláva pochybnosti o inštitucionálnej nezávislosti rozhodcovského súdu voči oprávnenému, ktorý
opakovane uplatňuje svoje pohľadávky na tom istom rozhodcovskom súde. Vzhľadom na to súd
ustálil, že rozhodcovská zmluva nebola platne dojednaná. V dôsledku toho rozhodcovský súd nemal
právomoc predmetný majetkový spor medzi účastníkmi konania rozhodnúť. Z toho dôvodu exekučný

titul nenadobudol materiálnu a formálnu vykonateľnosť a nie je spôsobilým exekučným titulom.

2. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že v bode 13 Všeobecných obchodných podmienok boli na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vystavené dve blanko zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa
dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stane splatný celý dlh. Súd prvej inštancie uvedenú dohodu medzi účastníkmi

konania vyhodnotil ako jednu z neprijateľných zmluvných podmienok. Predmetnou zmenkou sa dlžník
ako vystaviteľ zmenky zaviazal veriteľovi ako remitentovi zaplatiť okrem zmenkovej sumy aj zmenkový
úrok 0,25 % denne. Zmenka bola vystavená v rovnaký deň ako zmluva o úvere a rozhodcovská zmluva.
Samotná dohoda o vyplnení zmenky bola obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru,
teda jej obsah ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. K samotnému

vyplneniu zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej súvislosti so zaplatením celého
dlhu, pričom k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov zo strany spotrebiteľa.
Vzhľadom na uvedené možno v kontexte posudzovaného právneho vzťahu považovať zmluvné
dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky za také, ktoré umožňuje v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4
písm. k) OZ požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením

jeho záväzku. Rozhodcovský súd priznal oprávnenému ako náhradu za neplnenie záväzku zo strany
spotrebiteľa neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne s úrokom
zo sumy 184,28 EUR od 12.07.2014 do zaplatenia tak, ako si ho oprávnený v rozhodcovskom konaní
uplatnil. Sadzba 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne, čo je v tejto výške v rozpore s dobrými
mravmi. Na základe uvedeného vyhlásil súd prvej inštancie exekúciu za neprípustnú podľa § 57 ods. 1

písm. g) Exekučného poriadku a podľa tohto ustanovenia exekúciu zastavil.

3. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie,
ktoré odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej aj „CSP“). V odvolaní oprávnený razantne odmietol spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu.

Namietol, že zmluva o úvere bola uzavretá a úver bol poskytnutý na účel povolania, čo povinná
deklarovala v zmluve a túto skutočnosť potvrdila svojim podpisom. Pre kvalifikáciu povahy poskytnutého
úveru bol úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Oprávnený bol preto v dobrej viere, že
nejde o spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ bolo potrebné chrániť dobrú vieru druhej zmluvnej
strany a túto obligáciu bolo možné charakterizovať ako obchod. Povinný vyhlásil, že údaje uvedené v

zmluve sú pravdivé. Oprávnený neskúmal, akým spôsobom bol úver použitý, pretože to bola pre neho
nepodstatná informácia. Povinná dokonca takúto informačnú povinnosť voči oprávnenému nemala. Na
zmluvu podľa jeho názoru nebolo možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch a OZ, pretože
nejde o spotrebiteľský právny vzťah. Rozhodujúce bolo na aký účel bol úver poskytnutý, v tomto
prípade na výkon povolania, a nie na aký účel bol úver následne použitý. V prípade, ak by súd

napriek vyššie uvedenému považoval vzťah medzi oprávneným a povinnou za spotrebiteľský, trval
oprávnený na tom, že dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky bola vo vzťahu
k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej zásady ochrany
práv nadobudnutých v dobrej viere, nepochybne pravou retroaktivitou, pretože sa spätne zasahuje do už
priznaných nárokov v súlade s vtedajším právom, pričom takýto postup nemožno oprieť ani o extenzívny

výklad a uplatnenie priameho účinku smernice 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách,pretoževprípadezmenkovéhonárokunešlooneprijateľnúzmluvnúpodmienku.Smernicatak
bolaneaplikovateľnánazmenky.Zákonodarcariešilv§17ods.4zákonaospotrebiteľskýchúverochtúto
situáciu zodpovednosťou veriteľa z takéhoto zmenkového uplatnenia voči dlžníkovi zodpovednosťou za
škodu. Takúto námietku in personam pre porušenie zákonného zákazu mohol dlžník v rozhodcovskom

konaní uplatniť. Rozhodca nemohol prihliadnuť na nemožnosť zabezpečiť splnenie dlhu zmenkou,
pretože povinný vznik škody netvrdil a ani ho nepreukazoval. Okrem toho zákaz zmenky nemohol
spôsobiť jej nevykonateľnosť, pretože zmenka je cenný papier a jej vznik nemožno poprieť. Prihliadať
na to, že jej vznik je zakázaný, voči zmenke samotnej nie je možné. Bez relatívnej námietky dlžníka (nanáhradu škody) súd ex offo nemohol prihliadať na zákaz zmenky, pretože ten ex offo môže prihliadať
len na neplatnosť právnych úkonov, t. j. na neplatnosť zmluvy o úvere.

4. Vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve oprávnený uviedol, že išlo o bezvýhradnú rozhodcovskú zmluvu,
pretože rozhodcovská zmluva nevyžadovala od spotrebiteľa, aby spory riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Podľa názoru oprávneného, prijatie argumentácie súdu by znamenalo úplné znemožnenie
využitia rozhodcovského konania, pričom z ust. § 53 ods. 1 písm. r) OZ v žiadnom prípade nevyplýva
úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Podľa jeho názoru

bolo úplne nepochybné, že alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, jednak v zmysle
vnútroštátneho práva, ale aj v zmysle smernice č. 93/13/EHS. Oprávnený ďalej poukazoval na to, že
uzavretie rozhodcovskej zmluvy nebolo podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, a preto rozhodcovská
zmluva bola individuálne dojednaná. Čo sa týka samotnej zmluvy o úvere, tú uzatvorili zmluvné strany
podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „OBZ“) na účely poskytnutia úveru
na výkon povolania. Podľa názoru oprávneného dohodnutá výška úrokov 0,25 % denne na zmenke

nebola neprimeraná a nebola v rozpore s poctivým obchodným stykom. Záverom oprávnený navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Odvolanie oprávneného bolo doručené povinnej na vyjadrenie, ktorá sa k odvolaniu oprávneného v
stanovej lehote nevyjadrila.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec podľa § 379 CSP a
§ 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a napadnuté uznesenie
okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody:

7. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že exekúcia bola vedená na základe exekučného titulu
- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s.
sp. zn. SR 04623/14 zo dňa 30.09.2014, ktorým rozhodcovský súd priznal peňažné plnenie, ktoré
bolo predmetom exekúcie na podklade zmenky. Zmenka slúžila na zabezpečenie splnenia povinnosti

povinnej ako dlžníka zo zmluvy o úvere uzavretej s oprávneným dňa 30.08.2011, s ktorou bola
súčasne uzavretá v rovnaký deň aj rozhodcovská zmluva. Následne súdny exekútor na základe návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie, spísaného dňa 05.02.2015 u súdneho exekútora, podal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vydal dňa 22.07.2015 súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. k. 11Er/187/2015-16. Oprávnený dňa 21.01.2016

doplnil u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie. Následne súd prvej inštancie napadnutým
uznesením exekúciu zastavil.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 Exekúciu súd
zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať.

11. Podľa § 52 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.12. Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 2 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

14. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

15. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Odvolací súd, viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), považuje odvolaním napadnuté
uznesenie za vecne správne. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s predloženými argumentmi

účastníkov konania a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.

17. Súd prvej inštancie správne ustálil, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je
spotrebiteľským právnym vzťahom. Z obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že oprávnený vstupoval do
zmluvného vzťahu v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti, ktorou je poskytovanie úverov a

pôžičiek. Povinná bola v zmluve o úvere ako aj v rozhodcovskej zmluve označená ako fyzická osoba
- nepodnikateľ. Z obsahu zmluvy o úvere nevyplýva, že by malo ísť o podnikateľský úver alebo úver
poskytnutý za účelom povolania. Z obsahu listín a dokumentov nevyplýva, aké povolanie mala povinná
vykonávať a za akým účelom teda úver potrebuje. Samotné zaškrtnutie políčka v zmluve, že úver
bol poskytnutý za účelom výkonu povolania pre ustálenie záveru, že išlo o nespotrebiteľský právny

vzťah, nepostačuje. Pokiaľ oprávnený pri poskytnutí úveru túto informáciu od povinnej požadoval, mal si
dostatočne overiť, aké povolanie povinná v tom čase vykonávala. V prípade, ak malo ísť o bezúčelový
úver pre výkon povolania, mala byť táto skutočnosť riadne uvedená v príslušnej zmluve.

18. Dôvody použitia úveru na výkon zamestnania sú všeobecne značne obmedzené. Z charakteru

výkonu zamestnania je okruh dôvodov, pre ktoré si dlžník berie úver na výkon zamestnania zjavne
zúžený. Nie je povinnosťou zamestnanca, aby si za účelom plnenia pracovných povinností bral
úver alebo pôžičku, pretože všetky jeho zamestnanecké materiálne potreby uspokojuje z povahy
pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ. V zmluve o úvere dôvody použitia úveru na zamestnanie nie
sú bližšie rozvedené. Naopak, sú tam dané len možnosti pre zaškrtnutie, na aký účel sa úver poskytuje

(zamestnanie, povolanie, podnikanie, iný účel). To celkovo vyvoláva dojem, že dôvody poskytnutia úveru
sú uvedené zo strany veriteľa (oprávneného) len účelovo, aby sa prípadne vyhol aplikácii kogentných
ustanovení právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.

19. Oprávnený uvádza, že ako poskytovateľ úveru neskúma, či poskytnuté peňažné prostriedky

skutočne boli použité na deklarovaný účel, pretože je to pre neho nepodstatná informácia. V danom
prípade tak na jednej strane vyžaduje uvedenie využitia úveru a na strane druhej ho neskúma. Potom
je bez akéhokoľvek hospodárskeho účelu (kauzy), aby tento údaj od povinnej v zmluve vyžadoval, ak
v skutočnosti nie je jeho zámerom poskytnúť povinnej úver na uvedený výkon zamestnania. V takom
prípade ide o úver bezúčelový, na ktorý sa vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch. Z postoja

oprávneného vyplýva, že ide o snahu veriteľa účelovo vylúčiť aplikáciu zákona o spotrebiteľských
úveroch s poukazom na ustanovenie § 2 písm. a) tohto zákona v rozhodnom znení. Takýto postup
oprávneného potiera účel zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má chrániť spotrebiteľa pri
poskytovaní úverov od podnikateľov. Ustanovenie zmluvy o úvere týkajúce sa účelu použitia úveru tak
nemá pre oprávneného materiálny význam. Vzbudzuje to naopak dojem, že účelom vyššie uvedeného

ustanovenia je len snaha vyhnúť sa aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušných
spotrebiteľských ustanovení v OZ. To predstavuje podľa názoru odvolacieho súdu konanie v rozpore s
dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ), porušenie princípu ochrany spotrebiteľa. Z toho dôvodu vyššie uvedené
konanie oprávneného ochranu nepožíva. Vytvára totiž pochybnosti o hospodárskej kauze poskytnutéhoplnenia (§ 495 OZ), teda, že skutočným dôvodom zo strany oprávneného bolo poskytnutie úveru pre
dlžníka za účelom jeho povolania, a nie bez vymedzeného účelu.

20. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach platí výklad, ktorý je spotrebiteľa priaznivejší, čo spôsobuje,
že na zmluvu o úvere je potrebné aplikovať príslušné spotrebiteľské právne normy. Na doplnenie
odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. I ÚS 243/07, podľa
ktorého: „Ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé
vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala.“

21. Ďalšie pochybnosti o tom, že išlo o obchodno-právny vzťah zakladá aj vyhlásenie zmluvných strán
vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, kde v bode 16 je uvedené, že zmluvné strany sa
dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom, teda zmluvné strany dohodli pre daný prípad tzv. fakultatívny obchod.
Ak by skutočne išlo o oprávneným tvrdený obchodno-právny vzťah, zmluva o úvere sa riadi § 261

ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka (absolútny obchod). Vzhľadom na to nebol daný dôvod pre
vyhlásenie zmluvných strán podľa § 262 Obchodného zákonníka, ktoré sa aplikuje na prípady, keď si
zmluvné strany chcú, bez ohľadu na povahu právneho vzťahu, zvoliť režim obchodného práva. Celkové
okolnosti charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a spornosť o tom, o aký vzťah sa
jedná, je potrebné vykladať spôsobom, ktorý je v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ). Oprávnený

nepredložil také dôkazy, ktoré by svedčili s istotou o tom, že ide o obchodno-právny vzťah. Z obsahu
zmluvného dojednania, ako aj zabezpečenia splnenia dlhu blankozmenkou vyplýva, že oprávnený
vystupoval voči povinnej v zmluvnom vzťahu nadradene, v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútil
povinnej obsah zmluvy, pretože inak by jej úver neposkytol. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí
byť preukázaný bezpečne, t.j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na

preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Uvedené svedčí o potrebe
aplikácie príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa.

22. Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou tak je spotrebiteľským právnym vzťahom, v zmysle § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré

sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný
vzťah upravený (§ 52 ods. 2 OZ a § 54 ods. 1,2 OZ). Súdny dvor EU v rozhodnutí vo veci C-76/2010
zo dňa 16.11.2010 uviedol, že vnútroštátny súd je povinný aj vo fáze výkonu rozhodnutia aj bez návrhu
posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere so spotrebiteľom.

23. Odvolací súd po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy dospel k záveru, že uzavretá rozhodcovská
zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (povinnej). Uvedená rozhodcovská zmluva mala rovnako ako zmluva o úvere formulárový
charakter. Spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej spotrebiteľskej zmluvy ovplyvniť, bola
podpísaná v rovnaký deň ako zmluva o úvere a povinný ako spotrebiteľ nebol poučený o tom, že

uzavretie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere. Zároveň povinný
nemal možnosť od rozhodcovskej zmluvy jednostranne odstúpiť, keďže sa rozhodcovská zmluva mohla
meniť a rušiť výlučne len dohodou zmluvných strán s úradne overenými podpismi. Spornosť o vyvážení
nerovnomerného právneho vzťahu je daná priamym určením rozhodcovského súdu v predtlačenej
rozhodcovskejzmluve.Jezjavné,žetenbolvybratýveriteľom(oprávneným),ktorýrozhodcovskúzmluvu

spotrebiteľovi vypracovanú predložil. Spotrebiteľ si nemohol v zmysle zmluvnej autonómie vybrať alebo
navrhnúť iný rozhodcovský súd, ktorý by prípadný spor zo zmluvy o úvere prejednal a rozhodol.

24. Pokiaľ bol spotrebiteľ oprávnený obrátiť sa v prípade sporu na všeobecný súd, odvolací súd uvádza,
že oprávnený ako veriteľ podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovskom súde zmaril naplnenie

článku 2 ods. 2 rozhodcovskej zmluvy. V zmysle rovnakého ustanovenia rozhodcovskej zmluvy je totiž
uvedené, že vyššie uvedené sa neuplatní, ak bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. Po podaní
žaloby na rozhodcovský súd už spotrebiteľ/dlžník nemal možnosť obrátiť sa so svojim prípadným
nárokom na všeobecný súd, čím fakticky a právne došlo k zmareniu možnosti podať návrh na začatie
konania pred nezávislým a nestranným všeobecným súdom garantovaným článkom 46 ods. 1 Ústavy

SR. Takto formulovaná a uzavretá rozhodcovská zmluva preto jasne spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a núti spotrebiteľa, aby spory riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, obdobne ako v ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o úvere.25. V predmetnej veci tvorí neprijateľnú zmluvnú podmienku rozhodcovská zmluva, nie rozhodcovská
doložka tak, ako je to upravená v § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy o úvere. Rozdiel medzi rozhodcovskou zmluvou a rozhodcovskou doložkou je v tom, že v
prípade rozhodcovskej doložky je rozhodcovská zmluva súčasťou inej zmluvy, v tomto prípade by to
bolo súčasťou zmluvy o úvere, t. j. rozhodcovská zmluva je len technicky vložená do inej (hlavnej)
zmluvy. Ide o inú formu rozhodcovskej zmluvy. Podstata a účel rozhodcovskej zmluvy alebo doložky
je v oboch prípadoch rovnaký. V ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) OZ je výslovne upravená ako

neprijateľná podmienka, len rozhodcovská doložka, čo ale neznamená, že rozhodcovská zmluva
nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V tej súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že
výpočet neprijateľných zmluvných podmienok v § 53 ods. 4 OZ nie je taxatívny. Za neprijateľnú zmluvnú
podmienku je možné považovať každé ustanovenie zmluvy, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Z toho vyplýva,
že súd môže ustáliť neprijateľnú zmluvnú podmienku aj vtedy, ak nie je výslovne vymenovaná v

demonštratívnom výpočte neprijateľných podmienok v § 53 ods. 4 OZ a spĺňa podmienky podľa § 53
ods. 1 OZ. Vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolací súd má za to, že predmetná rozhodcovská
zmluva tvorí neprijateľnú zmluvnú podmienku, a je preto podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.

26. Neplatná rozhodcovská zmluva nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať

a rozhodnúť. Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom bez právomoci má charakter
"rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paktu. Rozhodnutie súdu o nevykonateľnosti
oprávneným predloženého exekučného titulu znamená, že nie je ďalej sa potrebné zaoberať prípadnými
hmotno-právnymi dôvodmi predmetného právneho vzťahu, akým je neprípustnosť použitia zmenky v
spotrebiteľských právnych vzťahoch. Napriek tomu odvolací súd poukazuje na správny záver súdu prvej

inštancie,ktorýsazaoberalajsneprijateľnosťoudohodyovyplnenízmenkyspoukazomnaneprimeraný
zmenkový úrok.

27. Vo vzťahu k námietkam oprávneného odvolací súd ešte uvádza, že oprávnený netvrdil a nepredložil
žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili záver súdu o tom, že išlo o spotrebiteľský právny vzťah, a že

rozhodcovská zmluva bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

28. Procesná nečinnosť odvolateľa bola dôvodom, pre ktorý odvolací súd nevyhodnotil námietky
odvolateľa ako relevantné. Pokiaľ odvolateľ namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k právnym
dôvodom,naktorýchsúdzaložilsvojerozhodnutie,čímmalodôjsťkporušeniujehoprávanaprejednanie

veci, nemá táto námietka odvolateľa právne opodstatnenie. Oprávnený mal možnosť vyjadriť sa ku
všetkým vo veci rozhodujúcim otázkam podaním odvolania, čo aj využil. Aj podľa konštantnej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva nedostatok pri uplatňovaní niektorých záruk spravodlivého súdneho
konania, napr. na súde prvého stupňa, môže byť korigovaný konaním na druhostupňovom súde (Le
Compte, Van Leuven a De Meyere v. Belgicko zo dňa 23. júna 1981, Adolf v. Rakúsko zo dňa 26.

marca 1982, Feldbrugge v. Holandsko zo dňa 29. mája 1986; porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 1/2013 zo 16. januára 2013).

29. Záverom tak odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď exekúciu
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil, pretože zistil existenciu neprijateľnej zmluvnej

podmienky, a to v podobe neplatnej rozhodcovskej zmluvy.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)