Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. január 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/290/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714212954
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6714212954.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek

senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Andrej Kováč,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Lieskovec, Na Barinách 2701/6, právne zastúpeného JUDr. Alenou
Babišovou, advokátkou, so sídlom AK Banská Bystrica, Pestovateľská 18, proti žalovanej: Anna
Mlynáriková, nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Zvolen, M. Bela 2393/1, právne zastúpenej JUDr. Jiřím
Machalom, advokátom, so sídlom AK Zvolen, Tulská 35, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/141/2014-216 zo dňa 13. 03. 2017,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“)
rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol. Zároveň rozhodol, že súd priznáva žalovanej nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanej
určenia, že pozemok parc. č. KN C 51/4 o výmere 1 147 m2, kat. úz. Lieskovec, obec Lieskovec, okres
Zvolen, vedený na LV č. XXX patrí do dedičstva po neb. Jánovi Kováčovi, zomr. dňa XX. XX. XXXX v
podiele 1. Dňa 17. 08. 2015 bolo súdu doručené procesné podanie žalobcu, ktorým upravil svoj petit,
kde v novom obsahovom znení sa domáhal určenia, že pozemok parc. č. E KN XX/X o výmere XXX m2,
zapísaný na LV č. XXX, pre kat. úz. G. a pozemok parc. č. C KN č. XX o výmere X XXX m2, zapísaný

na LV č. XXX pre kat. úz. G., patrí do dedičstva po neb. Jánovi Kováčovi, zomr. dňa XX. XX. XXXX
v podiele 1.

3. Prvostupňový súd konštatoval, že žalobca požiadal Okresný úrad Zvolen - katastrálny odbor listom zo
dňa 26. 03. 2014 o zidentifikovanie, resp. o prešetrenie údajov v katastri nehnuteľností. Podľa vyjadrenia
tohto úradu zo dňa 26. 05. 2014 parcela PK č. XX/b lúka o výmere XXXX m2 bola pôvodne zapísaná
v PK vložke 819 a neskôr bol jej zápis prenesený do pozemnoknižnej vložky č. XXXX ako parcela PK

č. XX/b lúka o výmere XXXX m2. V časti B. vlastníctvo boli evidovaní Anna Trnka, rod. Šouc v podiele
1-ici a Ján Kováč/manž. Zuzana Vrtielka/v podiele 1-ici. Šetrením katastrálneho odboru bolo zistené, že
citovaná parcela bola zapísaná na LV č. XXX ako parcela registra C KN č. XX/X, trvalé trávne porasty s
výmerou 1147 m2 na základe komplexného zakladania EN (evidencie nehnuteľností) - 64/89. V titulochnadobudnutia je na základe komplexnej údržby EN uvedená PK vložka č. XXX . Tento úrad konštatoval,
že parcela C KN XX/X bola prevedená do LV č. XXX omylom. Následne uviedol, že parcela M. XX/
X bola ďalej predmetom osvedčenia N XXX/XXXX, O zo dňa XX. XX. 2012 - 63/12, osvedčenia o

dedičstve 33D 55/12 zo dňa 23. 08. 2012 - 169/12 a osvedčenia N 11/2013, Nz XXX/XXXX zo dňa 10.
01. 2013 - 17/13. Týmito listinami nadobudla parcelu žalovaná. Vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosť bola
predmetom ďalšieho právneho úkonu, Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor v zmysle katastrálneho
zákona nemohol odstrániť chybné údaje katastra, ak právny vzťah k nehnuteľnosti bol dotknutý zmenou,
t. j. novou právnou listinou. Na základe vyššie uvedených právnych listín bol pozemok parc. č. M. XX/

X v celosti prevedený na žalovanú.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie na základe verbálnych prednesov právnych
zástupcov sporových strán, prednesov žalobcu, žalovanej, na základe predložených listinných dôkazov:
notárskej zápisnice NZ XX/XX zo dňa 10. júla 1954, uznesenia č. d. 535/54, výpis z PK vložky prot.
121 pre obec Lieskovec, prot. XXXX pre obec Lieskovec, úmrtného listu Jána Kováča, rod. Kováča,

nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, osvedčenia o dedičstve XXDXXX/XXXX zo dňa 17. 12. 2012,
výpisu z LV č. XXX pre obec a kat. úz. Lieskovec, úradného listu Okresného úradu Zvolen kat. odboru
zo dňa 26. 05. 2014, výpisu z LV č. 535 pre obec a kat. úz. Lieskovec, snímky katastrálnej mapy,
písomných procesných vyjadrení sporových strán, čiastočného výpisu z LV č. XXX pre obec a kat. úz.
Lieskovec, notárskej zápisnice O O zo dňa 27. januára 1975, výpisu z LV č. 177 pre obec a kat. úz.

Lieskovec, kópie katastrálnej mapy s grafickou identifikáciou zo dňa 28. 05. XXXX M identifikácie parciel
zo dňa 28. 05. 2015, výpisu z LV č. 926 pre obec a kat. úz. Lieskovec, výsluchom svedkov U. U., P.
Z., C.. U. G., C.. L. U., D. U., U. H., L. M., C.. U. X., R. X., L. G., L. G., C.. L. M., P.. C.. M. M., R.
Slukovej, výsluchom povereného pracovníka Okresného úradu Zvolen, odboru katastra L. U., ako aj
ďalších listinných a ostatných dôkazov.

5. Prvostupňový súd vec správne posúdil podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), §
129 ods. 1 OZ, § 129 ods. 2 OZ, § 132 ods. 1 OZ, § 134 ods. 1 OZ, § 134 ods. 3 OZ, § 134 ods. 4 OZ.

6. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

a nepreukázal ním tvrdené právne skutočnosti, ktoré by svedčili o právnom titule jeho nadobudnutia
vlastníckeho práva k spornej parcele. V rámci vykonaného dokazovania, kedy súd vypočul viacerých
svedkov (či už zo strany žalobcu, alebo žalovanej), každá skupina svedkov tvrdila skutočnosti
preukazujúce práve tvrdenia, či už žalobcu, alebo žalovanej. Z obsahu dokazovania mal prvostupňový
súd zrejmé, že právna zástupkyňa žalobcu, ako aj žalobca sám pri odvolávaní sa na dotknuté listinné

dôkazyodpočiatkutvrdili,žežalobca,čijehoprávnypredchodcaužívalparc.č.M.XX/X,tvrdilže tátotak
ním, ako aj jeho právnym predchodcom bola nerušene užívaná a to až do roku 2013. Uvedené vyplýva
z obsahu odôvodnenia podanej žaloby pri pôvodne navrhovanom žalobnom petite. Sám žalobca vo
svojej výpovedi potvrdil, že skutočne spornou nehnuteľnosťou je parcela M. XX/X, o ktorú sa starali od
nepamäti už jeho starí rodičia, jeho rodičia a to až do roku 2013. K žalobe v rámci listinných dôkazov

žalobca predložil aj snímku z pozemkovej mapy, z ktorej vyplynulo, že pozemok M. XX/X, o ktorom
žalobca tvrdil, že ho nerušene či už on alebo jeho právni predchodcovia užívali až do roku 2013, je
pozemkom, ktorý pri pohľade smerom od domu k potoku je pozemkom, ktorý leží vľavo, zatiaľ čo
vpravo sa nachádzala parc. č. M. XX. Až po doručení vyjadrenia žalovanej spolu s listinnými dôkazmi
(správou Okresného úradu - katastrálneho odboru Zvolen), právna zástupkyňa žalobcu, ako aj žalobca

sám zmenili svoje tvrdenia a následne už počas celého dokazovania uvádzali, že žalobca a jeho právni
predchodcovia užívali pozemok, ktorý sa nachádza vpravo a teda nie ako pôvodne tvrdili naľavo v smere
pohľadu od domu žalobcu k potoku. Pokiaľ pôvodne žalobca tvrdil, že on a jeho právni predchodcovia
užívali pozemok M. XX/X, žalovaná nikdy nepopierala toto tvrdenie a naopak vždy dávala za pravdu
žalobcovi, že áno, skutočne túto parcelu užíval, resp. užívali jeho právni predchodcovia. Na dôvažok

už v roku 2010 a to v prebiehajúcom konaní Okresného súdu Zvolen pod sp. zn. 13C/59/2010 už
žalovaná tvrdila, že parcela č. M. XX jej vlastnícky patrí, pričom žalobca v tomto spore proti jej tvrdeniu
nemal žiadne námietky a žiadnym spôsobom nespochybňoval jej tvrdenie o vlastníctve k tejto parcele.
Až následne, keď žalovaná zdôvodnila, že PK parc. č. XXb bola v časti predmetom zámeny, ktorým
bolo ukončené konanie 13C/59/2010 a časť PK parc. č. XX (predtým číselné označenie XX/X), ktorá

bola od roku 1975 napísaná na meno žalovanej - až odvtedy začal žalobca tvrdiť, že on aj jeho právni
predchodcovia užívali dotknutú parcelu M. XX. Bola v celosti ešte za stavu zápisu ako EN parc. č. XX/
X, resp. pozemnoknižná parc. č. XXb užívaná právnym predchodcom žalovanej, žalovaná mala za to,
že zrejme v minulosti došlo medzi právnymi predchodcami oboch sporových strán k faktickej výmenepodielu a PK parc. č. XXb s podielom na iných nehnuteľnostiach. Už dňa 02. 02. 2015 v písomnom
podaní žalovaná vzniesla námietku vydržania tohto spoluvlastníckeho podielu a to tej časti, o ktorej
žalobcatvrdí,žemápatriť dodedičstva poneb.JánoviM..Prvostupňovýsúdkonštatoval,žejepravdou,

že právnym predpokladom titulu vydržania je oprávnená držba, nepretržitosť tejto držby počas zákonom
určenejlehoty.Vprípadenehnuteľnostíje tátolehota10-ročná.Oprávnenádržbavšakvždypredpokladá
dobromyseľnosť držiteľa v tom, že vec ktorú užíva je vecou ktorá mu vlastnícky aj patrí a užíva ju aj
reálne ako vlastnú. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že v roku 1975 bola spísaná darovacia zmluva,
na základe ktorej PK parc. č. XX nadobudla žalovaná do svojho výlučného vlastníctva. Podmienka

registrácie zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti bola splnená vzhľadom k tomu, že darovacia
zmluva bola spísaná notárom na Štátnom notárske vo Zvolene a následne registrovaná. Vzhľadom
k tomuto, kedy bol vydaný list vlastníctva so zápisom vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti v
prospech žalovanej, táto skutočne nemala dôvod nebyť v dobrej viere, že jej vlastnícke právo k parc. č.
53 náleží, kde pre takéto prípady je už aj ustálená judikatúra súdov: „V prípade že držiteľ vychádza z
toho, že ním vykonávané právo mu náleží a toto opiera o presvedčenie o výpis z katastra nehnuteľností,

prípadne z inej pozemkovej evidencii, ktorá má povahu verejnej listiny, je objektívne ohľadom existencie
zapísaného práva v dobrej viere....“ Prvostupňový súd uzavrel, že to že žalovaná bola v dobrej viere, že
je vlastníčkou aj sporového pozemku svedčí listinný dôkaz a to potvrdenie miestneho úradu o platení
dane z pozemku za obdobie 10 rokov spätne (vzhľadom na zákon o archivácii spisov, žalovanej sa
od obecného úradu nepodarilo získať ďalšie zápisy svedčiace o zaplatenej dane z nehnuteľnosti za

sporný pozemok). K tomuto listinnému dôkazu sa nakoniec pridali aj výpovede svedkov U., C.. U., G.,
X. a ďalších. Právny zástupca žalovanej poukázal aj na ďalší podporný dôkaz a to existenciu zápisu v
evidencii nehnuteľnosti z roku 1983, kde na evidenčnom liste je vedená ako užívateľka pozemku č. XX
práve žalovaná a právny predchodca žalobcu bol vedený ako užívateľ pozemku č. XX/X.

7. S ohľadom na uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenie mal prvostupňový súd za to, že
naopak žalovaná v konaní preukázala, že v minulosti užívala sporný pozemok ako vlastný v domnení,
že jej aj vlastnícky patrí a to jednak výpoveďou jej manžela, detí a blízkych rodinných príslušníkov,
či ich priateľov. Súd prvej inštancie uviedol, že pretože svedecké výpovede niektorých svedkov boli
rozporuplné,kedynapríkladsvedokZ.napojednávaníuviedol,že savzadunachádzaviacšvíkovvšírke

2, 3, 5 - metrových, je mu ťažko špecifikovať hraničné čiary, pričom sám si tieto skutočnosti nevšímal
vzhľadom k tomu, že mal iné starosti a ani ho to veľmi nezaujímalo. Nevedel sa presne na položené
otázky rozpamätať - na ohliadke miesta samého kde bol opätovne prítomný, už dokázal presne určiť
ktoré miesto bolo kosené, označil parcelu M. XX. Rovnako aj otec žalobu pôvodne uvádzal vo svojej
výpovedi, že pravá časť pozemku nebola nikdy oraná, ale sa vždy len kosila, pričom na mieste samom

bolo možné aj s bežným pohľadom skonštatovať, že ten pozemok, ktorý mal byť v minulosti len kosený,
bol zvlnený v tvare veľmi pripomínajúcom stopy orby.

8. Po vyhodnotení všetkých dôkazov osobitne ako aj vo svojej vzájomnej súvislosti, súd prvej inštancie
žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že

v spore úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Domáhal sa zmeny
odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a to tak, aby jeho žalobe bolo v celom rozsahu
vyhovené a bola mu priznaná náhrada trov konania.

10. Žalobca v podanom odvolaní znova opísal svoj postup pri podaní žaloby a vysvetlil opätovne
dôvody, pre ktoré sa domáhal pôvodne určenia, že do dedičstva po L. M. patrí parc. č. XX/X a uviedol,
že bol uvedený do omylu postupom Okresného úradu vo Zvolene, katastrálny odbor. Uviedol tiež,
že nakoľko parc. č. E KN č. XX/X s výmerou XXX m2, bola predmetom vysporiadania strán v inom

konaní ukončenom uznesením Okresného úsud Zvolen č. k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 07. 11. 2013,
schválením súdneho zmieru, zobral žalobca v tejto časti žalobu späť a navrhol, aby súd určil, že do
dedičstva po neb. L. M. patrí v 1-ici len pozemok parc. č. C KN XX zapísaný na LV č. XXX, k. ú. G..
K predmetnej darovacej zmluve uviedol, že darovacia zmluva je sčasti, pokiaľ ide o neoprávnený prevod
v 1 dotknutého pozemku na žalovanú, absolútne neplatným právnym úkonom. Z uvedeného dôvodu mal

súd prvej inštancie prejudiciálne riešiť otázku neplatnosti notárskej zápisnice, o čo žiadal žalobca na
pojednávaní. Žalobca vyjadril názor, že niet právneho úkonu, ak chýba vôľa, alebo keď vôľa konajúceho
bola nahradená vôľou iného subjektu. Nikto nemôže na druhého previesť viac práv, ako ich má sám.
Žalobca v podanom odvolaní tiež spochybnil výpovede svedkov navrhnutých zo strany žalovanej. Všetcitíto svedkovia okrem dvoch, a to Jany Langošovej kamarátky Jany Laluhovej a Anny Slukovej boli v
blízkom príbuzenskom vzťahu k žalovanej. Vypovedali úplne rovnako s tým, že im nikdy nikto z rodiny
žalobcu nebránil užívať dotknutú parcelu. Viacerí svedkovia navrhnutí žalobcom však boli nestrannými

osobami, dlhodobo žijúcimi v susedstve žalobcu, ktorí boli znalí pomerov a dosvedčili, že dotknutú
parcelu užíval žalobca. Súd prvej inštancie vykonal ohliadku na mieste samom a vypočul svedkov.
Svedok Miroslav Uhliar ukázal, že pozemok, ktorý je predmetom sporu, kosila rodina žalobcu, svedkyňa
Mária Kubíniová uviedla, že pozemok, ktorý je premetom sporu, v minulosti obrábal starý pán Kováč,
resp. starý otec žalobcu. Žalovaná v rámci konfrontácii ukázala, ktorý pozemok užívala ich rodina.

Tvrdila, že sa jednalo o pozemok, ktorý je predmetom sporu a že susediaci pozemok parc. č. KN C XX/X
užívala vždy rodina žalobcu. Žalobca sa preto nemôže stotožniť s vyhodnotením dôkazov súdom prvej
inštancie. Má za to, že z výpovedí nestranných svedkov vyplynulo, že parcelu č. KN C XX užívala rodina
žalobcu a preto sa dôvodne žalobca domáha, aby súd určil, že 1 ideálneho podielu predmetnej parcely
patrí do dedičstva po neb. L. M.. V rámci prebiehajúceho konania žalobca poukazoval na to, že parcela
KN C XX/X zapísaná na LV č. XXX, k. ú. G. je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, ktorá ju nadobudla

osvedčeniami N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX z XX. XX. XXXX a N XX/XXXX, Nz XXX/XXXX z XX. XX.
XXXX. Je paradoxné, ako mohla žalovaná osvedčiť svoje vlastníctvo k predmetnému pozemku resp.
ho vydržať, keď po celú dobu vykonaného dokazovania ako i na ohliadke tvrdila, že uvedený pozemok
užívala rodina žalobcu a nie ona. Uvedeným sama žalovaná nepriamo potvrdila, že jej rodina užívala
pozemok parc. č. KN C XX/X a nie pozemok parc. č. KN C XX, ktorý v 1 ideálneho podielu nadobudla

čiastočne neplatným právnym úkonom. užívali jeho právni predchodcovia. X. uvedeného tvrdenia, ktoré
by malo preukázať, že parc. č. KN C XX/X užívala rodina Kováčových, žalobca považuje za vážne
pochybenie na úsudku súdu. Zdôvodnenie súdu, že sám žalobca potvrdil, že o parc. č. KN C XX/X sa
starali od nepamäti jeho starí rodičia, jeho rodičia, a to až do roku 2013 nie je na mieste, nakoľko lak
žalobca vychádzal len z mylných údajov katastra, ktorý po prešetrení stavu veci preukázal, že parcela

KN C XX, ktorá je predmetom sporu bola jednoznačne v 1 v podielovom spoluvlastníctve starého otca
žalobcu s rodinou žalovanej Annou Trnkovou. Tvrdenie žalovanej, že zrejme v minulosti došlo medzi
právnymi predchodcami oboch sporových strán k faktickej výmene podielu a PK parc. č. XX/b s podielom
na iných nehnuteľnostiach sa nezakladá na pravde a žalobca ho považuje za vykonštruované. Až
šetrením a opravou Okresného úradu Zvolen, katastrálneho odboru, bolo preukázané, že pôvodná

PKN parc. č. XX/b je identická so spornou parcelou KN C č. XX a nie parcelou č. KN C XX/X. Žalobca
má za to, že predpoklady vydržania vlastníctva pozemku parc. č KN C XX zo strany žalovanej neboli
naplnené, nakoľko nebola preukázaná dobromyseľnosť žalovanej z dôvodu, že niet titulu svedčiaceho
o tom, že žalovaná spornú nehnuteľnosť nadobudla v celosti. Žalobca opätovne poukázal na významnú
skutočnosť, a to nadobudnutie vlastníctva žalovanej k parc. č. KN C XX/X osvedčeniami uvedenými

skôr. Pokiaľ žalovaná, ako tvrdí užívala parc. č. KN C 53, nemohla nadobudnúť vlastníctvo k susediacej
parcele č. KN C 51/4. ktorej je však vlastníčkou v celosti, a to postupne od roku 2012 a roku 2013 titulom
vydržania.

11. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

12. Vo vyjadrení poukázala na to, že na tvrdení, že pozemok, ktorý má patriť do dedičstva po
Jánovi Kováčovi, je pozemok KN C parc. č. XX/X (žalovaná mala zrejme na mysli parc. č. XX/X -
poznámka odvolacieho súdu) žalobca zotrval aj po tom, čo mal k dispozícii jej vyjadrenie, v ktorom

bolo spochybnené jeho tvrdenie, že pôvodná PK parcela č. XX/b je v súčasnosti KN C parc. č. XX/
X (správne zrejme parcela XX/X), keď žalovaná tvrdila, že v skutočnosti ide o parc. č. XX. Žalobca
aj sám uvádzal, že o uvedený pozemok KN C č. XX/X (správne parc. č. 51/4) sa starali už jeho starí
rodičia „fakticky od momentu ako som ja vnímal tieto skutočnosti, až teda do obdobia 2012 - 2013“.
Súčasťou žalobného návrhu bola aj snímka z pozemnoknižnej mapy, z ktorej vyplýva, že KN C parc.

č. XX/X označená pozemková parcela, ktorá pri pohľade od domu na KN C parc. č. XX a hraničiaca s
pozemkom KN C č. XX/X žalobcu smerom na juh (k potoku), ktorý tvorí južnú hranicu pozemkov KN
C parc. č. XX a XX/X (správne zrejme XX/X) leží napravo, zatiaľ čo KN C parc. č. XX leží vľavo. Na
uvedenej snímke z pozemkovej mapy leží KN C parc. č. XX vpravo a KN C parc. č. XX/X vpravo
(správne zrejme parc. č. XX/X). V čase podania žaloby, teda žalobca musel mať vedomosť, že pozemok,

o ktorom tvrdil, že bol užívaný jeho starými rodičmi až do roku 2012 - 2013 KN C parc. č. XX/X je
pozemkom nachádzajúcim sa pri pohľade od jeho domu vľavo a túto skutočnosť tvrdil až do momentu,
keď bolo nepochybne preukázané, že pôvodný pozemok PK N parc. č. XX/b nie je pozemok KN C č.
XX/X (správne zrejme pozemok parc. KN C parc. č. XX/X), ale pozemok KN C parc. č. XX, ktorý savšak nachádza v priestore pri pohľade z domu žalobcu smerom južným (k potoku) vpravo. Žalovaná
má za to, že je krajne nepravdepodobné, že by osoba v postavení žalobcu, ktorá tvrdí, že „prakticky od
momentu ako som ja vnímal tieto skutočnosti“ vie, kde (v tomto prípade na ktorej strane pri pohľade či

už od domu žalobcu alebo pri pohľade na snímku z pozemkovej mapy) sa nachádza pozemok, ktorý
je ňou resp. s ňou spoločne žijúcou rodinou dlhodobo užívaný, určila, že užívala konkrétny (polohou
určený) pozemok a neskôr tvrdila, že tento pozemok vlastne neužívala, ale užívala iný pozemok, a to
susedný. V tejto súvislosti žalovaná zdôraznila, že v prípade pozemku KN C parc. č. XX/X (správne
zrejme XX/X) ako aj pozemku KN C parc. č. XX ide o pozemky, ktoré sa nachádzajú hneď za domom

a pozemkom, ktorý žalobca užíva od narodenia, teda nemohol nevedieť, ktorý pozemok je jeho rodinou
užívaný. Žalovaná pritom nikdy nepopierala, že žalobca (jeho právny predchodcovia, resp. otec) užívali
(kosili) pozemok KN C parc. Č. XX/X (správne zrejme parc. č. XX/X). Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta
skutočnosť, že v prípade svedkov potvrdzujúcich tvrdenia žalovanej, že KN C parc. č. 53 užívala s
rodinou prevažne k pestovaniu zemiakov, ide o osoby (okrem svedkýň Langošovej a Slukovej) v blízkom
príbuzenskom vzťahu k osobe žalovanej, k tomu žalovaná uvádza, že kto iný než osoby príbuzné (deti,

zaťovia), alebo priatelia, by sa mali podieľať na obrábaní pozemku a pomáhať tak pri jeho užívaní, a
teda aj mať vedomosť o jeho užívaní a polohe. Naopak pokiaľ ide o svedkov navrhnutých žalobcom,
ich výpovede boli, ako správne konštatoval prvostupňový súd, rozporuplné (svedok Trizna, svedok Ján
Kováč), aj v prípade svedkyne Márie Kubíniovej, ktorá napokon na ohliadke aj uviedla, že zo strany
rodiny žalovanej (matky jej manžela) bol užívaný pozemok KN C parc. č. XX, hoci v priebehu celého

konania dávala najavo, že je voči žalovanej zaujatá z dôvodov, ktoré uviedla v podaní zo dňa 22. 04.
2016 založenom súdnom spise na čl. 145. Žalovaná, v súvislosti so svedeckými výpoveďami svedkov
navrhnutých žalobcom, poukázala na skutočnosť, že tieto boli zaujaté a o ich zaujatosti svedči fakt, že
napriek tomu, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná (najprv jej otec a po roku 1975 s ňou najmä
jej manžel) užívala pozemok KN C parc. č. XX, žiaden z týchto svedkov si vlastne nepamätal, že by zo

strany žalovanej resp. jej rodinných príslušníkov, bol vôbec nejaký pozemok v tej lokalite užívaný, a to
napriek tomu, že ohliadkou bolo preukázané, že aj v čase ohliadky, ktorá sa konala cca 4 roky potom,
čo zo strany žalovanej bol pozemok KN C parc. č. XX naposledy použitý na výsadbu zemiakov, boli na
pozemku KNC parc. č. XX zreteľné stopy po orbe resp. vyorávaní zemiakov príslušným mechanizmom.
Žalovaná má za to, že v tejto časti ich výpovedí išlo o účelovú stratu pamäti, nakoľko, keďže všetci

svedkovia žalovanej potvrdili, že pokiaľ sa podieľali na prácach v súvislosti s užívaním pozemku, a
to bolo, ako vyplýva z ich výpovedí, v rôznych obdobiach, nik ich na skutočnosť, že užívajú celkom
alebo sčasti pozemok cudzí neupozornil. Žalovaná má za to, že súd správne vyhodnotil skutočnosť, že
žalovaná, pokiaľ ide o užívanie pozemku tento užívala dobromyseľne v dobrej viere, že jej patrí v celosti,
atoodroku1975,tedatotoužívanietrvalodlhšienežbolazákonompožadovanádoba,atedapodmienky

vydržania spoluvlastníckeho podielu vo výške 1, o ktorom žalobca tvrdí, že by mal patriť do dedičstva
po jeho starom otcovi, splnila. K tvrdeniu žalobcu, v ktorom poukazuje na skutočnosť, že hoci žalovaná
tvrdí, že pozemkom KN C parc. č. XX/X (správne zrejme pozemok XX/X) užíval žalobca (jeho právni
predchodcovia), sama si nechala osvedčiť jeho vydržanie na základe jeho užívania, žalovaná uviedla,
že v roku 2012 sa s podielovými spoluvlastníkmi pozemku KN C parc. č. XX/X (správne zrejme XX/X) a

KN C parc. č. XX/X dohodla na výmene jej patriaceho spoluvlastníckeho podielu na KN C parc. č. XX za
ich spoluvlastnícke podiely na KN C parc. č. XX/X a parc. č. XX/X (správne zrejme XX/X). Na notárskom
úrade, na ktorý sa obrátili, im bola navrhnutá možnosť vec vyriešiť spôsobom, že žalovanej bude
osvedčené vydržanie spoluvlastníckeho podielu vo výške 3/4-ín v pomere k celku pozemku parc. č. XX/X
a parc. č. XX/X (správne zrejme XX/X) s tým, že rovnakým spôsobom, budú v prospech spoluvlastníkov

týchto pozemkov, teda osvedčením vydržania nadobudnú títo vlastníci žalovanej spoluvlastnícky podiel
na KN C parc. č. XX. Žalovaná teda fakticky pozemok KN C parc. č. XX/X neužívala a užívať ho začala
až po osvedčení vydržaním. Aj z tohto dôvodu od počiatku uvádzala, že parc. č. XX/X (správne zrejme
XX/X) užíval žalobca (jeho právni predchodcovia).

13. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 CSP, preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, len v rozsahu
odvolania žalobcu podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce
konaniespolusnapadnutýmrozsudkomsúduprvejinštancieauvádza,žesavplnomrozsahustotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne nedôvodnosti žaloby žalobcu. V tomto
smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP

na tieto v celom rozsahu poukazuje.

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací
súd uvádza, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne
posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 CSP; § 380

CSP) pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvádzanými v odvolaní a procesným
postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku, z hľadiska, či nedošlo
k vadám, ktoré by sa týkali procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).

18. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Žalobca žiadnym spôsobom argumentmi uvádzanými v odvolaní

nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

19. Žalobca svoje odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že zo strany žalovanej nie sú splnené podmienky
vydržania, pričom poukazuje na to, že predmetná notárska zápisnica je podľa jeho názoru sčasti
neplatná a že niet titulu svedčiaceho o tom, že žalovaná spornú nehnuteľnosť nadobudla v celosti.

Uvedené odvolacie námietky žalobcu ale nie sú dôvodné.

20. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

21. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege), pri
splnenízákonnýchpredpokladov:a)musíísťospôsobilýpremetvydržania,b)držbamusíbyťoprávnená
a c) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.

22. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

23. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi
ako so svojimi, v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva, tieto patria.

24. V konaní mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že v roku 1975 bola
spísaná darovacia zmluva, na základe ktorej spornú parcelu parc. č. XX nadobudla žalovaná do svojho
výlučného vlastníctva. Podmienka registrácie zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti bola splnená
vzhľadom k tomu, že darovacia zmluva bola spísaná notárom na Štátnom notárske vo Zvolene a
následne registrovaná. Žalovaná teda bola v dobrej viere, že jej vlastnícke právo k parc. č. XX náleží.

Zároveň bolo svedeckými výpoveďami preukázané, že žalovaná v minulosti užívala sporný pozemok
ako vlastný v domnení, že jej aj vlastnícky patrí a to jednak výpoveďou jej manžela, detí a blízkych
rodinných príslušníkov, či ich priateľov. Okrem iného aj svedkyňa Mária Kubíniová na ohliadke uviedla,
že zo strany rodiny žalovanej (matky jej manžela) bol užívaný pozemok KN C parc. č. XX, hoci v priebehu
celého konania dávala najavo, že je voči žalovanej zaujatá z dôvodov, ktoré uviedla v podaní zo dňa 22.

04. 2016 založenom súdnom spise na čl. XXX.

25. Aj odvolací súd, podobne ako súd prvej inštancie, má za to, že svedecké výpovede niektorých
svedkov boli rozporuplné, kedy napríklad svedok Trizna na pojednávaní uviedol, že sa vzadu nachádza
viac švíkov v šírke 2, 3, 5 - metrových, je mu ťažko špecifikovať hraničné čiary, pričom sám si tieto

skutočnosti nevšímal vzhľadom k tomu, že mal iné starosti a ani ho to veľmi nezaujímalo. Nevedel sa
presne na položené otázky rozpamätať - na ohliadke miesta samého, kde bol opätovne prítomný, už
dokázal presne určiť ktoré miesto bolo kosené, označil parcelu M. XX. Rovnako aj otec žalobcu pôvodne
uvádzal vo svojej výpovedi, že pravá časť pozemku nebola nikdy oraná, ale sa vždy len kosila, pričom namieste samom bolo zistené, že predmetný pozemok, ktorý mal byť v minulosti len kosený, bol zvlnený
a vykazoval stopy orby.

26. V súvislosti s námietkou žalobcu, že predmetná notárska zápisnica je podľa jeho názoru sčasti
neplatná a že niet titulu svedčiaceho o tom, že žalovaná spornú nehnuteľnosť nadobudla v celosti,
odvolací súd uvádza, že neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou
nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Platnosť nadobúdacieho právneho titulu je rozhodujúca len pri
prevode vlastníctva na základe právneho úkonu (k tomu porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 3Cdo 117/94, R 44/1996). Pretože v danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalovanej prislúcha vlastnícke práva k predmetnej parcele vydržaním a nie na základe právneho úkonu
(darovacej zmluvy), je táto odvolacia námietka žalobcu nedôvodná.

27. Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalobcu, že nebola preukázaná dobromyseľnosť žalovanej z
dôvodu, že niet titulu svedčiaceho o tom, že žalovaná nadobudla predmetnú nehnuteľnosť v celosti.

28. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že v roku 1975 bola spísaná darovacia zmluva, na
základe ktorej parcelu parc. č. XX nadobudla žalovaná do svojho výlučného vlastníctva. Podmienka
registrácie zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti bola splnená vzhľadom k tomu, že darovacia
zmluva bola spísaná notárom na Štátnom notárske vo Zvolene a následne registrovaná. Následne bol

vydaný list vlastníctva so zápisom vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti v prospech žalovanej.
Žalovaná tak so zreteľom na všetky okolnosti bola a je dobromyseľná o tom, že jej predmetná
parcela patrí (k tomu porovnaj napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 1039/2012). Odvolací súd
opätovnezdôrazňuje,ženeplatnosťprávnehoúkonuoprevodevlastníctvaniejeokolnosťouvylučujúcou
nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Platnosť nadobúdacieho právneho titulu je rozhodujúca len pri

prevode vlastníctva na základe právneho úkonu (k tomu porovnaj už spomínaný rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo 117/94, R 44/1996).

29. Ako nedôvodenú odvolací súd vyhodnotil taktiež odvolaciu námietku žalobcu, že žalovaná je
výlučnou vlastníčkou parcely KN C XX/X a že je paradoxné, ako mohla žalovaná osvedčiť svoje

vlastníctvo k predmetnému pozemku resp. ho vydržať, keď po celú dobu vykonaného dokazovania ako
i na ohliadke tvrdila, že uvedený pozemok užívala rodina žalobcu a nie ona.

30. Žalovaná vysvetlila, že v roku 2012 sa s podielovými spoluvlastníkmi pozemku KN C parc. č. XX/
X a KN C parc. č. XX/X dohodla na výmene jej patriaceho spoluvlastníckeho podielu na KN C parc. č.

XX za ich spoluvlastnícke podiely na KN C parc. č. XX/X a parc. č. XX/X. Na notárskom úrade, na ktorý
sa obrátili, im bola navrhnutá možnosť vec vyriešiť spôsobom, že žalovanej bude osvedčené vydržanie
spoluvlastníckeho podielu vo výške 3/4-ín v pomere k celku pozemku parc. č. XX/X a parc. č. XX/X s
tým, že rovnakým spôsobom to bude v prospech spoluvlastníkov týchto pozemkov, teda osvedčením
vydržania nadobudnú títo vlastníci žalovanej spoluvlastnícky podiel na KN C parc. č. XX. Predmetom

sporu je však parcela KN C č.XX a nie KN C č. XX/X.

31. Čo sa týka spochybnenia výpovedí svedkov navrhnutých zo strany žalovanej žalobcom v podanom
odvolaní, k tomu odvolací súd uvádza, že výpovede svedkov navrhnutých žalobcom boli rozporuplné.
Svedok Z. na pojednávaní uviedol, že sa vzadu nachádza viac švíkov v šírke 2, 3, 5 - metrových a je

mu ťažko špecifikovať hraničné čiary, pričom sám si tieto skutočnosti nevšímal vzhľadom k tomu, že mal
iné starosti a ani ho to veľmi nezaujímalo. Nevedel sa presne na položené otázky rozpamätať. Neskôr,
na ohliadke na mieste samom, už dokázal presne určiť ktoré miesto bolo podľa neho kosené a označil
parcelu M. XX. Podobne otec žalobcu pôvodne uvádzal vo svojej výpovedi, že pravá časť pozemku
nebola nikdy oraná, ale sa vždy len kosila, pričom na mieste samom bolo zistené, že predmetný

pozemok, ktorý mal byť v minulosti len kosený, bol zvlnený a vykazoval stopy orby. Naproti tomu
svedkyňa Mária Kubíniová, navrhnutá žalobcom, na ohliadke uviedla, že zo strany rodiny žalovanej
(matky jej manžela) bol užívaný pozemok KN C parc. č. XX, hoci v priebehu celého konania dávala
najavo, že je voči žalovanej zaujatá z dôvodov, ktoré uviedla v podaní zo dňa 22. 04. 2016 založenom
súdnom spise (čl. XXX). Rovnako tak aj ostatní svedkovia navrhnutí žalovanou potvrdili užívanie

predmetnej parcely žalovanou. V tomto smere je irelevantné, že niektorí svedkovia navrhnutí žalovanou
sú so žalovanou v príbuzenskom vzťahu, pretože pred súdom boli vypočutí ako svedkovia po náležitom
poučení o následkoch krivej svedeckej výpovede. Ak má žalobca pochybnosti o pravdivosti svedeckýchvýpovedí niektorých svedkov, má možnosť podniknúť v tomto smere príslušné kroky v zmysle predpisov
Trestného práva.

32. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil vrátane výrokov o trovách konania, ktorý bol odôvodnený plným úspechom žalovanej v spore a
ktorý žalobca ani nenapadol konkrétnymi dôvodmi.

33.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1
CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná
bolavodvolacomkonaníúspešnáavzniklojejprotižalobcoviprávonanáhradutrovodvolaciehokonania
v plnom rozsahu, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).