Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/100/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117204039
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117204039.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobkyne: F.. X. S. E. K.., nar.
XX.X.XXXX, bytom S. N. zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku,
ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, o vydanie
bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalobkyne proti

rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 3.4.2018 č. k. 12Csp/50/2017 - 52 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaný má vo vzťahu k
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že vo vzťahu medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o úvere
20.000,- Sk XX.X.XXXX. Žalobkyňa ako dlžník sa zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú
o príslušný poplatok uvedený vo výške 19.120,- Sk, celkovo tak mala zaplatiť 39.120,- Sk. Úver
mal byť vrátený v 12-tich mesačných splátkach počnúc dňom XX.X.XXXX. Žalobkyňa tvrdila, že
žalovanémunapredmetnýúveruhradilasumu1.298,55eur.Súdprvejinštancieposudzovaltútoúverovú
zmluvu podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu XX.X.XXXX a zaoberal

sa námietkou premlčania, ktorú v konaní vzniesol žalovaný. Mal za to, žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno ohľadom skutočnosti, kedy sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení, keď v tejto súvislosti
argumentovala obsahom prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v
Prešove. Súd má za to, že týmto prehlásením ešte žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko
dôkaz je úspešne uskutočnené vtedy, ak vedie k poznatkom o tak vysokom stupni pravdepodobnosti
určitého tvrdenia, že ho možno považovať prakticky za isté. Súd nenadobúda vnútorné presvedčenie

o pravdivosti tvrdenia žalobkyne, že vtedy sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení, dozvedela sa totiž
iba právny názor na informácie, ktoré združeniu sama poskytla a ktorými preukázateľne disponovala
už predtým, už od podpisu zmluvy o úvere a následne potom každou zaplatenou splátkou úveru a aj z
voľne dostupných zdrojov, napr. zbierky zákonov. Vedela teda o rozhodujúcich skutkových okolnostiach.
Súd prvej inštancie poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov k tejto problematike. Ak žalobkyňa
tvrdila, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela od združenia, k tomuto tvrdeniu s prihliadnutím na §

2 zákona č. 1/1993 Z.z. nemožno priznať právnu relevanciu. O prípadných dôvodoch, prečo je zmluva
bezúročná a bez poplatkov, vzhľadom na nevyvrátiteľnú právnu domnienku znalosti právnych predpisov,
mala žalobkyňa podľa § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. vedomosť už pri podpise zmluvy o úvere. Už vtedy
mala vedomosť o tom, kto je veriteľom zo zmluvy a komu jednotlivé splátky úveru spláca. Žalobkyňa od
združenia získala iba vedomosť o právnom posúdení veci, čo však nemožno stotožniť s dozvedením
sa rozhodujúcich skutkových okolností pre účely zistenia vzniku bezdôvodného obohatenia. Na základe

týchto skutočností súd uzavrel, že subjektívna lehota na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia
začala plynúť zaplatením príslušnej splátky úveru nad rámec zákonom stanovenej povinnosti a pretožežalobkyňa do dňa 26.2.2008 zaplatila sumu 649,26 eur, nasledujúcou splátkou dňa vrátila istinu
663,88 eur, ďalšími splátkami už začala plniť titulom bezdôvodného obohatenia, subjektívna dvojročná
premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia tak uplynula najneskôr dňa XX.X.XXXX a žaloba

bola podaná až dňa 17.2.2017. Posudzovanie dĺžky objektívnej premlčacej doby a ani samotného
nároku už preto nebolo právne relevantné. Rovnako súd prvej inštancie ustálil, že žalobkyňa by mala
mať aspoň kvalifikovaný právny záujem požiadavky zákona, ak už nie naliehavý, na žalobe o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá reálne už „nežije“, zanikla plnením a nie len dôvod, že sa
bude domáhať finančného zadosťučinenia, čo v tejto veci dokonca ani netvrdila. So zreteľom na všetky

tieto dôvody súd prvej inštancie žalobu zamietol ako neopodstatnenú a o trovách konania strán sporu
rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytýka súdu prvej inštancie nesprávne
skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu

predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je opodstatnené.

6. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
odvádza od zmluvy uzatvorenej so žalovaným dňa XX.X.XXXX, na základe ktorej sa žalovaný ako

veriteľ zaviazal poskytnúť žalobkyni ako dlžníkovi úver vo výške 20.000,- Sk. Žalobkyňa ako dlžník sa
zaviazala veriteľovi vrátiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 19.120,- Sk, a teda celkovo
mala zaplatiť 39.120,- Sk, a to v 12-tich mesačných splátkach po 32,60 Sk, počnúc od 17.9.2007.
Argumentovala skutočnosťou, že poplatok z predmetného úveru predstavoval 95,60% navýšenie s tým,
že tento poplatok bol tvorený z 2/3 nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so

všetkou administratívou s tým spojenou (čl. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Žalobkyňa
poukazovala na to, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti predpokladané § 4 ods. 2 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Bezdôvodné
obohatenie uplatnila vo výške rozdielu medzi jej platbami, teda 1.298,52 eur a výškou úveru 663,88 eur,
a teda v sume 634,64 eur.

7. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že chýbajúce podstatné náležitosti zmlúv o spotrebiteľskom
úvere postihuje zákonodarca sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, v dôsledku čoho vzniká
dodávateľovi právo na vrátenie sumy v rozsahu skutočne poskytnutej z tej-ktorej úverovej zmluvy. Javí
sa, že medzi stranami sporu nebolo sporné to, že žalobkyňa z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere poskytla

žalovanému plnenie prevyšujúce v rozsahu 634,64 eur.

8.Občianskyzákonníkv§107upravujepremlčaciudobuprevydaniebezdôvodnéhoobohatenia,pričom
rozlišuje medzi subjektívnou (§ 107 ods. 1) a objektívnou premlčacou (§ 107 ods. 2) a začiatky ich
plynutia sú upravené odlišne.

9. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade
skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je
pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok

plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
vyžaduje skutočná (preukázaná) nielen predpokladaná vedomosť oprávneného (do pozornosti napr.
rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/145/2004, sp. zn. 1Cdo/67/2011, R 25/1986).

10. V prípade plnenia bez právneho dôvodu je začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazaný

na moment, kedy sa oprávnený dozvedel, že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný. Počiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby nie je možné automaticky stotožňovať so začiatkom plynutia
objektívnej premlčacej doby, teda momentom vzniku bezdôvodného obohatenia.11. V súvislosti s posudzovaním behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je potrebné zdôrazniť,
že žalobkyňa vstupovala do zmluvného vzťahu so žalovaným ako so subjektom podnikajúcim v oblasti
poskytovania spotrebiteľských úverov v dobrej viere, že ním predložená a vopred pripravená zmluva

bude obsahovať všetky náležitosti vyžadované v tom čase účinným zákonom č. 258/2001 Z.z.. V čase
úhrady poslednej splátky žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka bez právnického alebo ekonomického
vzdelania nemohla ani len predpokladať, že žalovanému uhrádzala aj peňažné plnenia, na ktoré
mu zákonný nárok nevznikol. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je preto
rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého

úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Javí
sa, že v tejto súvislosti žalobkyňa opodstatnene argumentovala tým, že sa v tejto súvislosti kontaktovala
so Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, keď je zrejmé, že ich
stretnutie sa po prvýkrát uskutočnilo 30.10.2015 s tým, že je potrebné zabezpečiť všetky podklady,
teda zmluvy o úveroch a prehľad platieb. Následne po oboznámení sa s týmito podkladmi v septembri
2016 bola žalobkyňa informovaná o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv, neprimeraných odplatách

a úrokoch za úvery, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, o rozhodnutiach súdov súvisiacimi s touto
problematikou a o tom, že má právo sa brániť voči nekalým obchodným podmienkam. Žalobkyňa v
tejto súvislosti bola informovaná o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., a že má právo súdnou cestou domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia.
Uvedené potvrdzuje predložené prehlásenie spomínaného združenia zo dňa 11.11.2016 (č.l. 19).

Žaloba zo strany žalobkyne následne bola podaná dňa 17.2.2017. Pokiaľ súd prvej inštancie v tejto
súvislosti argumentoval tým, že každý má poznať právo, a preto aj rozpoznať, že plní nad rámec
zákonom ustanovenej povinnosti je potrebné zdôrazniť, že každý je povinný poznať právo, no nikomu
nemožno nanútiť povinnosť, aby to právo vedel aj správne aplikovať (do pozornosti uznesenie Krajského
súdu Prešov sp. zn. 6Co/243/2016). Je teda podstatné, kedy sa dotknutá osoba reálne dozvedela o

bezdôvodnom obohatení a kto ho získal a nie čas odkedy sa žalobkyňa dozvedieť mala a mohla o týchto
okolnostiach s poukazom na to, že mala poznať právo.

12. V súvislosti s plynutím objektívnej premlčacej doby odvolací súd poznamenáva, že žalovaný
ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, a teda jeho

povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Bude
preto potrebné posúdiť to, či úverová zmluva obsahuje zákonom požadované náležitosti a pokiaľ tieto
absentujú javí sa, že bude ťažko uveriť, aby žalovaný nemal vedomosť o tom, čo môže spôsobiť
uzavretím zmluvy bez ich uvedenia a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený.

13. Odvolací súd ďalej uvádza, že na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy
má žalobkyňa ako spotrebiteľka vždy naliehavý záujem, ktorý sa predpokladá (§ 3 ods. 3, 5 zákona
č. 250/2007 Z.z.), a to aj vtedy, keď zmluva ešte nevznikla, ale budúci spotrebiteľ má záujem kontrakt
uzavrieť,avšakprečistotuprávnehovzťahunechcebyťviazanýneprijateľnýmizmluvnýmipodmienkami.

14. Uvedené platí aj pre prípad, že zmluva z rôznych dôvodov zanikne (do pozornosti rozsudok KS
Prešov sp. zn. 20Co/22/2018).

15. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou
neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi. Z tohto pohľadu nie je rozhodujúce,

či dochádza k uplatneniu práv na plnenie alebo či sa spotrebiteľ obráti na súd za účelom zabezpečenia
stavu právnej istoty, teda, aby nebol obťažovaný hrozbou použitia podmienky, ktorej neplatnosť určená
nebola.

16. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie sa riadiť právnym názorom vysloveným v tomto

rozhodnutí pokiaľ ide o posúdenie opodstatnenosti premlčania žiadaného nároku a posúdiť, či skutočne
v predmetnej veci ide o úver, ktorý mal byť kvalifikovaný ako úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov.
V závislosti od toho bude potrebné vyvodiť príslušné závery v rovine posúdenia nárokov uplatňovaných
žalobkyňou v tomto konaní. Súd prvej inštancie taktiež rozhodne o návrhu na určenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky s poukazom na existujúci naliehavý právny záujem v zmysle § 137 CSP.

17. Odvolací súd preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP) s tým, že v novom rozhodnutí o veci sa rozhodne aj o
trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).