Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. október 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/144/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310215853
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2310215853.7

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: V. M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matka: R. N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. D. S. č. XXX, v konaní zastúpená: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, a

otec: V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. D. S. č. XX, v konaní o návrhu otca na úpravu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 16P/204/2010-888 zo dňa 22.05.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal otcovi styk

s maloletým V. M. H., nar. XX.XX.XXXX a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 324 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 325 ods. 1 a ods. 2, § 329 ods. 1, §
329 ods. 2, § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), § 360 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku (CMP), čl. 5, § 25 ods. 3 Zákona o rodine, čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, § 25 ods. 3
Zákona o rodine a vecne tým, že maloletý pochádza z manželského vzťahu rodičov, ktorých manželstvo
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 23.09.2008, č.k. 8C/170/2008-24, ktorým

bol maloletý zverený do starostlivosti matky a otec sa zaviazal na platenie výživného. Návrhom
doručeným súdu dňa 13.08.2010 sa otec domáhal zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov. V predmetnom konaní súd vo veci samej právoplatne nerozhodol. Styk otca s
maloletým dieťaťom je aktuálne upravený uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.02.2015
č.k. 11CoP/13/2015-460, ktorým súd druhej inštancie zmenil uznesenie tunajšieho súdu tak, že otec je
oprávnený stýkať sa s maloletým každú prvú sobotu v mesiaci od 14:00 hod. do 16:00 hod., čím zmenil

uznesenie Okresného súdu Galanta o nariadení predbežného opatrenia, č.k. 16P/204/2010-333 zo dňa
14.10.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/45/2014-383 zo dňa 23.06.2014.
Súd prvej inštancie rešpektujúc názor Krajského súdu v Trnave vyjadrený v zrušujúcom uznesení
č.k. 24CoP/54/2017-874 zo dňa 19.04.2017 po oboznámení sa s návrhom matky maloletého dieťaťa
na nariadenie neodkladného opatrenia a po posúdení všetkých predložených dokladov a skutočností
zistených zo spisových materiálov mal za dostatočne osvedčené, že je potrebné nariadiť neodkladné

opatrenie, nakoľko v tomto štádiu konania ešte nie je možné rozhodnúť vo veci samej. Od poslednej
úpravy styku predbežným opatrením sa zdravotný stav maloletého opätovne zhoršil, pričom počas
jeho hospitalizácie na Klinike detskej psychiatrie Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava
sa potvrdila aj nová diagnóza, a to Aspergerov syndróm. Trpí aj ďalšími diagnózami, a to konkrétne
Adaptačnými poruchami, Inou vývinovou poruchou školských zručností a Zmenou rodinných vzťahov
v detstve. Súd prvej inštancie prihliadol na výsledok vypočutia maloletého dieťaťa, v ktorom maloletý

jednoznačne prezentoval svoj názor že sa s otcom stretávať nechce, odmieta ho a bojí sa, že jemu
alebo jeho rodine ublíži. Keďže záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnostitýkajúcej sa detí, súd prvej inštancie vzhľadom na názor prezentovaný maloletým pri jeho výsluchu,
mal za to, že nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci je nevyhnutné. Napriek tomu,
že sa styk v konečnom dôsledku ani v súčasnosti nerealizuje v zmysle uznesením Krajského súdu

v Trnave zo dňa 27.02.2015 č.k. 11CoP/13/2015-460 nariadeného neodkladného opatrenia, keďže
otec maloletého nekontaktuje, maloletý prežíva strach a úzkosť už pri myšlienke, že sa bude musieť
stretnúť so svojim otcom, zmení sa jeho správanie, začne byť agresívny, schováva sa v skrini, z
ktorej odmieta vyjsť, objavili sa u neho suicidiálne myšlienky. Súd v konaní vo veciach starostlivosti
o maloleté dieťa vždy sleduje záujem maloletého dieťaťa, zohľadňuje okolnosti, ktoré súvisia so

zdravotným stavom dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a vždy prihliada
na názor maloletého dieťaťa. S poukazom na uvedené skutočnosti, vychádzajúc z psychologických
a psychiatrických správ a zohľadňujúc názor maloletého dieťaťa, ktoré sa s otcom stretávať nechce,
súd dospel k záveru, že je potrebné neodkladným opatrením dočasne zakázať styk otca s maloletým
dieťaťom. Je nevyhnutné, aby sa maloletý upokojil a aby sa stabilizoval jeho zdravotný stav, nakoľko
existuje reálna obava, že naplní svoje suicidiálne myšlienky. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri

rozhodovaní neskúmal príčiny, ktoré viedli k vzniku tejto situácie, ale zohľadnil len aktuálny nepriaznivý
psychický stav maloletého dieťaťa. S poukazom na vyššie uvedené dôvody s prihliadnutím na výsledok
vypočutia maloletého dieťaťa rešpektujúc jeho najlepší záujem súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia a zmenil výrok uznesenia Krajského súdu v Trnave o nariadení predbežného
opatrenia č.k. 11CoP/13/2015-460 zo dňa 27.02.2015 a to tak, že do právoplatného skončenia konania

vo veci samej zakázal otcovi styk s maloletým. Toto neodkladné opatrenie má len dočasný charakter. V
ďalšom konaní si súd vyžiada od PhDr. V. P., psychologičky z Centra pedagogicko - psychologického
poradenstva a prevencie v Šali, záverečnú správu o realizácii výchovného opatrenia spočívajúceho v
povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu, ktoré bolo rodičom a maloletému dieťaťu uložené
uznesením č.k. 16P/204/2010-772 zo dňa 04.10.2016 na obdobie šiestich mesiacov a v závislosti od

výsledkov realizácie tohto výchovného opatrenia zváži ďalší postup v konaní, resp. určí nový termín
pojednávania vo veci samej.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec maloletého a to s poukazom na to, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané 22.05.2017, tzn. necelý mesiac po tom, čo bolo súdu

prvej inštancie doručené v poradí druhé uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/54/2017-874
zo dňa 19.04.2017, ktoré zrušil odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Galanta č.k.
16P/204/2010-809 zo dňa 13.12.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vytkol súdu
prvej inštancie pochybenie pri vydaní uznesenia, ktorým došlo v podstate k tomu, že existovali popri
sebe dve uznesenia, z ktorých jedným mal súd styk povolený a druhým zakázaný. Napriek tomu, že

súd je viazaný právnym názorom súdu druhej inštancie v uznesení zo dňa 22.05.2017 konajúci sudca
porušil zákon, keď pri rozhodovaní sa neriadil týmto právnym názorom súdu druhej inštancie a v poradí
tretíkrát zakázal otcovi styk s maloletým synom, s ktorým sa v podstate nestretol od 30.11.2014, iba ho
videl za ohradou na dvore matky maloletého. Namietal, že vydané uznesenie predstavuje len jeden z
procesných inštitútov súdu prvej inštancie v rozpore s civilným súdnym poriadkom, pričom súd zmenil

výrok uznesenia Krajského súdu v Trnave o nariadení predbežného opatrenia. V tejto súvislosti je preto
potrebné poukázať na zdôvodnenie uznesenia súdu druhej inštancie z 19.04.2017. Od decembra 2016,
kedy sudca súdu prvej inštancie vykonal výsluch nielen maloletého, a aj jeho rodičov, tvrdí, že od
13.12.2016 k žiadnej preukázanej zmene pomerov na strane maloletého nedošlo. Postup súdu prvej
inštancie vydaným samotného napadnutého uznesenia považuje za prieťahy v súdnom konaní. Žiada,

aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a na
rozhodnutie vo veci samej. Záverom ešte uviedol, že list napísaný mal. V., ktorý je pripojený k vyjadreniu
matky k uzneseniu krajského súdu z 10.05.2017 po tom, čo si vypočul zvukový záznam z výsluchu
maloletého na okresnom súdu, kde 09.12.2016, resp. mal si možnosť prečítať jeho prepis syn v podstate
nič nepovedal, preto je prekvapený aký súvislý list vedel napísať váženému pánovi sudcovi. Je preto

na pochybách, či sú to jeho slová alebo list nadiktovala matka.

3. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu
s tým, že napáda všetky tvrdenia uvádzané v odvolaní. Prevažnú časť textu však považuje za zmätočnú.
Otec v odvolaní poukazuje z jeho pohľadu na rôzne pochybenia konajúceho súdu a nedotýka

sa priamo dôvodov opodstatnenosti nariadeného neodkladného opatrenia. Odvolanie otca nespĺňa
zákonné náležitosti. Pokiaľ odvolací súd odvolanie neodmietne pre neuvedenie odvolacieho dôvodu
má za to, že dôvody, pre ktoré bolo nariadené odvolaním napadnuté neodkladné opatrenie stále trvajú.
Matka má závažné obavy o ďalší psychický stav maloletého, pokiaľ príde k obnoveniu styku otca s ním.Jej obava sa aj naplnila, tak ako to uviedla v oznámení nových skutočností zo dňa 22.06.2017. Otec aj
napriek súdnemu rozhodnutiu, ktorým mal znova zakázaný styk s maloletým, prišiel dňa 03.06.2017 k
bydlisku matky a násilným a vulgárnym spôsobom sa dožadoval styku s mal. V.. Celú situáciu z okna

sledoval mladší brat V., ktorý bol z celého incidentu rozrušený, avšak najzávažnejšiu traumu si odniesol
samotný mal. V., ktorý sa po celý čas schovával v skrini. Mal. V. sa doteraz nespamätal z nečakanej
návštevy otca, preplakal celý víkend a zo psychického napätia vracal celú sobotu a bál sa vyjsť zo svojej
izby, vrátili sa mu nočné mory, keď vidí ako otec zabíja jeho rodinu. V pondelok 05.06.2017 zobrala
matka V. k detskej lekárke MUDr. S., pričom mal. V. odmietal zo strachu opustiť svoju izbu a tak ho

matka musela zobrať v pyžame. V týždni od 05. do 09.06.2017 mal mal. V. predpísaný prísny kľudový
režim, ktorý nariadila MUDr. S.. Keďže sa psychický stav mal. V. vôbec nezlepšoval zobrala matka
maloletého nasledujúci deň v utorok 06.06.2017 k psychologičke PhDr. P.. Po ukončení predpísaného
kľudového režimu sa nechal mal. V. presvedčiť, aby išiel do školy si napísať záverečné testy a to však
len pod podmienkou, že matka bude po celý čas v škole na neho čakať a strážiť, aby si po neho do školy
neprišiel otec. Polročná snaha V. o dobrý prospech na koncoročnom vysvedčení sa jednou návštevou

otca rozplynula. Mal. V. sa od návštevy otca nedokáže dostatočne sústrediť na učenie, jeho prospech
sa rapídne zhoršil. Počas nasledujúceho víkendu 17. až 18.06.2017 sa mal. V. znova psychicky zrútil a
na psychickom rozpoložení sa podpísali aj zlé výsledky zo záverečných testov. Celý pokrok, ktorý mal.
V. konečne dosiahol počas obdobia zákazu styku boli jedným neuváženým konaním otca zrazu preč.
Po ďalšom psychickom vyčerpávajúcom víkende potreboval mal. V. znova kľudový režim a tak vynechal

ďalší týždeň v škole. Maloletý sa dodnes bojí vyjsť sám na ulicu, keď uvidí prechádzať buď na ulici alebo
okolo ich domu čierne auto, tak začne panikáriť a premôže ho strach. Matka sa snaží zobrať V. von
medzi svojich rovesníkov, čo však maloletý rázne odmieta. S mal. V. sa chodí hrávať k nemu domov
jeho kamarát, s ktorým sa skamarátil začiatkom tohto roka. Mal. V. sa otca bojí. Otec o strachu mal. V.
veľmi dobre vie, aj napriek tomu nemení svoj prístup k mal. V. a stále pokračuje v cielenom vyvolávaní

strachu u neho. Otec sa k mal. V. od mala správal ponižujúcim spôsobom a vyvolával u neho pocity
strachu, pokiaľ nebude robiť čo mu prikázal. Správanie otca sa výraznou mierou podpísalo na dlhodobo
negatívnom psychickom správaní mal. V.. Navrhla preto, aby odvolací súd druhej inštancie odvolanie
otca odmietol alternatívne, aby súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie.
K doručenému vyjadreniu pripojila aj rukou písaný list mal. V.. Podľa jeho obsahu maloletý prejavuje

nespokojnosť so svojím priezviskom, nakoľko tak sa volá aj jeho otec, ktorý mu robí zle aj jeho celej
rodine. Už veľmi dlho sa bojí o seba aj o svoju rodinu a je toho na neho veľa. Vždy keď si pre neho
jeho „ zlý otec“ dôjde, tak mu povie, že k nemu nechce ísť, on potom na neho a celú rodinu strašne kričí
aj napriek tomu, že on plače, tak sa radšej schová pred ním. Aj minule pred ním zutekal a pozeral sa
z okna, lebo otec veľmi kričal a chcel vystúpiť. Kričal na jeho mamu a jeho otca (manžela matky) chcel

biť. Aj jeho brat strašne plakal, bojí sa ho, lebo mu sľúbil, že zabije jeho mamu ak k nemu nepôjde. Bojí
sa ísť von za kamarátom, tak on musí chodiť k nemu. Prosí, aby mu už niekto pomohol, lebo je to na
neho veľa a nechce chodiť k otcovi. Prosí, aby tam nebol posielaný. Podpísaný je V. M. N..

4. Kolízny opatrovník odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu sa nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zák. č. 161/2015 Z.z. § 34 Civilného sporového poriadku
účinného od 01.07.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1
zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 aj § 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. g), f), h) CSP v spojení s §
62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 01.07.2016 - ďalej len
CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§

66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie otca už nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je treba ako vecne správne potvrdiť.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
argumenty otca predostreté v odvolacom konaní, bolo opäť posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky
a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia zákazom styku otca s
maloletým do rozhodnutia vo veci samej.7. Z obsahu spisu nezmenene vyplýva, že predmetom konania je návrh otca zo dňa 13.08.2010 (!)
na zmenu rozhodnutia o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, tzn. rozsudku Okresného

súdu Galanta zo dňa 23.09.2008 č.k. 8C/170/2008-24, na základe ktorého bolo manželstvo rodičov
rozvedené a maloletý sa zveril do starostlivosti matky a otec sa zaviazal na platenie výživného, a to
zverením maloletého do striedavej starostlivosti rodičov.

8. Pokiaľ súd druhej inštancie predchádzajúce uznesenie Okresného súdu Galanta zo dňa 13.12.2016

sp. zn. 16P/204/2010 uznesením zo dňa 19.04.2017 č.k. 24CoP/54/2017-874 zrušil, podstatným
dôvodom bolo, že popri napadnutom uznesení, ktorým súd styk otca s mal. V. zakázal, zostalo účinné
i uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.02.2015 č.k. 11CoP/13/2015-460, ktorým súd druhej
inštancie zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým V. M.
každú prvú sobotu v mesiaci 14:00 hod. do 16:00 hod., (čím zmenil uznesenie Okresného súdu Galanta
o nariadení predbežného opatrenia č.k. 16P/204/2010-333 zo dňa 14.10.2013). V tomto smere súd prvej

inštancie toto pochybenie napadnutým uznesením odstránil, prihliadol na obsah výsluchu maloletého
sudcom a napadnutým uznesením zmenil citované uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bol styk otca
s maloletým v podstate obmedzený na každú prvú sobotu v mesiaci od 14:00 hod. do 16:00 hod., tak,
že styk otca s maloletým dočasne zakázal.

9. Odvolací súd zotrváva na už vyslovenom právnom názore, že súd musí predovšetkým dbať na
to, aby v celom konaní bol sledovaný záujem maloletého a má prihliadnuť na ním vyslovený názor k
predmetu prejednávanej veci.

10. Na doplnenie odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle Čl. 24 Charty základných práv Európskej

únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa
týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2). Každé dieťa má
právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak
to nie je v rozpore s jeho záujmom (ods. 3).

11. V zmysle Čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

12. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

13. V zmysle Čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú
spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

14. Podľa článku 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa názorom dieťaťa sa má venovať náležitá
pozornosť, zodpovedajúca jeho veku a úrovni, ako je vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť
schopné formulovať svoje názory.

15. Podľa Všeobecného komentára č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho

najlepšieho záujmu (čl. 3 ods. 1) tento inštitút predstavuje: „Hmotné právo, zásadu a procesné právo,
ktoré sú založené na posúdení všetkých prvkov najlepšieho záujmu dieťaťa alebo detí v konkrétnej
situácii.

16. V zmysle citovaného Všeobecného komentára je nesporné, že najlepší záujem dieťaťa je pojem

veľmi pružný, ktorý musí byť skúmaný individuálne, vždy v konkrétnej situácií bez aplikácie predsudkov
a neoverených predpokladov. Záver o tom, čo je pre konkrétne dieťa jeho najlepším záujmom, musí
vychádzať zo zistených okolností a musí sa uskutočniť tak, aby v plnej miere rešpektovali všetky
práva zakotvené v Dohovore o právach dieťaťa a jeho Opčných protokoloch. Pri rozhodovaní o zverení
maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, súd dbá o to, aby bolo rešpektované

právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému
nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, styk s dieťaťom a na pravidelné informovanie
sa o maloletom dieťati. Maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť
vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa hotýkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má právo byť
vypočuté. Je veľmi ťažké rozpoznať, či je dieťa k prezentovaniu svojho postoja manipulované jedným
z rodičov, alebo ide o jeho skutočne prejavenú vôľu.

17. Dohovor o právach dieťaťa (Oznámenie FMZV č. 104/1991 Zb.) ako najvýznamnejší dokument
medzinárodnej ochrany práv detí ukladá štátom, ktorý sú jeho signatármi, aby vydali maximálne úsilie na
to, aby bola uznaná zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa.

18. Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, každé dieťa pokiaľ je to možné, má právo poznať
svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, rodičia
alebo zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Podľa čl. 9 ods. 3
Dohovoru o právach dieťaťa, právom dieťaťa oddeleného od jedného alebo dvoch rodičov je udržiavať
pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

19. Odvolací súd aj pri posudzovaní dôvodnosti odvolania otca, ním použitých odvolacích dôvodov
posudzovalnapadnutérozhodnutievovzťahukzáujmumaloletéhoV..Odvolacísúdopätovnepoukazuje
na to, že predmetom konania je návrh otca na zmenu súdneho rozhodnutia, ktorým je maloletý zverený
do osobnej starostlivosti matky, pričom toto konanie sa vedie od roku 2010. Súd prvej inštancie uviedol
dôvody, pre ktoré vo veci ešte nie je možné rozhodnúť, preto zároveň považuje za dôvodné dočasne

zakázať styk otca s maloletým.

20. Z obsahu spisu je teda zrejmé, že súdne konanie, ktorého výsledkom má byť rozhodnutie o možnej
striedavej starostlivosti u maloletého, je dlhotrvajúcim rozsiahlym konaním a aktuálne súd v konaní
zameral svoju pozornosť na rozhodnutie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým

žiada, aby súd zakázal styk otca s maloletým. Otec chce maloletého do striedavej starostlivosti, pričom
maloletý, ktorý má medzičasom 14 rokov jasne prezentuje, že s otcom sa nechce ani len stretávať. Trpí
už len pri myšlienke, že by sa s otcom mal čo i len stretnúť, keby otec v stanovený čas upraveného styku
o tento styk prejavil záujem. Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie, od ktorého času už prešiel
dlhý čas, je preukázané lekárskymi potvrdenia, že maloletý má pretrvávajúce zdravotné problémy v

súvislosti s tým, že má obavy zo stretnutia s otcom, ktorého odmieta, žiada, aby sa s ním nemusel
stretávať.

21. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní vzal vyššie stručne uvedené závery do úvahy a s prihliadnutím
na záujem maloletého, je tiež názoru, že vynucovanie styku otca s maloletým, je v danom období pre

maloletého traumatizujúce, čo matka osvedčuje doloženými listinnými dôkazmi. Aj napriek uvedomeniu
si významu a dosahu zákazu otca s maloletým do skončenia predmetného sporu o návrhu otca, preto
bolo dôvodným rozhodnúť, tak ako rozhodol súd prvej inštancie. Význam, zmysel a účel neodkladného
opatrenia odvolací súd uviedol vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, čo platí aj aktuálne.

22. V danej veci je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi maloletého sú vážne narušené, o čom svedčia
ich písomné vyjadrenia, i keď je zrejmé, že obaja rodičia si časom usporiadali svoje pomery. Rodičia si
musia uvedomiť, že nie sú rozhodujúce ich záujmy, potreby a ciele, ale záujem maloletého. Pokračujúce
nepriateľstvo rodičov vyvoláva v maloletom silné vnútorné napätie, ktoré vyúsťuje až do neurotických
problémov a porúch jeho správania sa. Ak rodičia prehlasujú, že im ide predovšetkým o dobro dieťaťa,

mali by na to myslieť a dokázať to.

23. Odvolací súd vzhľadom na posúdenie napadnutého rozhodnutia z tohto pohľadu, považuje ho také,
ktoré je v záujme maloletého V. M.. Pre stotožnenie sa v plnom rozsahu s dôvodmi rozhodnutia súdu
prvej inštancie a to ako po skutkovej, tak aj po právnej stránke využíva možnosť vypracovania tzv.

skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

24. Odvolací súd mal teda povinnosť vzhľadom na dodržanie práva na spravodlivý proces, ktorý je
chránený čl. 46 ods. 1 Ústavy odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania.

25. Keď iné odvolacie dôvody z odvolania otca nevyplynuli odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie, stotožňuje sa s jeho záverom.26. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade
s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

27. Odvolací súd záverom opakovane prízvukuje potrebu rýchleho postupu a rozhodnutia vo veci samej
v intenciách, ktoré boli odvolacím súdom v jeho rozhodnutiach opakovane uvedené.

28. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okremskutočnostía dôkazovnapreukázanieprípustnostia včasnostipodanéhodovolania(§435CSP).