Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trebišov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Kurečko

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 0T/144/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916010394
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kurečko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7916010394.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa

14.6.2018 v Trebišove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
U. G. , nar. X.X.XXXX v Y. V., M. federácia, trvale bytom U.,
Y. XXXX/XX, bez prihlásenia U., Y. XXXX/X,

j e v i n n á , ž e

- dňa 13.9.2016 v čase okolo 20.45 hod. v U. na ul. Y. č. XXXX/X sa z balkóna bytu na štvrtom poschodí
vyhrážala poškodenému I. G., ktorý sa nachádzal na balkóne bytu na treťom poschodí, slovami „Ty
skurvený hajzel, dal si mi odjebať psa a ja ti zato pozabíjam tote skurvené deti, aj teba!“, čo zopakovala
dvakrát, pričom tieto vyhrážky počula aj poškodená Y. N., ktorá sa nachádzala v obývačke uvedeného
bytu, čím takto u poškodených vzbudila dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční,
t e d a

inému sa vyhrážala smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to
mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

č í m s p á c h a l a

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o j e j s ú d u k l a d á

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona (§ 36 písm. j/ Tr. zákona) trest
odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona, § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona ukladá obžalovanej zákaz požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok.

o d ô v o d n e n i e :Na obvinenú U. G. bola na tunajší súd podaná obžaloba v konaní podľa § 348 ods. 1 Tr. poriadku pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal
dokazovanie výsluchom obžalovanej, poškodených a svedkov, znaleckým posudkom a listinnými

dôkazmi, na základe čoho zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaná U. G. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je nevinná a ďalej vypovedala, že deň predtým,
než malo dôjsť k incidentu, ktorý sa jej kladie za vinu, sa stretla s poškodeným I. G., ktorý sa jej vtedy
sťažoval, že jej pes zavíja v paneláku, a že jemu to vadí, pretože jeho deti nemohli celý deň spať. Ona

mu vtedy povedala, že pes nezavíjal, nakoľko bola v ten deň celý deň doma. Poškodený sa na to začal
do nej navážať s tým, že jej psa zlikviduje a potom povedal, že zlikviduje aj ju, pričom mal v očiach taký
divoký lesk, akoby sa dačo bolo stalo, alebo že niečo aj vypil, čo si všimol aj jej priateľ D. Y., ktorý bol
vtedy s ňou. Obžalovaný jej začal nadávať a hovoriť jej, že ona nemá v ich bytovke miesto, a že sa od
susedov na ňu dopočul rôzne veci, že napríklad zabila svojho manžela, a že sa postará o to, aby sa ona
z bytovky musela odsťahovať. Taktiež jej vtedy povedal, že každý má z nej strach, čím myslel ostatných

susedov v bytovke. Priateľ ju na druhý deň ráno potom prehováral, či nepôjde nahlásiť na políciu, že sa
jej v predošlý deň poškodený vyhrážal, ale ona sa rozhodla, že na políciu nepôjde. Večer okolo siedmej
išla potom so svojím psom na prechádzku, pričom sa počas prechádzky zastavila kúpiť si cigarety pri
fontáne. Vodítko od psa prehodila o zábradlie a šla do obchodu kúpiť cigarety. Keď sa z obchodu po
necelej minúte vrátila, tak pes tam nebol, vodítko sa však nachádzalo na zábradlí, takže psa niekto

odkapčal. S priateľom sa následne vybrali psa hľadať, ale nenašli ho. Z toho všetkého bola smutná, celý
čas aj plakala, pretože toho psa mala veľmi rada. Keď potom prišli s priateľom do bytu, išla si zapáliť
cigaretu na balkón. Počas toho ako fajčila na balkóne ju priateľ utešoval, aby sa ukľudnila, že psa ešte
pôjdu hľadať. Potom s priateľom šli znovu von hľadať psa, avšak nenašli ho, takže nakoniec priateľ išiel
domov a ona išla k sebe domov. Keďže bola nešťastná, že sa pes nenašiel, tak si vypila tri štvrte deci

pálenky a v ten deň si ešte predtým dala 10-stupňové malé pivo. Následne jej zazvonili policajti, že s ňou
chcú rozprávať. Predtým, než prišli policajti, bola ešte raz na balkóne si zapáliť cigaretu, ale na balkóne
bola sama a vôbec s nikým sa nerozprávala. Čiže vôbec sa nerozprávala ani s poškodeným G. ani s
inými susedmi a v ten deň poškodeného ani vôbec nevidela, videla ho až po tom, čo za ňou prišli policajti.
Poškodených inak dobre nepozná, spočiatku sa s nimi aj zdravila, ale potom sa jej obaja poškodení

prestali zdraviť a momentálne sa spolu už dlhšie nezdravia. Čo sa týka požívania alkoholických nápojov,
tie požíva iba príležitostne.

Svedok - poškodený I. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná, ktorá býva priamo nad jeho
bytom, dňa 13.9.2016 došla domov okolo 20.45 hod. Hneď vedel, že je znova opitá, lebo trieskala

dverami. Jeho synovia už vtedy spali a on si ešte išiel na balkón zapáliť jednu cigaretu, pričom dvere
do obývačky, kde v tom čase sedela jeho družka Y. N., nechal otvorené. Obžalovaná vtedy tiež vyšla
na balkón a začala na neho vykrikovať a bezdôvodne mu nadávať slovami „Ty skurvený hajzel, dal si
mi odjebať psa a ja ti zato pozabíjam tote skurvené deti, aj teba!“. Obžalovanej sa nebojí, ale zľakol sa
kvôli deťom, lebo o obžalovanej vie, že v minulosti bola trestaná a on často nie je doma, lebo pracuje

v I.. Teda zľakol sa, že obžalovaná by niečo mohla spraviť jeho deťom, keď on nebude doma. Na to
šiel z balkóna ihneď do obývačky, kde sedela jeho družka, a zatelefonoval na mestskú políciu. Počas
toho, ako telefonoval, na neho obžalovaná naďalej vykrikovala, avšak už nepočul čo vykrikuje, resp.
nerozumel, čo vykrikuje, nakoľko on sa už nachádzal v byte a obžalovaná bola stále na balkóne. Mestskí
policajti potom zavolali štátnu políciu a celú vec ďalej riešila štátna polícia. Obžalovaná má podľa neho

stále s niekým problémy, stále sa s nikým opitá háda a je veľmi agresívna. Počul tiež o nej, že údajne v
minulosti fyzicky ublížila svojmu manželovi, a že aj svojho syna nevychováva najlepšie, preto má kvôli
svojim deťom aj strach s obžalovanou bývať v jednej bytovke.

Z jeho výpovede ďalej vyplynulo, že mestskí policajti zasahovali v ich bytovke už viackrát, napríklad tri

týždne pred incidentom s obžalovanou boli u nich policajti, ktorých vtedy zavolala suseda H., kde sa
takisto jednalo o problém s obžalovanou. On sa vtedy vonku rozprával s mestskými policajtmi, nakoľko
sa ho na obžalovanú pýtali. Obžalovaná si to vtedy všimla a reagovala na to tak, že celý večer skákala
ako klokan po podlahe svojho bytu a keďže s družkou bývajú priamo pod ňou, tak sa celý byt otriasal a
pobudila im deti. Všetci obyvatelia v bytovke sa obžalovanej vyhýbajú, a to nielen z ich bytovky, ale aj

obyvatelia bytov z vedľajšej bytovky, a to z dôvodu, že je často opitá a agresívna, a vtedy bezdôvodne
verbálne kohokoľvek napáda. Má vedomosť aj o tom, že obžalovaná v minulosti bila vo svojom byte
svoje dieťa, a aj preto sa v súvislosti s jej vyhrážkami obáva o svoje deti.Svedkyňa - poškodená Y. N. na hlavnom pojednávaní potvrdila, že obžalovaná zo svojho balkóna
vykrikovala slová „Ty skurvený hajzel, dal si mi odjebať psa a ja Vám za to pozabíjam skurvené deti,
aj teba“. Z rozprávania jej priateľa I. G. vie, že on obžalovanú vtedy na balkóne aj videl, nakoľko táto

sa zo svojho balkóna nakláňala a pozerala, či na balkóne bol jej priateľ, ktorý tam vtedy fajčil. Aj keď
obžalovanú pri tom, ako sa vyhrážala, nevidela, je si istá, že to bola ona, pretože jej hlas veľmi dobre
pozná, keďže vykrikuje z balkóna aj inokedy, má navyše ukrajinský prízvuk a okrem nej nad nimi už
nikto nebýva. Na hlavnom pojednávaní sa nevedela s istotou vyjadriť, či vtedy, keď odzneli vyhrážky zo
strany obžalovanej, bola na balkóne alebo v obývačke, vyhrážky obžalovanej však počula veľmi dobre,

čím si je istá. Vyhrážky v nej naozaj vzbudili obavu, a to z toho dôvodu, že sa povráva, že obžalovaná
zabila svojho manžela, ako aj z toho dôvodu, že obžalovaná často požíva alkoholické nápoje a ona sama
vyrastala v rodine, kde bol problém s alkoholom a alkoholizmom, takže vie, čo všetko sa môže stať.

Z výpovede poškodenej je ďalej zrejmé, že obžalovaná sa v minulosti, a v podstate to trvá aj doteraz,
často do nej uvádzala, a to nie len do nej, ale aj do jej detí, viackrát na ňu napríklad pokrikovala, že

je kurva, a to aj pred deťmi. Z počutia vie, že obžalovaná sa takto uvádza aj do iných ľudí z okolia,
ktorí majú deti, a bola svedkom aj toho, ako obžalovaná kričala zo svojho balkóna, keď bola zjavne pod
vplyvom alkoholu, napríklad aj na jej muža alebo na deti. Obžalovaná keď je pod vplyvom alkoholu sa
takto správa často, ale keď je triezva, tak sa správa normálne. Takéto správanie sa u obžalovanej začalo
asi vtedy, keď sa im narodilo prvé dieťa, pričom obžalovaná sa takto správala iba vtedy, keď mala vypité.

Keď ešte nemali so svojim priateľom deti, tak väčšinou obžalovaná mala konflikty so svojim synom, do
ich bytu počuli, ako sa v jej byte obžalovaná a jej syn hádajú a ako ho bije. S priateľom I. G. sa už dva
roky snažia nájsť iné bývanie, ale doposiaľ sa im to nepodarilo. S obžalovanou nechce nič mať, keď ju z
diaľky zbadá, tak radšej vybočí z cesty, aby sa jej vyhla, pričom vie o tom, že aj ostatní ľudia z bytovky s
ňou majú takýchto vzťah. Napríklad obžalovaná mala konflikt aj s pani H., ktorej sa obžalovaná taktiež

vyhrážala, konflikt mala aj s pani I., ktorá má byt vedľa obžalovanej.

Z výpovede svedka D. Y. , priateľa obžalovanej, súd zistil, že raz, keď sa spolu s obžalovanou vracali
z nákupu, stretli poškodeného G., ktorý sa sťažoval, že pes obžalovanej celý deň v byte zavíjal, a že
on s tým urobí poriadok, že psa zlikviduje, a že sa tu žiadni O. nebudú rozťahovať. Na druhý deň po

tom, čo im poškodený G. vyčítal tieto veci, šla obžalovaná so psom do obchodu. Pred obchodom psa
riadne priviazala o stĺpik, pričom keď sa z obchodu vrátila, tak na stĺpiku ostala iba vôdzka a pes na
nej už nebol. Obžalovaná mu vtedy zavolala, že niekto psa odopol, a že sa pes stratil. Spolu ho šli
hľadať, avšak psa nenašli. On potom išiel domov a obžalovaná mu následne zavolala, že sused na ňu
privolal políciu. Poškodeného G. inak nepozná, pozná ho v podstate iba z videnia. V minulosti nebol

nikdy svedkom verbálnych útokov obžalovanej voči poškodeným, skôr si myslí, že poškodený G. sa
správal arogantne voči obžalovanej, hlavne od momentu, keď mu povedala, že na nich zavolá sociálku.
K vyhrážkam obžalovanej sa vyjadriť nevedel, nakoľko v tom čase v jej byte prítomný nebol, pričom
nenachádzal sa v ňom ani v čase zásahu mestských ani štátnych policajtov.

Svedkovia N. C. a D. I. v podstate zhodne vo svojich výpovediach uviedli, že obžalovanú poznajú zo
služobného zásahu, keď ako príslušníci mestskej polície zasahovali dňa 13.9.2016 na Y. ulici v U. po
tom, čo tam boli vyslaní na základe operačného policajta, pričom oznamovateľom vo veci bol poškodený
G.. Asi po 5-tich minútach od telefonátu poškodeného G. sa dostavili na miesto činu, kde im menovaný
oznámil, že mal byť zo strany obžalovanej verbálne napadnutý a s ním aj jeho deti, ktorým sa mala

obžalovaná vyhrážať, že ich zabije. Počas toho, ako im poškodený G. opisoval, čo sa stalo, si obaja
všimli, že obžalovaná, ktorá sa vtedy nachádzala na balkóne svojho bytu a bola zjavne pod vplyvom
alkoholu, naďalej po poškodenom niečo vulgárne pokrikovala. Následne šli konfrontovať obžalovanú s
tým, čo im uviedol poškodený G.. Obžalovaná niekoľko minút neotvárala dvere na svojom byte a po
tom, čo nakoniec dvere otvorila, im povedala, že čo chcú, že ona spí, a že ju zobudili. Obžalovaná mala

pritom oblečený župan alebo niečo podobné, ktorý počas ich rozhovoru zo seba zhodila, čiže ostala
pred nimi holá. Následne dvere zatvorila, na čo privolali hliadku štátnej polície, keďže bolo podozrenie
zo spáchania trestného činu. Po tom, čo došli príslušníci štátnej polície, tak sa opäť spolu s nimi dostavili
pred dvere bytu obžalovanej, ktorá taktiež najskôr dvere neotvárala a keď ich nakoniec otvorila, tak
povedala, že keď niečo od nej chcú, tak ju majú predvolať na ďalší deň a následne dvere zatvorila.

Štátni policajti šli potom za poškodeným G. a tým ich činnosť skončila, keďže vec prebrala na riešenie
štátna polícia.V znaleckom posudku konštatuje znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia - odvetvie psychiatria
u obžalovanej občasný abusus (nadužívanie) alkoholu zatiaľ bez prejavov závislosti ako aj bez
abstinenčných prejavov a jej osobnosť hodnotí ako akcentovanú, so známkami emočnej lability a

zníženej frustračnej tolerancie. Znalec nezistil ani prejavy patickej ebriety ani inej psychotickej poruchy,
a preto nenavrhuje ani uloženie ochranného protialkoholického liečenia.

Zo zápisu o dychovej skúške obžalovanej zo dňa 15.9.2016 o 12.15 hod. súd zistil, že v uvedenom čase
obžalovaná nebola pod vplyvom alkoholu.

Na základe takto vykonaného dokazovania bol spoľahlivo zistený a preukázaný skutkový stav
zodpovedajúci výrokovej časti tohto rozsudku. Vina obžalovanej U. G. bola dostatočne preukázaná
výpoveďami poškodených I. G. a Y. N. (skutočnosť, či sa poškodená N. v čase vyhrážok obžalovanej
nachádzala na balkóne alebo v obývačke nie je podľa názoru súdu pre posúdenie dôveryhodnosti
jej výpovede podstatná), ako aj do nich zapadajúcimi výpoveďami svedkov N. C. a D. I., v kontexte

ktorých súd obranu obžalovanej vyhodnotil ako účelovú a nezodpovedajúcu skutočnosti, motivovanou
jej snahou vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za svoje protiprávne konanie. Pre úplnosť možno
dodať, že výpoveď svedka D. Y. nijako neprispela k objasneniu skutkového stavu, keďže tento sa na
mieste incidentu nenachádzal a vyjadroval sa len k skutočnostiam, ktoré predchádzali prejednávanému
skutku.

Konaním popísaným vo výrokovej časti rozsudku naplnila obžalovaná všetky pojmové znaky prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona z hľadiska objektívnej stránky tohto trestného
činu, pričom obavy poškodených I. G. a Y. N. o život a zdravie ich detí možno vzhľadom na skutočnosti,
ktoré obaja uviedli vo svojich výpovediach, považovať za dôvodné. Z hľadiska subjektívnej stránky

konala obžalovaná vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona.
Obžalovaná z miesta bydliska nie je bližšie charakterizovaná, aktuálne je bez pracovného pomeru.
Doposiaľ súdne trestaná nebola. V evidencii priestupkov má evidovaný jeden priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Priestupkového zákona, ktorého sa dopustila
ešte v roku 2012.

Akopoľahčujúcuokolnosťuobžalovanejsúdvyhodnotilskutočnosť,žepredspáchanímprejednávaného
trestného činu viedla riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona). Priťažujúce okolnosti zistené neboli.
Prirozhodovaníodruhuavýmereukladanéhotrestuprihliadalsúdnajmänaspôsobspáchaniatrestného
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, ako aj na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy. Na základe uvedeného

dospel súd k záveru, že pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona bude u obžalovanej
postačujúce uloženie trestu odňatia slobody v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby s
podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú (kratšiu) skúšobnú dobu, keďže s prihliadnutím
na doterajší život obžalovanej a prostredie, v ktorom obžalovaná žije, ako aj na okolnosti prípadu,
sa na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jej nápravu nejaví okamžitý výkon uloženého trestu ako

nevyhnutný.
V rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody súd obžalovanej uložil aj
primerané obmedzenia spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,
keďže je nepochybné, že práve nadmerné požitie alkoholu bolo u obžalovanej hlavným spúšťačom jej
protiprávneho konania, pričom uloženie tohto obmedzenia by malo smerovať a napomôcť aj tomu, aby

obžalovaná viedla riadny život.
Takto uložený trest zodpovedá zásade primeranosti trestných sankcií aj zásade individualizácie trestu,
mal by byť postačujúci z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie a súčasne byť dostatočnou
garanciou nepáchania ďalšej trestnej činnosti obdobného charakteru obžalovanou v budúcnosti.
inému sa vyhrážala smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to

mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámenímje až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,

b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho
vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.