Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. január 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/111/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010781
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1517010781.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Karola
Kováča a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci proti obžalovanému K. L. stíhaného pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 4T/105/2017 zo dňa 20.02.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. januára
2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného K. L., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/105/2017 zo dňa 20.02.2018 bol
obžalovaný K. L. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., ktorého
sa dopustil na tom skutkovom základe, že dňa 16.12.2014 v čase o 17.45 hod. v Bratislave na G. G. Y.
R. na G. G. v km X,XX, obvinený K. L. ako vodič viedol nákladné motorové vozidlo továrenskej značky

Y., evidenčného čísla V.-XXX AK s návesom R., evidenčného čísla V.-XXX T. v pravom jazdnom pruhu,
v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 písm. c/ Zákona číslo 8/2009 Zbierky zákonov, pričom sa plne
nevenoval vedeniu motorového vozidla, v dôsledku čoho narazil do zadnej časti do pred ním brzdiaceho
motorového vozidla značky F. R., evidenčného čísla V.-XXX M., vodičky D. R., ktorá bola následkom
nárazu odhodená do motorového vozidla značky F. R., evidenčného čísla L.-XXX O., vodičky A. H.,
pričom tá bola následkom nárazu odstrčená do návesu značky Z., evidenčného čísla K.-XXXX-L., F.

ťahal ťahač značky K., evidenčného čísla XXXX P., vodiča E. H. L. M.. Pri dopravnej nehode sa zranila
vodička poškodená D. R., vo vozidle továrenskej značky F. R., evidenčného čísla V.-XXX M., ktorá
utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice, podvrtnutie ľavého členkového kĺbu, pomliaždenie ľavého a pravého
predkolenia, pomliaždenie pravého ramenného kĺbu a pomliaždenie ľavého lakťa s odreninou, ktoré
si vyžiadalo liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní 5 týždňov a 3 dni spoločnosti Allianz -
Slovenská poisťovňa, IČO: XX XXX XXX, vznikla škoda z povinného zákonného plnenia vozidiel značky

F. R. evidenčného čísla: L.-XXX O., F. R. evidenčného čísla: V.-XXX M. a ťahača značky K. evidenčného
čísla: K.-XXXXR-XXXX L. vo výške 22.830,33 € a Zdravotnej poisťovni Dôvera, akciová spoločnosť,
IČO: XX XXX XXX škoda spôsobená nákladmi na poskytnutie zdravotnej starostlivosti A.. D. R. vo výške
116,20 €.

Za to mu bol podľa § 158 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l) Tr. zák. uložený trest odňatia

slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému
výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 1 rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd zaviazal obžalovaného nahradiť škodu poškodeným osobám
špecifikovaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil osobitným
písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu. V odvolaní uvádza, že napáda iba výrok o treste a
tolenvčastiuloženiatrestuzákazučinnostiviesťmotorovévozidlá.Uloženietohtodruhutrestupovažuje

za neprimerané, nezodpovedajúce účelu trestu. Poukazuje na to, že ak by obžalovaný nemohol viesť
motorové vozidlo na dobu jeden rok, bol by podstatne sťažený jeho život a majetková situácia. Uvedená
situácia by sťažila život nielen jemu, ale aj celej jeho rodine. Súd nezohľadnil, že obžalovaný je vodič
z povolania. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvého stupňa na
nové rozhodnutie.

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko ten písomne vyhlásil,
že súhlasí s konaním verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov podaného
odvolania s tým, že obžalovaný napáda iba uloženie trestu zákazu činnosti. Poukázal na to, že

obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, ide o bezúhonnú osobu. Vzhľadom k uvedenému navrhol,
aby krajský súd zrušil výrok o treste zákazu činnosti.

Prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že považuje napadnutý rozsudok za zákonný a správny vo
všetkých jeho výrokoch a to aj vo výroku o uloženom treste zákazu činnosti. Preto navrhla odvolanie

obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že podané odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd konštatuje, že odvolanie obžalovaného bolo zamerané len do výroku o treste s tým, že výrok
o vine ako aj výrok o náhrade škody nadobudol právoplatnosť už v konaní pred súdom prvého stupňa,

ktorý prijal vyhlásenie obžalovaného o vine. Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine, nie
je možné právne účinne napadnúť výrok o vine odvolaním. Obžalovaný K.L. L. bol teda rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/105/2017 zo dňa 20.02.2018 uznaný vinným zo spáchania
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom v napadnutom
rozsudku.

Odvolací súd preskúmal výrok o treste, pričom dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému za
spáchanú trestnú činnosť bol súdom prvého stupňa ukladaný v súlade so zásadami ukladania trestov a
súdprvéhostupňavýrokotresteajnáležitýmspôsobomodôvodnil.Trestuloženýobžalovanému,atotak
podmienečný trest odňatia slobody ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu, je

primeraný (zákonný a spravodlivý) vzhľadom na osobu obžalovaného, mieru zavinenia obžalovaného,
spôsob spáchania trestného činu ako aj jeho následky.

Pri rozhodovaní o tom aký druh trestu bolo potrebné obžalovanému uložiť za spáchanú trestnú činnosť,
je nutné vychádzať z toho, že obžalovaný sa riadne nevenoval vedeniu motorového vozidla, v dôsledku

čoho narazil do zadnej časti pred ním idúceho motorového vozidla s tým, že narazené motorové vozidlo
bolo následkom nárazu odhodené do iného motorového vozidla, v dôsledku čoho došlo k ujme na zdraví
iného účastníka cestnej premávky. Iný účastník cestnej premávky utrpel teda zranenie, ktoré si vyžiadalo
lekárske ošetrenie a práceneschopnosť v trvaní viac ako päť týždňov práve a len (spoluzavinenie
poškodených osôb sa nepreukázalo) v príčinnej súvislosti s nepozorným konaním obžalovaného ako

vodiča motorového vozidla.

Spôsob spáchania skutku (zjavné nevenovanie sa riadnemu vedeniu vozidla zo strany obžalovaného),
spôsobený následok (ujma na zdraví inej osoby) ako aj miera zavinenia obžalovaného (vedomá
nedbanlivosť spočívajúca v ignorovaní povinnej miery opatrnosti zo strany obžalovaného pri vedení

motorového vozidla) sú faktory, ktoré je nutné vyhodnotiť pri ukladaní trestu v neprospech obžalovaného.

Navyše, v prípade obžalovaného nie je možné hovoriť o disciplinovanom a bezproblémovom vodičovi,
nakoľko z evidenčnej karty obžalovaného vyplýva, že pred spáchaním stíhaného skutku bol viackrátpriestupkovo prejednávaný za porušenie pravidiel v cestnej premávke s tým, že išlo najmä o porušenie
ustanovení týkajúcich sa rýchlosti jazdy. Obžalovaného pritom nedokázali viesť k rešpektovaniu
pravidiel cestnej premávky ani viaceré sankcie, ktoré mu boli ukladané v priestupkovom konaní a jeho

nezodpovedný spôsob jazdy vyvrcholil práve spáchaním trestného činu, z ktorého bol právoplatne
uznaný za vinného. Pokiaľ obžalovaného nedokázali viesť k rešpektovaniu pravidiel cestnej premávky
sankcie nespojené so zákazom činnosti viesť motorové vozidlá, potom nie je možné očakávať, že bez
uloženia tohto druhu trestu bude možné pôsobiť na nápravu obžalovaného.

Možno preto uzatvoriť a zopakovať, že obžalovaný spáchal trestný čin, pri ktorom ako vodič motorového
vozidla nedodržal mieru opatrnosti pri vedení motorového vozidla a spôsobil inej osobe závažné
zranenia s pomerne dlhou práceneschopnosťou. Obžalovaný je pritom osobou, ktorá už bola opakovane
prejednávaná v priestupkovom konaní za porušovanie predpisov v cestnej premávke a konštatovaná
nezodpovednosť obžalovaného ako vodiča motorového vozidla gradovala práve spáchaním stíhaného
skutku. Všetky tieto skutočnosti svedčia o tom, že na obžalovaného je nutné pôsobiť aj uložením trestu

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

Krajský súd v tomto smere poukazuje aj na tzv. generálnu prevenciu trestu, keď spoločnosť negatívne a
pomerne citlivo vníma porušovanie dopravných predpisov nezodpovednými vodičmi, ktoré často končia
dopravnými nehodami so závažnými zraneniami iných účastníkov cestnej premávky, ktorí sami pravidlá

cestnej premávky žiadnym podstatným spôsobom neporušili. Trest musí byť preto aj taký, aby odradil
iných od páchania trestných činov, v danom prípade odradil iných od porušovania dopravných predpisov
pri vedení motorového vozidla. Napokon, v zmysle § 31 ods. 2 Tr. zák. je trest ujma na osobnej slobode,
majetkových alebo iných právach odsúdeného a preto musí byť aj citeľný a zasahovať do bežného života
odsúdeného, aby ho dokázal viesť k náprave.

Priznanie sa obžalovaného k spáchaniu stíhanej trestnej činnosti nie je možné preceňovať a izolovane
z neho vyvodzovať, že pre nápravu obžalovaného nie je nutným uloženie aj trestu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá. Samotné priznanie sa obžalovaného k spáchaniu stíhanej trestnej činnosti, jej
oľutovanie ako aj vedenie riadneho spôsobu života po spáchaní stíhanej trestnej činnosti však okresný

súd pri ukladaní trestu správne vyhodnotil tak, že obžalovanému ukladal podmienečný trest odňatia
slobody ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dolnej hranici trestnej sadzby, nakoľko
vzhľadom na doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného je možné dôvodne predpokladať, že pre nápravu
obžalovaného postačí aj uloženie krátkodobých trestov.

Pokiaľ ide o námietky obžalovaného, že trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá by mu sťažil výkon
povolania, či mohol mať dopad na členov jeho rodiny, tak odvolací súd konštatuje, že týchto okolností si
musel byť obžalovaný vedomý aj v čase, keď vedel, že vedie motorové vozidlo zjavne nepozorne a že
sa nevenuje riadne plneniu povinností vodiča v cestnej premávke. Ak sa takto správal, potom evidentne
chcel podstúpiť riziko, že týmto konaním môže ohroziť svoje povolanie, či vôbec skomplikovať si život

stratou vodičského oprávnenia a tak prípadne ohroziť aj svoju finančnú situáciu. Odvolací súd nevidí
žiadny relevantný dôvod prečo by mal k týmto okolnostiam prihliadnuť pri určovaní druhu trestu, ak k nim
neprihliadol ani obžalovaný, keď trestný čin páchal. Alebo povedané inak, obžalovaný stratil vodičské
oprávnenie a tým vystavil seba prípadným komplikáciám v povolaní nie v dôsledku trestu, ktorý mu je
ukladaný v tomto konaní, ale v dôsledku toho, že ako nezodpovedný vodič porušil dopravné predpisy.

Skutočnosť, že obžalovaný je vodič z povolania neznamená, že môže páchať dopravné priestupky, či
trestné činy v doprave a už vôbec to neznamená, že mu nemôže byť ukladaný trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá.

Na základe uvedeného je možné uzavrieť, že prvostupňový súd nepochybil pri ukladaní druhu trestu a

jeho výmery a uložený podmienečný trest odňatia slobody v kombinácii s trestom zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá všetkých druhov zodpovedá zásadám ukladania trestov uvdených v ustanovení § 34
Tr. zák.

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal obžalovaného nahradiť

spôsobenú škodu. Napokon, tento výrok ani nebol napadnutý odvolaním zo strany obžalovaného, či inej
oprávnenej osoby.Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.