Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. december 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/107/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114220132
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114220132.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému H. T., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. XXXXX/X, XXX XX R., o zaplatenie 1.027,47 Eur s príslušenstvom, o
odvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduPrešovč.k.13C/124/2014-96zodňa13.03.2018,takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

II. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a výroku o trovách konania.

III. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Pôvodný žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.027,47 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 02.05.2011 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,
že cit.:

„Návrh žalobcu na prerušenie konania do ukončenia konania vedeného na Ústavnom súde SR pod sp.
zn. RVP 12672/2015 z a m i e t a .

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .“

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil čl. 72, čl. 125 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ust. § 164, § 162
ods. 3, § 153 ods. 1, § 215 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o

ochrane spotrebiteľa, § 40 ods. 3, § 657, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm.
a, b), § 4 ods. 1, 2 písm. h, i), ods. 3, 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu 28.05.2010.4. K návrhu žalobcu na prerušenie konania do skončenia konania na Ústavnom súde SR o súlade ust. §
5b Zák. č. 250/2007 Z.z. s Ústavou Slovenskej republiky súd uviedol, že samotné začatie konania (ktoré
sa začína podaním návrhu), prípadne prijatie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov

na Ústavnom súde SR (ak je podané oprávnenou osobou a má predpísané náležitosti) nemôže byť
dôvodom na prerušenie konania, v ktorom by sa tieto predpisy mali aplikovať. Ústavný súd môže
všeobecne pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich
ustanovení (ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody). Ak tak neurobil,
bolo by v rozpore s princípmi právneho štátu, ak by iné orgány svojimi faktickými úkonmi alebo inými

rozhodnutiami toto ustanovenie obchádzali. Dospel preto k záveru, že návrh na prerušenie konania nie
je dôvodný

5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že dňa 28.5.2010 uzatvoril právny predchodca žalobcu
spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ so žalovaným ako klientom písomnú zmluvu
o pôžičke, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku 1.000,- Eur.

Z predloženého prehľadu splátok a úhrad a vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalovaný na úhradu tejto
zmluvy zaplatil postupne v rôznych dňoch, mimo dohodnutých termínov splátok, teda pred, resp. po
ich splatnosti, čo by mohlo mať vplyv na výpočet úrokov, sumu 415,31 Eur. Predžalobnou upomienkou
zo dňa 22.4.2011 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného, s poukazom na predchádzajúce
upozornenie, k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo.

5. Zo skutočností uvedených žalobcom vyplýva, že predmetom tohto konania sú nároky medzi veriteľom
a spotrebiteľom vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, právny vzťah (zmluvu) medzi stranami
je potrebné posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy.

6. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, predovšetkým vo vzťahu k úrokom a rôznym poplatkom,
resp. nákladom či pokút zaúčtovaných na ťarchu žalovaného. Neuviedol všetky rozhodujúce skutkové
okolnosti, ktoré by ich odôvodňovali, a tieto zo žaloby a príloh (z predložených dôkazov) napokon
nevyplývajú ani nepriamo. Predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje konečnú splatnosť

spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) ZoSU), ročnú úrokovú sadzbu (§ 4 ods. 2 písm. h) ZoSU) s
uvedením, či ide o fixnú ročnú úrokovú sadzbu alebo variabilnú ročnú úrokovú, a výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) ZoSU) tak aby bolo zrejmé napríklad, či sa
spotrebiteľský úver spláca anuitne, alebo sa úroky a poplatky splácajú ako prvé a istina neskôr alebo
naopak, či sa úroky a poplatky strhávajú z celkovej výšky spotrebiteľského úveru, a aj podľa § 4 ods. 3

ZoSU sa poskytnutý spotrebiteľský úver preto považuje za bezúročný a bez poplatkov.

7. Žalobca mal z titulu pohľadávok zo zmluvy o pôžičke, postúpených mu podľa § 524 Občianskeho
zákonníka od jeho právneho predchodcu, nárok iba na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov
(bez zmluvných úrokov). Keďže žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 1.000,- Eur, ide o túto

sumu (z ktorej časť vo výške 415,31 Eur už uhradil). Podľa zmluvy bol žalovaný povinný platiť veriteľovi
dlh v mesačných splátkach po 59,33 Eur so splatnosťou prvej splátky od 20.06.2010. Pri bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru by tak dlžná istina bola vrátená v 16 splátkach po 59,33 Eur a 1 splátkou vo výške
50,72 Eur. 13 splátok (20.06.2010-20.06.2011) bolo pritom splatných viac ako tri roky pred podaním
žaloby, a ku dňu podania žaloby by tak už boli premlčané. Zo skutočností uvedených žalobcom, resp.

jeho právnym predchodcom však vyplýva, že dokonca celý dlh zosplatnil už predtým, keď predžalobnou
upomienkou zo dňa 22.04.2011 vyzval žalovaného, s poukazom na predchádzajúce upozornenie, k
okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo do 3 dní od jej doručenia, a táto upomienka bola
žalovanému doručená 28.04.2011, pričom aj úrok z omeškania si uplatňuje od 02.05.2011, a keďže sa
tak stalo viac ako tri roky pred podaním žaloby, ku dňu podania žaloby tak už bol premlčaný, a preto

súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

8. V konaní bol procesne úspešnejší žalovaný, a preto by mu mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1
Civilného sporového poriadku aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí, priznať podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku pomernú náhradu

trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodol
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny úradník). Keďže
však žalovanému v doterajšom konaní podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ žiadne preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (trovykonania) nevznikli, a neúspešnejší žalobca na náhradu trov konania nemá právo, súd nárok na náhradu
trov konania stranám nepriznal.

III. Obsah odvolania žalobcu

9. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku I. a II. rozsudku odvolanie žalobca. Nebráni sa
posúdeniu predmetného úveru ako bezúročného a bez poplatkov, avšak nesúhlasí s rozhodnutím súdu,
v zmysle ktorého zamietol žalobu z dôvodu premlčania uplatneného nároku. Súd v čase rozhodovania

vychádzal z platného a účinného zákonného ustanovenia, avšak aplikovaním ustanovenia § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoOS“) porušil zásadu ustanovenú v čl.
152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorej výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade Ústavou SR, rovnako tak vybrané články
Listiny základných práv a slobôd a Dohovoru o ochrane ľudských a základných slobôd. Konajúci súd

mal vedomosť o tom, že na Ústavnom súde Slovenskej republiky prebieha konanie o súlade ust. § 5b
ZoOS s Ústavou SR. Za takého stavu mal súd postupovať v zmysle ustanovenia § 162 ods. 1 zák. č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) a konanie prerušiť až do skončenia konania
vedeného pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 o návrhu Okresného
súdu Košice II o súlade § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s čl. 1 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý v konečnom dôsledku vyhlásil ust. § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa za neústavné. Súd však návrh na prerušenie konania zamietol. Nesprávnym
procesným postupom tak znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu
zmeniť, vyhovieť žalobe v sume o zaplatenie 584,69 eur s prísl., respektíve, zrušiť a vrátiť vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP,

vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

12. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,

b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,e)
zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1 ,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,

j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 ,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.13. Vychádzajúc z rozsahu odvolania žalobcu je zrejmé, že tento sa domáha prieskumu vecnej
správnosti rozsudku ako celku, s výnimkou výroku o trovách konania. V tejto súvislosti odvolací súd

uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania je svojou
povahou uznesením. Prípustnosť odvolania sa v takomto prípade riadi ust. § 357 CSP, ktorý pozitívnym
enumeratívnym výpočtom vymenúva uznesenia, ktoré môže strana sporu napadnúť odvolaním. V
zmysle ust. § 357 písm. n) CSP, odvolanie je prípustné len proti kladnému rozhodnutiu súdu o prerušení
konania, navyše dôvod prerušenie konania sa riadi ust. § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 CSP, čo však nie je

prejednávaný prípad, nakoľko súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania (nejde
teda o kladné rozhodnutie o prerušení konania), poukazujúceho na ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Z
tohto dôvodu odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému
odvolanie nie je prípustné.

14. Podľa čl.125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky
rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými
vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom.

15. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že
medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti,
prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné
do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s
ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a

ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v
odseku1písm.d),ajsnariadeniamivládyasovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismiministerstieva
ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia
strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

16.Podľačl.125ods.6ÚstavySlovenskejrepubliky,rozhodnutieústavnéhosúduvydanépodľaodsekov
1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie
ústavného súdu je všeobecne záväzné.

17. Podľa čl. 87 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, zákon nadobúda platnosť vyhlásením. Podrobnosti

o vyhlasovaní zákonov, medzinárodných zmlúv a právne záväzných aktov medzinárodnej organizácie
podľa čl. 7 ods. 2 ustanoví zákon.

18. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z.z o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne predpisy nadobúdajú platnosť

dňom ich vyhlásenia v zbierke zákonov.

19. Podľa čl. 143 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podrobnejšiu úpravu sústavy súdov, ich pôsobnosť,
organizáciu a konanie pred nimi ustanoví zákon.

20. Podľa čl. 16 ods. 1 CSP, súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi
predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

21. S poukazom na citované články Ústavy Slovenskej republiky, ako aj zákonné ustanovenia, odvolací
súd uvádza, že v čase vyhlásenia rozsudku prvoinštančným súdom dňa 13.03.2018 bolo povinnosťou

prvoinštančného súdu riadiť sa v tom čase platnou a účinnou úpravou obsiahnutou v ustanovení §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V čase rozhodovania o žalobcom uplatňovanom
nároku platný a účinný právny predpis ukladal orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod,

ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo
potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Odvolací súd zároveň dodáva, že nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo dňa 07.02.2018, bol v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky publikovaný dňa 27.09.2018 a to pod č. 271/2018 Z.z.. Do tohto momentu je všakpotrebné vychádzať z prezumpcie ústavnosti aplikovaného ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Rozhodnutím súdu nedošlo k porušenie Ústavy Slovenskej republiky, ako ani Dohovoru o
ochrane ľudských a základných slobôd, uplatnená odvolacia námietka preto nebola dôvodná.

22. Súd prvej inštancie sa preto správne zaoberal skúmaním premlčania dlhu riadiac sa ust. § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a správne na vec aplikoval všeobecnú trojročnú premlčaciu
dobu v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Aktiváciou premlčania z úradnej povinnosti došlo k
oslabeniu práva a tento proces už zvrátiť nemožno. Žalobca zosplatnil celý dlh, keď predžalobnou

upomienkou zo dňa 22.04.2011 vyzval žalovaného, s poukazom na predchádzajúce upozornenie, k
okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo do 3 dní od jej doručenia. Upomienka bola žalovanému
doručená 28.04.2011, pričom aj úrok z omeškania si uplatňuje od 02.05.2011, a keďže sa tak stalo viac
ako tri roky pred podaním žaloby, ku dňu podania žaloby tak už bol premlčaný, a preto súd správne
žalobu zamietol v celom rozsahu. Napokon tieto skutočnosti žalobca v odvolaní nenamietal.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby, ako aj
súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny v zmysle ust. 387 ods. 1 CSP.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, z tohto dôvodu nárok na náhradu trov

odvolacieho konania patrí úspešnému žalovanému. Z obsahu spisu je však zrejmé, že žalovanému v
priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto mu náhrada trov odvolacieho
konania nebola priznaná.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).