Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. apríl 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10C/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314210358
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8314210358.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdHumennésudkyňouJUDr.IvetouGildeinovouvsporežalobcu:IntrumSlovakias.r.o.,Mýtna

48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48,
P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej : I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX E.,
právne zast. JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, advokátkou, Lipová 1, 066 01 Humenné, o zaplatenie
sumy 3457,28 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej priznáva vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 03.09.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
žalovaným v 1. a 2. rade uložil spoločne a nerozdielne a žalovanej v 3. rade zaplatiť mu sumu 3457,28
eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 3115,46 eur od 10.03.2013 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Spoločným a nerozdielnym plnením žalovaných v 1. a 2. rade zaniká rozsahu tohto plnenia
povinnosť žalovanej v 3. rade a plnením žalovanej v 3. rade zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť

žalovaných v 1. a 2. rade.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila
pohľadávku žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013. Predchodca
uzavrel so žalovanými v 1. a 2 . rade ako dlžníkmi dňa 21.07.2004 Zmluvu o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky. Zároveň v rovnaký deň, t.j.
21.07.2004 bola so žalovanou v 3. rade uzatvorená Dohoda o ručení, na základe ktorej bola pohľadávka

žalovaných v 1. a 2. rade zabezpečená ručiteľským vyhlásením žalovanej v 3. rade. Na základe
tejto zmluvy boli žalovaným v 1.a 2. rade poskytnuté peňažné prostriedky. Pohľadávka žalobcu ku
dňu postúpeniu pohľadávky predstavovala sumu 3561,60 eur, ktorá pozostávala z istiny 3115,46 eur,
nesplateného riadneho úroku vo výške 341,82 eur, nesplatených zmluvných úrokov vo výške 48 eur
a nesplatených zákonných úrokov vo výške 56,32 eur, v súlade s prílohou k zmluve o postúpení,
kde právny predchodca žalobcu deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok
sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálny záväzok žalovaných ku dňu postúpenia

pohľadávky. Podľa Zmluvy postupca poskytol úver vo výške 4979,08 eur s mesačnými splátkami 67,05
eur k 20. dňu v mesiaci splatnými, prvá splátka bola splatná dňa 20.08.2004 a termín poslednej splátky
bol 20.07.2014. Žalovaní splatili svoj záväzok len čiastočne, preto žalobca v súlade s VOP, ku dňu
18.02.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa pohľadávka zo zmluvy stala splatnou v celomrozsahu.Aktuálnedlhžalovanéhovočižalobcovipredstavujesumu3457,28eur,ztohona istinu3115,46
eur, na nesplatené riadne úroky úveru 341,82 eur. Následne žalobca vyzval žalovaných na úhradu dlžnej
sumy, pričom žalovaní dlžnú sumu neuhradili, preto sa domáha jej zaplatenia prostredníctvom žaloby

podanej na súd.

3. Súd vo veci rozhodol v skrátenom konaním vydaním platobného rozkazu č.k. 15Ro/273/2014-39 zo
dňa 13.10.2014. Žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí boli solidárnymi dlžníkmi a boli na hradu dlžnej sumy
zaviazaní spoločne a nerozdielne nepodali žiaden opravný prostriedok voči rozhodnutiu. Preto platobný

rozkaz voči žalovaným v 1. a 2. rade nadobudol právoplatnosť.

4. Žalovaná v 3. rade, ktorá bola ručiteľkou a z jej strany sa jednalo o akcesorický záväzok, podala
v zákonnej lehote odpor, čím sa platobný rozkaz podľa vtedy účinnej úpravy Občianskeho súdneho
poriadku ( účinný do 31.06.2016 ) zo zákona iba voči nej zrušil. Súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom
žalovanou v konaní už ostala len žalovaná v 3. rade.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, zmluvou o splátkovom
úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, výzvou k úhrade
a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, výzvou k úhrade, zmluvou o postúpení
pohľadávok s prílohou, vyjadreniami žalovanej v 3. Rade, výpoveďou zástupcu žalovanej v 3. rade a

žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.07.2004 právny predchodca žalobcu,
spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytol žalovaným v 1. a 2. rade úver vo výške 150.000,- Sk,
ktorý sa žalovaní zaviazali uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami po 2020,- Sk splatnými k 20. dňu

v mesiaci s dátumom prvej splátky 20.08.2004 a konečnou splatnosťou úveru 20.07.2014, s úrokovou
sadzbou vo výške 9,80 % ročne v deň uzatvorenia zmluvy.

5. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 15.12.2011 a prílohou k tejto zmluve,
právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653,

postúpil svoju pohľadávku voči žalovaným na žalobcu, pričom doručenie preukázal len podacím hárkom.

6. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 18.02.0103 a pripojil výzvu k úhrade a oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.1.2012, pričom doručenie u žalovanej 1. rade a 3. rade
preukázal doručenkou, avšak žalovanému v 2. rade doručené oznámenie do vlastných rúk nebolo, o

čom svedčí vrátená zásielka - neprevzatá v odbernej lehote.

7. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 13.09.2016 uviedol, že uplatnená
pohľadávka predstavuje neuhradenú časť úveru poskytnutého žalovaným na základe zmluvy o
splátkovom úvere. Žalovaným bol poskytnutý úver v sume 4979,09 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali

splatiť 120 mesačnými splátkami vo výške 67,05 eur. Nakoľko si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy
neplnili, preto právny predchodca zúčtoval konečný stav zostatku úveru k 30.09.2011 a k tomuto dňu
predstavoval sumu 3202,59 eur. Žalovaní na istinu zaplatili sumu 87,13 eur a preto dlžná suma na istine
úveru predstavuje čiastku 3115,46 eur. Riadne úroky predstavujú vyčíslené zmluvne dojednané riadne
úroky od 01.10.2013 do 27.02.2013, t.j. do termínu predčasnej splatnosti. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu

v spore, mal za to, že túto riadne preukázali relevantným oznámením o postúpení pohľadávky. Takýto
postup preukázania aktívnej legitimácie je plne v súlade s právnymi predpismi a súdnou praxou bežne
akceptovateľný. Zároveň mal za to, že zákon o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 1 ods. 2 písm. a)
zák. č. 258/2001 Z.z. v čase uzavretia zmluvy sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účelu
dodatočných a ďalších stavebných úprav dokončených stavieb a ich údržbu.

Vo svojom vyjadrení doručenom súdu daň 10.01.2018 uviedol, že dokladom preukazujúcim prevzatie
oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanou v 3. rade nedisponuje z objektívnych dôvodov, nakoľko
žalovaná si zásielku neprevzala v odbernej lehote, čo preukázal výstupom zo zoznamu nedoručených
zásielok. Zásielka bola doručovaná žalovanej v 3. rade pod č. V. na adresu X. XXX, XXX XX E..

Aktívnu legitimáciu preukázal aj samotnou zmluvou o postúpení spolu s predloženými identifikáciami
pohľadávky. Rovnako mal za to, že špecifikoval nárok uplatnený žalobou, pričom sumu 48 eur titulom
úrokov z omeškania nie je predmetom sporu. Žalovaní neplnili svoje zmluvné povinnosti, preto boli
písomne vyzvaní na zaplatenie dlžného zostatku v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.Nakoľko svoj dlh v poskytnutej lehote 10 dní nezaplatili, od 10.03.2013 súd v omeškaní s jeho
zaplatením. Žalovaní od 20.04.2006 do postúpenia pohľadávky uhradili na úver sumu 3918,58 eur.
Opätovne uviedol, že žalovaným boli poskytnuté finančné prostriedky na investíciu do dokončenej

nehnuteľnosti a poskytnutý úver nie je spotrebiteľským úverom v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z. Preto
na podanej žalobe trval v celom rozsahu, nakoľko žalovaní doposiaľ dlh neuhradili. V ďalšom vyjadrení
poukázalnarozhodnutieÚstavnéhosúduSRsp.zn.PLÚS11/2016,ktorýmÚstavnýsúdvyslovilnesúlad
ust. § 5b z.č. 250/2007 Z.z. s ust. čl.46 ods. 1 v spojení s čl. ods. 1 Ústavy SR.

8. Zástupca žalovanej na pojednávaní vo svojej výpovedi namietal aktívnu legitimáciu žalobcu. Mal
za to, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu s poukazom na skutočnosť, že
všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú predložené v tomto súdnom konaní žalobcom, nie sú
podpísané žalovanou. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Skalica č. 3C/240/2012
zo dňa 21.12.2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Trnava č. 9Co/56/2016 zo dňa 30.5.2017,
ktorý rozhodoval v obdobnej veci. Ďalej uviedol, že 21.7.2004 podpísala žalovaná v 3. rade dohodu o

ručení podľa Obchodného zákonníka vrátane čl. III kde sa uvádza, že sa oboznámila so všeobecnými
obchodnými podmienkami, ktoré však nikdy nepodpísala. Žalovaná v 3. rade nikdy nedala súhlas
Slovenskej sporiteľni, aby poskytol údaje z dohody o ručení tretej osobe. Tým, že pôvodný veriteľ
Slovenská sporiteľňa postúpila túto pohľadávku na tretiu osobu, ktorá nie je bankou, porušila tým
bankové tajomstvo v súlade s ust. Zákona o bankách. Teda mal za to, že medzi žalovanou v 3. rade

a bankou nebolo nikdy dohodnuté, že v prípade ak sú dlžníci v omeškaní, že sa vyhlási mimoriadna
splatnosť úveru. Poukázal aj na niektoré rozpory týkajúce sa listinných dôkazov. Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti je zo dňa 27.2.2013, pričom doručenka žalovanej v 3. rade je zo dňa 26.2.2013 a
žalovanýv2.radesitotooznámenieanineprevzal,keďženadoručovanejobálkejeuvedené,žezásielka
je v odbernej lehote neprevzatá. Taktiež oznámenie o postúpení pohľadávky na terajšieho žalobcu

zo dňa 5.4.2013 a doručovanie tohto oznámenia bolo preukazované len s oznamom nedoručených
zásielok, preto žiadal, aby žalobca predložil dôkazy potvrdzujúce, že táto zásielka bola doručovaná do
vlastnýchrúkaleboinýmspôsobomaženeboladoručená.Taktiežpodľazmluvybolžalovanýmv1.av2.
rade alebo dlžníkom poskytnutý úver 150 000,- Sk, avšak v zmluve je uvedený poplatok z úveru vo výške
2% a teda nie je zrejmé, či im bola vyplatená naozaj suma 150 000,- Sk alebo krátená o tie 2%, teda

suma 147 000,- Sk. Ďalej uviedol, že ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dlh predstavoval
sumu 3 606,80 eur, pričom zo žaloby nie je zrejmé ako žalobca dospel k jednotlivým nárokom, ktoré
tvoria súčet dlžnej sumy, a to istiny 3115,40 eur, z čoho pozostáva úrok 341,82 eur a z čoho pozostáva
suma 48 eur, ako vypočítal úrok z omeškania. Rovnako z podanej žaloby nie je zrejmé, kedy sa dlžníci
dostali do omeškania, z akej sumy je vypočítavaný úrok z omeškania, od kedy, aká je výška tohto úroku z

omeškania a zároveň aby žalobca uviedol, koľko splátok z predmetného úveru dlžníci uhradili a zároveň
aby uviedli, ako tieto uhradené splátky boli započítané na úhradu istiny, úrokov. Mal za to, že zmluva
mala byť posudzovaná podľa ust. Občianskeho zákonníka a nie podľa ust. Obchodného zákonníka.
Tým vlastne obišiel pôvodný žalobca ust. § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka a keďže už vtedy bol
platný Zákon č. 258/2001. Taktiež mal za to, že je nesprávne v tejto zmluve uvedená výška splátky

úveru, kde suma 2 020,- Sk ako mesačná splátka presne nešpecifikuje čo z tejto sumy predstavuje
zaplatenú istinu, čo úroky a čo ďalšie poplatky. V danom prípade ide teda o neprijateľnú zmluvnú
podmienku a je potrebné považovať túto zmluvu za zmluvu bez úrokov a bez poplatkov. Opätovne
uviedol, že predmetom postúpenia pohľadávky banky na nebankový subjekt môže byť len úver, príp.
jeho splátky, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a zároveň banka písomne vyzve

klienta na úhradu tohto záväzku s tým, že klient je v omeškaní nepretržite 90 dní. V danom prípade
nebolo preukázané splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktoré sú nevyhnutné
na to, aby právny predchodca žalobcu mohol platne postúpiť na žalobcu uplatňovanú pohľadávku. Zo
žalobcompredloženéhooznámeniajehoprávnehopredchodcuovyhlásenímimoriadnejsplatnostiúveru
zo dňa 27.2.2013, ktoré si prevzala žalovaná v 3. rade dňa 27.2.2013 však jednoznačne vyplýva, že

od jeho doručovania žalovanej do postúpenia pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
uzatvorenej dňa 28.3.2013 neuplynulo viac ako 90 dní. Žalobca rovnako nepreukázal, aby oznámenie
právneho predchodcu žalobcu zo dňa 5.4.2013 o postúpení pohľadávky adresované žalovanej v 3. rade
bolo skutočne i doručené, t. j. dostalo sa do jej dispozície. Preto žiadal, aby súd žalobu zamietol. Taktiež
si v prípade úspechu uplatnil trovy konania.

9. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.10. Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase podpisu úverovej
zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného

zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

11. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v

dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny
obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto
bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

12. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti V. S. R. W. N. D. N. proti Z. S.. N. M. K.,
Z. X. U. G., S. G. a D. I. P., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,

len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť

podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky

vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,

aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

13. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy

vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred
1.januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.,

14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ( ďalej len ,,Zákon“), banka je právnická osoba
so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou

podľa osobitného predpisu a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

Podľa § 7 ods. 1 Zákona, o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O
udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení bankového povolenia
na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s

Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Žiadosť o udelenie bankového
povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.Podľa § 92 ods. 8 Zákona, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej
klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej

banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho

istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

15. Súd v danej právnej veci dospel k záveru, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade
bola uzatvorená dňa 21.07.2004 zmluva o splátkovom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Zároveň v
rovnaký deň, t.j. 21.07.2004 bola so žalovanou v 3. rade uzatvorená Dohoda o ručení, na základe ktorej
bola pohľadávka žalovaných v 1. a 2. rade zabezpečená ručiteľským vyhlásením žalovanej v 3. rade.

Na základe tejto zmluvy boli žalovaným v 1. a 2. rade poskytnuté peňažné prostriedky.

16. Súd právne posúdil vec tak, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva, ktorá je zmluvou o úvere
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a súčasne spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a zákona
č. 634/1992 Zb. Podľa prechodných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 879j) sa aj právne vzťahy

vzniknuté pred 1.1.2008 spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka účinnými od 1.1.2008, vrátane
ustanovení o spotrebiteľských zmluvách.

Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v
čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého

spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa §52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa
primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu

s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Je síce pravda, že úverová zmluva je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku, avšak pokiaľ
je jej účastníkom spotrebiteľ, majú ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských
zmlúv (obsiahnuté v piatej hlave prvej časti Občianskeho zákonníka) prednosť pred ustanoveniami
Obchodného zákonníka o zmluvnom type. Aj keď vo všeobecnosti je Občiansky zákonník považovaný
za lex generalis, kým Obchodný zákonník za lex specialis, toto platí len vo vzťahu k všeobecnej

úprave zmluvných vzťahov. Pokiaľ ide o osobitnú úpravu spotrebiteľských vzťahov, tieto ustanovenia
Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať aj vtedy, ak sa zmluvný vzťah inak spravuje Obchodným
zákonníkom. To neznamená, že by bol celý zmluvný vzťah podriadený režimu Občianskeho zákonníka
a že by (ako argumentoval navrhovateľ) úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá vObchodnom zákonníku stratila akékoľvek opodstatnenie. Záväzkový vzťah upravený ako zmluvný typ
v Obchodnom zákonníku sa aj naďalej spravuje ustanoveniami o tomto zmluvnom type ako aj ďalšími
ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka, avšak (ak ide súčasne o spotrebiteľský vzťah) len

potiaľ, pokiaľ je ich uplatnenie v súlade s osobitnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o ochrane
spotrebiteľa, teda najmä pokiaľ to nie je v neprospech spotrebiteľa (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Keďže úverová zmluva medzi žalobcom a žalovanými spĺňa definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zo samotnej zmluvy vyplýva, že poskytnutý úver bol

účelovo viazaný na investície do nehnuteľnosti pre žalovaných v 1. a 2. rade, teda nie ich obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti, pričom žalobca v konaní netvrdil ani nepreukázal opak) a k vyhláseniu
predčasného splatenia ako aj k účtovaniu poplatkov za upomienky došlo po 1.1.2008, súd v zmysle §
879j a § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka posúdil súlad uplatnených nárokov žalobcu s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

17. Je potrebné zdôrazniť, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania je bankový úver, ktorý
na rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou
zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách podlieha bankovému povoleniu a nad činnosťou bánk zároveň vykonáva
dohľad Národná banka Slovenska.

18. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, poskytovať z vkladov úroky alebo iné
odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci
predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov
získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, poskytovať platobné služby pre iného v rámci

predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti (§ 3 zákona o bankách).

19. Súd mal ďalej za preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013 a prílohou k
tejto zmluve, právny predchodca žalobcu spol. Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila svoju pohľadávku
voči žalovaným na žalobcu.

20. Zákonná úprava postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej banky (ďalej len
„banka“) je obsiahnutá v zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov ako osobitná úprava (lex specialis) pred všeobecnou úpravou (lex generalis)
o postupovaní pohľadávok v zmysle § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka.

21.Vzmyslezákonaobankáchpreplatnépostúpeniepohľadávkybankymusiabyťsplnenékumulatívne
všetky podmienky upravené v § 92 ods. 8 tohto zákona, t.j. pohľadávka banky môže byť postúpená (aj
jej časť), ak je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve a omeškanie klienta so splnením
postupovanej pohľadávky je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

22. Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze
postúpeniabankovejpohľadávkysosúčasnýmstanovenímvýnimiekztohtozákazuanepodporujúzáver
o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa.

23. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach
sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho
úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučujú dobromyseľnosť
postupníka.

24. „Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho
mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z
úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 28.03.20103
je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák. Vzhľadom na to v súlade so zásadou,
že nikto nemôže na iného previesť viac práv než má je neplatnou aj zmluva, ktorou postupca postúpil

predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia.“ (rozsudok
KS v Bratislave vo veci sp. zn. 6Co/58/2016).25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie skúmal, či v konaní je daná aktívna
vecná legitimácia na strane žalobcu.

26. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je
imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

29.06.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

27. Spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže
byť však iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými a to za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť

splnené v čase postúpenia pohľadávky.

28. V predmetnej veci je sporné či postupca - Slovenská sporiteľňa, a.s. ukončil záväzkovo-právny vzťah
uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovanými na strane druhej, či vyhlásil mimoriadna
splatnosť úveru. Žalobca v žalobe tvrdil, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom k žalobe pripojil

aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom ku dňu 18.02.2013.

29. Z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť
pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne
išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia

svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Pokiaľ
teda pôvodný veriteľ postúpil zmluvou z 28.03.2013 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu,
postupoval v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Ak ku dňu postúpenia pohľadávky nebol
splatnýmcelýúver(nedošlokvyhláseniujehomimoriadnejsplatnosti),Slovenskásporiteľňaa.s. nebola
oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Súd

pre úplnosť poukazuje, že žalobca nie je ani subjektom oprávneným poskytovať úvery a preto ich
nemôže vo vlastnej réžií ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom, ktorý
možno podriadiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca nebol ani oprávnený vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť predmetného úveru.

30. Žalobca v konaní ani nepreukázal existenciu písomnej výzvy (banky) po tom, čo boli žalovaní (klienti
banky) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatných
splátok. Žalobca nepreukázal doručenie takejto výzvy (podpísanou doručenkou) obidvom dlžníkom.
Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok nebolo preto v
konaní preukázané. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 28.03.2013 je preto neplatným právnym

úkonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

31. Žalobca tak nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní, lebo
zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, keďže na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu
postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala, keďže

žalobcaniejedržiteľombankovéhopovolenianaposkytovaniebankovýchúverov,tedaaninaichsprávu,
ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách
potrebné bankové povolenie a zároveň neboli naplnené zákonné predpoklady § 92 ods. 8 zákona o
bankách na postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu (postupníka). Banka môže postúpiť pohľadávku
iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, čo zo strany žalobcu preukázané nebolo. Táto písomná

výzva ako podmienka platného postúpenia pohľadávky sa musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka.
Žalobca nepreukázal doručenie výzvy obidvom žalovaným.

32. Súd poukazuje aj na obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn.
4Co/145/2014 zo dňa 11.3.2015, sp. zn. 19Co/177/2014 zo dňa 24.02.2015, Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. 6Co/203/2015 zo dňa 19.05.2015).

33. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.34. Žalobca mal za to, že boli splnené podmienky zákona o bankách, pretože žalovaní boli v omeškaní
viac ako rok. Podľa názoru súdu písomná výzva pred postúpením sa vyžaduje aj v prípade dlhšieho
omeškania ako jeden rok. Druhá veta za bodkočiarkou § 92 ods. 8 zákona o bankách sa vzťahuje k

druhej vete tohto ustanovenia. Tým nie je dotknutá povinnosť uvedená v prvej samostatnej vete, teda
v každom prípade omeškania (aj dlhšieho ako rok) sa pred postúpením vyžaduje písomná výzva banky
dlžníkovi.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa§255ods.2CSP,Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaná v 3. rade bola v konaní v celom

rozsahu úspešná a súd jej preto priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.