Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/153/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317209825
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4317209825.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: U. B. M., nar. XX. XX. XXXX,
bytom L. nad B. XXX, proti žalovanému: V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. nad B. XXX, o zaplatenie
2 656 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 27.
04. 2017 č. k. 15C/4/2017-82 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2

656 eura s úrokom z omeškania vo výške 0,60 % ročne od 05. 11. 2014 do 15. 03. 2016 a vo výške 0,50
% ročne od 16. 03. 2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa jeho právoplatnosti. Žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa v konaní domáha od žalovaného
zaplatenia sumy 2 656 eur ako protihodnoty predaného motorového vozidla značky F.. Právne vec
oprel o ust. § 37 ods. 1 až 3, § 39, § 588, § 591Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním

mal za preukázané, že žalobkyňa ako predávajúca uzatvorila dňa 08. 12. 2009 so žalovaným ako
kupujúcim kúpnu zmluvu, na základe ktorej mu odpredala osobného motorového vozidla značky F., č.
motora DC, č. karosérie M farby zelenej, rok výroby 1999 (ďalej len "OMV") za kúpnu cenu v sume
2 656 eur, ktorej úhrada bola podľa žalobkyne medzi účastníkmi dohodnutá v mesačných splátkach
po 100 eur, počnúc mesiacom december 2009 až do úplného vyrovnania kúpnej ceny. Podľa čl. IV
kúpnej zmluvy kupujúci nadobúda vlastnícke právo k osobnému motorovému vozidlu najneskôr dňom
úhrady celej kúpnej ceny, pričom predávajúci zároveň svojim podpisom potvrdzuje, že súhlasí s tým, aby

dohodnutá kúpna cena uvedená v bode 2 bola vyrovnaná v mesačných splátkach. Kúpna zmluva bola
podpísaná oboma stranami sporu. Konštatoval, že žalovaný nepopieral samotné uzatvorenie kúpnej
zmluvy, v dôsledku ktorého došlo aj k odovzdaniu osobného motorového vozidla, potvrdil, že kúpnu
cenu nezaplatil a deklaroval neochotu úhrady kúpnej ceny, čo zdôvodňoval tým, že brat žalobkyne mu
mal vyplatiť dlh a dohodol sa s ním na takomto spôsobe čiastočnej úhrady jeho dlhu, o čom vedela i
žalobkyňa. Podpísanie kúpnej zmluvy zdôvodňoval tým, že pokiaľ predmetné osobné motorové vozidlo
chcel používať, musel podpísať kúpnu zmluvu a následne vykonať jeho prepis. Žalobkyňa popierala

tvrdenia žalovaného, že by mala vedomosť o uvedených finančných transakciách medzi žalovaným a jej
bratom. Nepovažoval za spornú otázku vzniku zmluvného vzťahu, predmetu kúpnej zmluvy, dohodnutej
ceny a jej nezaplatenia, keď tieto skutočnosti nerozporoval ani sám žalovaný, ktorý potvrdil podpísanie
kúpnej zmluvy a prevzatie vozidla ešte pred samotným uzatvorením kúpnej zmluvy. Dospel k záveru,že predmet kúpy bol dostatočne, určito, presne a zrozumiteľne špecifikovaný tak, aby nemohol byť
zamenený s iným predmetom, aj keď nebol uvedený údaj o evidenčnom čísle vozidla, (ďalej len EČ) čo
nespôsobuje neurčitosť predmetu kúpnej zmluvy a prípadnú neplatnosť tejto zmluvy, pretože EČ je len

jednýmzviacerýchidentifikačnýchúdajovosobnéhomotorovéhovozidla(ďalejajOMV).Pokiaľžalovaný
namietal platnosť kúpnej zmluvy a postup žalobkyne, ako nesúladný s čl. IV. kúpnej zmluvy, pretože k
prevodu predmetu kúpy došlo pred zaplatením kúpnej ceny argumentoval, že podľa uvedeného článku
však žalobkyňa mohla žalovanému previesť vlastnícke právo k OMV kedykoľvek po podpise zmluvy
a najneskôr dňom úhrady kúpnej ceny. Naviac žalobkyňa sa zmluvne zaviazala previesť vlastnícke

právo k OMV aj napriek tomu, že nemá zaplatenú kúpnu cenu, k čomu aj došlo, pretože zmluva bola
uzatvorená dňa 08. 12. 2009 a na druhý deň, došlo k prevodu vlastníckeho práva k OMV v prospech
žalovaného, pričom žalobkyňa mu odovzdala vozidlo ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Dodal, že ak
z kúpnej zmluvy nevyplýva, že OMV malo byť odovzdané kupujúcemu až v deň podpisu, potom nedošlo
ku konaniu v rozpore so zmluvnými podmienkami a žalovaný pri podpise kúpnej zmluvy len potvrdil
prevzatie predmetu kúpy, bez ohľadu na to, kedy konkrétne mu bolo OMV odovzdané. K žalovaným

namietanému porušeniu zákona z dôvodu, že prepis vozidla nebol vykonaný v zákonom stanovenej
lehote konštatoval, že k prepisu skutočne došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 30 dní odo
dňa, kedy bolo vozidlo odhlásené avízom prevodu držby do iného okresu dňa 21. 05. 2008, pričom
k zápisu nového držiteľa došlo až 09. 12. 2009, teda po viac ako 1,5 roku. V tejto súvislosti uviedol,
že zákon pamätá aj na prípady, kedy je možné zapísať OMV do evidencie len po splnení zákonných

podmienok, na čo poukazoval aj žalovaný, keď tvrdil nutnosť vykonania úprav na vozidle tak, aby spĺňalo
technické parametre na jeho zápis do evidencie, ako aj kontrolu originality. Z listín OR PZ v Šali zistil,
že osobné motorové vozidlo s EVČ F. XXX V. (pôvodné EVČ osobného motorového vozidla) bolo z
evidencie ODI Šaľa odhlásené dňa 21. 05. 2008 na žalobkyňu, ktorá osobné motorové vozidlo prihlásila
do evidencie Okresného dopravného inšpektorátu Levice dňa 09. 12. 2009 a následne v ten istý deň

vykonala prepis na žalovaného, ktorý uvedené osobné motorové vozidlo vlastnil ku dňu oznámenia,
t. j. ku dňu 29. 03. 2018. Zvýraznil, že splnenie zákonných predpokladov na zápis OMV do evidencie
vozidiel, je posudzované podľa iných právnych predpisov, ako platnosť, resp. neplatnosť kúpnej zmluvy
pričom samotný zápis OMV do evidencie vozidiel, nemá vplyv na platnosť alebo neplatnosť zmluvy.
Ohľadom ďalších svojich tvrdení týkajúcich sa vyšetrovania kriminálnej polície žalovaný nepredložil

žiadane doklady a ani rozhodnutia, z ktorých by vyplývala ním deklarovaná neplatnosť zmluvy. Uzavrel
preto, že žalovaný nepreukázal neplatnosť zmluvy ako celku, jej častí, resp. rozpor medzi zmluvnými
podmienkami, na ktoré poukazoval a ich faktickým naplnením. Taktiež posudzoval spôsob splatenia
kúpnej ceny, ktorý bol medzi stranami sporu sporný a poukazujúc na čl. IV kúpnej zmluvy mal za to, že
tento svedčí o tom, že kúpna cena mala byť zaplatená v splátkach, čo žalobkyňa podpisom potvrdila.

Ďalej dôvodil, že vzhľadom k uplynutiu času od uzatvorenia zmluvy, sporná výška mesačných splátok
nemá vplyv na predmet sporu, keď pri splátkach v sume 100 eur, podľa tvrdenia žalobkyne, mala byť
kúpna cena uhradená už v roku 2012 a žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že splátky dohodnuté
neboli. Dodal, že okolnosť o možnosti splácania kúpnej ceny v splátkach nezakladá dôvod neplatnosti
celej zmluvy a pri preukázaní tvrdení žalovaného by mohlo dôjsť k neplatnosti kúpnej zmluvy len v časti

splatenia kúpnej ceny, pričom kúpna cena rozporovaná žalovaným nebola. K obrane žalovaného o
fiktívnosti kúpnej zmluvy s tým, že uvedeným prevodom mal byť žalovanému čiastočne uhradený dlh
brata žalobkyne voči žalovanému poukázal na výpoveď brata žalovanej, ktorý túto skutočnosť poprel.
Argumentoval, že dokazovaním bolo preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy, predmetom ktorej bolo OMV, za tam uvedených zmluvných podmienok, že predmet kúpy má

žalovaný, ktorý je aj jeho vlastníkom, za ktorý však neuhradil kúpnu cenu, pričom žalovaný žiadnym
spôsobom nepreukázal neplatnosť zmluvy zo žiadnych ním namietaných dôvodov. Keďže povinnosťou
predávajúceho je odovzdanie predmetu kúpy, ktorú si žalobkyňa splnila, povinnosťou kupujúceho je
úhrada kúpnej ceny, čo si žalovaný preukázateľne nesplnil a zmluva bola uzatvorená platne, žalobný
nárok považoval za dôvodný v celom rozsahu. Rozhodnutie o úrokoch z omeškania právne oprel o ust.

§ 517 ods. 2 OZ a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., keďže mal za preukázané, že
žalovaný je s plnením v omeškaní. V tomto smere dôvodil, že ak by žalovaný uhradil kúpnu cenu v
splátkach počnúc mesiacom december 2009, táto mala byť splatená k mesiacu január 2012 a žalovaný
sa tak do omeškania dostal nasledujúcim dňom, t. j. od 01. 02. 2012, od ktorého si žalobkyňa mohla
uplatniť úrok z omeškania. Žalobkyňa však žiadala priznať úrok z omeškania od 05. 11. 2014, preto jej

priznal úrok z omeškania od tohto dňa a to vo výške žalobkyňou uplatnenej. Rozhodnutie o trovách
konania založil na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, a v konaní plne úspešnej žalobkyni priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, žiadal ho zrušiť a zamietnuť žalobu. Rozsudok
súdu prvej inštancie označil za nesprávny z dôvodu, že výpoveď svedka bola nepravdivá a dohodnutá
so žalobkyňou, pretože sú súrodenci. Ako ďalší dôvod uviedol, že kúpa zmluva je úradný doklad,

ktorý môže byť pozmenený len dodatkom podpísaným oboma zmluvnými stranami, čo splnené nebolo
Kúpna zmluva bola pozmenená zo strany žalobkyne bez jeho súhlasu a podpisu, je preto sfalšovaná
a predmetné splátky a kúpna cena sú neplatné, čo nebolo brané do úvahy. Konštatoval, že zo strany
žalobkyne a jej brata voči nemu išlo o podvod.

4. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP

a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. V súdenej veci predmetom konania je žaloba žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému domáha
zaplatenia sumy 2 656 eur s príslušenstvom, z titulu neuhradenia kúpnej ceny za odpredaj osobného
motorového vozidla značky F.

7. Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

8. Kúpna zmluva je zmluvou, ktorou sa jedna strana (predávajúci) zaväzuje odovzdať druhej strane

predmet kúpy a táto strana (kupujúci) sa zaväzuje predmet prijať a zaplatiť kúpnu cenu. Ide o dvojstranný
právny úkon medzi predávajúcim a kupujúcim, z ktorého vzniká záväzkový právny vzťah. Na vznik
kúpnej zmluvy je potrebné, aby sa jeho účastníci dohodli na jej podstatných náležitostiach a to na
predmete kúpy a kúpnej cene. Okrem týchto obligátornych náležitostí môže kúpna zmluva obsahovať
ďalšie dojednania, tzv. vedľajšie náležitosti, ako napr. miesto plnenia (§ 594 OZ), čas plnenia (§ 591

OZ), prechod vlastníckeho práva a nebezpečenstva náhodnej škody (§ 590 OZ), podmienky odovzdania
predmetu kúpy (§ 596 OZ), spôsob platenia kúpnej ceny atď. Proces vzniku kúpnej zmluvy Občiansky
zákonník osobitne neupravuje, preto je potrebné vychádzať z ust. § 43a a nasl. OZ, ktoré všeobecne
upravujú vznik zmluvy. Na vznik kúpnej zmluvy zákon neustanovuje osobitnú právnu formu, písomnú
formu vyžaduje len v prípade zmluvy o prevode nehnuteľností, pričom účastníci kúpnej zmluvy sa môžu

na jej písomnej forme dohodnúť. Podstatnou náležitosťou zmluvy je dostatočné určenie predmetu kúpy,
t.j.veci,ktorúmápredávajúciodovzdaťkupujúcemu,zhľadiskajehokvalityakvantityapredmetomkúpy
môže byť všetko, čo môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, ak to Občiansky zákonník alebo
iný právny predpis nevylučuje. Popri predmete kúpy ďalšou podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy, bez
ktorých by bola kúpna zmluva absolútne neplatná je určenie kúpnej ceny, ktorá predstavuje odplatu za

predmet kúpy a vyjadruje ekvivalent výmeny vecí, práv a iných majetkových hodnôt za peniaze. Výška
kúpnej ceny sa určuje dohodou, pokiaľ zmluvná voľnosť nie je obmedzená právnym predpisom (§ 589
OZ) a možno ju na základe dohody zaplatiť jednorazovo alebo v splátkach (§ 565 OZ). Taktiež splatnosť
kúpnej ceny môže byť dohodnutá súčasne s odovzdaním a prevzatím predmetu kúpy, neskoršie alebo
vopred. Ak strany neurčili splatnosť kúpnej ceny, potom je smerodajné to, čo je obvyklé pri kúpe takéhoto

druhu a ani ak v konkrétnom prípade nebolo dojednané niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu
cenu bez zbytočného odkladu (§ 59 veta prvá OZ). Znamená to, že ak kúpna cena nebola zaplatená
najneskoršie v deň splatnosti, predávajúci sa jej môže domáhať súdnou žalobou.

9. V danom prípade súd prvej inštancie vo svetle zhora uvedenej právnej úpravy a teoreticko-

právnych východísk vec posudzoval a na základe náležite zisteného skutkového stavu vyvodil z neho
i správne právne závery. Keďže odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti napadnutého
rozhodnutia. Prvoinštančný súd totiž v odôvodnení svojho rozhodnutia v intenciách § 220 ods. 2
CSP uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská

procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy,
ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené zistenia súdu
prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne
závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadneníochrany subjektívneho práva oboch sporových strán a ich rovnosti v uplatnení práva. Napadnutému
rozhodnutiu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy
skutočností, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul

niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192 - § 194 a § 205 CSP, alebo že by na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, ktoré nesprávne vyložil. Rovnako tak odvolací
súd nezistil v konaní ani vady namietané žalovaným v odvolaní.

10. Odvolací súd tiež akcentuje, že sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle
ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného
práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien: bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré
môžu privodiť jeho úspech v spore a bremena tieto skutočnosti preukázať. Ustanovenie § 132 ods. 1
CSP stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje

tvrdenia, a teda zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá
neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo

pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon tak určuje dôkazné bremeno ako procesnú
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je daný výsledkom vykonaného dokazovania.
Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani
na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. V
predmetnom konaní, ktoré je konaním sporovým a v ktorom platí prejednacia zásada, so zreteľom na

jeho kontradiktórnosť, súd prvej inštancie zhora popísané zásady i dôsledne aplikoval.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a reagujúc na odvolacie
námietky žalovaného odvolací súd uvádza, že pre posúdenie platnosti kúpnopredajnej zmluvy bolo
rozhodujúce, že medzi stranami sporu nepochybne došlo k dohode o predmete kúpy a jeho kúpnej

cene,vdôsledkučohojepotrebnépovažovaťkúpnuzmluvuzaplatneuzatvorenú.Výsledkyvykonaného
dokazovania totiž preukázali, že strany sporu dňa 08.12.2009 uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorou žalobkyňa
ako predávajúca odpredala žalovanému ako kupujúcemu osobné motorové vozidlo značky F. č. motora
DC, č. karosérie M farby zelenej, rok výroky 1999 (ďalej len „OMV“) za kúpnu cenu určenú dohodou
strán v sume 2 656 eur. Obligatórne náležitosti zmluvy tak boli určite a zrozumiteľne špecifikované a

nevyvolávali pochybnosti o predmete kúpy a jeho cene. Kúpna zmluva bola vyhotovená v písomnej
forme a podpísaná oboma stranami sporu, čo nepoprela žiadna zo strán sporu, ktoré i zhodne potvrdili
prevzatie predmetu kúpy žalovaným a nezaplatenie kúpnej ceny. Pokiaľ žalovaný rozporoval dohodu o
zaplateníkúpnejcenyvžalobkyňoutvrdenýchmesačnýchsplátkachpo100eur,vtomtosmereiodvolací
súd považoval tvrdenie žalobkyne za preukázané. Nasvedčuje tomu čl. IV kúpnej zmluvy, totožný v jej

oboch písomných vyhotoveniach predložených ako žalobkyňou, tak i žalovaným, podľa ktorého kupujúci
nadobúda vlastníckeho právo k osobnému motorovému vozidlu najneskôr dňom úhrady celej kúpnej
ceny, pričom predávajúci zároveň svojim podpisom potvrdzuje, že súhlasí s tým, aby dohodnutá kúpna
cena uvedená v bode 2 bola vyrovnaná v mesačných splátkach. V prípade, že by dohoda o splátkach
kúpnej ceny medzi účastníkmi neexistovala, nebol by dôvod takýto súhlas predávajúcej do kúpnej

zmluvy vôbec zakomponovať. Správne preto súd prvej inštancie uzatvoril, že pri žalobkyňou tvrdenom
dohodnutom spôsobe zaplatenia kúpnej ceny v 100 eurových mesačných splátkach ku splatnosti kúpnej
ceny došlo v januári 2012. Rovnako tak správne súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodné námietky
žalovaného spochybňujúce platnosť sporom dotknutej kúpnej zmluvy z dôvodu prevodu vlastníckeho
práva k motorovému vozidlu pred zaplatením jeho kúpnej ceny a z dôvodu simulovaného právneho

úkonu, keď predajom vozidla podľa žalovaného mal byť uhradený dlh brata žalobkyne. V tomto smere
prvoinštančný súd poskytol rozsiahlu argumentáciu, ktorú si odvolací súd v plnom rozsahu osvojil, preto
ju duplicitne opakovať nebude a na ňu len v ďalšom poukazuje ako na výstižnú a zodpovedajúcu
výsledkom vykonaného dokazovania.

12. Záverom odvolací súd sumarizuje, že kúpna zmluva bola stranami sporu uzavretá platne, k
odovzdaniu predmetu kúpy žalovanému došlo a žalovaný kúpnu cenu za predmet kúpy preukázateľne
a nesporne nezaplatil, pričom žalovaný nepreukázal ním tvrdenú neplatnosť kúpnej zmluvy a žalobkyňa
uniesla dôkazné bremeno ohľadom všetkých jej tvrdení. Je preto povinnosťou žalovaného splniť sisvoj záväzok vyplývajúci z uzavretej kúpnej zmluvy a zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu vozidla. Z vyššie
uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovaného nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú
správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny

podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov
konania.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalobkyni náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, i keď s ohľadom na výsledok odvolacieho konania principiálne by bolo na

mieste priznanie náhrady trov odvolacieho konania žalobkyni podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP. V danej veci však možnosť priznania náhrady trov konania vylučovala skutočnosť, že žalobkyni v
odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu článku 4 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).